Beštiou sa známy islandský režisér Baltasar Kormákur vzďaľuje od chladnej domoviny a situuje príbeh do slnkom zaliatej Južnej Afriky. Kormakurovi, ktorý na režisérskej stoličke debutoval roku 2000 pozoruhodným trpko-humorným filmom S milenkou mojej matky, sa podarilo presadiť aj v prostredí komerčného filmu, a tak už zrejme nikoho neprekvapí, že sa v tomto čisto americkom filme pokúša skôr o napínavú blockbusterovú zábavu s vraždiacim levom, než o film, ktorým by potešil fanúšikov európskeho kina.

Model komerčnej filmovej tvorby v strednej a východnej Európe, jej post- komunistický vývoj, akcenty a formy, je osobitou kapitolou tunajšieho prostredia. Veľa pozornosti sa jej nevenuje, aj vďaka neznalosti a iste aj lenivosti kritikov, teda tých, čo svojej práci aspoň trochu rozumejú, na rozdiel od masy ochotníkov, spisujúcich svoje dojmy a pseudosúdy bez bázne a vlastne aj hany. V snahe demonštrovať svoju odbornú disponovanosť začnú títo rytieri pera popisovať, či je kamera rýchla, alebo pomalá a ventilujú svoje ambície v podobne vtipných postrehoch.

Film Tigre režiséra Ronnieho Sandahla sa objavil na festivaloch po celom svete už pred dvoma rokmi. Až teraz sa však druhý celovečerný film švédského režiséra dostáva do distribúcie. Napriek skutočnosti, že ide o debut, nie je tematické zameranie filmu pre režiséra úplnou neznámou. Sandahl sa totiž v roku 2017 podieľal scenáristicky na pomerne úspešnom športovom životopisnom filme Borg/Mcenroe, ktorý sledoval osudový zápas dvoch protikladných charak-terov. Hoci v najnovšom snímke Tigre dochádza už nejde o tenis, ústrednými motívmi zostávajú snaha za každú cenu uspieť, okolie nerešpektujúca sebadisciplína a hľadanie svojho miesta v komplikovanej štruktúre sveta. Film je založený na životnom príbehu futbalistu Martina Bengtssona, ktorý v roku 2007 napísal autobiografiu mapujúcu jeho skúsenosť mladého futbalistu v Inter Miláno.

Myslí si o sebe, že je ten najväčší smoliar na svete. Lienky vraj prinášajú šťastie a možno aj práve preto od nich „zdedil“ krycie meno pre svoju nadchádzajúcu akciu. Terapeut, s ktorým odhodlane svoj pesimizmus riešil - a kvôli ktorému aktuálne prednáša hlbokomyseľné repliky ako: „Len tí, ktorým bolo ublížené, ubližujú ďalej iným...“ - ani len netušil, že je nájomný vrah (Brad Pitt). Zmenený a odhodlaný riešiť všetky konflikty mierovou cestou, preto podľa pokynov spojky na telefóne Marie (Sandra Bullock) nastúpi do šinkansenu z Tokia do Kjóta, aby zastúpil svojho kolegu s tráviacimi ťažkosťami (radšej nechcite vedieť, kto ho hrá), prevzal kufrík s tajomným obsahom a vystúpil na najbližšej zastávke. Lenže...

Honza (Martin Hoffman) je muž na prahu štyridsiatky a čaká dieťa so svojou priateľkou, 28-ročnou Zuzanou (Kristína Svarinská). Ide však o rozvedeného muža, pred randením so Zuzanou bol manželom svojráznej Adély (Jitka Čvančarová), s ktorou má dvoch dospievajúcich chlapcov. Adéla taktiež dlho nesmútila a vydala sa za kutila Roberta (Jiří Vyorálek). Robert je už taktiež raz rozvedený, jeho bývalá manželka Katka (Anna Polívková) však stále k nemu prechováva city, respektíve ju doteraz sexuálne priťahuje a je single. Obaja majú spoločne dve dcéry. Keďže ide v manželstvách predovšetkým o výchovu detí, je zrejmé, že to postavy nemajú vôbec jednoduché. Najlepším riešením sa zdá byť presný týždenný plán, kto si kedy koho vyzdvihne, kto koho kam odvezie a podobne. Situáciu ešte viac komplikuje Zuzanina babka trpiaca alzheimerom (Eva Holubová). No a aby to stále nebolo málo, Honza je aj trénerom amatérskeho ženského rugbyového družstva a to čaká najdôležitejší zápas sezóny.

Režisérske duo Dan Kwan a Daniel Scheinert, alebo ako sa sami radi označujú - “Danielovci”, sa prvý krát dostali do povedomia filmových labužníkov v roku 2014, s ich celovečerným debutom Swiss Army Man (2014). Tento kreatívny, absurdný a čiernym humorom preplnený film zaujal aj svojim nečakaným presahom. Swiss Army Man kvôli svojej špecifickosti (ale aj nechutnosti) nesadol každému, avšak nikto mu nemôže uprieť jeho svieži režíjný štýl, aký sme ešte nevideli. Danielovci predkladajú divákovi mimoriadne bizarné scény, za ktorými sa však koniec koncov skrýva hlbší presah a silné emócie. Ich filmy začnú ako absurdná zábava, až kým sa na ich konci neprichytíme nečakane dojatý. Výnimkou nie je ani ich prvý, krátkometrážny film Interesting Ball (2014), ktorý mimochodom nájdete voľne dostupný na YouTube.

Hororovo ladený príbeh filmu Čierny telefón vychádza z rovnomennej poviedky amerického spisovateľa Joa Hilla, čo je pseudonym, pod ktorým sa skrýva Joseph Hillstrom King, syn slávneho autora hororov Stephena Kinga. Ani Joa Hilla však už dnešným fanúšikom hororu netreba predstavovať. Zdá sa, že sa stal, podobne ako jeho otec, vďačným objektom filmových producentov, ktorí sa už predtým rozhodli siahnuť po jeho próze Rohy a do seriálovej podoby takisto premenili Hillovu komiksovú sériu Zámok a kľúč. Stephen King ma teda vo svete literatúry dôstojného nástupcu, čoho si bol vedomý aj režisér Scott Derickson vyberajúci si k svojej ďalšej hororovej adaptácii poviedku Čierny telefón.

Dlhometrážny debut mladej chorvátskej režisérky Antonety Alamat Kusijanović vychádza z filmárkinho oceňovaného študentského filmu Do hlbín, v ktorom sa po prvý raz stretávame s dievčaťom menom Julija. Tá sa túži vymaniť z osídiel despotického otca, čo sa dozvedáme z jej úvodných slov, no tento motív vzápätí ustupuje do úzadia a film sa koncentruje väčšmi na komplikované vzťahy medzi dospievajúcimi ľuďmi na bližšie neurčenom chorvátskom ostrove. Zatiaľ čo v krátkom filme Do hlbín je vzťah medzi dcérou a agresívnym otcom iba nepriamo naznačený, v ambicióznej prvotine Muréna je tento motív hnacím motorom celého filmu. Ak mal byť film Do hlbín len istým odidealizovaným výsekom z letných dní chorvátskej mládeže, Muréna zaujme komplexnejšou psychológiou postáv a starostlivo vystavaným scenárom posilňujúcim dramatický náboj príbehu.

Tridsaťpäť ročný Vojtěch Moravec debutoval na poli celovečerného filmu minulý rok vcelku vydarenou snímkou Matky. Išlo o príbeh štyroch tridsiatničiek, ktorých spája motív materstva. Na scenári sa spolupodieľala aj herečka Sandra Nováková, jedna zo štyroch hlavných protagonistiek. Nováková napísala, tentokrát spoločne s Moravcom (dnes už manželom), aj scenár k jeho druhému celovečernému filmu Hádkovci a zároveň si v ňom zahrala jednu z hlavných úloh. V tomto konkrétnom prípade to však znamená, že skoro žiaden z ústredných štyroch, respektíve piatich, postáv, ktoré tu vystupujú, nezlezie počas celej stopáže z plátna. Hádkovci sú totiž tým typom dramedy, kde sa odohráva takmer celý dej v jednom uzavretom priestore (ak nerátame lodžiu ako otvorený priestor).

Tematizácia nenaplnených osudov žien po šesťdesiatke nie je pre masové publikum veľmi atraktívna. Sú už v penzijnom veku, možno osamelé, možno obklopené problémami svojich dospelých detí, alebo starosťami o vnúčatá, možno na odchode z prominentných kariérnych postov. Dramatické peripetie okolo straty sexuálnej príťažlivosti už majú za sebou a hľadanie ďalšej náplne a zmyslu života zaujíma veľmi obmedzenú divácku klientelu. S nejakými hlbšími zábermi do pozitívneho duchovného statusu, rámcovaného skúsenosťami a novozískanou osobnou rovnováhou a múdrosťou, si scenáristi veľmi poradiť nedokážu. Je príliš komplikované hľadať pre tieto hodnoty nejaký zmysluplný a vyčerpávajúci príbeh.