Už sa vám niekedy v dopravných zápchach na slovenských cestách stalo, že zrazu nervózni vodiči prestali na seba trúbiť, pustili volanty z rúk, vystúpili z áut a začali spontánne spoločne spievať a tancovať? Že nie? A chceli by ste niečo také zažiť? Keďže v reálnom svete z mnohých dôvodov niečo podobné nie je možné, neostáva vám nič iné, ako sa vypraviť do kina na najnovší hollywoodsky muzikál s názvom La La Land.

Videoherná séria Assassin's Creed patrí k najúspešnejším herným značkám súčasnosti. Začalo to pritom vcelku nenápadne, no počnúc rokom jej vzniku začali vývojári z Ubisoftu chrliť jeden prírastok za druhým a séria sa začala  rýchlo rozrastať o rôzne pokračovania, či spin-offy. To však malo i negatívny efekt a Asasíni sa začali hráčom trochu zajedať. Tento rok sa však po dlhšom čase žiadneho veľkého dielu nedočkali a prednosť dostala plánovaná filmová adaptácia.

Minulý film, ktorý mal v názve sloveso „spievaj“, prišiel do kín v roku 1981, volal sa Spievaj, kovboj a soudruzi z NDR ruka v ruke so súdruhmi z ľudovodemokratického Rumunska sa ním zo všetkých síl pokúšali znechutiť proletariátu hneď dva žánre: muzikál a zároveň aj western. Scenáristom, režisérom a predstaviteľom titulnej roly bol uvedomelý Američan Dean Reed, ktorý emigroval z tyranských kapitalistických Spojených štátov amerických do slobodného demokratického Nemecka, no spolupáchateľmi tohto zločinu voči dobrému vkusu boli aj hudobný skladateľ Karel Svoboda, Václav Neckář a Helena Růžičková so synom Jiřím. Nesúďme ich, každého z nich medzičasom dostihla karma. Našťastie, animovaný muzikál Spievaj je iný. Neznechutí.

Takmer do dvoch rokov a do dňa sme sa dočkali pokračovania českej komédie Hodinový manžel (2014) o štyroch kamarátoch - stroskotancoch z rôznych príčin, ktorí po zatvorení plavárne (z hygienických dôvodov) prichádzajú o svoju prácu. V malom českom mestečku Nymburku si založia živnosť a na živobytie si zarábajú ako majstri - opravári, majstri - údržbári, majstri - opatrovatelia starých ľudí či majstri - babysitteri detí a sú ochotní splniť hoci aj špecifickejšie (aj sexuálne) požiadavky.

Na shortliste americkej Akadémie filmových umení a vied s celovečernými animovanými snímkami, odporúčanými na nomináciu na Oscara, je tohto roku až sedem francúzskych filmov, alebo filmov s francúzskou koprodukčnou účasťou. Jedným z nich je Až na severný pól režiséra Rémiho Chayé.

Bojíte sa radi? Ak áno, tak pravdepodobne patríte medzi  fanúšikov filmových hororov. Nuž, a keď navyše obľubujete  tému exorcizmu, možno vás zaujme  najnovší príspevok k tejto téme od amerického režiséra  Brada Peyntona (medzi iným nakrútil napríklad katastrofický film San Adreas alebo dobrodružno - fantasticky príbeh Cesta na tajomný ostrov 2) film Inkarnácia.

Star Wars nikdy neboli tak úplne odrezané od politických nálad v spoločnosti. Už pri predchádzajúcej časti som vyzdvihoval zaujímavý posun, aký nastal vo fiktívnom svete. Nastavenie postáv sa posunulo od naivného idealizmu „detí kvetov“ k hrdinom bez ideí, respektíve  fašizujúcej sa spoločnosti, čím odrážalo aj realitu (nielen) v Spojených štátoch. Najnovší diel, spin-off, Rogue One: A Star Wars Story Garetha Evansa nie je v tomto trende výnimkou.

Nový americký film Collateral Beauty má dobré dramaturgické načasovanie. Príbeh, ktorý sa odohráva počas newyorských Vianoc, prichádza do slovenských kín v predvianočnom období, v čase zvýšenej citlivosti, keď je človek náchylnejší zaoberať sa okrem riešenia praktických problémov spojených so sviatkami aj premýšľaním o sebe a o živote. Film sa totiž na rozdiel od mnohých ďalších amerických snímok s rovnakým časovým rámcom nesústreďuje na vianočné rodinné kalamity, ale na duchovné problémy. Nie je to komédia, ale romantická dráma.

Slovenská filmová distribúcia je pre mňa oblasť niekde na pomedzí obchodných či kamarátskych záväzkov a mocenských štruktúr, kde tá do rizika vstupujúca „ruka distribútora“ , hrá až desiate husle. Azda najviac to platí pre najväčšie distribučné spoločnosti previazané s hollywoodskymi štúdiami, ale nevyhýba sa to ani menším artovým  „distribučkám“.

Mohamed Ben Attia je štyridsaťročný režisér a scenárista, ktorý po štúdiách v rodnom Tunisku a Francúzsku nakrútil päť ocenených krátkych filmov. Celovečerným dielom Hedi debutoval tohto roku a na Berlinale, kde to bol v hlavnej súťaži prvý arabský film po dvadsiatich rokoch, získal zaň dve prestížne ceny.