Niekedy je priam nutné odpútať sa od akčných filmov, sci-fi príbehov alebo sentimentálnych tém a pozrieť si napríklad dokument o snažení environmentalistov. Téma je to aktuálna, podporovaná i nepopulárna, večné diskusie o tom kto má pravdu nemajú konca-kraja. Mladých aktivistov neraz násilne odnášajú policajti, niektorí na krátky čas pobudnú aj vo väzení, ale nikto sa vážne nezamyslí nad najdôležitejším faktom – majú pravdu, že tak vehementne bránia našu planétu. Samozrejme, že majú, len problém sa, žiaľ, mnohých bytostne dotýka, príliš veľa profesii je ohrozených. Totiž pri striktnom dodržaní pravidiel by mnohí prišli o prácu. Postihnutým sa nemôžete čudovať ani ich odsudzovať. Krásne a s citom nastoľuje túto tému fínsky environmentálny dokument Vtedy v lese režisérky Virpi Suutari.

Priznám sa, že rozhodnúť sa medzi možnosťou ochraňovať životné prostredie alebo pracovné miesta je skutočne je veľká dilema. Veľa ľudí pracuje v odvetviach, ktoré sú v rozpore s udržateľným životom na tejto planéte. Otázkou je teda, či budú pracovať alebo už nebudú mať kde. Príroda je oveľa silnejšia, ona sa nám pomstí. Klimatické zmeny sú toho jasným dôkazom. Múdri ľudia tvrdia, že je možnosť rozumného kompromisu, chrániť jedno aj druhé sa nevylučuje. Žiaľ, pokusy dohodnúť sa stroskotajú vždy na ľudskej hlúposti, bezohľadnosti a neochote. Škoda, lebo na to raz doplatíme...

Hlavnými hrdinami snímky Vtedy v lese sú najaktívnejšia Ida, ktorá študuje tento odbor a vie o čom hovorí, Ninka, Ville, Otto, Erik a Otso. Všetko sympatickí a normálni mladí ľudia, ktorým záleží na tom kde a v akom prostredí žijú. Hlavným cieľom lesných aktivistov (tak si hovoria) je obmedziť ťažbu dreva a tým aj priemysel. Totiž vo Fínsku sa až 90 percent lesov ťaží na komerčné využitie, len 10 percent je chránených. Zábery z tovární sú v ostrom kontraste s nádhernou prírodou, mladí sa kúpu v krištáľovo čistej vode, s úctou a s láskou sa správajú aj k živočíšnej ríši, prosto užívajú si pokoj a krásu. Ekologickí aktivisti nie sú nijakí čudáci, majú ideály, ciele a
idú si za svojím. Neprekáža im, že ich z protestov odváža polícia, že ich mnoho ľudí odsudzuje ako nespratníkov, ktorí len zavadzajú a robia neplechu. Nie sú hluční, správajú sa pokojne, aj keď ich násilne nakladajú do policajných aut, protestujú, ale slušne. Tito inteligentní mladí ľudia si až príliš dobre uvedomujú kam sa tento svet rúti a snažia sa tomu nejako zabrániť. Na druhej strane strážcovia zákona sa nesprávajú ako hulváti, pokojne ich upozorňujú a keď to nepomáha tak musia zakročiť, no nie surovo. Aký je vo Fínsku vzťah polície k delikventom - aktivistom a naopak, najlepšie ilustruje rozhovor aktérov príbehu, jednému totiž hrozí väzenie, ale berie to pokojne, dokonca sa teší, že si aspoň oddýchne. Nepoznám krajinu kde si ľudia idú do väzenia odpočinúť...

Sila snímky je však, okrem riešenia dilemy chráňme si planétu alebo prácu, v rozprávkovom stvárnenie prírody, ktorá je neustále necitlivo narušovaná. Úvaha, čo bude so živočíšnymi druhmi, ktorým hrozí vyhynutie, budeme ďalším generáciám rozprávať, že aj také tvory tu existovali. Aká je príroda krásna, farbistá a stále ešte neobjavená, neuveriteľne pôsobivo nasnímali kameramani Jani Kumpulainen a Teemu Liakka. Mali sa s čím pohrať aj to do posledného dychu využili. Priam kameramanské „preteky“ ozvláštnili snímku Vtedy v lese osobitým čarom a k atmosfére vo veľkej miere prispela aj vhodne volená hudba Sanna Salmenkallio, ktorý cíti atmosféru tajov prírody, vie kde pridať a kde ubrať. Vektorom obrazovej a zvukovej zložky je však oslava prírody a jej ľuďmi nedoceneného bohatstva. Keď si odmyslíme komplikovaný boj s priemyselnými gigantmi, stačí sa len pozerať a nechať sa unášať obrazovou krásou a lahodnou melódiou.

Nedá sa však nevrátiť ešte k téme environmentálnych problémov, lebo to malo byť jadrom celého filmu, ale režisérka sa rozhodla ho prezentovať nežne a nekonfliktne. Neviem sa rozhodnúť či spravila dobre, lebo Vtedy v lese je v jej podaní len krásny dokument
prezentujúci prácu aktivistov. Problém je však oveľa komplikovanejší. Žiaľ, aj on sa využíva na to, aby mnohé vlády (česť výnimkám) prezentovali ochrancov životného prostredia ako nepriateľov pracujúcich. Je to neuveriteľne nefér voči ľudstvu ako takému, lebo je to rafinovane  vymyslená lož, ktorá nedáva možnosť uvažovať o tom, že existuje aj iná možnosť - možnosť kompromisu. Keď k nemu nedôjde budúce generácie nebudú na nás spomínať s láskou a vďakou.

Sympatických ekologických dokumentov ako Vtedy v lese by mohlo byť viac a dokonca oveľa drsnejších a adresnejších, aby sme sa konečne zobudili. No aj za tento film musíme byť vďační, lebo nás aspoň upozornil veľmi kultivovanou filmovou rečou, že niečo nie je v poriadku ani v kultúrnom Fínsku, ktoré pýši faktom, že tam žijú najšťastnejší ľudia.

Vtedy v lese (Havumetsän lapset/Once Upon a Time in a Fores), Fínsko, 2024
Dĺžka: 93 minút
Réžia: Virpi Suutari
Scenár: Virpi Suutari
Kamera: Jani Kumpulainen, Teemu Liakka
Hudba: Sanna Salmenkallio
Strih: Jussi Rautaniemi
Zvuk: Olli Huhtanen, Sami Sarhamaa
Hrajú: Ida Korhonen, Minka Virtanen, Otto Snellman, Ville Murmann, Otso Piitulainen
Produkcia: Virpi Suutari, Martti Suosalo
Hrajú: Ida Korhonen, Minka Virtanen, Otto Snellman, Ville Murmann, Otso Piitulainen
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 17. apríla 2025
Foto: Film Europe