Obaja boli vždy viac ako doma v extrémnom prostredí nehostinnej prírody. Obaja sa pokúšali preskúmavať svoje ľudské limity a až lezenie po strmej nórskej Stene trolov ukázalo vrcholný bod ich snáh, ktorý už, zdá sa, len tak neprekonajú. Visiac z takmer kolmej steny po noci strávenej vo vertikálnom stane pripevnenom len kúsok pred dosiahnutím vytúženého cieľa, sa jej dlhoročný horolezecký partner a v súkromí manžel Tommy (Eric Bana) úprimne prizná, že už takto nedokáže ísť ďalej. Telo už nevládze a myseľ je náchylná pre robenie život ohrozujúcich chýb. Sasha (Charlize Theron) tiež podľa neho až príliš riskuje a pri lezení by mala venovať viac sústredenia pri hľadaní tých správnych oporných bodov pre ruky a nohy v často dosť ostrých skalách. Impulzívna Američanka spočiatku nesúhlasí a nerada by sa teraz vzdala miesta, na ktoré sa jej podarilo vystúpiť, obzvlášť, keď vrchol sa nachádza na dohľad. K ústupu do bezpečia ju presvedčí až v diaľke sa formujúca snežná búrka, schopná rozmetať ich stan na malilinké trhance, či spustiť im nad hlavami nebezpečnú lavínu. V kritickom momente je Tommy strhnutý z miesta, kde sa držal a omráčený úderom hlavy o skalnú stenu skončí visieť len na lane držanom v slabnúcich Sashiných rukách. Sotva ho dokáže udržať, ale aj keby sa jej to podarilo, spoločná váha oboch by mohla znamenať istú smrť aj pre zúfalú ženu...

O päť mesiacom neskôr na inej prírodnej scenérií v Tommyho niekdajšej austrálskej „domovine“ - národnom parku Wandarra – mieste pôsobiacom na jednej strane ako kulisa pre romantické dobrodružstvo v divočine, no na druhej tiež krutá aréna pre boj o prežitie, ak sa, nedajbože, zase niečo zvrtne, vydáva sa Sasha na symbolickú rozlúčkovú púť s Tommyho kompasom v rukách. Chystá sa plaviť rozbúrenou riekou na kajaku, liezť po skalách, stanovať opäť tam, kde by niekto iný zloženie stanu ani neriskoval. A to všetko tento raz sama – hoci ju od podobnej cesty odrádza aj miestny ranger (Aaron Pedersen) a argumentuje tiež náhľadom na fotografie osamelých cestovateľov miestnymi končinami, ktorí precenili svoje sily a späť sa už nevrátili. Príroda je však pre Sashu miestom duchovného vykúpenia, a keď ju rešpektuje, najväčšou hrozbou sa pre ňu môžu stať práve ľudia, ktorých nedobrovoľne stretne blúdiť okolo. Lovec kengúr Diesel (Matt Whelan) a jeho kamarát Ripper (Rob Carlton), ktorý využíva lov skôr ako zámienku na to poriadne si vypiť, pôsobia dosť znepokojivo a Sashu na benzínovej pumpe naschvál provokujú. Našťastie je v blízkosti pomerne šľachovito pôsobiaci mladík, predávajúci sušené (údajne) hovädzie mäso vlastnej výroby pre podobných cestovateľov Ben (Taron Egerton), ktorý sa ženy zastane. Okrem iného jej ešte odporučí dve atraktívne trasy na preskúmavanie miestneho terénu. Záleží len na nej, či dá prednosť tej ľahšej a menej atraktívnej alebo ťažšej a plnej neočakávaných zážitkov. Sasha si vyberie podľa svojho gusta – a možno by jej trasu tento raz schválil aj nebohý Tommy - avšak veľmi nečaká, žeby na nej mohla ešte raz stretnúť Bena s nabitou kušou a chúťkami zaloviť si na najnebezpečnejšiu korisť...

Snímka Apex režiséra islandského pôvodu Baltasara Kormákura (Everest, Beštia) je ďalším jeho dramatickým preskúmavaním ľudských snáh o prežitie v atraktívnych, no zároveň tiež pre život nemilosrdných kulisách nie úplne bežne dostupnej prírody. Je to čiastočne dobrodružstvo, v ktorom sa z človeka ako reprezentanta civilizovanej kultúry už takmer vykoreneného z jeho dávnej prirodzenosti lovca, zberača plodín z historických prvopočiatkov pozvoľna odlupujú pozostatky komfortu súčasného životného štýlu, aby bol zase raz donútený poslúchať a vôbec zmobilizovať všetky svoje sebazáchovné inštinkty. Je to tak trochu symbolické existenciálno-dramatické preskúmavanie smútku a vyrovnávania sa so stratou, ktoré vníma ťažko prechodné kľukatiace sa cestičky lesom, skaliskami alebo brodenie sa riekou ako tichú výzvu čeliť sám sebe, svojim hlboko potlačeným emocionálnym démonom a traumám. Je to tiež psychologický thriller, ktorý sa zároveň prírodu nesnaží nijako romantizovať, aj keď sa niekedy môže zdať byť ideálnou kulisou pre únik zo sveta, či vytesňujúc problematiku každodenného života útekom pred sebou samým. Znovuobjavená prirodzenosť „jaskynného muža“ ako pozostatku starých zlatých časov, ktoré síce každý s láskou spomína, no v skutočnosti sa nikdy neodohrali, pritom nadobudne príležitostne až hororové konotácie.

Scenár Jeremyho Robbinsa si nekladie ambíciu urobiť z príbehu niečo viac než sled atmosférických, napínavých scén, ktoré sa nikdy veľmi nezdržujú výraznejšou charakterizáciou kľúčových postáv. Divákovi stačí dodať len tie najnutnejšie informácie, aby mal prehľad o zručnostiach a slabinách protagonistky. O výraznejší dojem ľudskosti a uveriteľnú plastickosť sa nakoniec postará Charlize Theron svojím citlivo charakterovým aj obdivuhodne fyzickým výkonom, keďže úlohy silných žien jej sú veľmi blízke a väčšinu kaskadérskych výstupov zvláda sama bez záskoku. Pokiaľ ide o antagonistu v stvárnení Tarona Egertona dôkladne hrajúceho proti svojmu zaužívanému typu rolí, scenár vie, ktoréinformácie v prípade tejto postavy zámerne zamlčať, aby jeho činy čiastočne niesli prvky tajomstva, do ktorého treba preniknúť. Niečoho, čo dráždi zvedavosť, vyvoláva kladenie otázok, ale s odpoveďami šetrí len na úroveň možností, čo sa dajú interpretovať viacerými spôsobmi. Príbeh preberá už osvedčené naratívne prvky z iných reprezentantov – a v niektorých prípadoch dokonca priam klasík - vlastného žánru. Mieša spolu často ambiciózne nápady s myšlienkovým presahom, no nikdy ich naplno nevyužíva pre prípad, žeby sa pravidelný divák streamovacej platformy Netflix začal nudiť. Čo môže byť na jednej strane pozitívne - je totiž osviežujúce, že dĺžka filmu len niečo cez hodinu a pol zbavuje dej nadbytočností, ale na druhej tiež aj trochu škoda, pretože skratkovito spracovaný príbeh Sashinho čelenia smútku, či dávnej strate má v sebe určitú, hrejivo melancholickú podmanivosť a zaslúžila by si dôkladnejšie preskúmanie. Nevyspytateľný Ben by nemusel byť „len“ spočiatku nenápadne sa javiaca hrozba, ktorá sa v správnom momente odhalí, ale mohol viac symbolicky odrážať niečo ako Sashin osobnostný tieň - negatívnu stránku jej úniku do prírody, spočiatku prudkú snahu prekonať vlastné limity, dostať sa na vrchol, pokoriť prírodu na úkor najbližších.

Príbeh je tak skôr zlepencom Kormákurových režijných snáh pri príbehoch o lezení na Mont Everest, či vzdorovaniu digitálnym levom v africkej divočine, napätým visením na lane a z posledných síl v Cliffhangeri (1993) Rennyho Harlina, prípadne Vertical Limite (2000) Martina Campbella. Varovnou lekciou, že návrat k prírodným koreňom je zdravý len do určitej miery a nostalgia je skôr smrteľná choroba, ako to hlásalo napríklad Vyslobodenie (1972) Johna Boormana. Že niektorým austrálskym Zapadákovom sa treba radšej vyhnúť (napríklad aj tomu od Teda Kotcheffa z roku 1971), aby sa človek nestal nepriateľom sám sebe a neodhalil, že má čo-to existenciálne spoločného so svojim prenasledovateľom ako v Stopárovi (1986) Roberta Harmona. A niektorým ľuďom sa na potulkách prírodou treba vyhnúť veľkým oblúkom – viď. Divoká rieka (1994) Curtisa Hansona, prípadne domáci bývajú často „čudáci“ ako v Strašiakoch (1971) Sama Peckinpaha a mnohých ďalších. Apex preberá z vyššie citovaných titulov niekoľko pre príbeh veľmi potrebných ingrediencií, neprepája ich však dostatočne hladko, ako by si skutočne organické prevedenie príbehu vyžadovalo.

Kde však dej občas trochu „zakopáva“, tak vládne jeho formálne pretlmočenie. Kamera Lawrencea Shera robí zmapovanú austrálsku divočinu priam hmatateľnou, živly divokými, dosiahnutia vrcholov zúfalo ťažkými. Zahltí diváka zmyslovými dojmami – priam osvieži, pokiaľ je divák tým, kto zväčša opúšťa komfortnú zónu štyroch stien vlastnej domácnosti len veľmi vzácne. Sympatický je tiež dôraz na reálne predvedené kaskadérske kúsky, len veľmi málo a skutočne nenápadne „doladené“ počítačovou grafikou. Hudba Högniho Egilssona umocňuje dojem výpravného dobrodružstva aj hrôzu, keď sa z človeka stáva korisť pre bezohľadného lovca. Duní, dotvára atmosféru a stáva sa až agresívnou, keď je doplnená o zopár piesní slúžiacich antagonistovi na odmeranie času, kým dáva prenasledovanému náskok. Apex je osviežujúci dobrodružný thriller. Privádza publiku to, čo je na podobných snímkach atraktívne a pútavé, no zároveň sa príležitostne javí ako mix originálnych nápadov zdobiacich inak neprekvapivý dejový vývoj, ktoré ak by boli spolu zručnejšie prepojené, mohli divácky zážitok umocniť ešte o niečo viac.

Apex, USA, Kanada, Austrália 2026
Dĺžka: 95 minút
Réžia: Baltasar Kormákur
Scenár: Jeremy Robbins
Kamera: Lawrence Sher
Hudba: Högni Egilsson
Strih: Sigurður Eyþórsson
Scénografia: Jean-Vincent Puzos
Kostýmy: Margot Wilson
Producenti: Baltasar Kormákur, A.J. Dix, Ian Bryce, Peter Chernin, Beth Kono, David Ready, Jenno Topping, Charlize Theron
Hrajú: Taron Egerton, Charlize Theron, Eric Bana, Bessie Holland, Matt Whelan, Aaron Pedersen, Duncan Fellows, Caitlin Stasey
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.