Najprv trocha zemepisu a histórie, aby bolo jasné, kde presne sa v Indii medzinárodný festival odohrával. Kalkata je hlavné mesto indického štátu Západné Bengálsko. Východnú časť tohto kultúrne jednotného celku tvorí štát Bangladéš. K rozdeleniu došlo v roku 1947, keď sa oddelili územia, obývané väčšinovým moslimským obyvateľstvom. Vznikol tak Pakistan na severe a jeho súčasťou bol tvz. Východný Pakistan, časť Bengálska, exteritoriálne územie, ktoré sa v roku 1971 po dramatickom zápase s pakistanskou armádou osamostatnilo a vznikol Bangladéš. Kalkata bola v časoch britskej koloniálnej vlády hlavným mestom celej Indie.

V duchu tohto motta sa konal stredoeurópsky festival talianskeho filmu MittelCinemaFest, ktorý vstúpil do svojho 20. ročníka. Uskutočnil sa v Bratislave od 19. do 22. novembra a pre odstavenie kina Lumière (odstraňovanie následkov požiaru a plánovaná rekonštrukcia) sa vrátil do svojho niekdajšieho dejiska, do kina Mladosť, ktoré sa mu pri niektorých tituloch podarilo takmer zaplniť.

Reštart Medzinárodného bienále dokumentárneho etnologického filmu – 22. Etnofilm Čadca 2022 (8. – 11. 11.) sa vydaril. Za 42 rokov svojej existencie, ako to už býva, mal MFF svoje vrcholy i doliny a po nutnej prestávke bez divákov nebolo jednoduché pokračovať v nastúpenej ceste - predsa len v iných kontextoch . Z prihlásených 68 filmov z 21 krajín, výberová komisia vybrala 20 dokumentov do súťaže. Nemala ľahkú úlohu. Až na malé výnimky, išlo vo všeobecnosti o filmové diela na dobrej profesionálnej úrovni, ktoré ukázali široké spektrum podôb etnologického filmu. Grand Prix – Zlatého Turoňa obdržal film Čierni Česi (r. M. Muller).

Stredoeurópsky festival talianskeho filmu MittelCinemaFest už dvadsať rokov objavuje aktuálne trendy v talianskej kinematografii. Na programe jubilejného ročníka sú tak debuty, ako aj novinky etablovaných režisérov - Maria Martoneho, tohtoročného talianskeho národného kandidáta na Oscara, Paola Virzìho, Gianniho Amelia či Gianfranca Rosiho. Všetkých osem filmov preverili prestížne festivaly v Berlíne, Cannes a Benátkach; medzi nimi sú aj hudobné filmy, spoločenské drámy, filmy reagujúce na klimatické zmeny, problémy mladých, či LGBTI+ ľudí, ale aj snímky s náboženskou tematikou. Aktuálny 20. ročník sa uskutoční od 19. do 22. novembra 2022 v Kine Mladosť v Bratislave. Pripravil ho Taliansky kultúrny inštitút v spolupráci s Istituto LuceCinecittà.

Obraz Varšavského medzinárodného filmového festivalu, ktorý je spolu s estónskym Black Nights od roku 2008 nováčikom v kategórii A, najvyššej skupine svetových filmových fór, by nebol úplný bez aktuálneho dobového koloritu, ktorý bol tohto roku od 14. do 22. októbra nasledovný. Keďže sa zo známych dôvodov nemohol konať filmový festival v Odese, súťaž s ukrajinskými filmami i porotou presťahovali Poliaci do Varšavy a bola časťou programového segmentu. Jeho publikum tvorila rozsiahla komunita, ktorá je v meste viditeľná, na každom kroku navaše koncertoval nejaký ukrajinský umelec, takže filmom príjemne sekundovala i hudba.

Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava byl včera oficiálně zahájen. Na slavnostním večeru byla rozdána první ocenění. Cenu za nejlepší dokumentární knihu získala publikace Břehy nejsou na dohled Jitky Kosíkové a Marka Uhlíře. Nejlepším filmem v sekci Krátká radost, který online vybírají diváci portálu DAFilms, se stala Modrá postel belgické režisérky Lize Cuveele. Ji.hlava letos nabízí bezmála čtyři stovky filmů a potrvá do 30. října.

V centrum českého filmu se na šest dní proměnila Plzeň, kde se odehrál tradiční, už 35. ročník festivalu českého filmu Finále Plzeň (23. – 28. 9. 2022). Covidová doba pro mnohé české filmaře i organizátory festivalů s nadějemi odeznívá a obě strany filmů, ti, co ho vyrábějí, i ti, co ho promítají, doufají, že žádné lockdowny jejich práci už neohrozí. Finále podobně jako třeba festival v Karlových Varech nedostatkem diváků netrpěl. Publikum bylo zvědavé na nový český film, a jak uvedla ředitelka Finále Eva Veruňková Košařová, odliv diváků z kin pro ně paradoxně představuje spíš výhodu, protože diváci čekali na festivalové uvedení filmů, které jim v kinech často uniklo. Navíc někteří diváci už měli zmatek v tom, jaká pravidla pro běžnou návštěvu kina momentálně platí, tak raději nikam nechodili.

Hlavní cenu, Zlatou mušli za nejlepší film, získal na jubilejním 70. Mezinárodním filmovém festivalu, který se konal ve španělském San Sebastianu od 16. do 24. září, snímek kolumbijské režisérky Laury Moraové Los reyes del mundo (Králové světa). Moraová natočila v koprodukci Kolumbie, Lucemburska, Francie, Mexika a Norska drsný příběh pětice bezprizorných teenagerů v Kolumbii, jejichž naděje na lepší život naráží na okolní krutý svět. Když se nejstarší z nich dozví, že zdědil po babičce pozemky na druhém konci Kolumbie, vypraví se je kluci společně převzít. Cestují napříč zemí, zažívají mnohá krutá protivenství, ale to nejhorší je teprve čeká.

Medzinárodný filmový festival v španielskom San Sebastiane je každoročne posledným veľkým festivalom v Európe. A často býva považovaný za štvrtý najvýznamnejší na kontinente. Hneď po Berlíne, Cannes a Benátkach. FIPRESCI tam pravidelne od roku 1999 počas otváracieho ceremoniálu udeľuje FIPRESCI Grand Prix pre najlepší film roka. Tú získal film Drive My Car (Japonsko, 2021, r. Rjúsuke Hamaguči), ktorý v marci uviedla do slovenských kín spoločnosť Filmtopia.

Poznať medzinárodné filmové festivaly v najbližšom okolí je slušné a vlastne i pohodlné. Netreba sedieť pätnásť hodín v lietadle, čakať uprostred noci na ďalší let a absolvovať podobné radosti dlhých destinácií. Maďarské mesto Miskolc je “za rohom”, okolo 300 km z Bratislavy, 600 z Prahy a z Košíc ešte bližšie. Festival, pôvodne sponzorovaný výrobcom írskej whisky, spoločnosťou Jameson, je podľa vyjadrenia organizátorov najväčším medzinárodným podujatím v Maďarsku a porovnanie s naším Artfilm festom kľudne znesie, aj keď my sme na tom o poznanie lepšie. Tohto roku na 18. ročníku zahraniční hostia okrem porotcov, niekoľkých filmárov (Tarik Saleh, režisér filmu Chlapec z neba a iránsky herec Mehdi Bajestani zo Svätého pavúka), takmer absentovali.