Odporúčaný obsah

Hlavnou postavou filmu s hororovými a fantasy prvkami je Maria, pohľadná tridsiatnička, veľká pozornosť je venovaná však aj jej manželovi Ingvarovi. Obaja chovajú na samote v lone nádhernej islandskej prírody stádo oviec. Spoločnosť im robia aj ďalšie domáce zvieratá, ako mačka a pes. Samozrejme, ani prítomnosť toľkých roztomilých tvorov nedokáže dostatočne naplniť ich pomerne stereotypné životy, obaja sú relatívne mladí a zdraví a ich domov by oživilo dieťa. Niekde je však zrejme problém a Maria a Ingvarom hľadajú oproti prirodzenému oplodneniu alternatívne riešenia. No a tu sa dostávame k prvému výraznému zvratu v deji, ktorý pomerne nečakane drasticky zmení žáner klasickej drámy na mix spomínaných kvázi béčkových žánrov, v jadre však stále pôjde až po zvyšok deja o vzťahy v rámci rodiny a lásku matky k jej novej dcére.

Aj napriek najrôznejším avízam k osudom hlavnej hrdiny, onej cenzorky v ženskej väznici, slobodnej a bezdetnej Iriny, čítajúcej listy väzenkýň, tie ktoré píšu sami i tie, ktoré im chodia od ich mužov a milencov, má film kolektívny hrdinský ansámbl. Napospol sú to ženy, vraždiace zo žiarlivosti buď svojich mužov, alebo ich milenky. Taká je Lesja, mladá žena, ktorá si prichádza do odeskej väznice odsedieť sedem rokov za vraždu muža. Je tehotná a vo väznici porodí chlapčeka. Vnútroväzenské pravidlá prikazujú trojročné deti odkázať buď príbuzným, alebo detskému domovu. Lesja sa preto snaží presvedčiť svoju matku, potom sestru a dokonca i svokru. Sľúbi jej, že si chlapčeka zoberie, ale má podmienku, už nikdy ho Lesja neuvidí. Táto línia je v celom komplexe najzaujímavejšia, budí emócie a má na záver prekvapivú pointu.

Avšak teraz sme v súčasnosti, v dobe pokračovaní a oživovaní klasických značiek. Je však vcelku prekvapujúce, že nové spracovanie prišlo až teraz. Vzhľadom na jeho, v dnešnej dobe atraktívnu, tému a žáner, by som totiž očakával skorší návrat rozparovača s hákom namiesto ruky. Návrat tejto kultovej hororovej klasiky inicioval režisér a scenárista Jordan Peele a pri pohľade na jeho tvorbu (filmy Uteč a My) to vôbec nie je prekvapujúce. Avšak pri pokračovaní Candymana zaujal iba miesto scenáristu a hlavne producenta - podobne ako pri snímke BlacKkKlansman režiéra Spikea Leeho. Réžie sa ujala Nia DaCosta a v hlavných rolách sa objavili Yahya Abdul-Mateen II, Teyanah Parris a Colman Domingo. Príbeh sa tentokrát posúva o 30 rokov neskôr.

Prvé zábery v rekonštruujú dojmy z čias pred pandémiou. Zaznie v dokumentárnom filme už dosť zaužívaná hudobná kulisa Štyroch ročných období Antonia Vivaldiho, aby dotvorila zábery voľne sa po meste prechádzajúcich obyvateľov, nakupujúcich na trhovisku. Deti hrajúce sa v nafukovacích hradoch, život pri vode počas letných mesiacov. Starších posedávajúcich si nerušene na lavičkách v parku. Vystúpenia ľudových tanečných súborov, ale aj o niečo modernejších hudobných skupín. Modliacich sa v kostole, či fandiacich na športových podujatiach. Aj oslavy Mikuláša, či explózie zábavnej pyrotechniky silvestrovskej noci... Všetko farebné zábery v ostrom strihu náhle ústiace do čiernobielej mrazivej prázdnoty už predstavených uličiek mesta a lockdownom „odstavených“ kulís nielen rimavsko-sobotského života. Na každých dverách vidno varovné nápisy, že vstup je povolený len v rúšku alebo s respirátorom. V čakárňach u obvodných lekárov je prázdno. Detské preliezky majú dočasne zakázaný vstup. Na šnúrach na bielizeň sa sušia čerstvo vyprané rúška namiesto iného oblečenia. Vivaldiho nahradia pochmúrne tóny Akčnej témy Mateja Šteska a iných interprétov vhodných k takmer apokalyptickým obrazom. Napriek tomu sú to práve Štyri ročné obdobia, ktoré zadefinujú tematickú premisu celého filmu.

Nie je tomu inak aj v ďalšej novinke tohto autorského tvorcu, mystery horore Čas, v originálnom, výstižnejšom znení Old. Od začiatku sledujeme manželský pár Guya a Priscy s ich dvoma deťmi, Trentom a Maddox, na exotickej dovolenke v rezorte, ktorý miestny riaditeľ nazýva vlastnou verziou raja. Onedlho sa, spoločne s ďalšími pármi, dostávajú na krásnu odľahlú pláž na ostrove, kde ich má o piatej poobede vyzdvihnúť vodič autobusu. Netrvá však dlho a hŕstka turistov začne zisťovať, že s týmto miestom nie je niečo v poriadku. Vo veci však nie sú ani žraloci, ani jedovaté medúzy či hady. Trent totiž na pláži objaví mŕtvolu mladej ženy a dovolenkári začnú onedlho doslova na svojej koži cítiť prvky rýchleho starnutia. Vyriešiť záhadu sa zdá byť nemožné, a tak jediným logickým riešením v snahe zachrániť si život musí byť odchod z pláže. To sa ukáže byť veľkým problémom, cez príjazdovú cestičku, cez skaly sa nedá dostať naspäť kvôli prudkým bolestiam hlavy a oboplávať ostrov by nedokázal ani Michael Phelps, mimochodom spomenutý v jednom z mála humorom odľahčenejších miest v sujete. O postavách sa postupne dozvedáme vďaka dialógom viacero dôležitých informácií, respektíve si spoločne s nimi začneme uvedomovať, čo majú spoločné a začneme si vytvárať tu menej, tu viac šialenejšie teórie o dôvode, prečo sa práve takáto skupinka ľudí ocitla v jeden čas na jednom mieste.

Black Widow je na úteku po napätom konflikte medzi Stevom Rogersom alias Kapitánom Amerikom a Tonym Starkom alias Iron Manom, ktorý vyústil až v Občiansku vojnu. Jej odľahlý a pomerne pokojný pobyt v Nórsku však nemôže trvať večne, hoci dôvody jeho narušenia sú úplne iné, ako mohla Natasha očakávať. Namiesto nahnevaného Tonyho Starka je totiž konfrontovaná svojou temnou minulosťou. No nebude na to sama. Na zradnú cestu do špionážneho sveta tieňov a falošných tvárí sa vydáva so svojou náhradnou a dlhou odlúčenou sestrou Yelenou Belovou. Obe musia byť každopádne v pozore, keďže po krku im ide záhadný Taskmaster – neúnavný zabijak, ktorý dostáva rozkazy od muža, zodpovedného za Natashine výnimočné schopnosti, ale aj traumy.

Carax pred niekoľkými rokmi vystúpil na pôde VŠMU v Bratislave v rámci vlastného master-classu. Návštevníci tejto akcie sa dozvedeli veľa o jeho začiatkoch ako diváka pravidelne dochádzajúceho do miestneho kina vo Francúzsku, kde spoznal veľké množstvo filmových klasík prvej polovice (a nielen tej) minulého storočia. Režisér hovoril, že si chce uchovať tieto snímky ako jedinečné zážitky z mladosti a nikdy sa už na ne nechce znova pozerať. Niečo na tom je, každý z nás určite zažil pocit, kedy pri opätovnom pozretí obľúbeného nostalgického kúsku zažil mierne sklamanie. Pri oboznámení sa s týmto faktom však fanúšik jeho snímok lepšie chápe jeho filmovú reč a jej vyjadrovacie prostriedky. Carax do Annette zakomponoval napríklad aj scénu z krásneho nemého filmu The Crowd Kinga Vidora z roku 1928. Bezpochyby nadväzuje aj na tradíciu francúzskych artových režisérov venujúcich sa v neskoršej fáze kariéry aj muzikálom - ako príklad uveďme Alaina Resnaisa a jeho Starú známu pesničku.

Pochopiteľne ide iba o novinku v našich kinách a množstvo divákov už film dávno videlo vďaka internetu doma, Bež! je však ten typ filmu, ktorý si určite viac užijete v prítmí kinosál než na ľubovoľne veľkej obrazovke. Tou základnou otázkou teda je, či Chaganty, podobne ako pred dvoma dekádami jeho krajan M. Night Shyamalan, potvrdil povesť jedného z nových majstrov napätia a či svoj režijný debut prekonal, respektíve aspoň udržal kvalitatívnu latku minimálne rovnako vysoko.

Roy Andersson sa väčšinou venoval krátkometrážnej tvorbe, potom v roku 1970 nakrútil Švédsku lovestory, ktorá ho vyniesla do výšin, aby po filme Giliap z nich spadol. Pád bol zrejme tak bolestivý, že sa  skoro dvadsať rokov potom venoval len reklamám. Šťastie mu však prinieslo tretie tisícročie, v ktorom nakrútil všetky svoje vrcholové snímky, V roku 2000 zažiaril filmom Piesne z druhého poschodia, potom nasledovalo nezabudnuteľné Ty, ktorý žiješ a Holub sedel na konári a rozmýšľal o živote. Jeho zatiaľ posledným filmom je spomínané dielo O nekonečnosti, ktoré dostalo v roku 2019 na festivale v Benátkach Zlatého leva za réžiu.