Viac z: Recenzie 2009

Bol by to veľmi dlhý zoznam vymenovať aspoň tie najznámejšie filmové adaptácie príbehov o Holmesovi a doktorovi Watsonovi takže od toho radšej upustím. Zaujímavejšie bude čo s touto legendárnou postavou, ktorá patrí takisto k britskej histórii ako Big Ben, spravil anglický režisér Guy Ritchie. Na financie sa sťažovať nemohol, lebo dostal na film až 80 miliónov dolárov, s ktorými vynaložil veľkoryso. Vznikol akčný film so všetkým čo k nemu patrí. Vznešený anglický gentleman, Holmes, je bitkár prvej triedy, poradí si aj s „Góliášom“, žije zhýralo a miluje najvychýrenejšiu zlodejku Irene. Z nenápadného Watsona, ktorý je stále v pozadí, sa vykľul takisto naslovovzatý bitkár a dobrodruh. Kdeže by ten sedel v kúte – je všade kde sa niečo deje a vždy priloží ruku k dielu. Holmesa na smrť urazí a do ťažkých depresií prinesie, keď sa rozhodne od neho odsťahovať a oženiť s krásnou Mary. Nelení a Watsonovu snúbenicu pri prvom stretnutí poriadne douráža a konflikt je hotový. Lenže obaja majú maslo na hlave, a tak sa, keď ide o dobrodružstvo, okamžite zmieria a hor sa do nových komplikácií sprevádzaných častými výpraskmi. Padajú stropy, rúcajú sa povale, domy, len-len ujdú istej smrti, aby dolapili nezničiteľného zločinca Lorda Blackwooda, ktorého vraj chránia temné sily. Lenže jedno Holemsovi režisér nevzal, a to brilantný úsudok a vidieť to, čo iní nevidia. Slávny detektív neverí na diabla, čiernu mágiu, temné sily, všetko má svoje racionálne jadro. No a ako vždy má pravdu. Viac neprezradím.

Film majstrovsky narába so všakovakými vypožičanými motívmi, ale v podstate má tradičnú stavbu i poetiku a nehanbí sa ani za happy end. Nie je v ňom azda nič, čo sme už nečítali alebo nevideli. Lenže nikdy sme to nevideli všetko naraz - a stvárnené takto!

Napriek tomu spolu s Tomášom Vorelom napísali scenár. Pokúsili sa v ňom zobraziť najsúčasnejšiu českú spoločnosť, v ktorej podľa nich vládne výlučne korupcia, ekonomické kruhy sú prepletené s politickými špičkami, média surovo manipulujú s informáciami a všetci dohromady ,vrátane nemravnej polície, zneužívajú svoje postavenie na vlastné obohacovanie. V takomto svete je potom veľmi jednoduché odstaviť nepohodlného človeka a cez vymyslený incident vyrobiť z hviezdy spoločnosti jej vyvrheľa. Presne to sa stane najbohatšiemu českému podnikateľovi, ktorého média v spolupráci s políciou pomocou zinscenovanej príhody s rómskym chlapcom obvinia z rasizmu.

Bežný divák u nás sotva pozná práce renomovaného japonského majstra Osamu Tezuku. Zato diela, motívy z ktorých Tezuka vo svojom Astro Boyovi už pred pol storočím ťažil, sú nám dôverne známe. Pinocchio Carla Collodiho patrí k základom dnešnej európskej kultúry rovnako ako Gulliverove cesty Jonathana Swifta. Astro Boy je Pinocchio z lietajúceho mesta Laputa, ktoré sa však občas podobá skôr na Gotham City.

Klasik vedeckej fantastiky Isaac Asimov už pred tromi desaťročiami vo svojom cykle o robotoch nechal robotického detektíva R. Daneela vyšetrovať zločin na planéte, kde ľudia zredukovali akýkoľvek spoločenský kontakt na stretanie sa robotických dvojníkov.

Dve vydarené opustené detičky, bratia Stephen a Bloom, vystriedajú nespočetné množstvo adoptívnych rodičov, ale nikde sa neohrejú. Lotroviny – to je ich životný štýl už od ranného detstva. Vodcovskou osobnosťou je Stephen, ktorý píše scenáre podvodov a podľa jeho predstáv menej priebojný Bloom hrá, čo znamená, že robia jeden podvod za druhým. Kým Stephen to má v krvi, pre neho písať a robiť podvody znamená život, Bloom je nežnejší, nerozhodnejší, neustále v závese dominantného brata. Až zrazu má tej hry po krk, prestáva ho tešiť žiť podľa bratovho scenára a odíde. Všetko naznačuje, že mu asi chýba láska, kým pre životný postoj Stephena je to zbytočná oštara. Chvíľu je sám, ale s kým by hral svoje scenáre ak nie s bratom? Nájde ho unudeného v Čiernej hore a prehovorí na posledný megapodvod, po ktorom môže odísť. Obeťou toho najlukratívnejšieho záťahu má byť osamelá dedička, Penelope, z New Jersey. Ani jeden však netuší, že kráska je z podobného cesta. Niežeby robila podvody, ale je osamelá a nudí sa. Neskôr jej neprekáža ani zistenie, že sa zaplietla s podvodníkmi, lebo dali jej životu zmysel. Často je vynachádzavejšia ako oni sami. No a čo čert nechcel medzi Bloomom a Penelope preskočí iskra a ten plameň, ktorý sa z nej rozhorí nedokáže zahasiť ani Stephen. Varovanie brata, aby sa nezamiloval, nepomôže. K trojici, ktorá sa presúva z jedného konca sveta na druhý, patrí aj Japonka Bang Bang, naslovovzatá odborníčka na výbušniny. A tak sa ocitneme v Amerike, Čiernej hore, stovežatej Prahe, Rusku a čo ja viem kde všade ešte.

Claire Denisová je predstaviteľka tzv. senzuálnej (zmyslovej) kinematografie. Dôležitejšia ako príbeh je v jej filmoch atmosféra, viac ako dialógy vypovedá reč tela. Presne tak je to aj v naoko všednom príbehu, odohrávajúcom sa na predmestí Paríža v prostredí černošskej komunity. Hlavnou témou filmu však nie je adaptácia na nové životné prostredie, ale oveľa intímnejšie vzťahové problémy. Ústrednými postavami sú zrelý muž Lionel, rušňovodič prímestského vlaku, a jeho dospievajúca dcéra Joséphine, študentka, ktorá si po večeroch zarába predajom v obchode s hudbou. Nadštandardnosť tohto vzťahu je motivovaná najmä tým, že Lionelovi umrela nemecká manželka, a tak dcéru vychoval sám. Ich vzájomná láska, porozumenie, zmysel pre každodenné rituály sú očividné a závideniahodné. Na slovenského diváka, ktorý nie je zvyknutý na podobné vonkajškové prejavy lásky medzi rodičmi a deťmi, môže tento vzťah pôsobiť až nezdravo intímne. Dvojica, ktorej podstatná časť života sa odohráva medzi stenami predmestského bytu, si vystačí do takej miery, že akékoľvek pokusy o zblíženie zvonka pokladá za nenáležitý zásah do súkromia, čo sa dotýka aj najbližších priateľov – do Lionela beznádejne zamilovanej taxikárky Gabrielle a trochu záhadného cestovateľa Noé, mimochodom, jediného belocha v príbehu. Čas však plynie, a tak si otec stále nástojčivejšie uvedomuje, že táto partnerská idyla sa musí raz skončiť, že Jo musí začať žiť svoj normálny život bez citovej závislosti od neho. Napriek tomu príde záverečná pointa trochu nečakane a prinúti diváka, aby si znova zrekapituloval predošlé pasáže filmu, hľadajúc v nich zárodky prekvapujúceho finále.

Pohnútky, inšpirácie a ciele režisérka objasnila v rozhovore, ktorý vznikol na medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a nájdete ho tu.