Už samotná odvaha tvorcov – scenáristov a zároveň režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku vytiahnuť z možno až ikonickej zásuvky naše pamäti bábky, ktoré fungovali v televízii ešte skôr, ako sa zjavili počítače, je obdivuhodná. Vlastne je tu pokus o akúsi retro komédiu plnú absurdít a aj hororových scén a sci fi motívov. Odvaha spočívala aj v tom, že jak Kuko, tak aj Drobček boli v podstate divadelné bábky so špecifickým spôsobom vodenia, v modernom jazyku animácie. Kuko bol čierno divadelná bábka, pohyboval sa takmer bez výnimky v štúdiu pred čiernym pozadím a vodili ho vodiči oblečení v čiernych kostýmoch so zakrytými tvárami. Mal výhodu v tom, že v takomto priestore mohol lietať, čarovať s predmetmi, to všetko mu dovoľovalo čierne divadlo. Naproti tomu Drobček to odniesol najhoršie – napokon to je bábka služobne najstaršia a to nielen z hľadiska histórie Slovenskej televízie – bola to typická marioneta, vodená zhora pomocou tenkých špagátikov (mimochodom dôkazy o existencii marionet pochádzajú už z rokov cca 500 pred naším letopočtom). K týmto dvom protagonistom sa pridružil Raťafák, bábka, ktorá sa mohla bezpečne pohybovať v priestore, keďže po plachtami sa skrývali dvaja vodiči. S touto obmedzujúcou technikou sa museli predovšetkým popasovať tvorovia, keď chceli obmedzenia rešpektovať a nakrútiť tak film bez počítačových efektov.

Len taká malá rada: keď už kľačíte na kolenách pred svojou dlhoročnou priateľkou, očakáva v danej chvíli, že ju plánujete požiadať o ruku. Nie že sa jej chystáte odôvodniť svoju účasť na divokej rozlúčke so slobodou s neznámymi mladíkmi, ktorí si omylom pridali kontakt na vás do skupinového chatu. Marketingový manažér Joe Nixon (Kevin Hart) si totižto v ten deň po neveľmi úspešnej prezentácií na reklamu vodky vypočul od šéfa Terryho (Kevin Dunn) výčitku, že zrejme už nerozumie súčasnej generácií dvadsiatnikov a pravdepodobne ho to opäť vzdialilo od vytúženého povýšenia. Čisto náhodnú pozvánku preto chápe ako príležitosť preskúmať, čo najviac láka aktuálne dominantnú demografickú skupinu. Joeova partnerka Jennifer (Teyana Taylor), už unavená z jeho neschopnosti so štyridsiatkou na krku konečne dospieť, to však vníma ako príležitosť opustiť ho, aspoň kým sa nad svojím správaním nezamyslí. Joe vyzbrojený tajnými kamerami v okuliaroch a malom prívesku pre prípad, žeby sa mu podarilo nakrútiť zopár autentických záberov do reklamy, ide do toho a aby ho hostitelia ako úplne neznámeho ihneď nezavrhli, finančne im na celú show prispeje. Dokonca ešte najme na nasledujúcich 72 hodín luxusné sídlo v Miami, v ktorom nebude problém, aby sa rozlúčka so slobodou zvrhla na spôsob Vo štvorici po opici (2009) Todda Phillipsa. Lenže...

Mal by to byť najkrajší deň jej života. Aspoň tak by to vnímala väčšina žien tej doby, obzvlášť v prípade, žeby ženíchom mal byť markíz Tewkesbury (Louis Partridge). S vyslovením svojho: „Áno,“ pred oltárom sa aj z nej mala stať lady. Milovala ho. Chápala tiež ten tlak, ktorý mu na ramená kládla jeho vlastná rodina, jeho politickú zodpovednosť – či už o ňu stál alebo nie - aj spoločenské očakávania. Lenže, čo ak s prijatím jeho priezviska ona sama príde o vlastnú identitu. Enola Holmesová (skvelá Millie Bobby Brown), mladšia sestra slávneho britského detektíva, o ktorej sa v románoch a poviedkach sira Arthura Conana Doylea nikde nepíše, pretože mal zrejme k téme emancipácie žien o dosť chladnejší postoj, než by bolo zdravé, práve vo svadobných šatách hľadí na svoj odraz v zrkadle a má zjavnú dilemu. Veď aj jej brat Sherlock (Henry Cavill), doteraz zhovievavý poručník a kolega v príležitostnom detektívnom pátraní, kde sa nielen jeho chladne logické dedukcie, ale aj jej hravo emocionálna analýza ukázali byť kvalitou rovnocenné a pre nájdenie dôkazu vždy potrebné, nebol so svadbou úplne zadobre. Dokonca mu nesedelo ani miesto jej konania na Malte, ktoré akoby vytušil skôr, než bolo Enole samej známe. Ale prečo? Nie, dosť pochybností! Svadba bude! Jedine snáď, žeby Sherlocka uniesli...

Film Volanie vody sa vo francúzskom origináli volá Par Amour. Možno ten názov presnejšie vystihuje podstatu filmu – „láskou“, alebo „z lásky“. Čo všetko je matka ochotná urobiť z lásky, aby porozumela svojmu dieťaťu? Aj keď je to porozumenie bolestné, aj keď sa vymyká logike. Nejaká zvláštna rezonancia v srdci matky káže pochopiť, chrániť, odovzdať sa. Možno sa aj obetovať.

Päť rokov po uvedení filmu Spider-Man: Bez domova sa jeden z najpopulárnejších komiksových hrdinov histórie vra-cia, aby nadviazal na vydarenú trilógiu režiséra Jona Wattsa. Tretí diel svojho času nezastavilo ani obdobie pandémie a takmer dve zarobené miliardy dolárov boli z pohľadu stagnujúceho filmového priemyslu akýmsi symbolickým kon-com tejto éry. Nemalé očakávania so sebou preto niesol i Spider- Man: Nový deň, ktorý od začiatku pôsobil dojmom udalosti, akú by žiadny fanúšik nemal odignorovať. A že sa ich podarilo potvrdiť.