Chlad (Kuldi/Cold)
Keď sa rozhodnete ísť na islandský film rátate s tým, že bude smutný, atmosféra ponurá, neraz aj zábavný, no nikdy nie banálny. Už samotný názov Chlad napovedá, že bude patriť k prvým spomínaným. Režisér Erlingur Thoroddsen sa však rozhodol experimentovať a krížiť žánre. Je Chlad sociálna dráma, mysteriózny thriller, horor, detektívka ? Asi všetko dohromady, ale najlepšie by ho vystihovalo mysteriózny detektívny thriller. Príbeh sa odohráva v dvoch rovinách – v prvej sledujeme prácu detektíva, ktorému manželka za nejasných okolností spáchala samovraždu a spolu dcérou sa to snažia prekonať a navyše sa snaží vyšetriť starý prípad nevysvetlenej smrti dvoch chlapcov v nápravnom ústave, v druhej retrospektívnej rovine sa zasa odhaľujú príčiny a okolnosti úmrtia chlapcov. Príbehy zdanlivo nesúvisia a je len otázka času, kedy sa stretnú, čo však trvá až príliš dlho kým sa tak stane. Dovtedy otec bojuje s démonmi svojej dcéry, ktorá sa zo smrti matka nevie spamätať, nevie sa zbaviť obsesívnych myšlienok.
Wallace a Gromit: Pomstu spoznáš po perí (Wallace & Gromit: Vengeance Most Fowl)
Volá sa „Períčko“ McGraw – tučniak s prenikavo nepriateľským pohľadom a vždy s dôkladne prepracovaným zlodejským plánom v zálohe. Vynálezcovi Wallaceovi (v pôvodnom znení Ben Whitehead) s jeho verným psom Gromitom, čo neraz za pánička zachraňuje kriticky vyhrotenú situáciu, sa ho podarilo prichytiť pri čine, práve keď sa pokúšal ukradnúť z mestského múzea veľký modrý diamant. Zneužil pri tom vtedy Wallaceov nápad s mechanickými nohavicami, ktoré pôvodne mali slúžiť Gromitovi, ako pomôcka pri venčení. Teraz je uväznený v režime toho najprísnejšieho stráženia v miestnej zoologickej záhrade a už trénuje na adekvátne drsnú pomstu. Samozrejme, spojenú s opätovným pokusom cenný diamant odcudziť a zneužiť pri tom ďalší z Wallaceových neraz neprakticky bláznivých vynálezov, aby bol po zásluhe za zločin obvinený on. Stačí len trpezlivo počkať, kým si stráže v zoo dajú krátku siestu a „hacknúť“ cez ich počítač čokoľvek, hoci len minimálne deštruktívne, čo Wallace vo svojej dielni medzi časom stihol skonštruovať. Bude to potľapkávačka, ktorá by nahradila jeho ruku pri vzdávaní pochvaly milovanému psovi? Alebo trpaslík Norbot (Reece Shearsmith), ktorého mu skonštruoval na pomoc v záhradke?
Spoločník (Companion)
Už trailer filmu lákal divákov na netradičný zážitok od tvorcov hororového filmu Barbar. Ten režíroval Zach Cregger a vytvoril tak nepredvídateľný zážitok, v ktorom bolo skutočne ťažké odhadnúť, ako sa bude príbeh vyvíjať ďalej. Zach Cregger sa však v prípade filmu Spoločník ujíma predovšetkým producentských povinností a priestor na to, aby pokračoval v nezvyčajnej žánrovke typu Barbar, dostáva režisérsky nováčik Drew Hancock. Ten sa, podieľajúc aj na scenári, dostáva do neľahkej situácie prekvapiť čoraz náročnejšieho diváka.
Pachová stopa (Scent Evidence)
Medzi slovenskými dokumentaristkami, ale kľudne aj dokumentaristami, by sme asi ťažko hľadali postavu, ktorá sa tak dlhodobo, sústredne a s odvahou, venuje neuralgickým až patologickým spoločenským javom ako Zuzana Piussi. V jej portfóliu kritických pohľadov na fungovanie štátneho systému má dôležité miesto téma výkonu práva. Venuje sa jej dôkladne a v najrôznejších kontextoch a súvislostiach. Filmy ako Očista (2021), ale aj Ukradnutý štát (2019), či Od Fica do Fica (2012) a, samozrejme aj ďalšie, modelujú realistickú topografiu stavu spoločnosti a ozvučujú jej neriešené problémy. Ďaľším je film Pachová stopa, ktorý práve prichádza do kín.
Bob Dylan: Úplne neznámy (A Complete Unknown)
Po v súčasnosti už kultovej snímke Walk the Line (2005) sa James Mangold opäť vrhol na spracovanie životného príbehu hudobného velikána. Znovu pritom zostal v už prebádaných vodách 60. rokov minulého storočia. Bob Dylan: Úplne neznámy je „biografickým“ filmom, ktorý sa zameriava na formujúce roky Boba Dylana. Slovo biografický som umiestnil medzi úvodzovky najmä z dôvodu, že od snímky netreba očakávať klasicky tunelové zameranie sa na životnú púť jedného muzikanta, ako tomu bolo napríklad v prípade Walk the Line. Film síce zachytáva Dylanovu cestu od mladého, ambiciózneho hudobníka až po nezameniteľnú kultúrnu ikonu zrodenú začiatkom 60. rokov, zároveň však predstavuje vťahujúcu fresku danej doby a jej kultúrnych a spoločenských premien.