Nový televízny seriál známeho tvorcu Jonathana Troppera je zároveň i adaptáciou bestselleru Marissy Stapley a v hlavnej roli hviezdi takmer vždy bezchybná Anya Taylor-Joy. Mohlo sa v rámci tejto kombinácie vôbec niečo pokaziť? Mohlo a výsledok nie je až tak presvedčivý, akoby mohol byť. O vyloženom sklamaní sa však taktiež nedá hovoriť a priaznivci mladej herečky si prídu na svoje.

Príbehov o dospievaní je nepreberné množstvo a ani téma queer sebapoznania nie je vo filmoch nová. Napriek tomu francúzska režisérka Hafsia Herzi vo filme Malá sestra zvolila prekvapivý prístup. Vo svojom treťom celovečernom filme rozpráva v piatich kapitolách pomenovaných podľa ročných období príbeh mladej moslimky vyrastajúcej na parížskom predmestí, ktorá len postupne objavuje a ešte pomalšie prijíma fakt, že ju priťahujú ženy. Z štylistickej stránky pôsobí film miestami trochu stroho a aj rozprávanie občas naráža na menšie nedostatky. Napriek tomu nie je zaujímavý len vďaka jednoznačne ženskému pohľadu režisérky na lesbický príbeh dospievania. Ešte viac presvedčí rozhodnutím vyhnúť sa známym schémam podobných filmov a nechať hlavnú hrdinku bojovať predovšetkým s vnútornými, a nie vonkajšími prekážkami.

Beznádej, ale aj odovzdanosť je obsiahnutá už v prvých záberoch filmu Muchy mexického režiséra Fernanda Eimbckeho. Starnúca päťdesiatnička sed í v svojom byte na poschodí, niekde na anonymnej ulici v mexickom veľkomeste. Okrem zvukov od susedov, od kriku detí až po zvuky vášnivého sexu, ju nič neruší v jej osamotenosti. Muchu, ktorá ju vyruší svojím bzučaním sa síce pokúša zabiť, ale keď sa jej to nepodarí, vytiahne napokon spray s akýmsi insekticídom a vytrvalo strieka na hmyz. Rozkašle sa. Zdanlivo bezvýznamné zábery, ktoré však dokonalo opisujú protagonistku Oľgu (Teresita Sánchez). Čiernobiele zábery pomaly v jednoduchých strihoch odhaľujú jej život. V dome je opäť pokazený výťah. Vonku zachytí na stene plagátiky ktoré núkajú prenájom izieb v dome pre ľudí, ktorí majú svojich príbuzných v budove – nemocnici oproti. Strháva ich a strká do kabelky. Keď neskôr je v malom bufete niekde oproti, požiada majiteľku, či by nemohla papiere niekde vyhodiť. Je s výrazom nechuti odmietnutá. Kaleidoskop jej života pokračujte.

Nový Insidious s podtitulom Sú medzi nami je už šiestym príspevkom do série, ktorú v roku 2010 odštartoval James Wan. Zaujímavé je, že film Jamesa Wana si u nás získal popularitu, napriek tomu, že nebol uvádzaný v českých ani slovenských kinách. Okrem prvého (najpriaznivejšie hodnoteného) dielu sa však do našich kinách dostalo všetkých päť filmov, ktoré dnes tvoria úspešnú hororovú hexalógiu. Zatiaľ čo predchádzajúce časti boli aspoň sčasti prepojené s pôvodným filmom Insidious, najnovší počin režiséra Jacoba Chasea ponúka reštart série a otvára tak novú kapitolu tohto hororového univerza. Jedinýmvýrazným spojovníkom tak ostáva herečka Lin Shaye (ktorej prítomnosť, mimochodom, poteší azda každého hororového fanúšika), ktorá sa ako médium objavila vo všetkých častiach Insidious.

Povedzme si úprimne, Tom a Jerry ako vtipná, vzájomne sa niekedy aj dosť násilne doberajúca mačaco-myšia dvojica, ktorá si v kľúčových momentoch dokáže k sebe nájsť cestu a udržať v istom zmysle nesmrteľné priateľstvo, vždy najviac hviezdila vo formáte sedem, osem minútovej klasicky kreslenej grotesky. Také boli ich začiatky, keď sa po prvý raz ako nápad producentov Williama Hannu a Josepha Barberu ešte ako kocúr Jasper a myšiak Jinx v Puss Gets the Boot z roku 1940 premávali útulným južanským americkým domovom na vidieku, zatiaľ čo najmä kocúra za každú deštruktívnu vylomeninu hrešila z dnešného pohľadu o to viac kontroverzne pôsobiaca černošská domáca, spravidla „snímaná“ len z dolnej polovice tela. Do roku 1958, keď sa legendárne dvojici darilo vystupovať výhradne v 114 groteskách pre kinodistribúciu, z trinástich nominácií na Oscara v kategórií najlepší krátkometrážny film siedmim sa podarilo ikonickú plešatú sošku aj získať. V rokoch 1961-1962 režisér Gene Deitch nakrútil 13 nových grotesiek dokonca v pražskom štúdiu Rembrandt Films, pričom legendárny tvorca Looney Tunes Chuck Jones na ne nadviazal 34 krátkymi snímkami v rokoch 1963-1967.