Všetko to spôsobila neočakávaná snehová búrka, ktorá sa neskôr rozrástla až do podoby „bombového“ cyklónu. Wilhelmina Davisová s prezývkou Willa (Meg Ryan) to mala pôvodne namierené do Bostonu. Jej bývalá láska z Wisconsinskej univerzity William Davis (David Duchovny), s ktorým spolu neprehovorili už viac ako dve dekády, zase pre zmenu cestoval do Austinu. Oba ich lety museli z bezpečnostných dôvodov pristáť na regionálnom letisku v nejakej nemenovanej Tramtárií, odkiaľ mali každý chytiť nový spoj do svojho vytúženého cieľa vo chvíli, keď príroda opäť začne spolupracovať. Spočiatku v dave spolucestujúcich, alebo hľadajúc, v akej zásuvke by si nabili svoje mobily, sa obaja snažia tváriť, že toho druhého nevideli. Koniec-koncov, majú tiež čo robiť, aby sa v zmätenej situácií a v neznámom prostredí sami zorientovali. Nieto ešte, aby v zdvorilostnej konverzácií plnej neúprimných fráz, z akých sa za mlada zväčša smiali, keď ich používal niekto iný, robili všetko preto, aby sa vyhli boľavým stránkam ich nie práve doriešeného bolestného rozchodu. Prečo by ale posledný februárový deň priestupného roka nemohol pre nich byť symbolickým dňom navyše v ich vzťahu, príležitosť k vypovedaniu zatiaľ nevypovedaného?

Téma, ktorá síce trvalo sprevádza spoločenské diskurzy ako filozofické, tak morálne, politické i ekonomické, je znova v kurze a to zásluhou technologického boomu, vedeného navyše všetkými možnosťami AI. Čo je a čo nie je pravdou, teda skutočným priebehom najrôznejších situácií, obsahom tvrdení a výrokov a všetkého, čo je možné meniť, zastierať alebo manipulovať, sa dá overiť a uviesť na pravú a pravdivú mieru. Teda vo väčšine prípadov. Na tie ďalšie si budeme musieť počkať. Takto to vyzerá v ideálnej a optimistickej verzii. Sú však aj iné, menej prijateľné, ale neodstrániteľné. „Pravda“ sa mení so zmenou uhlu pohľadu a vlastne aj toho, kto ju hľadá. Právd je vždy na výber a čas ich dokáže meniť k nepoznaniu. Ešte pred nejakou dekádou by možno tieto tvrdenia vyzneli formálne a rečnícky. Dnes musíme nad obsahom pojmu „pravda“ nielen rozmýšľať, ale právo na pravdivé súradnice čohokoľvek, čo sa ho týka, i vyvracať, aktívne brániť a stále pochybovať. Je to dosť nepohodlné a chce to riadnu dávku odvahy.

Nový seriál z prostredia Hviezdnych vojen s vcelku pozoruhodným názvom Bludná banda sľuboval diametrálne odlišný zážitok ako divákmi kontroverzne prijatá (a aj kvôli tomu po prvej sérii zrušená) Akolytka. Jon Favreau a Dave Filoni na pozícii výkonných producentov, režisér novej a mimoriadne úspešnej spider-manovskej trilógie Jon Watts ako hlavný showrunner a priame prepojenie s univerzom Mandaloriana – to všetko vzbudzovalo spolu s faktom, že tentokrát majú byť hlavnými hrdinami deti, isté očakávania. Tie sa však podarilo naplniť iba čiastočne a ani tentokrát sme sa nedočkali projektu, ktorý by značku vytiahol tam, kam skutočne patrí.

Kto je to tá tajomná Parthenope? Je to nádherná žena, alebo iba ilúzia? Je to večný obdiv k nedosiahnuteľnej kráse? Alebo je to iba snová predstava, za ktorou sa skrýva všetko to, čo je ľudské, špina a smrad? Kto vie odpoveď na tieto otázky? Paolo Sorrentino sa pýta a čaká na odpovede. Čo vlastne znamená výraz Parthenope? Tak napríklad je to druh kraba z rodu Parthenopidae. Ak pridáme číslo 11, nájdeme pod týmto názvom asteroid. Parthenopei je tiež prezývka talianskeho futbalového klubu SSC Napoli.

Bolo to za ostatné dva mesiace už asi po šiesty raz, čo si jednoducho otvoril okno v ordinácií svojho psychoanalytika Dr. Oliviera Bérangera (komediálny talent Christian Clavier prakticky bez zaváhania) a odhodlával sa všetko ukončiť skokom. Dokonca aj požiarnici, zase raz znudene pristavujúci zdvíhaciu plošinu, aby precitlivenému, fóbiami z každej strany ohrozovanému Damienovi Leroyovi (Baptiste Lecaplain) zabránili využiť zničujúce prednosti gravitácie, sa možno cítili trochu trápne. Čo už však mal robiť, keďže doktor k nemu pristupuje akosi zvláštne ľahkovážne, vyhýbavo a spravidla pred koncom každého sedenia za 180 eur, vždy keď má pocit, že sa blíži očakávaný prielom, vyhovorí sa na vypršaný čas. A tento raz si naňho dokonca nachystal informáciu, žeby bolo pre oboch najlepšie liečbu definitívne ukončiť – napriek tomu, že dôvody na jej pokračovanie stále existujú. Vraj by Damienovi mohla od jeho sebadeštruktívnych pokusov úplne jednoducho pomôcť láska. Mal by si preto nájsť dievča, ktorého neuróza bude, skrátka, kompatibilná s tou jeho. Alebo, keď ani to nezaberie, úplne nového terapeuta...