Krátke animované filmy od Netflixu sa v decembri niesli aj v znamení rozprávok, teda formátu určeného prevažne deťom. Čo však bolo na niektorých zvláštne? Tematicky sa skôr zameriavali na tínedžerské a dospelé publikum. Táto streamovacia spoločnosť týždeň čo týždeň chrlí zaujímavý masívne konzumovaný obsah, no každú chvíľu sa objaví aj menej tradičný titul vyžadujúci to, aby sme sa na chvíľu zastavili a zamysleli sa. Našu pozornosť si v uplynulej sviatočnej sezóne vyžiadali tri rozmanité animované tituly upriamujúce našu pozornosť na silné emocionálne problémy – smútok zo straty blízkeho človeka, streľba v škole či policajná brutalita, a to prostredníctvom nápaditého rozprávania príbehov a pútavého umenia.

Že to s mystikou vždy nevyjde vedia už aj diváci dánskeho seriálu Rovnodennosť, pojednávajúcom o vcelku opotrebovanej situácii, keď za istých okolností ktosi bez stopy zmizne a podrobne sa vyšetruje, ako sa to stalo a kam sa stratenci podeli. Začíname malou Astrid. Jej zvedavé oči sliedia za staršou sestrou Idou, jej hádkami s matkou a odchodom na maturantské oslavy. V Dánsku získavajú študenti hneď po zložení maturitnej skúšky čapicu so šiltom a triedy sa vydávajú na vyzdobených nákladiakoch na okružnú cestu po meste. Keď Ida vylezie na korbu, je to naposledy, čo ju jej rodina videla. Zakrátko auto prudko zabrzdí a zmiznú všetci okrem šoféra a troch študentov. Nič si nikto nepamätá a vyšetrovanie skončí bez akéhokoľvek výsledku. Astrid po tejto udalosti trpí úzkostnými duševnými stavmi, halucináciami a všelijakými inými traumami.

Medzi legendárne herečky talianskeho filmu patrí rozhodne Sophia Loren. Teraz sa už 86-ročná herečka sa objavuje vo filmoch sporadicky, napríklad pred jedenástimi rokmi sme ju mohli vidieť v epizódnej úlohe filmu Nine. Ponuka prijať hlavnú úlohu vo filme Život pred sebou o starej prostitútke Madame Rose, ktorá sa stará o deti svojich mladších kolegýň, sa ťažko dala odmietnuť. Téma filmu sa neobjavila na filmovom plátne po prvý raz. Je to adaptácia známeho románu Romaina Garyho Život pred nami (La vie devant soi – 1975, ocenený Goncourtovou cenou), ktorý ako prvý objavil francúzsky režisér izraelského pôvodu Moshé Mizrahi a v roku 1977 nakrútil snímku pod názvom Madame Rosa. V nasledujúcom roku získal Oscara ako najlepší zahraničný film a hlavná predstaviteľka, takisto legendárna francúzska herečka, Simone Signoret Cézara za najlepší herecký výkon. Takže po rokoch zopakovať úspech filmu závisel od zrelého hereckého výkonu a Edoardovi Pontimu neostalo nič iné len prehovoriť svoju slávnu matku, aby sa toho ujala.

,,Producent Patrik Pašš mi v apríli zatelefonoval a zacitoval dokumentaristu Martina Slivku: V novembri 89 sa filmári až na jednu-dve výnimky zľakli! Témy ležia na ulici, len ich dvihnúť! A za seba doplnil: Ideme točiť, čo sa deje a za čo bojujeme! Je to naša filmárska povinnosť aj občianska zodpovednosť.“ Spomína Lenka Moravčíková Chovanec na impulz k vzniku série Pandémia SK, na ktorej pracovala ako kreatívna producentka. Od 20. januára vysiela desať dokumentov Dvojka RTVS.

Píše sa rok 2036 a americká armáda sa pokúša udržiavať mier v bojmi zasiahnutej Ukrajine. Poručík Harp (Damson Idris) sleduje v bezpečí cez monitor prebiehajúcu akciu, zatiaľ čo ju z výšky zaznamenáva ním ovládaný dron. Chaotický boj posudzuje nezúčastnene, s občasným arogantne pôsobiacim jedením chipsov, ktoré má položené hneď vedľa klávesnice. V kritickej chvíli však koná a jeho chladne logické rozhodnutie ho motivuje stlačiť spúšť. Zachráni síce 38 životov, no dvom zraneným vojakom zabráni dostať sa do bezpečia včas.