V novom filme režisérskej dvojice Dan Berek a Robert Olsen nám tvorcovia predstavujú nezvyčajný pohľad na žáner akčného filmu, v ktorom hlavný hrdina nemusí byť svalnatý, neodolateľný, ani rešpekt budiaci tvrďas, na ceste za záchranou svojej novej lásky totiž stačí iba to, aby necítil bolesť. Táto komediálna variácia na akčné snímky sa snaží búrať zaužívané klišé a predstavuje hrdinu z ľudu, ktorý vďaka svojmu handicapu prekonáva prekážky , pri ktorých by iní odpadávali bolesťou.

Aké by boli asi naše myšlienky, keby sme sa ocitli hlboko pod hladinou mora a stratili by sme životodarný prívod kyslíka, spojenie s tými, ktorí sú nad nami. A vedeli by sme, že máme v náhradnej nádrži kyslík iba na 10 minút. Väčšina si túto situáciu vôbec nedokáže predstaviť a je zrejmé, že je to čertovsky dobrá téma na film. Takáto nehoda sa stala v Severnom mori 19. septembra 2012. V roku 2019 o nej nakrútil režisér Alex Parkinson spolu s Richardom da Costom dokumentárny film. A v roku 2025 film hraný pod názvom Poslednýnádych, ktorý pomerne verne kopíruje príbeh, osvetľuje technické problémy a fatalitu udalosti, ktorá sa vtedy stala.

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krásna, milá, tolerantná, rozvážna, odvážna (atď., plus mínus ešte ďalšie pozitívne prívlastky) princezná Snehulienka (skvelá Rachel Zegler). Všetci v kráľovstve ju mali radi, vrátane veveričiek, vtáčikov a iných lesných zverov, s ktorými vždy rada komunikovala a príležitostne ju obliekali do šiat. Teda okrem zlej macochy (GalGadot) so záľubou v diamantoch, rubínoch, vyváraní jabĺk v kotli s jedom a oslovovania svojho čarovného zrkadla s otázkou, „kto je najkrajší na svete?“ Keďže „zrkadielko, zrkadielko“ sem-tam dalo prednosť Snehulienke pred vlastnou žiarlivou majiteľkou, rozhodne sa dievčine najskôr čo najviac strpčiť život domácimi prácami, neskôr ju dokonca nechá lovcom (Ansu Kabia) zaviesť do temného lesa a zabiť. Ten Snehulienku nechá, samozrejme, zo súcitu nažive a odporučí jej útek, pretože kráľovná nie je takou, akou by sa mohla zdať na prvý pohľad. V srdci lesa, našťastie, princezná nájde vhodnú strechu nad hlavou a ochranu pred kráľovninými intrigami u sympatických siedmych baníkov s menami ako Vedko (Jeremy Swift), Šťastko (George Salazar), Hapčí (Jason Kravits), Spachtoš (Andy Grotelueschen), Dudroš (Martin Klebba), Plaško (Tituss Burgess) a Kýblik (Andrew Barth Feldman)...

Režisér filmu Nedokončený film Lou Ye (1965), je predstaviteľom šiestej generácie čínskych filmárov, tej ktorá nastupovala po slávnej piatej, prichádzajúcej po páde maoizmu. Kým režiséri ako Zhang Yimou alebo Chen Kaige a ďalší menili všetko, čím autoritatívny byrokratizovaný režim „prispel“ k paralýze filmového rozprávania, nahradeného ideologickými šablónami, nová generácia to mala ťažšie. Pokúšať sa o revoltu po revolte si žiadalo dostatočnú zásobu nápadov a predovšetkým ídeí.

Príbeh dánskej masovej vrahyne nemluvniat, istej Dagmar (Trine Dyrholm), je situovaný do medzivojnového obdobia 20. rokov. Švédskeho režiséra Magnusa von Horna inšpiroval reálny príbeh Dagmar Overbye. Tá v priebehu rokov 1913 až 1920 odpravila na druhý svet okolo pätnástich detí. Bola odsúdená na trest smrti, ale nakoniec sa rozsudok zmenil na doživotie. Zomrela ako 42- ročná v roku 1929.