Slečna beštia je ďalším príspevkom do pomaly umierajúceho žánru hororových komédií režiséra Christophera Landona. Landon prináša po veľmi zábavných filmoch Všetko najhoršie 1 a 2 ďalší komediálny zvrat na klasické hororové premisy. Tentokrát zmiešal dohromady klasický „slasher“ horor ako z 80. rokov, tínedžerskú komédiu o dospievaní, komédiu o zámene tiel, ktoré boli populárne okolo roku 2000 (Strelený piatok, Sexi kosť) a toto všetko zabalil do modernej, popovej estetiky súčasnej doby sociálnych sietí. Výsledkom tejto na prvý pohľad absurdnej kombinácie je jedna z najoriginálnejších a najprehliadanejších komédii tohto roka, ktorá však kvôli explicitne brutálnym scénam (mládeži do 18 rokov neprístupné) nesadne každému.

Lux Æterna značí antifónu prijímania na rímskokatolícku zádušnú omšu – requiem. Tento termín inšpiroval vyše pätnásť umeleckých diel od názvu hudobného albumu, cez ústredné filmové piesne, symfonické orchestrálne básne až po najnovší film argentínskeho režiséra Gaspara Noého s rovnomenným názvom. Ten pred vyše desiatimi rokmi nakrútil film Enter the Void, čím povýšil svoje filmárske ambície a začal tvoriť vizuálne i obsahovo unikátne filmy. Rozdelil tak svoje publikum na milovníkov jeho filmov a bezkonkurenčných haterov bez toho, aby vytvoril akúkoľvek strednú skupinu divákov.

V posledných rokoch sme si užili nemálo výletov za hranicu našej slnečnej sústavy pre pesimistické vyhliadky života na Zemi, v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Pozemské posádky sa vydali osídliť obývateľné planéty do diaľav čítajúcich obrovské množstvo svetelných rokov v snímkach, ako Interstellar, Passengers alebo nedávny netflixovský Kyslík. Podobný námet, keď sledujeme osudy akejsi generácie 0, v zmysle postupného rozmnožovania sa v záujme pretrvania ľudského rodu vo vesmíre, sa venoval napríklad nedocenený seriál Ascencion, nové neprebádané svety objavuje aj rodinka hlavných hrdinov v mládežníckom seriáli Lost In Space a pokračovať by sa dalo, samozrejme, ďalej.

Premiéru mal síce v roku 2018 na festivale Sundance, kde bol uvedený nielen ďalší film s podobnou tematikou Monsters and Men, ale aj s rovnakým obsadením v podobe Johna Davida Washingtona a Kelvina Harrisona Jr. Odvtedy bola distribučná cesta tohto filmu kľukatá. Rok po jeho premiére to boli problémy s divadelným distribútorom o neúspešnej zmene jeho názvu. Nasledujúci rok neskôr získala práva na distribúciu spoločnosť Entertainment Studios. Napokon film skončil tam, kde skončí veľa filmov s podobným osudom. Pod strechou streamovacej platformy Netflix, ktorá mu prinajmenšom poskytne čo najširšie publikum. Drsná harlemská dráma Monster reflektuje dodnes pretrvávajúci krutý právny systém a spoločenské predsudky znemožňujúce farebným ľuďom fungovať pod záštitou rovnakých práv, aké má majoritná rasa.

„Je smrtiaci. Je nebezpečný. Chce vás zabiť. Zobrať z vás celý život.“ Tak znejú prvé slová prednášané so zlovestnou efektnosťou traileru na najnovší filmový trhák. Nejedná sa však o žiadnu fikciu... Kto slová v angličtine vyslovil, nevidíme. V pozadí však počuť namáhavé nádychy a výdychy trpiaceho ochorením Covid-19. Mesto Rimavská Sobota je od čínskeho Wu-chanu, rodiska nového koronavírusu, vzdialené 7829 kilometrov. A režisér Peter Pavlík (strihač dokumentu Králi videa) aj so spoluautorkou Katarínou Smacznou sa chystajú publiku podať správu o tom, ako prvých 365 dní pandémie svojimi očami vnímali jeho obyvatelia... Alebo žeby sa ich správa netýkala len Rimavskej Soboty?