Komediálna verzia poľskej reality 17. storočia funguje zrejme vcelku úspešne aj pre divákov, ktorí o tom, čo paroduje nič netušia. Svedčí to o schopnosti scenáristu Jakuba Ruzylla (je inak známy aj ako rapper Muflon a pracoval i na seriáli Sexify) i oboch režisérov Macieja Buchwalda a Koridana Kadziela, účinne pracovať s pravidlami žánru, ale zároveň udržať rozprávanie i v rozoznateľnom historickom rámci. Terčom satirických úderov je predovšetkým šľachta, ktorá má v 17. storočí nezvykle silnú mocenskú pozíciu aj kvôli tomu, že v roku 1669 nastupuje na trón slabý kráľ Michal Korybut Wiśniowiecki. Poľsko-litovská únia (1569-1795) je v tomto období jedným z najväčších a najľudnatejších štátov Európy a zaberá celé Lotyšsko, Bielorusko, časti Estónska, Ukrajiny a západné Rusko. Jej geopolitická situácia slabne aj v dôsledku početných vojen, so Švédskym impériom, Ruským cárstvom i Osmanskou ríšou. Pohľad do každodennosti roku 1670 v mnohom odráža dôsledky týchto konfliktov a podpisuje sa aj na vzťahoch šľachty k ich ľudskému majetku, bezprávnym nevoľníkom. Sprítomňuje jej velikášstvo, artikulované ideológiou sarmatizmu, viere, že pochádzajú zo starovekých Sarmatov, bojovného kočovného národa. Tento mýtus mal podporiť ich výsadné postavenie. Seriál ho parodizuje v slede ironických až absurdných detailov, vykresľuje malosť, chamtivosť a hrubozrnnú stratégiu dynamických intríg v boji o moc a vplyv.

Bol to v prvom rade Diov zákon Xénie, ktorý ich nútil všetkých proti svojej vôli tolerovať vo vlastnom ithackom dome a pozerať sa ako deň za dňom, dokonca celé roky vyjedajú ich zásoby a parazitujú na majetku, ktorý im nepatrí. Všetci hostia (a každého hosťa si treba ctiť, pretože by mohol byť preoblečeným bohom) sa uchádzali o ruku Panelope (Anne Hathaway), manželku kráľa, ktorý pred takmer dvadsiatimi rokmi odišiel do vojny. Vojna sa síce už skončila, no on sa z nej ešte nevrátil a ani jeho spolubojovníci ako kráľ Sparty Menelaos (Jon Bernthal) nevedia potvrdiť, či je ešte nažive alebo či existuje aspoň minimálna šanca, že sa niekedy vráti domov. V to dúfa, okrem vernej manželky, ktorá počas dní tká jeho pohrebný rubáš, aby ho po nociach pre zmenu párala, aj kráľov syn Telemachos (Tom Holland), vzdorujúci intrigám hostí, ktoré proti nemu iniciuje najmä zákerný Antinoos (vynikajúci Robert Pattinson) už-už sa lačne dotýkajúci trónu. Otcov verný pastier svíň Eumaios (John Leguizamo) už takmer nevidí, ale o to viac tuší. Odyseus (triumfálny Matt Damon) sa po strastiplnej ceste, počas ktorej musel čeliť kyklopovi, ľudožrútskym obrom, čarodejnici, zostúpiť do podsvetia k mŕtvym, zvoliť si v nevýhodnej dileme medzi Scyllou a Charybdou a vzdorovať hlasu sirén, aby nakoniec po chybe vlastnej posádky verných uviazol v moci nymfy, chystá prekročiť prah v prestrojení a so všetkými zúčtovať...

Všetko sa raz končí aj jubilejný 60. ročník Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary je už minulosťou. Ceny sú známe, ale udialo sa na záver ešte všeličo zaujímavé tak sa k udalostiam, ako aj k zamysleniu sa nad cenami hlavnej súťaže vrátime. Popri slávnostnom odovzdaní cien víťazom sa ešte odovzdali dve Ceny prezidenta festivalu a jedna Cena zamimoriadny umelecký prínos svetového filmu.

Kórejské seriály sa začali tešiť intenzívnejšej pozornosti po jednom z najúspešnejších titulov Netflixu pod názvom Squid Game (Hra na oliheň) z rokov 2021 – 2025. Zahŕňajú sa do hromadného fenoménu K-dramas spolu s K-popom alebo K-food a sú záležitosťou zhruba 90. rokov. Televízne produkty vznikali v Južnej Kórei aj predtým, ale ako globálny fenomén fungujú aj vďaka digitálnym technológiám pár desiatok rokov.

Francúzska komédia A je to tu zas režiséra Juliena Hervého variuje obľúbenú tému, s ktorou majú pravdepodobne Francúzi problém. Multikultúrna krajina s tradíciou skvelého vína, vynikajúceho jedla a problémov s prisťahovalcami (ktoré si zväčša zavinila sama) je dejiskom príbehu, v ktorom sú všetky tieto istoty zbúrané. Christian Clavier, dobre známy z komédie Návštevníci a predovšetkým z filmu Čo sme komu urobili a z jeho pokračovania Čo sme komu zasa urobili, ktoré režíroval Philippe de Chauveron, sa tu v ďalšej komediálnej variácii vracia k svojej obľúbenej polohe – veľmi namysleného Francúza, ktorého život postaví pred zistenia, ktoré jeho hrdosť tak trocha nabúrajú.