Téma úteku a migrácie inšpirovala v posledných rokoch nespočetné množstvo filmárov. Väčšina výsledných titulov sú pritom zväčša drámy alebo dokumenty. Z času na čas sa objaví i dielo s netradičným potenciálom, prípadne i pokusy využiť túto tému na generovanie napätia. Príkladom je horror Jeho dom (2020, His House), v ktorom manželský pár z Afriky utiekol do Anglicka, kde ich dostihne minulosť, alebo aj Vychovávateľka (2022, Nanny), taktiež príbeh o Afričanke. Nový film Netflixu Uprostred ničoho od Alberta Pintóa sa zaobíde bez nadprirodzených prvkov a tému úteku a migracie zasadzuje do rámca survival thrilleru, nemilosdrného boja o prežitie v nehostinnom prostredí.

Tvorca je najnovší sci-fi epos od režiséra filmov Godzilla a Rogue One Garetha Edwardsa, pričom od druhého spomínaného filmu ubehlo sedem rokov. Edwards začal na Tvorcovi pracovať už krátko po debute Zakázaná zóna. Po tom, čo bola druhá časť Duny odložená na marec 2024 kvôli štrajku scenáristov (WGA) a hereckých odborov (SAG-AFTRA), je Edwardsov film zrejme posledným veľkým sci-fi trhákom roku. A popritom sa sebavedomo zdobí nálepkou originality, Tvorca nevychádza zo žiadnej literárnej predlohy, hračky alebo videohry.

Od obstarožného gigola, vystupujúceho pod menom Ritchie Bravo z predchádzajúceho filmu Ulricha Seidla Rimini, sa vo filme Sparta presúvame k jeho bratovi Ewaldovi. V úvode navštevuje otca v starobinci a následne sa presúva do rumunskej Transylvánie, do provinčného baru, kde pracuje jeho priateľka. Ťažisko ich vzťahu má jednoznačne sexuálnu orientáciu, hoci Ewald sa posteľovej intimity zúčastňuje viac ležérne než náruživo. Priťahujú ho deti a ešte stále sa môžeme domnievať, že je len tak infantilne hravý. Na návšteve, u zrejme budúcej svokry, sa venuje chlapcom viac než rodinnej komunikácii s dospelými, pristavuje sa na detskom ihrisku a je zrejmé, že na hojdačkách zažíva skromne šťastné okamiho

O renomovaných belgických režiséroch bratoch Lucovi a Jean-Pierre Dardennovcoch je známe, že nakrúcajú svoje filmy pomocou ručných kamier, využívajú prírodné osvetlenie a nemajú vo filmoch hudbu. Všetko čo by ozvláštňovalo ich snímky je im cudzie, ich doménou je silný príbeh. Vyrozprávajú ho jednoducho, bez filmových príkras, ale o to sugestívnejšie. A vždy vycítia čo spoločnosťou hýbe, čo ju páli, čo je v danej chvíli najdôležitejšie. Drogy a imigrácia a prevádzačstvo sú ústrednou témou ich najnovšieho filmu Tori a Lokita, v ktorom tieto pliagy takmer zničia obidve deti. A to sa nedeje vo vojnovej zóne, ale v kultúrnom Belgicku.

Gil Bok-soon (Jeon Do-yeon) je slobodná matka s menšou krízou stredného veku, spravidla zažehnávanou posteľovými stretnutiami s ambicióznym stážistom Han Hee Sungom (Koo Kyo-hwan) a tajomstvom, ktoré úzkostlivo skrýva pred svojou pubertálnou dcérou Gil Jae Yeong (Si-ah Kim). Vyzná sa v zbraniach a kontaktnom boji, pričom so stopercentnou úspešnosťou zneškodňuje nepohodlné ciele, čo jej vyberá generálny riaditeľ spoločnosti MK Cha Min-Kyu (Sol Kyung-Gu) so svojou zákernou sestrou Esom (Cha Min-Hee). Nevybrať si zo zadaných cieľov alebo v čomkoľvek drobnom pri akcií zlyhať, sa nevypláca. Hoci je Gil legendou svojho remesla, na chrbát jej dýcha mnohopočetný rad ľudí, čo by ju veľmi radi na vysokej pozícií nahradili. Väčšinou by každá jej zákazka mala po úspešnom dokončení vyzerať ako nehoda. Nafingovať však samovraždu syna skorumpovaného politika, ktorý by rád odpútal pozornosť médií od toho, že mu pomohol dostať sa na prestížnu školu vďaka úplatku, to už s protagonistkiným, aj keď trochu vychýleným „morálnym“ kompasom veľmi nekorešponduje...