Úvodná akcia v talianskom Terste výzvednej organizácií Únia nevyšla práve najideálnejšie. Jednak prišli o niekoľko vlastných agentov, zároveň tiež zrejme prispeli k tomu, že identita ďalších so schopnosťami byť nasadení v novej akcií môže byť už vopred nebezpečne odhalená. Chcelo by to niekoho nového, kto vzhľadom ani trochu nepripomína špióna. Niekoho, čo by dokázal ľahko splynúť s davom - premýšľa nahlas šéf Únie Tom Brennan (J.K. Simmons), zatiaľ, čo ostrieľaná Roxanne Hallová (Halle Berry) dostala nápad. Mike McKenna (Mark Wahlberg) žije stále v jej rodnom New Jersey. Je robotníkom na stavbe, chodí s kamarátmi na pivo, počúva Brucea Springsteena, takže by nemal, ako chodiace klišé u prípadných teroristov vzbudzovať žiadne podozrenie. Má dobrú fyzičku, dostatok praktických zručností. Určite by sa dal rýchlo vycvičiť. Problémom však je, že s ním Roxanne chodila na strednej a celý ich vzťah skončil tým, že sa akosi bez vysvetlenia úplne vytratila z jeho života. Možno mu príde vhod zaspomínať si spolu na udalosti spred 25 rokov. A ak sa nebude dať napriek tomu nahovoriť, stále mu môže vpichnúť injekciu so sedatívami pred tým, ako si ho unesie do hlavného stanu organizácie v Londýne...

Snímka Jednotka všedného nasadenia režiséra Juliana Farina pôsobí v kontexte „netflixovskej“ tvorby ako ďalšia nevýrazná položka z pásovej výroby, ktorú ako-tak zachraňujú známi herci v obsadení. Nebyť nich, divák by pravdepodobne skončil v rozpakoch. Jedná sa o svojrázny mix špionážneho dobrodružstva nachádzajúceho svojho protagonistu len tak v bežnom dave – tak ako ním bol „iba“ nešťastnou náhodou do rozsiahlych intríg kedysi zapletený a oficiálnymi informačnými službami nechaný v štichu Cary Grant v Hitchcockovom majstrovskom Na sever severozápadnou linkou (1959)... Boja o utajovaný zoznam s odkrytými identitami do akcie už začlenených agentov, čo by za nič na svete nemal padnúť do rúk potenciálnym antagonistom ako ešte v prvej Mission: Impossible (1996) režiséra Briana De Palmu, aj s typickou naratívnou zábavne paranoidnou hrou na prekombinované odhalenia, ktorá postava je vlastne tá dobrá, zlá, a ktorá len členom komparzu. Štylizovaným, zábavne naivným dokazovaním si mužnosti (plniac si životné sny s aspoň na chvíľku na klinec zaveseným montérskym „vercajchom“) v striedavo navštevovaných atraktívnych lokalitách po celom svete, s ešte atraktívnejšou partnerkou po boku a zásadne proti megalomanskému protivníkovi – tak ako to „zažíval“ James Bond vo vlastných príbehoch.

Koniec koncov, herečka Halle Berry už raz agentovi Jej Veličenstva asistovala v „brosnanovke“ Dnes neumieraj (2002) Lee Tamahoriho s takou vervou, že jej producenti istý čas sľubovali vlastný spin off. A keď už konečne dôjde aj na očakávané riešenie vzťahových záležitostí ústredného páru a nostalgické spomínanie na chvíle spoločne stvárnené v školských laviciach, tak trochu sa núka rodovo prevrátené verzia sympatického romanticky komediálneho / akčne thrillerového príbehu snímky Jasný terč (1997) Georgea Armitagea, kde sa po desiatich rokoch John Cusack vrátil do svojho rodného mesta a za niekdajšou láskou Minnie Driver s obavami, či má na stretnutí absolventov strednej školy priznať, že sa celý čas úspešne živil ako nájomný vrah. Väčšinu vyššie spomínaných dejových motívov scenáristi Joe Barton a David Guggenheim pretrepali, no nemiešali s neinšpiratívnou lenivosťou, pričom úplne rezignovali na akúkoľvek vlastnú autorskú ingredienciu. Scénu od scény sa kvalita mení - raz stúpa, inokedy klesá ako po sinusoide. Niekedy je poznať aspoň poctivé žánrové remeslo podľa osvedčených konvencií, inokedy únavnú rutinu a priam až nevyužitie dejovou premisou sľubovaných motívov tak, ako by si zaslúžili. V „netflixovskej“ produkčnej hierarchií zjavne chýba tvorivá funkcia dramaturga a tiež impulz nepokúšať sa za každú cenu realizovať filmový projekt už po dopísaní prvej verzie scenára.

Kamera Alana Stewarta sa pevne drží toho najatraktívnejšieho, čo film ponúka: polovičatej sympatickosti muža milión Marka Wahlberga, ktorému divák uverí, že niekedy v živote držal v ruke činku, spal so svojou angličtinárkou zo siedmej triedy, jeho pocity zábavnej trápnosti, keď telefonuje so svojou vševediacou matkou, no sotva to, že niekedy použil skrutkovač. Vedľa schopností Halle Berry niekoho choreograficky efektívne preplieskať na spôsob jej účasti v tretej kapitole Johna Wicka (2019) od Chada Stahelskiho, sem-tam „Marky Mark“ pôsobí dojmom znudenej bond girl. Podstatnú dávku humoru filmu dodáva večne mrzutý J.K. Simmons a mierne pocity zlovestnosti vzbudzuje tiež proti svojmu osvedčenému typu obsadený Jackie Earle Haley. Z filmu je cítiť, že si všetci títo herci zrejme kedysi chceli zahrať v niektorej z populárnych špionážnych sérií, no nemali k tomu možnosť. Aktuálne si to tak trochu nahrádzajú so zjavným úmyslom dodať svojím postavám aj také charakterové črty, prípadne určitú sebe vlastnú hereckú energickosť, ktorú im sotva predpísal scenár.

Akciu dynamizuje príjemná hudba Ruperta Gregson-Williamsa a často krát spoločne so strihom Pie Di Ciauly elegantne odpútavajú pozornosť publika od faktu, že nie úplne všetky zábery na seba významovo nadväzujú tak, ako by logicky mali. Aj čo sa týka prestreliek, naháňačiek, či kontaktných súbojov, Jednotka všedného nasadenia zostáva skôr rutinným, odľahčeným akčným filmom. Niekedy poteší a prinesie napínavý moment. Inokedy predvedie až prílišnú spomínanú všednosť názve. Hoci pri pár nechtiac vtipných a menej vydarených scénkach sa možno nejeden divák aj začne chytať za hlavu. Film má, našťastie, schopnosť byť zaujímavý aj tým, ako sa v určitých drobnostiach nevydaril.

Jednotka všedného nasadenia (The Union), USA, 2024
Dĺžka: 109 minút
Réžia: Julian Farino
Scenár: Joe Barton, David Guggenheim
Kamera: Alan Stewart
Hudba: Rupert Gregson-Williams
Strih: Pia Di Ciaula
Scénografia: Morgan Kennedy
Masky: Graham Johnston
Kostýmy: Beatrix Aruna Pasztor
Producenti: Stephen Levinson, Mark Wahlberg, Jeff G. Waxman
Hrajú: Mark Wahlberg, Halle Berry, J.K. Simmons, Mike Colter, Alice Lee, Jessica De Gouw, Adewale Akinnuoye-Agbaje, Jackie Earle Haley, Patch Darragh, James McMenamin, Juan Carlos Hernández, Stephen Campbell Moore
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.