Na počiatku bola divadelná hra Herba Gardnera, ktorú nazval I´m Not Rappaport (Nie som Rappaport). Názov si Gardner zvolil podľa pointy starého vtipu a v kontexte hry odkazoval na jedného z protagonistov príbehu - večného chameleóna Nata Moyera. Hra bola v roku 1984 predstavená na Broadwayi a bola komerčne i kriticky veľmi úspešná. V roku 1985 dokonca dostala divadelného Oscara v podobe ocenenia Tony Awards za najlepšiu divadelnú hru roka. Bol to napokon samotný Herb Gardner, ktorý sa túto divadelnú hru pokúsil po prvý raz preniesť na filmové plátno v rovomennom filme z roku 1996, ktorý však u nás uvádzala televízia pod názvom Ešte na to máme! Bol výborne obsadený, keďže sa v hlavných úlohách objavil Walter Matthau a jeho parťáka stvárňoval talentovaný černošský herec Ossie Davis, kritiku však, na rozdiel od divadelnej hry, príliš neoslovil a tak upadol do zabudnutia. Bol totiž príliš divadelný, aby sa dobre vynímal na filmovom plátne. Napriek tomu si režisér Juan José Campanella povedal, že to skúsi znova a prostredníctvom streamovacej spoločnosti Netflix nám ponúka argentínsku verziu inak rýdzo americkej divadelnej hry.

Téma, ktorú otvára dvojdielna miniséria Greta Schnirch uvedená na HBO, sa dotýka odsunu Nemcov po druhej svetovej vojne a spôsobu, akým sa s ním vyrovnávalo české obyvateľstvo. S trochou nadhľadu by sa možno dala nazvať titulom filmu, s ktorým nemá nič spoločné, ale vystihuje vtedajšiu dilemu medzi „obeťami a vrahmi“, pričom sa môže vzťahovať ako na víťazov, tak na porazených. Označenie cirkuluje po oboch stranách, z obetí sa stávajú vrahovia a z vrahov často obete. Medzi týmito dvoma tábormi však stoja i zástupy nevinných. Ničím sa neprevinili, neurobili nikomu nič zlé a predsa ich zmietla nekompromisná logika kolektívnej viny porazených Nemcov. Krutá epizóda národnej pomsty voči bývalým okupantom pri nariadenom odsune má spomínaný punc obratu, z obetí sa razom stali brutálne vraždiace komandá. Aj táto fáza vyrovnania je podrobne zachytená a popísaná v análoch. Stojí hneď vedľa tragického opusu zverstiev, páchaných fašistami. Len bola kratšia a dlho sa o nej mlčalo.

Poľský hrdinský étos naplno reflektuje i filmová a seriálová tvorba. Záber je bohatý a zachytáva osobnosti nielen z oblasti politiky – Pilsudski (2019) , Walesa (2013) Andrzej Wajda, kňazov – Ako zabiť kňaza (1988) Agnieszki Holland, Zijeja (2020), Atentát na pápeža (2025), ale aj špiónov – Jack Strong (2014) alebo športovcov – Kulej (2024). Vlastné portfolio majú aj lekári, pamätníci si možno spomenú na seriál Doktorka Eva (1970) uvádzaný v televízii, Plukovník Kwiatkowski (1995) Kazimierza Kutza, ale patrí tu i film Bohovia (2014) režiséra Lukasza Palkowského o chirurgovi Zbigniewovi Religovi, ktorý v Poľsku ako prvý v 80. rokoch transplantoval srdce. Seriál Olovené deti je inšpirovaný reálnou postavou pediatričky Jolanty Wadowskej-Król (1939-2023), ktorá u detí v katowickej štvrti Šopenice, neďaleko hute, identifikovala otravu olovom. Prejavovala sa napadnutím nervového systému, oslabením a ťažkou anémiou. V roku 1974 v spolupráci s lekárkou Boženou Hager -Maleckou uskutočnili bádania u piatich tisícov detí. Podľa dnešných predpisov by boli choré všetky.

Britský seriál Únos (v origináli Hijack) od manažérskej dvojice George Kay a Jim Field Smith si odbil svoju premiéru v 2023. Pôvodne malo ísť o minisériu s hviezdnym Idrisom Elbom v hlavnej úlohe, ktorej dej by sa uzavrel v siedmich epizódach. Veľký úspech však viedol Apple k tomu, že navzdory pôvodným plánom nakoniec odsúhlasili aj ďalšie pokračovanie. Čo bola, bohužiaľ, tak trochu chyba, no po boji je každý generál...

Seriálové Hry o tróny už síce napísali svoju poslednú kapitolu (čo by za to dali fanúšikovia knižnej predlohy, no nebudeme sypať soľ do ich otvorených rán), mimoriadne populárny svet však v sebe naďalej skrýva viacero zaujímavých námetov. Jedným z nich sú aj príhody Dunka a Egga, ktoré súhrne vyšli pod názvom Rytier siedmich kráľovstiev a nahliadajú na svet Westerosu trochu odlišným spôsobom. No a práve tie sa tento rok dočkali televíznej adaptácie, ktorá zožala vcelku nečakaný úspech.

Prepadli jeho loď a rozhodne sa nechystajú jednať s ostatnými členmi posádky v rukavičkách. Námorník so zatiaľ ešte nejasnou minulosťou Theodor H. Bodden (Ismael Cruz Cordova), známy pod iniciálami T. H., sa práve stal pre zákerného pirátskeho kapitána Connora (Karl Urban) motivujúceho vlastných ľudí k činom vidinou na znovuzískanie zlatých tehličiek z dávnejšieho lupu, nielen zajatcom, potenciálnym zdrojom potrebných informácií, ak správne odhadne jeho bolestivé miesta, ale aj dôležitou pákou pri vydieraní. Zatiaľ, čo jeho muži vrátane osvedčeného kormidelníka Leeho (Temuera Morrison) na palube vychovávajúceho tiež svojho syna, berú zlato za najväčšiu životnú hodnotu, kapitán by rád do pazúrov dostal navyše ešte jednu konkrétnu osobu. V detstve ju pripravil o rodičov, vychoval ju vo vlastnom krvavom remesle, tvorili spolu dokonca pár, kým ho nezradila. Aktuálne si žije úplne novým, mierumilovným životom na Kajmanských ostrovoch – v údajnom pozemskom raji, pokiaľ netúžite vidieť aj iné morské pobrežia a iné zákutia sveta ako jej mladučká švagriná Elizabeth (Safia Oakley-Green). Theodorova manželka Ercell (skvelá Priyanka Chopra Jonas) sa tu stará o svojho postihnutého syna Issaca (Vedanten Naidoo). Koho by napadlo, že skôr bola na vlnách siedmich morí neslávne známa ako Krvavá Mary...

David Victori možno nepatrí medzi najznámejšie mená španielskeho thrilleru, no v žánri nie je nováčik a zaujal aj autorským seriálom Urobili by ste to isté, ktorý bol pomerne dobre prijatý verejnosťou. Do svojho nového filmu Cortafuego (doslovný preklad požiarne dvere, ale ďalej budem uvádzať v preklade z oficiálneho českého názvu ako Priesek) sa mu podarilo pribrať talentovanú herečku novej generácie Belén Cuesta (pred troma rokmi sa objavila v našich kinách vo vydarenom horore Kukučka, no známa je aj z populárneho španielskeho seriálu Papierový dom) a typovo zaujímavého herca Enrica Auquera, ktorý v roku 2020 obdržal španielske národné filmové ocenenie Goya Award za najlepšieho nového herca. S dobrým hereckým obsadením a za pomoci troch scenáristov mu teda nič nebráni, aby s pomocou spoločnosti Netflix ponúkol ďalší napínavý thriller španielskej produkcie.=

Ďalšieho pokračovania nečakaného videoherného fenoménu Fallout sme sa dočkali až nečakane rýchlo. Premiéru si tento post-apokalyptický seriál odbil v roku 2024 a prvý diel druhej série stihol doraziť ešte koncom minulého roka. Na kvalitách sa to však, našťastie, príliš nepodpísalo a tvorcovia sa zjavne držia jasne nastaveného smeru. Spokojní by tak mohli byť znova nielen skalní fanúšikovia, ale aj diváci nie až tak znalí predlohy, hoci tentokrát s menšími výhradami.

Dnes už zosnulý britský autor David John Moore Cornwell, známejší pod pseudonymom John le Carré, patrí k spisovateľom, ktorých diela filmári adaptujú pomerne často. Prvýkrát k tomu došlo už v roku 1965, keď si premiéru na plátnach kín odbil úspešný Špión, ktorý prišiel z chladu. V pravidelných intervaloch však siahali po jeho tvorbe i v novom miléniu, čo viac než čokoľvek svedčí o veľkej obľube jeho románov. Nočný recepčný vychádza z knihy, ktorú napísal v roku 1993 a práve ten sa po rovnej dekáde nečakane dočkal priameho pokračovania.

Režisér Joe Carnahan má rád akčný žáner a filmy o drsných policajtoch mú takisto nie sú vzdialené (príkladom môže byť jeho film V obkľúčení). V novinke s názvom Rana sa opäť stretávajú herci Ben Affleck a Matt Damon, ktorých spolupráca je väčšinou znakom vydareného filmu. Tak to bolo v prípade filmu Dobrý Will Hunting (kde sa podieľali na scenári a dostali zaň dokonca Oscara) alebo v obľúbenej kontroverznej komédii Dogma, kde sa objavili takisto bok po boku v hlavných rolách. Príkladov spolupráce by sa dalo nájsť viac, ale súčasného diváka zrejme zaujíma tá najaktuálnejšia. A tá prichádza spolu s filmom Rana.