Od dokumentárneho filmu Until the Light Takes Us (2008) Aarona Aitesa a Audrey Ewellovej si temná fascinácia blackmetalovou scénou našla svoje miesto aj vo filme. Švajčiarsky režisér JonasUlrich vo svojej coming-of-age dráme Vlci pracuje s gitarovým hlukom, symbolikou tejto subkultúry ovplyvnenou novopohanstvom a záľubou v severskej mytológii, ale aj s jej čiastočným skĺznutím k pravicovo-extrémistickým ideológiám.
Keď sa s Luanou prvýkrát stretávame v električke cestou do práce, mladá žena oblečená v čiernom sa pomocou slúchadiel izoluje od hluku okolitého sveta. Hudbu, ktorú sama počúva, pritom 
zachytávame iba veľmi vzdialene. Je to black metal, tvrdá, temná a takmer nihilistická odnož heavy metalu, akú by človek od tejto takmer krehko pôsobiacej mladej ženy azda ani nečakal. Ako však dobre vieme, pohľad a s ním spojené predsudky či domnienky môžu ľahko klamať. Luaninou vstupenkou do tohto sveta je jej bratranec Dominik (Fabian Künzli), ktorý hrá na bicie v blackmetalovej skupine. Keď sa k skupine ako spevák pridá mladý Poliak Wiktor (Bartosz Bielenia) všetko sa zmení. Luana, ktorá rada trávi čas na skúškach podľahne Wiktorovmu charizmatickému čaru. S rastúcou radikalizáciou pribúdajú aj nepriateľské reakcie fanúšikov a koncerty počas turné začínajú priťahovať čoraz jednoznačnejšie ideologicky vyhranené publikum.
Ulrichova dráma, ktorá najmä ku koncu nadobúda zlovestne pulzujúcu atmosféru, sa po pomalšom úvode mení na čoraz temnejšiu cestu do priepasti zložitých vzťahov a citových prepojení. Wiktor šikovne využíva Luaninu zamilovanosť. Spevák navyše prejavuje 
výrazné manipulatívne sklony. Najskôr jej tvrdí, že preňho nič neznamená, aby jej vzápätí prisahal večnú lásku. Rovnako manipulatívne sa spevák správa aj k svojim spoluhráčom, ktorých bezohľadne zaťahuje do vlastnej radikalizácie. To, že Luanin vzťah s rodičmi zostáva trochu v úzadí, pritom nijako zásadne nenarúša vierohodnosť tejto cesty do temného paralelného sveta čierneho ako noc. Luana sa postupom času čoraz viac stavia na jeho stranu, odcudzuje sa svojmu bratrancovi a v tom čase už stratila kontakt s oboma rodičmi. Sama síce neprechádza radikalizáciou, no Wiktorovo konanie neustále ospravedlňuje a zľahčuje, dokonca aj vtedy, keď ju jeho správanie očividne zneisťuje.
Predstaviteľka hlavnej úlohy Selma Kopp nesie film takmer sama na svojich pleciach. Objavuje sa prakticky v každej scéne akamera sa od nej takmer nevzďaľuje. Ako debutantka v celovečernom hranom filme rozhodne ukazuje potenciál, no s psychologicky náročnou úlohou si nie vždy dokáže úplne poradiť. 
Bartosz Bielenia má ako charizmatický frontman výraznú hereckú prítomnosť, stále však pôsobí skôr ako herec stvárňujúci metalového speváka než ako presvedčivý blackmetalový vokalista.
Samotný dej tak napokon zostáva pomerne jednoduchý: žena sa zamiluje do problematického muža. Ani neobvyklé prostredie blackmetalovej scény nedokáže túto jednoduchosť úplne prekryť. Prekvapivo neurčitý zostáva aj pravicovo-extrémistický kontext príbehu. Okrem symbolov a náznakov filmu chýba odvaha jasnejšie pomenovať ideologické smerovanie niektorých postáv. K tomu sa pridáva až príliš rozvážne tempo rozprávania, ktoré pôsobí v ostrom kontraste so surovou a rýchlou hudbou. Základná premisa je zaujímavá, film ju však nedokáže dôsledne rozvinúť a naplno využiť. Výsledok preto síce nemožno označiť za vyslovene sklamanie, no zostáva po ňom výrazný pocit premárneného potenciálu.
Vlci (Wolves), Švajciarsko, 2025
Dĺžka: 97 minút
Réžia: Jonas Ulrich
Scenár:Jonas Ulrich
Kamera: Tobias Kubli
Strih: Jonas Ulrich
Produkcia: Nicole Ulrich
Hudba: Michael Künstle, Matteo Pagamici, Manuel Gagneux
Hrajú: Selma Kopp, Bartosz Bielenia, Judith Hofmann, Fabian Künzli, Anna Sauter-McDowell, Iso Merkli, Sebastian Vogt, Moritz Fabian
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 22. októbra 2026
Foto: Film Europe