Predstavte si, že sa ocitnete vo svete, kde môžete vyhrať obrovskú lotériu a ani pre to nemusíte urobiť až tak veľa. Že to znie až príliš dobre? I v tomto prípade to má, samozrejme, menší alebo skôr väčší háčik. Ten spočíva v tom, že vás o to môže hocikto legálne pripraviť, aspoň za predpokladu, že vás stihne do večera zabiť bez použitia zbrane na diaľku. To už tak lákavo nepôsobí, že? No a z tejto premisy vychádza dej novej akčnej komédie Jackpot!

Plán bol nasledovný: počas volebnej noci snáď (staro)nového bostonského starostu mali vtrhnúť do hotela Wharf, kde mala prebiehať oslava aktuálneho a značne skorumpovaného Josepha Miccelliho (Ron Perlman). V ten večer mal od svojich podporovateľov zozbierať poriadnu kôpku úplatkov a pekne v hotovosti, aby naďalej udržal v meste svoj osvedčený a rozhodne nie úplne funkčný politický systém. Na nich troch bolo preniknúť dnu v čase, keď sa všetci budú zaoberať povolebnou oslavou a pokým si nazhromaždené peniaze prevezme obrnené auto. Aspoň tak im to líčili miestni mafiáni pán Besegai (Michael Stuhlbarg) a Richie Dechico (Alfred Molina). Lenže, kto mohol očakávať, žeby po desaťročiach nemenných volebných výsledkov v meste, kde si väčšina vlastné životné neúspechy kompenzuje neustálym hraním sa na hrdinov a rasové predsudky sú prakticky každodennou skúsenosťou, dokázal Miccelliho poraziť jeho konkurent Mark Choi (Ronnie Cho) s ázijskými kultúrnymi koreňmi. Že všetci hostia na oslave budú stále v hoteli prítomní, pretože porazený si odmieta pripustiť prehru. A že obsah trezora tento raz výnimočne nebol odvážaný naraz, ale priebežne počas celého večera...

Téma surogátneho materstva, týkajúca sa situácie, keď náhradná matka vynosí plod pre bezdetných rodičov, može byť testom scenáristických i režijných schopností, lebo vybudovať plnokrvnú drámu a neskĺznuť do povrchnej publicistickej kazuistiky, naplnenej množstvom legislatívnych i spoločenských faktov, nie je jednoduché. Žiada si dokonalé ovládnutie budovania architektúry príbehu s dôveryhodnými a prekvapujúcimi obratmi, schopnosť modelovať príťažlivé postavy s bohatým psychologickým registrom. Je dôležité nájsť v téme roviny, odkazujúce na to, čo sa týka všetkých. Izraelským tvorcom nič z týchto predpokladov nechýba a je ďalším dôkazom tematicky bohatej a profesionálne obdivuhodnej seriálovej scény. Nebyť streamovacích platforiem, veľa by sme o tituloch ako Fauda, Agent, Teherán či Naši chlapci, nevedeli. Rovnako skvelí sú i v komorných témach, prišli s Terapiou, ktorej frančíza sa rozletela svetom a platí to aj prípade seriálu Telo, ktoré funguje.

Úvodná akcia v talianskom Terste výzvednej organizácií Únia nevyšla práve najideálnejšie. Jednak prišli o niekoľko vlastných agentov, zároveň tiež zrejme prispeli k tomu, že identita ďalších so schopnosťami byť nasadení v novej akcií môže byť už vopred nebezpečne odhalená. Chcelo by to niekoho nového, kto vzhľadom ani trochu nepripomína špióna. Niekoho, čo by dokázal ľahko splynúť s davom - premýšľa nahlas šéf Únie Tom Brennan (J.K. Simmons), zatiaľ, čo ostrieľaná Roxanne Hallová (Halle Berry) dostala nápad. Mike McKenna (Mark Wahlberg) žije stále v jej rodnom New Jersey. Je robotníkom na stavbe, chodí s kamarátmi na pivo, počúva Brucea Springsteena, takže by nemal, ako chodiace klišé u prípadných teroristov vzbudzovať žiadne podozrenie. Má dobrú fyzičku, dostatok praktických zručností. Určite by sa dal rýchlo vycvičiť. Problémom však je, že s ním Roxanne chodila na strednej a celý ich vzťah skončil tým, že sa akosi bez vysvetlenia úplne vytratila z jeho života. Možno mu príde vhod zaspomínať si spolu na udalosti spred 25 rokov. A ak sa nebude dať napriek tomu nahovoriť, stále mu môže vpichnúť injekciu so sedatívami pred tým, ako si ho unesie do hlavného stanu organizácie v Londýne...

Asi najväčším lákadlom na Rode draka je jeho príbuznosť s dnes už kultovým seriálom Hra o tróny (2011-2019). Ide o prequel, odohráva sa zhruba dvesto rokov pred známymi príbehom rodov Stark, Lannister, Targaryan a ďalších. Úspech seriálu spustil hneď celú vlnu realizovaných i plánovaných prequelov i spin offov, podľa niektorých správ sa pripravuje pokračovanie životných osudov Johna Snowa z HoT, alebo lorda Velaryona z Rodu draka a jeho morské plavby. Zoznam sa iste bude ďalej rozširovať. Mytologicko-rozprávková krajina sa bude rozrastať a nadobúdať úroveň a kvality reálnej historickej skutočnosti. Už dnes si môžte listovať nielen v mapách Západozemia s jeho kráľovstvami, ale aj v rodových stromoch jednotlivých rodín. Spisovateľ George R.R. Martin, autor tohto “nového kontinentu” bdie nad jeho stále novými tvarmi a obsahom. Séria fantasy románov má názov Pieseňľadu a ohňa a jeho prvá kniha Hra o tróny, vyšla v roku 1996. Pri písaní sa scenáristi seriálov zrejme inšpirujú viacerými Martinovými románmi, lebo Rod draka vychádza z jeho románu Oheň a krv a zároveň z románu Tanec s drakmi, ktorý patrí do série Pieseň ľadu a ohňa.

Pochybnosti o zmysle a význame pokračujúcich seriálov o Vikingoch s odkazmi na historicky efektívnejšie dokumentárne a docufiction filmy napríklad na History Chanell, asi nie sú úplne na mieste, a to nielen z dôvodov presnejšieho vzdelávacieho zásahu. Je stále viac jasné, že v prípade seriálovej tvorby tohto druhu ide o inú rovinu edukačných ašpirácií, ak teda pripustíme, že v príbehoch hrajú nejakú podstatnejšiu rolu a nie sú len zábavným relaxom, akčnými naháňačkami a milostnou gymnastikou v dobových kostýmoch. Podieľajú sa na vytváraní imaginácie inej doby, odlišných mravov a hodnôt, čo je vo výchove k chápaniu kontrastnej plurality globalizujúceho sa sveta podstatná mentálna zručnosť. Samozrejme, že ani zďaleka netreba predpokladať, že vykúzlenie inakosti bude stopercentné. O to vôbec nejde, dôležité je, aby najmä mladí diváci mali predstavu o jej formách a rozmeroch. Zároveň je stupeň rekonštrukcie atmosféry doby a jej odlišností jedno z možných kritérií tohto a ďalších iných historických počinov.

Už na strednej bola Rex Simpsonová (Emma Roberts) veľmi šikovným dievčaťom. Vďaka jej nápaditým vynálezom „prečkal“ komplikovanejšie životné časy nejeden floridský krab, či lamantín. S mamou, nadšenou pre takmer všetko, s čím malo niečo spoločné NASA, sledovali každý nádejný štart. Prijatie na univerzitu mala prakticky zaistené aj so štipendiom. Hlavu plnú snov a v srdci neuveriteľné odhodlanie si každý z nich splniť. Lenže život sa sem-tam zvykne aj pri dobrom nasmerovaní vykoľajiť. Namiesto ďalšieho štúdia tak Rex dala prednosť starostlivosti o chorú mamu, a keď došlo na najhoršie, neváhala ani priložiť ruku k dielu a pomôcť jej po tom všetkom akosi zvláštne bezradnom otcovi Calvinovi (SamRobards). Aktuálne má už 28 rokov, živí sa ako barmanka so záľubou v nekonečných party, príležitostne zápasí s krokodílmi a so svojou najlepšou kamarátkou Nadine Caiovou (Poppy Liu), zamestnankyňou fitness centra, sa momentálne chystajú na stretnutie strednej školy po desiatich rokoch. A možno naň príde aj Toddrick Spencer (Sebastián Yatra), v minulosti zakríknutý študentík, no dnes miliardár „fušujúci“ do ciest na obežnú dráhu, ktorého vraj Rex pôvodne veľmi inšpirovala...

Najkontroverznejší Star Wars seriál, no súčasne asi dielo, ktoré je vhodné posúdiť na vlastnej koži než ho rovno odpíšete. Tak sa dá definovať Star Wars: Akolytka, ktorá to mala ťažké od samého začiatku. Kritika sa v jej prípade začala valiť od prvého traileru a nijak ju neumiernilo ani vydanie. Je to však skutočne až taká pohroma alebo je odpoveď trochu komplikovanejšia? To druhé je, samozrejme, správne.

Bol to vlastne režisér Ivan Reitman, kto v roku 1990 zaviedol do žánru mierne gýčovej rodinnej komédie novú a napriek tomu v určitých diváckych kruhoch stále atraktívnu schému: konfrontáciu veľkého svalnatého chlapa, ktorý akoby vypadol z akčného filmu najťažšieho kalibru, so skupinkou malých, striedavo roztomilých, striedavo protivných, no tiež ukážkovo nespolupracujúcich detí. Dalo by sa povedať, že minimálne „maminky a bábrle“ boli z takto jednoznačne charakterizovaných a hrdinne spochybňovaných mužských autorít úplne paf. Prvým a do dnes pravdepodobne najpamätnejším adeptom na toho najlepšieho vychovávateľa bol Arnold Schwarzenegger v Policajtovi zo škôlky (a legenda hovorí, že v pokračovaní z roku 2016 nakrútenom priamo pre video distribúciu ho dokonca nahradil Dolph Lundgren).

Nemecký režisér Marco Petry sa zaoberá komediálnym žánrom už dlhých 24 rokov, teda od doby, kedy ako svoj režisérsky debut predstavil tínedžerskú komédiu s nemeckým názvom Schule. Že je komédia jeho obľúbeným žánrom sa snaží dokázať aj novinkou nakrútenou v spolupráci so spoločnosťou Netflix s českým (ale v tomto prípade by mohlo byť aj slovenským) distribučným názvom Hra na city. Originálny názov filmu Spieleabend je pritom omnoho jednoduchší a dal by sa preložiť ako Herný večer.