Filmsurfing

filmsurfing farba s okrajom resizeSpoločnosť Warner Bros Discovery ohásila prípravu tretej série Rodu Draka. Oznámila to riaditeľka HBO pre divíziu filmov a seriálov Francesca Orsi. Momentálne beží druhá séria . Osudy rodu Targaryan sa odohrávajú 200 rokov pred príbehmi kultového seriálu Hra o tróny.

Správa o stave slovenskej audiuovízie v roku 2023

CreativeEuropaMedia resizeRok 2023 bol prvým postpandemickým rokom, COVID – 19 ešte celkom nezmizol, ale nevyskytoval sa vo vysokom počte prípadov a stal sa v podstate marginálnym ochorením.

Mohli by sme povedať, že rok 2023 bol rokom návratu, návratu k normálnemu životu. Prejavilo sa to v celej spoločnosti a samozrejme sa to prejavilo ešte intenzívnejšie aj v audiovizuálnom priemysle, ktorý je do veľkej miery závislý od divákov.

V roku 2023 sme zaznamenali 47 vyrobených celovečerných filmov pre kiná, čo je druhý najvyšší počet filmov na Slovensku vôbec (v predchádzajúcom roku 2022 bol tento počet ešte vyšší – 50 filmov, ale bol to dôsledok pandemického obdobia, veľa producentov čakalo na uvoľnenia a distribúciu v kinách). Zo 47 filmov bolo 31 hraných, 14 dokumentárnych a 2 animované. 24 filmov (51,06 %) režírovali debutanti alebo debutantky, čo potvrdzuje tézu, že nakrútiť svoj prvý film na Slovensku nie je až taká neprekonateľná prekážka. Najdrahší film bola historická detektívka Úsvit, jeho výroba stála 3 600 000 eur, najlacnejším komédia Duchovia mi nepokazia deň s rozpočtom 8 682 eur.

Stric resizeRovnako pestrá je žánrová skladba filmov. V zozname majoritných filmov je niekoľko drám (A máme,čo sme chceli, Moc, Svetloplachosť), viacero komédií (Invalid, Jedeme na teambuilding, Nikdy nehovor nikdy, Smolu nosíš ty, láska), ale tiež rozprávka (Perinbaba a dva svety), alebo film s detskými hercami (Mimi).

Invalid sa stal najnavštevovanejším slovenským filmom s 208 164 divákmi, pričom na prvých dvoch miestach boli americké megahity Barbie a Oppenheimer.

Viaceré filmy boli uvedené na prestížnch svetových festivaloch a niektoré získali aj vysoké ocenenia (Mimi, Grand prix v sekcii Generation Kplus na Berlinale, Svetloplachosť, Label Europa Cinemas v Benátkach).

V oblasti dokumentárneho filmu sme zaznamenali 14 celovečerných dokumentov, z nich 10 bolo majoritne slovenských. Viaceré z nch mali premiéru na medzinárodných festivaloch (Poznámky z Eremocénu, Berlinale na Šťastný človek na HotDocs Toronto).

Takmer všetky filmy boli podporené v rámci niektorej z výziev Audiovizuálneho fondu a viac než tretina v koprodukcii s RTVS, obe inštitúcie tvoria kostru financovania slovenskej audiovízie. Tretím pilierom sú koprodukčné vklady (v minoritnej koprodukcii vzniklo 16 hraných filmov), väčšinou boli koproducentmi české spoločnosti, čo je, samozrejme, prirodzené.

V oblasti kinodistribúcie bola najdôležitejšou otázka, či sa diváci naďalej budú vracať do kín a ako sa budú meniť ich návyky – keďže počas pandémie si viac zvykli pozerať filmy doma. Odpoveď je pozitívna: miera zotavenia sa zvýšila na 78 %. V roku 2023 prišlo do slovenských kín 5 017 476 divákov, čo je o 15,74 % viac, než v roku 2022. Celkové hrubé tržby vzrástli medziročne o 23,65 % na rekordných 34 602 369 eur, je to dôsledok zvýšenej ceny vstupeniek (priemerná cena bola 6,90 eur). Rekordný bol i počet predstavení (200 627) a ponuka filmov (870 filmov, z toho 321 premiér – čo v praxi znamená, že takmer každý deň mal v slovenských kinách premiéru jeden film!).

Stúpol i počet kín (176 kín s 295 plátnami – v roku 2022 to bolo 158 kín s 271 plátnami).

V rámci podprogramu MEDIA sme v roku 2023 zaznamenali rekordnú výšku celkovej podpory vo výške 2 063 415,56 EUR. Slovenské produkčné spoločnosti boli mimoriadne úspešné v schéme podpory Vývoja minibalíkov európskych projektov, 4 slovenské spoločnosti v nej získali spolu 565 000 eur a vo výzve Vývoj európskych koprodukčných projektov (3 podporené slovenské spoločnosti), po dlhom čase bola znovu úspešná jedna spoločnosť vo výzve, podporujúcej vývoj videohier a imerzného obsahu.

A na záver ešte jeden, trochu nostalgický fakt: 31. decembra 2023 činnosť ukončila posledná videopožičovňa.

Rok 2023 znovu potvrdil, že slovenská kinematografia je štandardnou európskou kinematografiou s dostatkom kvalitných tvorcov, ktorí dokážu realizovať rovnako filmy na najvyššej umeleckej úrovni ako aj divácky úspešné filmy, slovenské spoločnosti dokážu konkurovať európskym spoločnostiam v podporných programoch ako MEDIA, alebo Eurimages. Celé odvetvie slovenskej audiovízie je jemne vyvážený ekosystém, ktorý sa vytváral desaťročia a jeho vytvorenie si vyžadovalo množstvo úsilia.

Tak si to nepokazme.

Vladimír Štric

Vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

 

LEGISLATÍVA 2023

Zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o umeleckých fondoch“) s účinnosťou do 30. júna 2023 ustanovoval v § 5 ods. 1 Spravalogo resizepovinnosť pre príjemcov autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov odvádzať Literárnemu fondu, Hudobnému fondu a Fondu výtvarných umení (ďalej len „fondy“), s výnimkami uvedenými v predmetnom ustanovení, príspevok vo výške 2 % z ich hrubých príjmov. S účinnosťou od 1. júla 2023 bola predmetná povinnosť zrušená.

Ako je uvedené v § 3 ods. 3 zákona o umeleckých fondoch: „Zdrojom príjmov fondov sú aj príspevky príjemcov autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov dobrovoľne odvedené fondom týmito príjemcami z odmien za vytvorenie alebo použitie diel alebo umeleckých výkonov, ak sú príjmom podľa osobitného predpisu iným než zo závislej činnosti; fondom plynú tieto dobrovoľne odvedené príspevky podľa odborov tvorivej činnosti v oblastiach uvedených v § 1 ods. 1. Príspevok dobrovoľne odvedený fondom podľa prvej vety je daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu.“. V súčasnosti sú príspevky príjemcov autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov odvádzané fondom na dobrovoľnej báze.

V roku 2023 vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) na návrh Komisie na ochranu maloletých vyhlášku, ktorá ustanovila podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania. Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 328/2023 Z. z. o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „vyhláška o jednotnom systéme označovania“) bola prijatá v záujme ochrany maloletých pred nevhodnými mediálnymi obsahmi. Na základe vyhlášky o jednotnom systéme označovania sa audiovizuálne dielo, multimediálne dielo, program televíznej programovej služby a program audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (ďalej len „označovaný komunikát“) klasifikuje deskriptorom typu potenciálne škodlivého obsahu jednotného systému označovania (ďalej len „obsahový deskriptor“). Vyhláška ustanovuje nasledovné typy obsahových deskriptorov – násilie, diskriminácia, strach, závislosť, sex, vulgarizmy a nahota. Zavedením obsahových desktriptorov upozorňujúcich na prítomnosť potenciálne škodlivého obsahu, by sa mala zlepšiť predovšetkým informovanosť rodičov, detí a iných osôb o obsahu označovaného komunikátu, napríklad vo forme filmu, seriálu, počítačovej hry a podobne.

Vyhláška pri jednotlivých typoch obsahových deskriptorov ustanovuje podmienky, na základe ktorých sa označovaný komunikát klasifikuje ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov alebo do 18 rokov. Pri klasifikácii sa obsah označovaného komunikátu posudzuje z hľadiska kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti v označovanom komunikáte, spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií nevhodnosti vzhľadom na charakter a druh označovaného komunikátu a jeho umeleckého, satirického a morálneho posolstva, intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti v označovanom komunikáte a predchádzajúcej klasifikácie označovaného komunikátu podľa iného akceptovaného systému označovania. Vyhláška o jednotnom systéme označovania nadobudla účinnosť 1. januára 2024.

Ministerstvo kultúry v roku 2023 na návrh Komisie na ochranu maloletých vydalo tiež vyhlášku Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 78/2023 Z. z. o akceptovaných systémoch označovania (ďalej len „vyhláška o akceptovaných systémoch označovania“). Na základe predmetnej vyhlášky je akceptovaným systémom označovania Pan European Game Information. Multimediálnemu dielu sa môže určiť veková vhodnosť a typ potenciálne škodlivého obsahu podľa systému hodnotenia obsahu Pan European Game Information, v súlade s kódexom jeho správania. Vyhláška o akceptovaných systémoch označovania nadobudla účinnosť 1. apríla 2023.

Okrem vyššie uvedeného, ministerstvo kultúry v roku 2023 vydalo taktiež vyhlášku Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 318/2023 Z. z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím (ďalej len „vyhláška o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím“). Cieľom predmetnej vyhlášky bolo priniesť takú právnu úpravu ustanovujúcu požiadavky na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím sprevádzajúce audiovizuálne diela, programy televíznej programovej služby a programy audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorá vo výsledku zjednotí postupy výrobcov titulkov a zvýši kvalitu titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím.

Vyhláškou o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím sa upravujú technické požiadavky na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím, spôsob zabezpečenia synchronizácie so zvukovou stopou pri súčasnom poskytnutí primeraného času na čítanie titulkov, odlíšenie titulkov, pravidlá pre uvádzanie titulkov, ak sa v audiovizuálnom diele alebo programe vyskytne text v cudzom jazyku, prípade kedy a ako je možné upraviť text titulku oproti doslovnému hovorenému prejavu, oznamovanie zvukov a ruchov v titulkoch, ako i úpravu titulkov k programom vysielaným naživo. Predmetná vyhláška nadobudla účinnosť 1. januára 2024.

 FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej škole umeleckého priemyslu animovanej tvorby (www.uat.sk) v Bratislave – táto ponúka aj vyššie odborné štúdium v odboroch Animovaná tvorba a Filmová a mediálna tvorba, Základnej umeleckej škole na Irkutskej ulici v Košiciach (www.zusirkutska.sk), Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szusdama.sk) v Prešove, Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach, či Škole umeleckého priemyslu (www.zsssvba.sk) v Bratislave, ktorá ponúka aj vyššie odborné štúdium v odboroch Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba. Škola umeleckého priemyslu v Trenčíne (www.suptn.sk) i Súkromná škola umeleckého priemyslu vo Zvolene (www.ssuszv.sk) ponúkajú odbor animovaná tvorba a Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču (www.skoladesignu.sk) v Bratislave ponúka trojročné vyššie odborné štúdium odborov Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba a štvorročné štúdium s maturitou odborov Animovaná tvorba a Filmová tvorba.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (https://fmk.sk), Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk), či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. Akadémia filmovej tvorby a multimédií (http://vsftam.sk) v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko–výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať audiovizuálnu tvorbu na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (fvu.aku.sk) je katedra Intermédií, digitálnych médií a priestorovej tvorby. Na Fakulte dramatických umení (fdu.aku.sk) sa študujú odbory – Filmová a televízna réžia a scenáristika so zameraním na Dokumentárnu tvorbu a so zameraním na scenáristiku a dramaturgiu a Herectvo. Dekanom Fakulty dramatických umení je doc. Mgr. art. Ľubomír Viluda, ArtD.. Vedúcim Katedry filmovej dokumentárnej tvorby je doc. Mgr. Martin Palúch, PhD.. Vedúcou Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky je PhDr. Kateřina Javorská a vedúcou Katedry herectva je Mgr. art. Barbora Špániková, ArtD.

Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo k 31. 12. 2023 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 40 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 31 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2023 11 absolventských filmov.

Film Rozptýlené hniezdo (SK, 2023, r. Valerij Neskaradziany) získal cenu za najlepší dokumentárny film na 27. Festivale Áčko – študentský filmový festival a film Po svadbe (SK, 2022, r. Matej Kľúčik) získal na 10. ročníku Medzinárodného festivalu študentských filmov v chorvátskej Rijeke cenu za najlepší dokumentárny film.

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (www.vsmu.sk, ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave.

FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT (https://geect.wordpress .com/). Od júna 2018 je dekankou FTF VŠMU prof. Darina Smržová.

V roku 2023 VŠMU a FTF vstúpili do Európskej aliancie vysokých škôl FILMEU+ (www.filmeu.eu).

V odbore Umenie prebieha výučba na dennom bakalárskom (Bc.) a na dennom magisterskom (Mgr.) v štyroch študijných programoch:

1. študijný program Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu, ktoré zabezpečujú:

- Ateliér scenáristickej tvorby (vedúca: doc. Alena Bodingerová),

- Ateliér dokumentárnej tvorby (vedúca: prof. Ingrid Mayerová),

- Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci: doc. Róbert Šveda)

2. študijný program Tvorba obrazu vo filme a multimédiách zabezpečujú:

- Ateliér animovanej tvorby (vedúci: prof. Ondrej Slivka)

- Ateliér vizuálnych efektov a herného dizajnu – študijný plán Vizuálne efekty Bc aj Mgr. stupeň, študijný plán Herný dizajn iba Bc. stupeň (vedúci: prof. Ľudovít Labík)

- Ateliér Kameramanskej tvorby (vedúci: prof. Ivan Finta, ArtD.)

3. študijný program Strihová a zvuková skladba zabezpečujú:

- Ateliér strihovej skladby (doc. Štefan Švec)

- Ateliér zvukovej skladby (doc. Tobias Potočný, ArtD.)

4. študijný program Produkcia audiovizuálneho umenia zabezpečuje:

- Katedra produkcie a distribúcie (vedúci: Mgr. art. Jakub Gejdoš, ArtD.)

V odbore Vedy o umení a kultúre prebieha výučba v dennom bakalárskom (Bc.) a dennom magisterskom (Mgr.) v študijnom programe Teória divadla, filmu a hudby, ktorý zabezpečuje:

- Katedra filmových štúdií (vedúca: Mgr. art. Zuzana Mojžišová, PhD.)

doktorandskom stupni štúdia prebieha výučba v 2 študijných programoch:

- v odbore Umenie - študijný program Filmové umenie a multimédia (ArtD.)

- v odbore Vedy o umení a kultúre - študijný program Teória divadla, filmu a hudby (PhD.) – na FTF VŠMU zabezpečuje Katedra filmových štúdií (vedúca: Mgr. art. Zuzana Mojžišová, PhD.)

V roku 2023 sa skončila činnosť špičkových vedeckých tímov pod záštitou MŠVVaŠ SR pod vedením profesorov Martina Šulíka a Ľudovíta Labíka, ktoré fungovali v rokoch 2015 – 2022.

K 31. 12. 2023 študovalo na FTF VŠMU 282 študentov, z toho 27 cudzincov. 181 študovalo na bakalárskom (z toho 21 cudzincov) a 101 na magisterskom (z toho 6 cudzincov). Spolu s 6 internými a 14 externými doktorandmi bol celkový počet všetkých študujúcich na FTF VŠMU 302.

V školskom roku 2022/2023 skončilo štúdium FTF VŠMU 96 absolventov (z toho 5 cudzincov): 56 bakalárov (z toho 5 cudzincov) a 40 magistrov (z toho 0 cudzincov). Okrem nich ukončilo štúdium 4 interní a 1 externý doktorand – všetci Slováci.

FTF VŠMU sa i v roku 2023 spolupodieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok ako napr. Festival Áčko, Letná škola filmového jazyka, Pitching forum scenárov (Screenwriter’s Day), Sweet 16 workshop, Editing Masterclass, Študentské konfrontácie, CEE ANIMATION, projekt 360° camera, IVGC konferencia VFX a HD, participovala na Visegrad Film Forum a ďalších podujatiach.

V roku 2023 sa FTF VŠMU stala partnerom Aliancie filmových škôl FILMEU+ (www.filmeu.eu). Aktivity novej Aliancie odštartovali 1. 11. 2023 a sú prvým spoločným podporeným projektom partnerských škôl z Belgicka, Portugalska, Estónska a Írska, ktoré tvorili pôvodnú Alianciu. K nim okrem FTF VŠMU pristúpili filmové školy z Bulharska, Litvy a Dánska. Jedná sa o spojenie rozmanitých filmových tradícií, škôl a zameraní, ktoré sa združili do jedinečnej Aliancie, aby európskemu filmovému školstvu kreovali nové obzory a zásadne ovplyvňovali jeho smerovanie. Aliancia má jednoznačnú víziu a tou je byť špičkovou štruktúrou, vedúcou vo svojom obore, stať sa výskumným, profesionálnym a pedagogickým lídrom, k čomu sa pričinia všetci partneri rovným dielom a k tomu smerujúcimi, v rozsiahlom programovom dokumente predstavenými, spoločnými aktivitami. K najvýznamnejším prínosom vstupu do Aliancie FILMEU+ patria podpora kultúrnej výmeny a diverzity, smerovanie k profesionálnej excelentnosti, vytváranie medzinárodných sietí a príležitosti, vrátane koprodukčných partnerstiev. Dôležitým ukazovateľom bude aj previazanosť akademického a profesionálneho prostredia. Aliancia vo svojich dokumentoch a strategických materiáloch jasne definuje svoje stanovisko v otázke umeleckej a spoločenskej zodpovednosti v nadväznosti na európsky filmový priemysel.

V termíne od 19. do 22. októbra sa v priestoroch FTF VŠMU uskutočnil 27. Festival Áčko – študentský filmový festival (https://festivalacko.sk/). Jeho organizátori sa v roku 2023 rozhodli, že predstavia divákom nielen filmy študentov svojej školy ale aj ďalších a tak nadviazali spoluprácu s Akadémiou umení v Banskej Bystrici, s Filmovou školou Krzysztofa Kieślowského na Sliezskej univerzite v Katoviciach a s Univerzitou divadelného a filmového umenia v Budapešti.

Najlepším filmom sa stal Tento divný deň (SK, 2023, r. Emília Ondriašová) – psychologická dráma štyridsiatnika, ktorý rieši bezútešnosť vlastného života. Emília Ondriášová získala i cenu za najlepší strih a spolu s Pavlom Babejom aj cenu za najlepší scenár. Najlepším dokumentárnym filmom sa stala snímka Rozplýlené hniezdo (SK, 2023, r. Valery Neskaradziany). Cenu za najlepšiu réžiu hraného filmu získala Monika Mahútová za film Nablízku (SK, 2022). Najlepším animovaným filmom sa stal Na Výchyr (SK, 2023, r. Samuel Púchovský), ocenenie za najlepšiu kameru získala Lenka Špániková za film Posledná šanca (SK, 2023, r. Anna Ahaliieva). Najlepšími vizuálnymi efektmi zaujali Marián Valovič, Patrik Maryniak a Maroš Seidmann vo filme Aether (SK, 2023, r. Marián Valovič), cenu za najlepší zvuk získal Pavol Guman za film O mŕtvych len v dobrom (SK, 2022, r. Vladimír Horník) a cenu poroty udelili filmu Iluze, rod mužský (SK, 2023, r. Radek Ševčík).

Filmy študentov FTF VŠMU v roku 2023 premietali na 96 festivaloch, prehliadkach a projekciách prevažne v Európe, ale aj v Afrike, Austrálii, Ázii, USA, Kanade, či krajinách Južnej Ameriky.

Filmy študentov FTF získali v roku 2023 dovedna 21 ocenení7 v zahraničí14 na domácich festivaloch.

Najúspešnejším bol hraný film Chlieb náš každodenný (SK, 2021, r. Alica Bednáriková), ktorý bol uvedený na osemnástich festivaloch a prehliadkach a získal cenu za najlepší krátky hraný film na Slow Film festival, Eger (Maďarsko), Cenu študentskej poroty na 5. ročníku filmového festivalu Modrý Dunaj, Viedeň (Rakúsko) a Zvláštne uznanie v Súťaži krátkometrážnych filmov na MFF Art Film Fest Košice.

O mŕtvych len v dobrom (SK, 2022, r. Vladimír Horník) získal Zvláštne uznanie v Súťaži študentských filmov Zlínský pes na 63. ročníku Zlínskeho filmového festivalu pre deti a mládež, Zlín (Česko).

Dva filmy sa dostali na shortlist 76. ročníku študentských cien Yugo BAFTA 2023, Los Angeles (Kalifornia, USA) – Ja ešte nechcem odísť (SK, 2022, r. Klára Fedora Homzová) a Nablízku (SK, 2022, r. Monika Mahútová). Film Otrávená studňa (SK, 2023, r. Radek Ševčík) získal špeciálnu cena pre najlepší film na 20. ročníku Medzinárodného filmového a televízneho festivalu SIMFEST, Mures (Rumunsko).

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý bol v rokoch 2003 až 2020 súčasťou odborného recenzovaného časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon. Od roku 2021 vychádza len v elektronickej podobe na webe (https://kas.vsmu.sk/projekty/frame/). V roku 2021 vyšli dve čísla, v roku 2022 nevyšlo žiadne a v roku 2023 vyšli dve čísla – 01/2023 Oslava a 02/2023 Študentské konfrontácie.

FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré je digitalizované technológiou D-cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom Dolby Atmos z vlastných zdrojov, ale v rokoch 2022 a 2023 v ňom už neboli komerčné projekcie pre verejnosť.

Pre zabezpečovanie filmovej produkcie a odborných podujatí pedagógovia fakulty úspešne využívajú rôzne grantové schémy, ktoré každoročne umožnia realizovať projekty vo výške niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur. Projekty smerujú k podpore umeleckého a umenovedného vzdelávania.

Z domácich podporných schém FTF VŠMU získala spolu 97 799 eur.

Najviac prostriedkov fakulta získala zo schém Audiovizuálneho fondu (AVF), ktorý podporil 15 projektov celkovou sumou 61 900 eur. Z Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (KEGA) získala fakulta 20 399 eur – doc. Mgr. art. Katarína Moláková, ArtD. – Na začiatku cesty (príprava študentských animovaných projektov pre profesionálnu medzinárodnú prezentáciu v zmysle napĺňania internacionalizácie výučby na FTF VŠMU), prof. Mgr. art. Ľudovít Labík, ArtD.: 360° realita v mediálnom priestore a Mgr. Zuzana Mojžišová, PhD.: Audiovizuálne skriptum - k dejinám slovenskej kinematografie. Nadácia Tatra banky, ktorá podporila výrobu 9 študentských filmov v sekcii Umenie sumou 15 500 eur.

V roku 2022 sa VŠMU rozhodla vytvoriť schému tzv. Interného grantu (nie z vonkajších zdrojov). V roku 2023 za FTF boli podporené tri projekty celkovou sumou 8 420 eur: doc., Mgr. Katarína Mišíková, PhD – Doktorandský seminár IDENTITY (2 020 eur), Mgr. art. Rastislav Boroš, ArtD. – Medzi divadlom a filmom (4 000 eur) a Prof. Ľudovít Labík, ArtD. –Videomapping Bielej noci (2 400 eur)

V roku 2023 pokračovala aj publikačná činnosť FTF VŠMU. Boli vydané knihy Zuzana Gindl-Tatárová: Practical Dramaturgy (anglicky, 3. vydanie, 145 s.), Marek Leščák, Martin Šulík: Discussions about movie (anglicky, 233 s.), Ingrid Mayerová: Päť úvah o dokumentárnom filme (204 s.), Martin Kaňuch (ed.): Jelena Paštéková medzi literatúrou a filmom (VŠMU, SFÚ, SAPA, 104 s.) a šesť e-kníh: Ľudovít Labík: IVGC 2023 - Premeny vizuálnych efektov IV/Transformations of Visual Effects IV (anglicky, 85 s.), Jana Keeble: Introduction to Film Art (anglicky, 142 s.), zborník Jánošík, príbeh strateného filmu (32 s.), zborník Jánošík, the Story of Lost Film (anglicky, 48 s.), Marek Leščák, Martin Šulík: Discussions about movie (anglicky, 236 s.), Jana Keeble: Úvod do filmového umenia, Zborník prednášok pre študentov Erasmus+(132 s.)

1. miesto na 18. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2023 získal film Kolíska (Kołyska, PL, r. Piotr Kaźmierczak), 2. miesto The Last Human (SK, 2023, r. Petra Semanová) zo Súkromnej školy umeleckého priemyslu animovanej tvorby v Bratislave (SŠUP) a 3. miesto Disconnected Head (DE, 2022, r. Andreas Dürr). SŠUP okrem Animofestu usporiadala v roku 2023 i 8. UAT FILM, Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl. Všetky ceny získali filmy študentov SŠUP – 1. miesto z Furioso (SK, 2023, r. Terézia Moravčíková), 2. miesto NeZabudneme? (Ne Zabudem?, SK, 2023, r. Kseniia Kalynuk) a 3. miesto 8 (SK, 2023, r. Adam Kadera).

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže v audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe detí a mládeže Zlatá klapka, v ktorej v roku 2023 už po jedenásty raz udeľovali ocenenia. Hlavnú cenu Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky získal dokument Fašiangy, Turíce (SK, 2022), ktorý pripravil kolektív žiakov ZUŠ Istrijská v Bratislave.

 FILMOVÁ PRODUKCIA

Stúpajúci počet vyrobených slovenských celovečerných filmoch pre kiná kulminoval v roku 2022 keď sa dostal na rekordných 50. V roku 2023 ich vzniklo o tri menej, teda 47, ale i tak je to dvakrát viac než priemer za roky 2010 – 2017.

Bolo medzi nimi 31 hraných, 14 dokumentárnych a 2 animované filmy. Dvadsaťštyri celovečerných filmov (51,06 %) režírovali debutanti alebo debutantky (pozri tabuľku na s. 12 – 18).

Dvanásť filmov (25,53 %) režírovali ženy a jeden režírovala dvojica muž a žena. Ženy sa podieľali alebo spolupodieľali na produkcii 24 filmov (51,06 %).

Najdrahším projektom bol hraný film Úsvit (SK/CZ, 2023, r. Matej Chlupáček) s rozpočtom 3 600 000 eur a najlacnejším hraný film Duchovia mi nepokazia deň (SK, 2023, r. Peter Čermák) s rozpočtom 8 682 eur.

Z 31 hraných filmov (28 v roku 2022) bolo štrnásť 100 % slovenských alebo majoritných koprodukcií:

A máme, čo sme chceli (SK/CA, 2023, r. Michal Kunes Kováč) – film odohrávajúci sa počas silvestrovskej oslavy roku 1992, keď sa rozdeľovalo nielen Československo, ale aj jedna rodina,

Duchovia mi nepokazia deň (SK, 2023, r. Peter Čermák) – komédia, v ktorej sa manželský pár musí vyrovnať so spolužitím s dvojicou duchov-dvojčiat,

divácky najúspešnejší domáci film roku 2023, čierna komédia o pomstychtivom vozíčkarovi, Rómovi v nacistickej uniforme a pár podvodníkoch z 90. rokov Invalid (SK, 2023, r. Jonáš Karásek),

Jedeme na teambuilding (SK/CZ, 2023, r. Zuzana Marianková) – divácky úspešná komédia o zamestnancoch nadnárodnej spoločnosti, ktorí sa vydali na teambuilding,

Mimi (SK, 2023, r. Mira Fornay) – film-podobenstvo s detskými protagonistami ocenený Grand prix v sekcii Generation Kplus na Berlinale,

Moc (SK/HU/CZ, 2023, r. Mátyás Prikler) – dráma zaoberajúca sa témou fungovania politickej moci, ale aj možnosťami hľadania a skrývania pravdy,

Nikdy nehovor nikdy (SK/CZ, 2023, r. Branislav Mišík) – rodinná komédia o mužovi a žene, ktorých manželstvá sa rozpadajú a do ich rodiaceho sa vzťahu zasahujú aj ich štyri deti a hodiny jogy,

Perinbaba a dva svety (SK/CZ, 2023, r. Juraj Jakubisko) – voľné pokračovanie Jakubiskovej kultovej rozprávky Perinbaba (CS/DE/IT/AT, 1985), v ktorom bola za pomoci technológie počítačovo generovaného obrazu „oživená“ jedna a jediná Perinbaba – talianska herečka Giulietta Masina,

Smolu nosíš ty, láska (SK, 2023, r. Samuel Spišák) – romantická komédia o dvoch ľuďoch v zrelom veku, ktorí si hľadajú miesto a spôsob života po päťdesiatke,

Svetloplachosť (SK/CZ/UA, 2023, r. Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík) – film o ľuďoch, ktorí sa pred vojnou ukryli na stanici Hrdinov práce v charkovskom metre,

komédia Tak zle, ako sa len dá (SK, 2023, r. Viktor Csudai) prináša prostredníctvom piatich príbehov piatich dvojíc na lavičkách v parku pohľad na ľúbostné vzťahy,

Úsvit (SK/CZ, 2023, r. Matej Chlupáček) – kriminálna historická dráma odohrávajúca sa v roku 1937 v podtatranskom meste Svit,

komédia o prvej láske a poslednej vlámačke Villa Lucia (SK/CZ, 2023, r. Michal Kollár), ktorá sa v roku 2024 dočkala aj režisérskeho zostrihu,

Zenit (SK/HU/CZ, 2023, r. György Kristóf), ktorý používa tanec ako jazyk, aby ilustroval dynamiku moci, ktorá formovala politické prostredie v posledných dekádach, a to nielen v strednej Európe, ale na celom svete.

sedemnásť hraných filmov (14 v roku 2022) vzniklo v minoritnej koprodukcii:

#annaismissing (CZ/SK, 2023, r. Pavel Soukup) – film zaoberajúci sa témami ako je sharenting, teda nadužívanie sociálnych médií rodičmi a zdieľanie obsahu týkajúceho sa ich detí, alebo moc influencerov, ale i problémy mimo internet, ktoré internet akceleruje,

Bod obnovy (CZ/PL/SK/RS, 2023, r. Robert Hloz) – kriminálny sci-fi triler spájajúci žáner detektívky s otázkami, ako vývoj technológií zasiahne do našich životov a ako zmení našu civilizáciu,

Bratia (Bratři, CZ/DE/SK, 2023, r. Tomáš Mašín) – dobrodružná historická dráma o odbojovej skupine bratov Josefa a Ctirada Mašínovcov,

dráma Brutální vedro (CZ/SK, 2023, r. Albert Hospodářský) odohrávajúca sa vo svete ohrozenom slnečným úlomkom letiacim k Zemi, v ktorom osemnásťročný chlapec čelí nečakaným a nepríjemným výzvam,

Citlivý človek (Citlivý člověk, CZ/SK, 2023, r. Tomáš Klein) – film na motívy knihy Jáchyma Topola sleduje postupnú premenu vzťahu otca a syna uprostred bláznivého sveta,

Čarodejník Kajtek (Kajtek czarodziej, PL/SK/CZ, r. Magdalena Łazarkiewicz) – príbeh s prvkami fantasy, ktorý diváka prenesie do sveta prvých stretov detského sveta so skutočnosťou v dobe, v ktorej sa schyľuje k najtragickejšej vojnovej kataklizme minulého storočia,

Hadí plyn (CZ/SK, 2023, r. David Jařab) – dobrodružná road movie na motívy novely Josepha Conrada Srdce temnoty zamýšľajúca sa nad kolonializmom, stretom kultúr, drancovaním prírody i vyrovnávaním sa s našimi temnými stránkami,

Jej telo (Její tělo, CZ/SK, r. Natálie Císařovská) – film inšpirovaný skutočným príbehom Andrey Absolonovej, ktorá v 90. rokoch patrila medzi najúspešnejšie české skokanky do vody a neskôr sa stala známou a úspešnou pornoherečkou pod pseudonymom Lea De Mae,

Kálmánov deň (Kálmán-nap, HU/SK/US, 2023, r. Szabolcs Hajdu) – dráma o rozpadávajúcich a končiacich sa vzťahoch, v ktorej titulnú postavu stvárnil sám režisér,

Lieta v tom (Lítá v tom, CZ/SK, 2023, r. Tomáš Dianiška) – romantická komédia o tom, čo všetko sa môže stať, keď sa zapletiete do jednej nevinnej lži,

Manželia Stodolovci (Manželé Stodolovi, CZ/SK, r. Petr Hátle) – film o manželoch, ktorí v rokoch 2001 a 2002 zavraždili osem dôchodcov a dôchodkýň,

Nočný pokoj  (Noční klid, CZ/SK, 2023, r. Michal Hogenauer) –  pohľad do vnútra manažéra, ktorého život vykoľajilo krátke stretnutie s neznámym mužom na letisku,

Samota (Solitude, IS/SK, 2023, r. Ninna Pálmadóttir) – príbeh farmára, ktorý je nútený vymeniť svoju farmu za život v meste, zvedavého chlapca Ariho a ich výnimočného priateľstva,

dráma Stepne (Stepne, UA/DE/PL/SK, 2023, r. Maryna Vroda) – sleduje niekoľko dní v živote muža, ktorý prichádza do malej ukrajinskej dedinky, aby sa postaral o svoju umierajúcu matku,

Tancuj Matylda (Tancuj Matyldo, CZ/SK, 2023, r. Petr Slavík) – príbeh úspešného právnika, ktorého usporiadaný život s manželkou a synom prevráti naruby mamina diagnóza – Alzheimerova choroba,

Už ťa nemám rád (Už tě nemám rád, CZ/SK/RO, 2023, r. Zdeněk Jiráský) – príbeh dvoch tínedžerov, ktorí sa rozhodnú ujsť od rodičov, nudného života a prežiť dobrodružstvo na prahu dospelosti,

Vysvetlenie na všetko (Magyarázat mindenre, HU/SK, 2023, r. Gábor Reisz) – film reflektujúci polarizáciu a napätie v maďarskej spoločnosti získal na festivale v Benátkach hlavnú cenu sekcie Horizonty.

V roku 2023 vzniklo i štrnásť celovečerných dokumentov pre kiná (20 v roku 2022). Desať z nich boli 100 % slovenské alebo majoritné koprodukcie:

pohľad na životnú púť kráľa pop artu doplnený archívnymi zábermi a spomienkami príbuzných a priateľov Andy Warhol – americký sen (SK, 2023, r. Ľubomír Ján Slivka),

Emília (SK, 2023, r. Martin Šulík) – dokumentárny portrét venovaný významnej divadelnej a filmovej herečke Emílii Vášáryovej,

Poznámky z Eremocénu (SK/CZ, 2023, r. Viera Čákanyová) – záverečný film pomyselnej trilógie, v ktorej sa objavujú rovnaké motívy, témy, problémy: umelá inteligencia, dystopická budúcnosť ľudstva, analóg verzus digitál, príroda verzus civilizácia a klimatická zmena,

Pozor, padá SNG! (SK, 2023, r. Jana Durajová, Lena Kušnieriková) – časozberný dokument, ktorý od roku 2012 sleduje nielen postupnú devastáciu galerijných priestorov, ale najmä boj s meniacimi sa ministrami kultúry, nedostatkom financií, úradmi aj dodávateľmi,

Pravda je to najdôležitejšie (SK, 2023, r. Maroš Brázda) – film o živote a diele režiséra, scenáristu a básnika Eduarda Grečnera,

Šťastný človek (SK/CZ, 2023, r. Soňa G. Lutherová) – film hľadajúci na pôdoryse príbehu transrodového muža Marvina a jeho rodiny odpovede na otázky o fungovaní medziľudských vzťahov a šťastnom živote,

Tretí koniec palice (SK, 2023, r. Jaro Vojtek) – dokument sledujúci osudy Rómov, ktorí sa stali minoritou v minorite pre svoje fyzické znevýhodnenia či rodovú identitu,

observačno-eseistický dokument Územie fantázie (SK, 2023, r. Paula Maľárová) skúma, prečo ľudí tak veľmi priťahuje vojna,

Veľký kaňon (SK, 2023, r. Pavol Barabáš) – príbeh kamarátov, ktorým sa po splavoch riek v rôznych častiach sveta splní ich sen. Splavenie Grand Canyonu,

Všetci ľudia budú bratia (SK/CZ, 2023, r. Robert Kirchhoff) – dokument o „utopistovi a politickej popovej hviezde Alexandrovi Dubčekovi v období železnej opony, aj zjednotenej Európy“,

Štyri dokumenty (9 v roku 2022) vznikli ako minoritné koprodukcie:

15x15x5 – minisalón 1984 (15x15x5 – minisalon 1984, CZ/SK, 2023, r. Janek Růžička) – filmová esej o hraniciach slobody, rámcovaná príbehom unikátneho československého výtvarného experimentu doby normalizácie,

Chýbanie (Chybění, CZ/SK, 2023, r. Štěpán Pech) – netradične poňatý biografický portrét zosnulého konceptuálneho umelca Jána Mančušku,

Olympijský medzičas (Olympijský mezičas, CZ/SK, 2023, r. Haruna Honcoop) – olympijské hry v antike boli striktne lokálne. Akú stopu na planéte necháva ich moderné, globalizované pokračovanie?,

Svet podľa môjho tatka (Jiříkovo vidění, CZ/SK, 2023, r. Marta Kovářová) – film o fyzikovi, ktorý má nápad, ako zachrániť planétu, a jeho dcére, ktorá chce zistiť, či by svet mohol fungovať podľa jeho predstáv.

Podobne ako v rokoch 2021 a 2022, aj v roku 2023 vznikli dva celovečerné animované filmy. Tentoraz boli oba z pohľadu Slovenska minoritné koprodukcie:

Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (Tonda, Slávka a kouzelné světlo, CZ/SK/HU, 2023, r. Filip Pošivač) – bábkový film ocenený v Annecy, ktorý rozpráva príbeh o priateľstve, fantázii a inakosti,

Umelohmotné nebo (Müanyag égbolt, HU/SK, r. Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó) – postapokalyptické sci-fi odohrávajúce sa v strednej Európe v roku 2123.

Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov. Napríklad hrané Bedtime Story (SK, 2023, r. Maty Grznár), Biele slony (SK, 2023, r. Rastislav Kupšo), Love is a Pitch (SK, 2023, r. Hana Hančinová, Michaela Klanicová), Morphing Into An/Other (SK, 2023, r. Zoltán Baráth), Oči plné piesku (SK/CZ, 2023, r. Juraj Janiš), Osvietenie (SK, 2023, r. Anna Ahaliieva), Profesionálny rodič (SK/RO, 2023, r. Erik Jasaň), Sídlisková spojka (SK, 2023, r. Kristián Grupač), Svetlonázor (SK, 2023, r. Lenka Fábryová), Svlékat mlhy (SK/CZ, 2023, r. Kateřina Hroníková), Tento divný deň (SK, 2023, r. Emília Ondriašová), The Whisper of Freedom (SK, 2023, r. Anna Ahaliieva)

dokumenty: Desiatkový kráľ (SK, 2023, r. Pavol Barabáš), dialógy (SK, 2023, r. Peter Podolský), Dom Strom (SK, 2023, r. Katarína Gramatová), House of Velvet (SK, 2023, r. Ivana Hucíková, Igor Smitka), Konštanta – rozlúčka s bytom (SK, 2023, r. Paula Ďurinová), Nežiadali sme o záchranu (SK, 2023, r. Mariia Yurchenko), Odtiene svetla (SK, 2023, r. Dáša Ferková), Otrávená studňa (SK, 2023, r. Radek Ševčík), Rozptýlené hniezdo (SK, 2023, r. Valery Neskaradziany), Slovak Direct (SK, 2023, r. Rasťo Hatiar), Swaggiest of the Swaggiest (SK, 2023, r. Martina Buchelová, Debora Pastirčáková), VALE TUDO (SK, 2023, r. Tereza Smetanová), Zima a tma (SK, 2023, r. Peter Hošták) a stredometrážny O baripen – Odkaz Eleny Lackovej (SK, 2023, r. Vera Lacková).

Šesť krátkych dokumentárnych filmov – Domov (SK, 2023, r. Hana Hulíková), Kolotoč popierania (SK, 2023, r. Eliška Pastieriková), Priateľ Pathan (SK, 2023, r. Ladislav Totkovič), Projekt G. M. (SK, 2023, r. Andrej Purkart), Stráž prírody (SK, 2023, r. Maroš Ondrejka), Ticho (SK, 2023, r. Dorota Suránová) – bolo výsledkom projektu My Street Films SK 2023. Jeho účastníci a účastníčky v priebehu ôsmich mesiacov pod lektorským vedením Barbory Sliepkovej, Adama Hanuljaka a Mareka Kuboša rozvíjali pôvodné námety až do podoby filmov.

Z krátkych animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad: Bobo (SK, 2023, r. Veronika Obertová), Electra (CZ/FR/SK. 2023, r. Daria Kashcheeva), Krížom krážom (SK,. 2023, r. Nina Rybárová, Tomáš Rybár), Láska neumiera (SK, 2023, r. Zuzana Hodulová), Modrý maco (Plavi medo, HR/SK, 2023, r. Marina Andree Škop), Na Výchyr (SK, 2023, r. Samuel Púchovský), O hviezdach a bájkach (SK, 2023, r. Alla Dmitrievna Prokopyshyna), Pustatina (SK, 2023, r. Timotej Lukovič), Tapping Black Boots (SK/SE, 2023, r. Christian Wellbo, Kaoru Furuko), Volám sa Edgar a mám kravu (Jmenuju se Edgar a mám krávu, CZ/SK, 2023, r. Filip Diviak) a Záhrada srdca (A szív kertje, HU/SK, 2023, r. Olivér Hegyi).

V roku 2023 vznikli aj 18. a 19. diel zo seriálu Drobci (SK, 2016 – 2023, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss) – Pranie (SK, 2023) a Sneh (SK, 2023). A tiež 21. – 23. diel seriálu Websterovci r. Katarína Kerekesová) s názvami Karneval (SK/SI/CZ, 2023), Let na Mesiac (SK/SI/CZ, 2023) a Šetrí celá rodina (SK/SI/CZ, 2023). Vznikol aj pilotný film Ja hodím najďalej! (SK, 2023, r. Ivana Laučíková) zo seriálu Lesná päťka a 56. – 63. diel seriálu Chochmesovci (SK, 2023, r. Róbert Šveda) – O spoločnom využívaní, V občianskej spoločnosti, Na ceste, Časový manažment, Vo virtuálnom svete, O manipulácii, O reči a diskusii a V škole.

A vznikol aj experimentálny film Beyond Anachronism: Eons of the Binary (Film) (CZ/SK, 2023, r. Claude Johann Čierny).

Na výrobe 18 celovečerných filmov pre kiná, teda 38,3 % produkcie v roku 2023 – 7 hraných (A máme, čo sme chceli, Invalid, Mimi, Moc, Svetloplachosť, Tancuj Matylda, Úsvit), 9 dokumentárnych (Andy Warhol – americký sen, Emília, Poznámky z Eremocénu, Pozor, padá SNG!, Pravda je to najdôležitejšie, Tretí koniec palice, Územie fantázie, Veľký kaňon, Všetci ľudia budú bratia) a dvoch animovaných (Tonko, Slávka a kúzelné svetlo a Umelohmotné nebo) – sa podieľal i Rozhlas a televízia Slovenska, ktorý je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi (

 AUDIOVIZUÁLNY FOND

Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5 % príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2 % príjmov z reklamy), kiná (1 % z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1 % príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1 % príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5 % príjmov za poskytovanie služby).

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (od 1. januára 2020 dotácie vo výške 33 % preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.

Základný zdroj príjmu v rozpočte fondu na rok 2023 tvoril príspevok zo štátneho rozpočtu v celkovej výške 40 107 425 eur. Na základe zmluvy č. MK – 6/2023/M zo dňa 24. 1.2023 o poskytnutí príspevku štátu zo štátneho rozpočtu na rok 2023 uzatvorenej medzi AVF a Ministerstvom kultúry SR (ďalej len „zmluva“) sa Ministerstvo kultúry SR (MK SR) zaviazalo poskytnúť AVF príspevok podľa § 29 ods. 1 zákona o AVF vo výške 6 000 000 eur určený na podporu audiovizuálnej kultúry a 6 290 000 eur určený na podporu audiovizuálneho priemyslu. Tieto finančné prostriedky boli v súlade so zmluvou pripísané na bankový účet AVF v jednej splátke v celkovej výške 12 290 000 eur dňa 27. 1. 2023. K zmluve bol uzatvorený jeden dodatok. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 28. 9. 2023 sa príspevok určený na podporu audiovizuálnej kultúry zvýšil o sumu 6 000 000 eur a príspevok určený na podporu audiovizuálneho priemyslu o sumu 21 817 425 eur. Finančné prostriedky boli poukázané na bankový účet AVF v súlade s dodatkom dňa 29. 9. 2023. Celková prijatá suma príspevku zo štátneho rozpočtu na rok 2023 určená na podporu audiovizuálnej kultúry teda dosiahla výšku 12 000 000 eur a celková suma určená na podporu audiovizuálneho priemyslu výšku 28 107 425 eur. Spolu tak príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu dosiahol v roku 2023 sumu 40 107 425 eur.

Podrobné členenie skutočne uhradených príjmov od jednotlivých okruhov prispievateľov, ktoré nie sú subjektami verejnej správy (t. j. okrem príspevku zo štátneho rozpočtu a príspevku od organizácie verejnej správy – RTVS) podľa príslušných ustanovení zákona je v porovnaní rokov 2022 a 2023 nasledovné:

V nasledujúcich rokoch však bude pre pozitívny vývoj tejto kategórie príjmov fondu nevyhnutné, aby sa povinnosť platiť príspevky podľa § 28a (prevádzkovatelia AVMS) viazala aj na prevádzkovateľov týchto služieb zo zahraničia a na ich príjmy generované na území Slovenskej republiky. Súčasný legislatívny stav totiž diskriminuje prevádzkovateľov registrovaných v SR oproti iným konkurentom na trhu a spôsobuje tak ich nerovnaké právne postavenie.

V roku 2022 fond dosiahol historicky najvyššiu celkovú sumu vyúčtovaných príspevkov podľa zákona, ktorá predstavuje 58,0 % príspevku zo štátneho rozpočtu určeného na podporu audiovizuálnej kultúry. Tento podiel vlastných príspevkov fondu a štátneho rozpočtu je výnimočný aj v medzinárodnom kontexte krajín s porovnateľným audiovizuálnym priestorom, aký je v Slovenskej republike.

Celkové výdavky Audiovizuálneho fondu podľa interného rozpisu rozpočtu na rok 2023 fond rozpočtoval v sume 58 332 948 eur, skutočnosť ku koncu účtovného obdobia bola v sume 24 024 990 eur.

Prvú hlavnú skupinu bežných výdavkov za sledované obdobie tvorili výdavky súvisiace s prevádzkovými činnosťami fondu a s komplexným zabezpečením jeho podpornej činnosti.

Druhú hlavnú skupinu rozpočtovaných bežných výdavkov tvorili bežné transfery, ktoré fond rozpočtoval v celkovej sume 57 137 948 eur, skutočnosť čerpania k vykazovanému obdobiu je 22 651 306 eur, pričom z toho bola suma 10 059 330 eur vyplatená na podporu audiovizuálnej kultúry (dotácie a štipendiá poskytnuté žiadateľom na realizáciu podporených projektov), suma 12 570 281 eur bola vyplatená na podporu audiovizuálneho priemyslu, suma 21 695 eur bola uhradená ako transfery do zahraničia (zákonné odvody za členov odborných komisií do zahraničia a poplatok za členstvo fondu v medzinárodných organizáciách).

Výsledky aktivít fondu a jeho podpornej činnosti v štandardných štatistických ukazovateľoch v roku 2023 ovplyvnil mimoriadny rast vstupných nákladov vo všetkých odvetviach a nevyhol sa ani audiovizuálnej oblasti. Táto situácia bola spôsobená dozvukmi pandémie ochorenia COVID-19, ruskou agresiou na Ukrajine a odvetnými ekonomickými opatreniami krajín Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky.

Na čiastočné zmiernenie uvedenej situácie poskytlo Ministerstvo kultúry SR v septembri 2023 mimoriadny príspevok.

V oblasti nezávislej filmovej produkcie protipandemické opatrenia znamenali aj zvýšenie nákladov na produkciu audiovizuálnych diel, presun termínov ich realizácie a napokon aj odkladanie uvedenia dokončených projektov a ich možného ekonomického zhodnotenia. Táto situácia z predchádzajúceho obdobia sa prejavila okrem iného aj v medziročnom náraste počtu premiérovo uvedených slovenských filmov v kinách na území SR, keď viaceré diela presunuli svoje verejné uvedenie až do roku 2023.

Prehľad počtu premiérovo uvedených slovenských filmov v kinách na území Slovenskej republiky

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v porovnaní s trendom nárastu počtu premiérových titulov z predchádzajúceho desaťročia došlo v roku 2023 k opätovnému nárastu tohto štatistického ukazovateľa nad dlhodobý priemer.

Podiel minoritných koprodukcií na celkovom počte nových slovenských filmov sa zvyšuje, čo na jednej strane ilustruje výraznú otvorenosť slovenského audiovizuálneho prostredia a na druhej strane jeho závislosť na medzinárodnej spolupráci, pretože náklady na produkciu filmov sa v postcovidovom období rovnako ako ostatné náklady v národnom hospodárstve výrazne zvýšili, pričom príjmy fondu od doteraz najväčšieho prispievateľa ostali na úrovni z roku 2018.

Prehľad výsledkov distribúcie slovenských filmov v kinách v SR

Z dôvodu pomalého návratu divákov do kín a predovšetkým ako kompenzácia z dôvodu mimoriadneho nárastu nákladov na prevádzku a distribúciu fond aj v uplynulom roku 2023 poskytol zvýšenú podporu distribúcii audiovizuálnych diel. V podprograme 2.1 určenom na podporu distribúcie a prezentácie audiovizuálnych diel fond rozdelil v roku 2023 historicky druhú najvyššiu celkovú sumu 823 650 eur, ktorou podporil spolu 80 žiadostí (z toho mimoriadna podpora distributérov tvorila sumu 295 455 eur).

Opätovný nárast v roku 2023 zaznamenala aj podpora audiovizuálneho priemyslu v programe 5. V ňom fond vyplatil podporu celkom 68 projektom 12 570 281 eur, čo je historicky najvyššia suma od začiatku existencie tohto programu (2016).

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že s účinnosťou od 1. 1. 2020 sa legislatívne upravili podmienky podpory audiovizuálneho priemyslu a pôvodná sadzba dotácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov sa zmenila na 33 %. V dôsledku toho došlo v priebehu rokov 2020 až 2023 k výraznému nárastu počtu zaregistrovaných filmových projektov, ako aj k medziročnému zvýšeniu celkovej vyplatenej sumy na podporu audiovizuálneho priemyslu. Fond v roku 2023 zaregistroval rekordných 100 nových filmových projektov, ktoré sa priebežne realizujú alebo sa budú realizovať v rokoch 2023 až 2026.

Audiovizuálny fond v roku 2023 poskytoval finančné prostriedky vo všetkých oblastiach svojej podpornej činnosti – tvorba, výroba a distribúcia audiovizuálnych diel, festivaly a iné kultúrne podujatia v audiovízii, prezentácia a propagácia slovenskej audiovizuálnej kultúry v zahraničí a účasť slovenských audiovizuálnych diel na medzinárodných podujatiach, podpora výskumu, vzdelávania, audiovizuálnej výchovy a edičnej činnosti.

Členenie na základné programy určuje štruktúra podpornej činnosti fondu na príslušné obdobie schválená radou fondu. Najväčším z hľadiska objemu finančných prostriedkov aj počtu doručených žiadostí a podporených projektov je program 1, ktorý je zameraný na podporu tvorby a výroby audiovizuálnych diel (podprogramy pre hrané, dokumentárne, animované, školské a vzdelávacie audiovizuálne diela, ako aj audiovizuálne diela, v ktorých má slovenský koproducent menšinový koprodukčný podiel).

Program 2 je zameraný na podporu verejného šírenia a uvádzania audiovizuálnych diel, vrátane podpory filmových festivalov a iných verejných kultúrnych podujatí v audiovízii a tiež vrátane podpory prezentácie slovenských audiovizuálnych diel na podujatiach doma i v zahraničí. V roku 2023 fond po podrobnej diskusii s distributérmi a s prevádzkovateľmi kín upravil podmienky pre podporu návštevnosti na slovenské kinematografické diela aj pre podporu distribúcie audiovizuálnych diel.

Program 3 je orientovaný na podporu edičných aktivít, odborného výskumu, vzdelávania a audiovizuálnej výchovy.

Program 4 je dominantne zameraný na dôležitú oblasť, ktorou je digitalizácia a modernizácia kín v Slovenskej republike a od roku 2016 fond poskytuje podporu aj v novom podprograme zameranom na rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike a tiež na projekty zamerané na marketing kina a na rozvoj publika.

Program 5 je zameraný na podporu audiovizuálneho priemyslu v súlade so zákonom a nadväzujúcou Vyhláškou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 o filmovom projekte.

 

Slovenská filmová agentúra

Slovenská filmová agentúra (SFA, www.filmcommission.sk) ako organizačná zložka Audiovizuálneho fondu pôsobí od roku 2018. SFA prezentuje možnosti nakrúcania filmov na Slovensku, mapuje a sprostredkúva aktivity filmových profesionálov a venuje sa práci predovšetkým so zahraničnými producentami, ktorí chcú nakrúcať na Slovensku.

Primárnym cieľom SFA je aj naďalej zvyšovanie príležitostí pre neštátne investície do audiovizuálnej produkcie v Slovenskej republike, a tým aj rozvoja filmovej infraštruktúry. Prílevom investícií a pracovných príležitostí sa zvyšuje ekonomická konkurencieschopnosť rentalových spoločností, filmoví profesionáli dostávajú viac pracovných príležitostí, vznikajú nové pracovné príležitosti pre čerstvých absolventov ako aj študentov filmových a nefilmových odvetví, zvyšuje sa dopyt po technickom filmovom zabezpečení a propagácii Slovenska ako "filmovej krajiny".

Rovnako dôležitým cieľom ostáva propagácia ekologizácie filmového priemyslu pre nakrúcanie filmov so znižovaním ekologickej záťaže.

SFA ako súčasť Audiovizuálneho fondu si tiež udržiava aktívne členstvo v medzinárodných organizáciách, akými sú Európska sieť filmových agentúr (European Film Commissions Network – EUFCN) a Medzinárodná asociácia filmových komisií (Film Commissioners International – AFCI).

SFA v roku 2023 pokračovala v propagácii Slovenska ako atraktívnej filmovej lokality.

Sústredila sa na aktívnu prezentáciu na domácich aj medzinárodných filmových trhoch a podujatiach, kde väčšina prebiehala osobne. SFA sa zúčastnila na vybraných filmových trhoch a festivaloch, ako napríklad na European Film Market v Berlíne a Marché du Film v Cannes.

Na webovom sídle SFA funguje databáza lokácií a produkčná databáza, ktorá slúži ako základný informačný portál pri komunikácii so záujemcami o nakrúcanie filmov na Slovensku. Okrem toho bola aktualizovaná sekcia „Made in Slovakia“ – sumár zahraničných filmov, ktoré sa realizovali na území Slovenska, ako aj záložka Green Platform, ktorá slúži ako platforma pre udržateľné nakrúcanie pre filmových profesionálov.

Slovenská republika sa prostredníctvom SFA stala jednou z partnerských krajín medzinárodného projektu Green Screen (www.interregeurope.eu/greenscreen) zameraného na ekologizáciu filmového priemyslu.

SFA v roku 2023 svoje ciele úspešne dosahovala prostredníctvom aktívnej prezentácie tak na Slovensku, ako aj na medzinárodnom filmovom trhu.

SFA funguje ako prvý kontakt pre otázky o filmovej infraštruktúre na Slovensku, kde zahraniční filmári dostanú ucelené informácie na jednom mieste a intenzívne pracuje aj na zriadení regionálnych filmových kancelárií na Slovensku.

SFA poskytuje informácie pre záujemcov o nakrúcanie na Slovensku nielen prezenčne na filmových trhoch a podujatiach, ale aj osobne a elektronickou formou. V priebehu roka 2023 poskytla SFA poradenstvo pre cca 720 filmových produkcií, ktoré mali otázky spojené s nakrúcaním na Slovensku, a poslala približne 176 lokačných briefov. Na základe budovania a udržiavania kontaktov so zahraničnými producentami, v roku 2023 navštívili Bratislavu a kanceláriu SFA zástupcovia firiem ako napr. Amazon, Constantin Film, Gaumont, Canal+, Orphan Studio, MidAtlantic, Sky Showtime, Zentropa, atď. Na rok 2023 bola naplánovaná aj návšteva zástupcov platformy Netflix, ktorá sa z logistických dôvodov presunula na rok 2024.

LITERÁRNY FOND

Poslaním Literárneho fondu (LF, www.litfond.sk) je podporovať rozvoj umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, publicistiky a tvorivej činnosti v oblasti divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Tomuto svojmu poslaniu sa nespreneveril ani v roku 2023, keď vzhľadom na finančnú situáciu súvisiacu so zrušením povinného 2 % príspevku bol nútený pozastaviť alebo obmedziť niektoré formy podpornej činnosti. Základom jeho hospodárenia je totiž 2 % príspevok z autorských odmien a odmien výkonných umelcov, ktorý sa vracia vo forme podpôr tvorcom a umelcom. Oni teda môžu odvedením tohto príspevku výrazne ovplyvniť finančné možnosti jednotlivých výborov LF. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby LF podporil prostredníctvom Programu ALFA v roku 2023 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy a prostredníctvom Programu ALFA PLUS kameramanskú a režisérsku prácu. Pracoval aj na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2023 a v rámci cien Igric, cien Jána Fajnora a prémií Literárneho fondu ocenil 13 úspešných tvorcov sumou 8 900 eur a 6 slovenských tvorcov sumou 2 880 eur na festivaloch, ako napr. MFF Cinematik Piešťany – Cena Literárneho fondu Cinematik.doc, udelená Soni Gyarfáš Lutherovej za dokumentárny film Šťastný človek (SK/CZ, 2023), festival študentských filmov ÁČKO – cena LF udelená Pavlovi Babejovi a Emílii Ondriašoviovej za najlepší scenár filmu Tento divný deň (SK, 2023, r. Emília Ondriašová), a na tvorivej súťaži Kamera 2023 – hlavná cena udelená Petrovi Bencsíkovi za kameru vo filme Piargy (SK/CZ/MK, 2022, r. Ivo Trajkov), Anne Smoroňovej cena udelená za kameru v dokumentárnom filme Ikony: Štefan Svetko (SK, 2020, r. Maroš Milčík), Martinovi Ontkovi za audiovizuálnu reklamu Tatra banka Art of Seeing a Michalovi Babincovi za videoklip Califato ¾ – Fandagȏ de Carmen Porter (ES, 2020). V rámci cien Igric udelil ceny a prémie v sume 3 200 eur aj výbor Sekcie pre rozhlas, divadlo a zábavné umenie.

Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu pracoval aj v roku 2023 s výrazne nižším rozpočtom ako v rokoch pred pandémiou. Na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov poskytol sumu 63 428 eur, pričom vyše polovice tejto sumy, a to 42 800 eur, bolo vyplatenej 53 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

MEDIA

Rok 2023 bol rokom, ktorý môžeme označiť ako prvý postpandemický, definitívne sa uvoľnili všetky pandemické opatrenia, otvorili sa divadlá, galérie, koncertné sály, uskutočnili sa koncerty a to vrátane veľkých koncertov na štadiónoch, divadelné a filmové predstavenia. Zaznamenali sme definitívny návrat divákov a niektoré čísla návštevnosti sa už dosť priblížili k roku 2019, poslednému roku pred pandémiou a zmenil sa aj pomer divákov, ktorí pozerali filmy online a tých, ktorí chodili do kina a to v prospech divákov naživo.

Program Kreatívna Európa sa dostal ku koncu prvej polovice svojho programového obdobia 2021-2027, čo v praxi znamenalo, že všetky výzvy boli publikované a vyhodnocované v pravidelnom rytme a podmienky v nich sa menili iba veľmi málo a ak áno, tak v prospech žiadateľov. Žiadatelia sa adaptovali na nový systém podávania projektov, vychádzajúci z projektového manažmentu a postupne klesali aj problémy, ktoré boli s týmto systémom spočiatku spojené.

V rámci podprogramu MEDIA sme zaznamenali historicky najvyššiu podporu vo výške 2 063 415,56 eur, veľmi úspešné boli slovenské producentské spoločnosti, ktorí získali celkom 565 000 eur v rámci dvoch výziev schémy Vývoj minibalíkov európskych projektov, 191 741,50 eur v rámci podpory Vývoja európskych koprodukčných projektov a 92 100 eur v rámci schémy TV a online projekty. Jeden slovenský žiadateľ získal podporu na dvojročný projekt filmového festivalu vo výške 150 000 eur v schéme Európske festivaly a po dlhých rokoch (naposledy v roku 2006) získal jeden slovenský žiadateľ podporu v rámci schémy Vývoj videohier a imerzných diel vo výške 145 092 eur. Tri slovenské spoločnosti získali ako partneri projektov celkom 181 517,90 eur v schéme Vývoj publika a filmová výchova, šesť distribučných spoločností v rámci schémy automatickej podpory Filmová distribúcia 420 683,36 eur a 26 slovenských kín v sieti Europa Cinemas získalo 207 882 eur. Je nevyhnutné uviesť, že všetky údaje o spoločnostiach a výške podpory na jednotlivé projekty budú oficiálne až po podpise zmlúv s EACEA.

EURIMAGES

Eurimages (www.coe.int/en/web/eurimages), kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je Prof. Zuzana Gindl-Tatárová. Na konci roka 2023 mal fond 38 členských štátov z celkového počtu 46 krajín Rady Európy plus Kanadu ako riadneho člena.

V roku 2023 fond podporil 71 hraných, 16 dokumentárnych a 7 animovaných celovečerných filmov s minimálnou dĺžkou 70 minút celkovou sumou 26 057 000 eur. Od svojho založenia v roku 1988 do 31. decembra 2023 fond podporil 2 438 európskych koprodukcií v celkovej sume 694 miliónov eur.

V roku 2023 sa uchádzalo o podporu Eurimages 14 slovenských projektov, 5 z nich ju získalo:

Slovenský minoritný dokumentárno-hraný projekt Wishing on a Star režiséra Petra Kerekesa, ktorý vzniká v koprodukcii s Talianskom a minoritnými produkciami z Rakúska, Českej republiky a Chorvátska, bol predstavený v takejto koprodukčnej schéme: 47,72 % patrí talianskej spoločnosti Videomante (delegovaná producentka Erica Barbiani), 25,04 % patrí slovenskej spoločnosti kerekesfilm (koproducent Peter Kerekes), 10,63 % rakúskej spoločnosti Mischief Films & Co KG (koproducent Ralph Wieser), 10,61 % českej produkcii Artcam Films (koproducent Vít Schmarc) a 6 % chorvátskej spoločnosti Restart (koproducentka Vanja Jambrović). Projekt s celkovým rozpočtom 805 211 eur získal podporu vo výške 75 000 eur.

Hraný česko-slovenský koprodukčný projekt režiséra Ondřeja Provazníka It Would Be My Dream s minoritným slovenským podielom vzniká v schéme: 78,68 % patrí spoločnosti Endorfilm s.r.o. (delegovaný producent Jiří Konečný) a 21,32 % patrí slovenskej spoločnosti Punkchart films s.r.o. (koproducent Ivan Ostrochovský). Projekt s celkovým rozpočtom 1 974 397 eur bol podporený požadovanou sumou 235 000 eur.

Hraný projekt Poberta režiséra Ondřeja Hudečka, ktorý vzniká v česko-slovenskej koprodukcii, bol predstavený v pre Slovensko minoritnej schéme: 84,49 % tvorí príspevok českých produkčných spoločností nutprodukce s.r.o. (delegovaný producent Tomáš Hrubý) spolu s MagicLab s.r.o. (koproducent Michal Křeček) a 15,51 % patrí slovenskej spoločnosti nutprodukcia s.r.o. (koproducent Jakub Viktorin). Projekt s celkovým rozpočtom 1 405 256 eur bol podporený sumou 134 000 eur.

Trojkoprodukcia Rok vdovy, hraný film režisérky Veroniky Liškovej s minoritným slovenským vkladom, vzniká v takejto schéme: 69,75 % patrí českej spoločnosti Cinemotif Films (delegovaná producentka Kristýna Květová), 19,94 % tvorí príspevok slovenskej spoločnosti kerekesfilm s.r.o. (koproducent Peter Kerekes) a zostávajúcich 10,31 % patrí chorvátskej spoločnosti Pipser (koproducentka Miljenka Čogelja). Projekt s celkovým rozpočtom 1 038 000 eur bol podporený požadovanou sumou 240 000 eur.

Dokumentárny projekt Love Exposed režiséra Filipa Remundu, ktorý vzniká v česko-slovenskej koprodukcii s minoritným slovenským vkladom, bol predstavený v schéme: 78,95 % tvorí príspevok českých produkčných spoločností Hypermarket Film (delegovaný producent Filip Remunda) spolu s Freesam s.r.o. (koproducent Alexandr Dlouhý) a 21,05 % patrí slovenskej firme kerekesfilm (koproducent Peter Kerekes). Projekt s celkovým rozpočtom 403 773 eur bol podporený požadovanou sumou 100 000 eur.

Vklad Slovenska do fondu v roku 2023 bol 272 373,34 eur.

V roku 2023 získali slovenské koprodukčné projekty spolu 784 000 eur.

Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2023 získalo podporu 76 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.

KINODISTRIBÚCIA

Rok 2023 bol prvým od roku 2019 bez akýchkoľvek epidemiologických opatrení. Odrazilo sa to na návštevnosti a hrubých tržbých nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Vďaka miere zotavenia (recovery rate), teda porovnaniu návštevnosti za daný rok s priemernou návštevnosťou za obdobie rokov 2017 – 2019 v percentách, vidíme ako sa približujeme k návštevnosti v kinách pred covidom. V roku 2023 bola na Slovensku miera zotavenia 78 %. Podľa predbežných údajov Európskeho audiovizuálneho observatória (EAO) sa tak delíme o dvadsiatu priečku s Estónskom. Gruzínsko a Bosna a Hercegovina boli jediné európske krajiny, ktoré v roku 2023 prekonali úroveň návštevnosti pred pandémiou, a to o 17,2 % a 13,3 %. Naopak, Turecko (- 56,3 %), Ukrajina (-50, %) a Švédsko (-31,5 %) boli jedinými krajinami, kde miera zotavenia stále zaostáva za priemerom z rokov 2017-2019 o viac ako 30 %.

Predbežný odhad počtu divákov v miliónoch; EUROPE – členské štáty Rady Európy, EU27 – členské štáty Európskej únie, E27+UK – členské štáty Európskej únie a Spojené kráľovstvo (tento údaj slúži pre porovnanie s predchádzajúcimi štatistikami, v ktorých Spojené kráľovstvo bolo ešte členom EÚ).

Najvyšší podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti mali v roku 2023 Turecko (46,3 %) a Francúzsko (39,8 %). Nasledovalo Spojené kráľovstvo (37,0 %), Albánsko (31,2 %), Nórsko (26,9 %) a Taliansko (25,9 %). Najnižší podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti mali v Írsku (2,8 %), Portugalsku (2,1 %), Bosne a Hercegovine (2,0 %) a Čiernej hore (0,5 %). Slovensku so 14,33 % patrí šestnásta priečka.

V roku 2023 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 5 017 476 návštevníkov, teda o 15,74 % viac než v roku 2022. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 34,86 percentami (39,3 % v roku 2022) a prvých dvadsať 49,53 % (58,50 % v roku 2022).

Celkové hrubé tržby vzrástli medziročne o 23,65 % na 34 602 369 eur. Počet predstavení vzrástol o 5,45 % na 200 627 a po prvý raz v ére samostatnosti tak prekročil hranicu 200 tisíc. Priemerná návštevnosť na predstavenie síce stúpla z 22,79 diváka v roku 2022 na 25,01, ale aj tak je štvrtá najnižšia od roku 1993. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 6,83 %) na 6,90 eur, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti.

Najvyššie vstupné v roku 2023 bolo na projekciu koncertu Metallica M72 World Tour Live from TX #1 (US, 2023, r. Gene McAuliffe) v CINEMAX Bory Mall (21,9 eur) a v sieti Cinema City dokonca 25 eur. A rovnako na Metallica M72 World Tour Live from TX #2 (US, 2023, r. Gene McAuliffe).

Slovenské kiná v roku 2023 uviedli 870 filmov (861 v roku 2022, 648 v roku 2021), z toho 312 premiér (291 v roku 2022) z ponuky 18 distribučných spoločností. Tento nárast v posledných dvoch rokoch bol spôsobený tým, že medzi distribútorov a premiéry sú započítané i české spoločnosti, ktoré mali práva na premietanie v Čechách aj na Slovensku – napr. Aerofilms a Pannonia Entertainment CZ.

Divácky najúspešnejším titulom roku 2023 sa stal film Barbie (Barbie, US, 2023, r. Greta Gerwig), ktorý videlo 231 710 divákov. Druhá priečka patrila dráme Oppenheimer (Oppenheimer, US, 2023, r. Christopher Nolan) s 208 790 divákmi a tretia domácemu titulu, čiernej komédii Invalid (SK, 2023, r. Jonáš Karásek) s 208 164 divákmi. Do Top 10 sa dostala i ďalšia slovenská romantická komédia Nikdy nehovor nikdy (SK/CZ, 2023, r. Branislav Mišík). So 147 328 divákmi obsadila ôsmu priečku. Najúspešnejším európskym titulom bola ukrajinská animovaná Mavka: Strážkyňa lesa (Mavka. Lisova pisňa, UA, 2023, r. Oleh Malamuž, Olexandra Ruban) so 68 991 divákmi.

Najúspešnejším domácim dokumentom roku 2023 v slovenských kinách bol Veľký kaňon (SK, 2023, r. Pavol Barabáš), ktorý videlo 4 484 divákov.

I v roku 2023 dominovali v slovenských kinách americké filmy. Prišlo na ne 67,07 % všetkých divákov. Podiel európskych filmov bez slovenských stúpol zo 17,50 % v roku 2022 na 19,92 % v roku 2023. Podiel domácich filmov na návštevnosti (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) však stúpol z 12,74 % v roku 2022 na 14,33 % v roku 2023.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií si v roku 2023 pozrelo v kine 718 968 divákov (552 409 v roku 2022). Počet domácich premiér bol o štyri nižší než v roku 2022. Distribučné výsledky všetkých 44 premiér slovenských celovečerných filmov nájdete v tabuľke na stranách 39 –  42.

V roku 2022 bol priemer na domáce predstavenie 22,16 diváka. V roku 2023 stúpla priemerná návštevnosť domáceho filmu na 31,04 diváka a pri majoritne slovenských premiérových tituloch dokonca na 34,39 diváka čo je takmer o desať divákov viac než bola priemerná návštevnosť na všetky filmy. Najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie slovenského filmu mala Perinbaba a dva svety – 46,78 diváka.

Popri štyridsiatich štyroch dlhometrážnych filmoch sa v roku 2023 dostalo do kín ako predfilmy aj päť krátkych slovenských titulov: hraný Zjavenie Jána (SK, 2022, r. Andrej Kolenčík), dokumentárny Musíme prežiť: Fukušima! (SK, 2022, r. Tomáš Krupa) a animované Peniaze a šťastie (Money and Happiness, RS/SI/SK, 2022, r. Ana Nedjelković, Nikola Majdak), Krížom Krážom (SK/CZ, 2023, r. Nina Rybárová, Tomáš Rybár) a Modrý maco (Plavi medo, HR/SK, 2023, r. Marina Andree Škop).

Dlhometrážne slovenské filmy distribuovalo v kinách celkovo dvanásť spoločností. Najaktívnejšia bola FILMTOPIA s desiatimi premiérami.

Najviac distribučných premiér mala spoločnosť Film Europe (57), za ňou sa umiestnili CinemArt SK (54) a Continental film (33). Tieto čísla sú však trochu skreslené, keďže distribučné spoločnosti medzi premiéry započítali i predstavenia filmov na festivaloch a prehliadkach, ktoré neboli zverejnené v pláne premiér ÚFD SR.

Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov SR (ÚFD SR) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou opäť CinemArt SK. Počet divákov na jeho filmoch, 2 420 847, tvorí až 48,25 % celkovej návštevnosti. V Top 10 mal až osem filmov – Oppenheimer, Invalid, Kocúr v čižmách: Posledné želanie (Puss in Boots: The Last Wish, US, 2022, r. Joel Crawford), Avatar: Cesta vody (Avatar: The Way of Water, US, 2022, r. James Cameron), Elementy (Elemental, US, 2023, r. Peter Sohn), Super Mario Bros. vo filme, Labková patrola vo veľkofilmeStrážcovia galaxie 3.

Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili 48,96 % z celkových tržieb v slovenských kinách.

Druhé miesto podľa návštevnosti (17,22 %) i podľa hrubých tržieb (17,02 %) patrí distribučnej spoločnosti Continental film. V Top 10 mala v roku 2023 film Barbie. Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončil Bontonfilm (13,66 % divákov a 13,36% hrubých tržieb), ktorý mal v Top 10 film Nikdy nehovor nikdy.

Výrazný medziročný nárast oproti roku 2022 dosiahla distribúcia slovenských filmov takmer vo všetkých sledovaných ukazovateľoch.

V uvedených číslach sú opäť zarátané len výsledky z ÚFD SR. V údajoch za rok 2023 nie je zahrnutá ani návštevnosť projektu, ktorý bol po 20 filmových sezón známy ako Bažant Kinematograf. Spolupráca s generálnym partnerom, spoločnosťou Heineken Slovensko, a.s., ktorá dve desaťročia podporovala filmové potulky kinematografu po Slovensku a vďaka značke Zlatý Bažant tak každoročne prichádzalo letné kino do mnohých slovenských miest, totiž skončila. Projekcie Bažant Kinematografu na Slovensku si za jeho dvadsaťročnú históriu (2003 – 2022) prišlo pozrieť takmer 900 000 divákov v 60-tich rôznych mestách. Premietol viac než 100 celovečerných a takmer 60 krátkych filmov slovenských a českých tvorcov, ako aj vybraných zahraničných titulov v rámci projekcií v Bratislave.

Nie sú zahrnuté ani výsledky projekcií v letných kinách, kde sa neplatí vstupné, výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov a až niektoré výnimky ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu.

Rok 2023 v slovenských kinách bol úspešnejší ako ten predchádzajúci nielen podľa počtu divákov ale aj podľa hrubých tržieb. A pohľad na repríčky návštevnosti za prvé dva mesiace roku 2024 nás môže napĺňať optimizmom. Dva najúspešnejšie domáce filmy videlo už 356 114 divákov (Jedeme na teambuilding (SK/CZ, 2023, r. Zuzana Marianková) – 242 102, Vojna policajtov (SK,/CZ, 2024, r. Rudolf Biermann) – 114 012).

VIDEODISTRIBÚCIA

Podľa dát Digital Entertainment Group tržby z predaja DVD a blu-ray v roku 2023 klesli o 25 percent a celkové tržby boli 1,6 miliardy dolárov. Naopak tržby z digitálnych predajov (streaming, požičovné a predaje digitálnych kópií) narástli takmer o 20 percent na viac než 41 miliárd dolárov.

Napriek tomu je u nás aj v zahraničí stále záujem o filmy a televízne seriály na fyzických nosičoch. A to najmä medzi zberateľmi a fanúšikmi. Ako sa môžete presvedčiť z pohľadu do rebríčkov nižšie často sa jedná o limitované edície či rozšírené verzie s bonusovými materiálmi.

V súčasnosti má dominantné postavenie na trhu spoločnosť Magic Box Slovakia, ktorá dováža na slovenský trh tituly z produkcie štyroch z piatich amerických „majors“ (Warner, Disney, Universal, Paramount) a vydáva i svoje vlastné, najmä domáce, tituly. I v roku 2023 sa spoločnosť orientovala najmä na komerčne úspešné filmy a reedície úspešných starších a dnes už vypredaných titulov.

V roku 2023 vydal Magic Box Slovakia 310 filmov na DVD a 75 kolekcií DVD, 124 filmov na BD a 37 kolekcií BD, 48 titulov na UHD.

Top 10 najpredávanejších DVD spoločnosti Magic Box Slovakia

1. Avatar: Cesta vody (Avatar: The Way of Water, US, 2022, r. James Cameron) – Edícia v rukáve       2 322

2. Super Mario Bros. vo filme (The Super Mario Bros. Movie, US, 2023, r. Aaron Horvath, Michael Jelenic)                                                                                                                         1 776

3. Kocúr v čižmách: Posledné želanie (Puss in Boots: The Last Wish, US, 2022, r. Joel Crawford)       1 395

4. Princezná rebelka (Pil, FR, 2021, r. Julien Fournet)                                                           1 356

5. Invalid (SK/CZ, 2023, r. Jonáš Karásek)                                                                           1 109

6. Ľadové kráľovstvo (Frozen, US, 2013, r. Chris Buck, Jennifer Lee)                                     1 108

7. Oppenheimer (US, 2023, r. Christopher Nolan) 2DVD (DVD + bonus disk)                         937

8. Snehulienka a sedem trpaslíkov (Snow White and the Seven Dwarfs, US, 1937, r. David Hand)                                                                                                                                      898

9. Mimoni (Minions, US, 2015, r. Kyle Balda, Pierre Coffin)                                                     895

10. Myška Pattie: Na vlnách dobrodružstva (Pattie et la colère de Poséidon, FR, 2022, r. David Alaux, Éric Tosti, Jean-François Tosti)                                                                                           843

 

Top 10 najpredávanejších blu–ray spoločnosti Magic Box Slovakia

1. Avatar: Cesta vody (Avatar: The Way of Water, US, 2022, r. James Cameron) – Edícia v rukáve, 2BD (BD + BD bonus disk)                                                                                            511

2. Oppenheimer (US, 2023, r. Christopher Nolan) 2BD (BD + bonus disk) – zberateľská edícia v rukáve                                                                                                                                    314

3. Indiana Jones a nástroj osudu (Indiana Jones and the Dial of Destiny, US, 2023, r. James Mangold)                                                                                                                                   306

4. John Wick: Kapitola 4 (John Wick: Chapter 4, US, 2023, r. Chad Stahelski)                          264

5. Avatar: The Way of Water (Avatar: The Way of Water, US, 2022, r. James Cameron) 2BD (BD + BD bonus disk) – limitovaná zberateľská edícia – steelbook                                            231

6. Strážcovia galaxie 3 (Guardians of the Galaxy Vol. 3, US, 2023, r. James Gunn)            201

7. Rýchlo a zbesilo 10 (Fast X, US, 2023, r. Louis Leterrier)                                            167

8. John Wick kolekce 1 – 4. (John Wick: Chapters 1 – 4 Collection, US, 2014, 2017, 2019, 2023, r. Chad Stahelski) 4BD                                                                                                    164

9. Dungeons & Dragons: Česť zlodejov (Dungeons & Dragons: Honor Among Thieves, US/CA, 2023, r. John Francis Daley, Jonathan M. Goldstein)                                             145

10. Mission: Impossible Odplata – Prvá časť (Mission: Impossible – Dead Reckoning Part One, US, 2023, r. Christopher McQuarrie)                                                                         144

 

Top 10 najpredávanejších UHD spoločnosti Magic Box Slovakia

1. Oppenheimer (US, 2023, r. Christopher Nolan) 3BD (UHD + BD + bonus disk) – zberateľská edícia v rukáve                                                                                                          146

2. Oppenheimer (US, 2023, r. Christopher Nolan) 3BD (UHD + BD + bonus disk) – limitovaná zberateľská edícia – steelbook                                                                                 93

3. Kolekcia Stredozeme – predĺžená a kino verzia (Middle Earth 6 – Film Collection (Extended & Theatrical), US/NZ, r. Peter Jackson) 15BD (UHD)                                                  65

4. Interstellar (US, 2014, r. Christopher Nolan)   55

5. Pán prsteňov filmová trilógia: predĺžená a kino verzia (The Lord of the Rings: The Motion Picture Trilogy (Extended & Theatrical), US/NZ, r. Peter Jackson) 9BD (UHD)              55

6. Mission: Impossible Odplata – Prvá časť (Mission: Impossible – Dead Reckoning Part One, US, 2023, r. Christopher McQuarrie)                                                                           53

7. Top Gun: Maverick (Top Gun: Maverick, US, 2020, r. Joseph Kosinski)                       53

8. Rýchlo a zbesilo 10 (Fast X, US, 2023, r. Louis Leterrier) 2BD (UHD + BD)                44

9. Mission: Impossible Odplata – Prvá časť (Mission: Impossible – Dead Reckoning Part One, US, 2023, r. Christopher McQuarrie)            3BD (UHD + BD + BD bonus disk) – steelbook – motív Red Edition                                                                                                           31

10. Black Adam (US, 2022, r. Jaume Collet-Serra)                                                          28

Od 1. júna 2020 sa spoločnosť Bontonfilm a.s. po dlhých rokoch na trhu rozhodla prerušiť obchodné aktivity spojené s predajom fyzických nosičov a odovzdala túto obchodnú činnosť spoločnosti Fermata a.s.. V rokoch 2021 a 2022 sa nám však od jej zástupcov nepodarilo získať žiadne údaje. Spoločnosť Fermata sa v Česku sústreďuje najmä na digitalizovanú a digitálne reštaurovanú českú klasiku a domáce novinky a to výhradne na DVD. Zatiaľ čo Bontonfilm v roku 2019 vydal 296 DVD, 132 BD a 85 UHD titulov, tak spoločnosť Fermata v rokoch 2020 a 2021 vydala po 5 titulov, v roku 2022 11 titulov a v roku 2023 vydala štyri filmy, box set 2 Filmy Jiřího Havelky (Mimořádná událost + Vlastníci) a 5 DVD Kolekce filmů Jiřího Menzela (Postřižiny (CS, 1980) + Skřivánci na niti (CS, 1969) + Vesničko má středisková (CS, 1985) + Konec starých časů (CS, 1989) + Slavnosti sněženek (CS, 1983)).

Keďže tituly spoločnosti Fermata sú v predaji aj na Slovensku a sú medzi nimi aj slovenské filmy, uvádzame v tejto Správe aj

Top 10 najpredávanejších DVD spoločnosti Fermata

1. Ostrov (CZ, 2023, r. Rudolf Havlík)

2. Mimoriadna udalosť (Mimořádná událost, CZ, 2022, r. Jiří Havelka)

3. Po čom muži túžia 2 (Po čem muži touží 2, CZ/SK, 2022, r. Rudolf Havlík)

4. Postřižiny (CS, 1980, r. Jiří Menzel) – digitálne reštaurovaný film

5. S čerty nejsou žerty (CS, 1984, Hynek Bočan) – digitálne reštaurovaný film

6. Ženy a život (CZ, 2022, r. Petr Zahrádka)

7. Šíleně smutná princezna (CS, 1968, r. Bořivoj Zeman) – digitalizovaný film

8. Vesničko má středisková (CS, 1985, r. Jiří Menzel) – digitalizovaný film

9. Poslední aristokratka (CZ/SK, 2019, r. Jiří Vejdělek)

10. Slavnosti sněženek (CS, 1983, r. Jiří Menzel) – digitalizovaný film

Slovenské filmy na DVD

V roku 2023 bol najväčším vydavateľom domácej tvorby na DVD Magic Box Slovakia. Medzi jeho piatimi titulmi boli historická hudobná dráma o skladateľovi Josefovi Myslivečkovi Il Boemo (CZ/IT/SK, 2022, r. Petr Václav), Indián (SK/CZ, 2022, r. Tomáš Svoboda) – komédia o zaneprázdnenom finančníkovi, do ktorého vstúpi duch zomierajúceho starého indiánskeho náčelníka, Slobodní (SK, 2022, r. Slavomír Zrebný) – príbeh kresťanského disentu na Slovensku na pozadí dejín 20. storočia, tretí celovečerný príbeh členov pavúčej rodiny Websterovci vo filme (SK/CZ, 2022, r. Katarína Kerekesová) a čierna komédia Invalid (SK, 2023, r. Jonáš Karásek).

K2 Studio vydalo film Veľký kaňon (SK, 2023, r. Pavol Barabáš) o plavbe perejami rieky Colorado ako 36. titul z edície Grand Prix.

V roku 2023 vyšli aj dve DVD s pesničkami a reláciami pre deti: Podhradská / Čanaky – Spievankovo 9 Angličanina 3 (SK, 2023) – 13. – 18. lekcia zábavného učenia angličtiny od najmenších dvojročných detí až po školákov prostredníctvom zábavných príbehov a veselých pesničiek a Strýko Baltazár – Dobrodružstvo v Afrike (SK, 2023) – rozprávkový príbeh plný veselých piesní, vtipných dialógov a zábavy.

 Slovenské filmy na blu–ray

V roku 2023 sa počet slovenských filmov vydaných na domácich blu–ray nosičoch zvýšil na sedem nosičov. Päť z nich vydal Slovenský filmový ústav ako súčasť kolekcie šiestich blu-ray nosičov k 60. výročiu Slovenského filmového ústavu (V roku 2024 k nim pribudnú ešte Obrazy starého sveta (CS, 1972) Dušana Hanáka.)

Boli to digitálne reštaurované filmy – vojnová dráma Petra Solana Boxer a smrť (CS, 1962), dlhometrážny režijný debut Juraja Jakubiska Kristove roky (CS, 1967), Organ (CS, 1964, r. Štefan Uher) – dramatický príbeh odohrávajúci sa v období vojnovej Slovenskej republiky, debut Stanislava Barabáša Pieseň o sivom holubovi (CS, 1961) a psychologická dráma Martina Hollého Prípad pre obhajcu (CS, 1964).

Zvyšné dva slovenské filmy na blu-ray vydala spoločnosť Magic Box Slovakia. Čiernu komédiu Jonáša Karáska Invalid (SK, 2023) a historickú hudobnú drámu o skladateľovi Josefovi Myslivečkovi Il Boemo (CZ/IT/SK, 2022, r. Petr Václav).

Blu-ray vydanie prelomového slovenského filmu Slnko v sieti (CS, 1962) režiséra Štefana Uhra, ktoré vydal Slovenský filmový ústav (SFÚ) v roku 2022 pri príležitosti 60. výročia vzniku filmu, zvíťazilo na Il Cinema Ritrovato DVD Awards 2023 v talianskej Bologni v kategórii Najlepšie samostatné vydanie (Best Single Release). Ide o komplexné ocenenie za celé blu-ray vydanie vrátane filmu aj bonusového materiálu i za celkový dizajn. Súťaže sa mohli zúčastniť DVD a BD vydané medzi februárom 2022 a marcom 2023 s kritikmi uznávanými filmami vyrobenými pred rokom 1992.

Slovenské filmy na DVD a BD vydané v roku 2023 v zahraničí

DVD

Spoločnosť Fermata vydala box 2 filmy Jiřího Havelky. Ten obsahuje tituly Vlastníci (CZ/SK, 2019) a Mimoriadna udalosť (Mimořádná událost, CZ, 2022).

Česká televízia vydala rozprávku Krakonošovo tajomstvo (Krakonošovo tajemství, CZ/SK/DE, 2022, r. Peter Bebjak.

Český Magic Box vydal Občiansky preukaz (Občanský průkaz, CZ/SK, 2010, r. Ondřej Trojan) – komédiu o štvorici kamarátov dospievajúcich v 70. rokoch minulého storočia a filmovú adaptáciu známej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša, ktorú nakrútil v roku 1962 režisér Jiří Krejčík. Bolo to špeciálne vydanie filmu k 11. Noir Film Festivalu na hrade Český Šternberk.

Blu–ray

V renomovanom britskom vydavateľstve Second Run vyšiel na blu–ray digitálne reštaurovaný film Dialóg 20-40-60 (CS, 1968, r. Peter Solan, Zbyněk Brynych, Jerzy Skolimowski) ako súčasť box setu 3 BD obsahujúceho aj Skolimowskeho dlhometrážne filmy Walkover (PL, 1965), Bariéra (Bariera, PL, 1965) a štyri krátkometrážne filmy.

 V roku 2023 bolo vydaných 19 DVD alebo BD s 19 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami. Z toho bolo 13 DVD a BD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (v roku 2022 bolo vydaných 28 DVD alebo BD so 38 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami, z toho 14 s dlhometrážnymi filmami pre kiná).

Slovenské filmy na VOD

Zatiaľ čo predaj fyzických nosičov (DVD, blu–ray a UHD) s audiovizuálnym obsahom na celom svete kontinuálne klesá, jeho dostupnosť v online priestore naopak kontinuálne rastie. Navyše v čase pandémie ľudia pracujúci z domu bez možnosti vychádzania mali oveľa viac času a vďaka nim si mohli sami určovať, kedy a čo chcú pozerať. Nárast sledovanosti online však nie je priamo úmerný poklesu návštevnosti kín v čase pandémie, ale je kontinuálny. Ukázalo sa, že akonáhle sa otvorili kiná bez obmedzení, tak diváci sa do nich rýchlo vrátili. I keď zatiaľ stále nie v takom počte ako v rokoch 2017 – 2019. (Viac v kapitole KINODISTRIBÚCIA)

Databáza LUMIERE VOD (http://lumierevod.obs.coe.int/) – ktorú od 16. apríla 2019 spustilo Európske audiovizuálne observatórium a ktorá umožňuje vyhľadávanie vo viac než 1 358 rôznych VOD katalógoch v 46 európskych krajinách s 71 774 európskymi filmami a 30 844 TV sériami – uvádzala, že v roku 2023 v nich bolo dostupných 719 slovenských filmov a 68 TV sérií. Z hraných filmov mal najväčšie zastúpenie Šarlatán (CZ/IE/PL/SK, 2020, r. Agnieszka Holland) – 85 katalógov v 20 krajinách a z TV seriálov Slovania (SK/UA, 2020, r. Peter Bebjak, Michal Blaško, Serhii Sanin, Oleg Stahursky) – 20 katalógov v 14 krajinách.

Podľa jej údajov k najväčším poskytovateľom slovenských audiovizuálnych diel patrili Apple iTunes so 193 celovečernými filmami a šiestimi seriálmi, DAFilms so 165 celovečernými a krátkometrážnymi filmami, Voyo so 117 celovečernými filmami a šesťdesiatimi sériami, Netflix s 73 celovečernými filmami, HBO Max so 71 celovečernými filmami a Amazon Prime Video s 54 celovečernými filmami a dvoma krátkymi animovanými filmami.

Až 10 slovenských filmov sa v roku 2023 dostalo do Top 10 najsledovanejších filmov týždňa na Netflixe. Tri z nich boli dokonca na prvej priečke – Nikdy nehovor nikdy (SK/CZ, 2023, r. Branislav Mišík), Villa Lucia (SK/CZ, 2023, r. Michal Kollár) a 2× Invalid (SK, 2023, r. Jonáš Karásek).

Podľa výskumu projektu JustWatch (www.justwatch.com/) z analyzovaných dát vyplynulo, že najobľúbenejšou streamovacou službou na Slovensku za rok 2023 bol Netflix (28 %). Druhá priečka patrila Amazon Prime Video (22 %), tretia HBO Max (16%), štvrtá VOYO (13 %) a piata Disney + (10 %).

Videoslužbu HBO Max by mala na jar 2024 nahradiť nová platforma Max, ktorá ponúkne obsah HBO Originals, filmy Warner Bros., Max Originals, DC a po novom aj reality šou, relácie o životnom štýle, jedle či prerábkach od značiek HGTV, Discovery, Food Network, TLC či ID.

V zlatých časoch videokaziet (1990 – 1992) bolo na Slovensku v prevádzke takmer 1 500 videopožičovní. V dnešnej ére streamovacích služieb a pirátskeho sťahovania filmov bola v posledných rokoch prevádzke už len jedna – Oscar na Šancovej ulici v Bratislave. A tá 31. 12. 2023 ukončila svoju činnosť.

KINÁ

Rok 2023 bol prvým od roku 2019 bez akýchkoľvek epidemiologických opatrení. Potešiteľné je, že podľa našich informácií ani jedno kino v dôsledku pandémie neukončilo svoju prevádzku. Bolo to tak i vďaka podpore z Audiovizuálneho fondu (AVF) a jednorázovému príspevku 1 milión eur z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý AVF použil na podporu prevádzkovateľov kín zasiahnutých krízovou situáciou v dôsledku epidémie ochorenia covid-19. V súvislosti s otvorením kín ukončili svoju činnosť projekty alternatívnych filmových predstavení v online priestore.

V roku 2023 bolo v prevádzke 176 komerčných kín (teda takých, v ktorých vyberali vstupné) s 295 plátnami (v roku 2022 to bolo 158 kín so 271 plátnami). Z toho bolo 96 jednosálových kín s 25 920 sedadlami, 23 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) s 90 sálami a 13 775 sedadlami a 5 multiplexov (kiná s 8 až 24 sálami) s 56 kinosálami a 8 551 sedadlami, 35 letných kín s 28 017 sedadlami, 11 alternatívnych priestorov s 12 sálami a 570 sedadlami, štyri putovné kinádve autokiná s miestami pre 145 áut.

V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 468 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

Podobne ako v roku 2022 ani v roku 2023 nebolo na Slovensku otvorené nové viacsálové kino. 21. 9. 2023 však bolo slávnostné otvorenie megaplexu Cinema City Eurovea. Je to však metodologicky nesprávne označenie, pretože ako megaplex sa označuje kino s 25 a viac kinosálami. V pôvodnom Cinema City Eurovea pribudlo 8 kinosál a zlepšilo sa technologické vybavenie (5x 3D, 1x Dolby Atmos, 8x laserový projektor). Novinkou je tiež Cinema City VIP zóna. VIP so sebou prináša 4 luxusné sály s plne polohovateľnými sedačkami. V cene VIP vstupenky si môžu diváci dopriať nielen pohodlie, dostatok súkromia, skvelý filmový zážitok, ale aj neobmedzenú konzumáciu teplého a studeného bufetu, popcornu, nachos a nealkoholických nápojov.

Cinema City Slovensko je súčasťou skupiny Cineworld PLC, ktorá je jednou z popredných kino skupín v Európe. Sieť multikín je na Slovensku prevádzkovaná spoločnosťou Cinema City Slovakia s.r.o.. Cineworld zahŕňa 9 krajín: Poľsko, Veľkú Britániu, Izrael, Maďarsko, Českú republiku, Bulharsko, Rumunsko, Slovensko a Írsko. V súčasnosti má sieť 222 kín s 2 049 kinosálami a poskytuje 3 500 000 filmových projekcií pre viac ako 90 miliónov divákov ročne.

Ďalšie dve veľké siete kín – CINEMAXSter Century Cinemas – patria domácim subjektom.

Prevádzka 4–sálového Kina Lumière v Bratislave bola po mimoriadnej udalosti, požiari s veľmi devastačnými následkami, ktorý vypukol 20. 9. 2022 v priestoroch digitalizačného pracoviska SFÚ v objekte na Špitálskej ul. č. 4 v Bratislave, kde sa nachádza aj Kino Lumière, zastavená. Po sanácii priestorov a následnej plánovanej renovácii bolo Kino Lumière otvorené až 6. februára 2024. V roku 2023 premietalo v náhradných priestoroch – od 19. januára v kine Klap v priestoroch Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, od 21. marca v Slovenskej národnej galérii a od 29. júna v Letnom kine Lumière pod Palmou v bratislavskej Novej Cvernovke.

9. 2. 2023 bolo otvorené zdigitalizované a zmodernizované kino Lúky v Bratislave so 196 sedadlami.

V rokoch 2021 – 2022 prešlo Dominikánske kultúrne centrum (DKC) Veritas zásadnou rekonštrukciou. Multifunčná sála bola vybavená výsuvným stupňovitým hľadiskom pre 216 divákov. Divadelné predstavenia a koncerty sa po znovuotvorení začali usporadúvať v januári 2023, prvé filmové projekcie boli až počas MFF Art Film Fest v júni 2023. Pravidelne kino premietalo od 29. 10. 2023 keď v ňom pracovníci Občianskeho združenia Cinefil, ktoré prevádzkuje košické kino Úsmev, začali programovať umelecké kino Bergman. Od 1. 5. 2024 sa pre zjednodušenie prestane používať názov „kino Bergman“ a bude sa používať označenie DKC Veritas.

Zvuk a projektory

V posledných rokoch sú 2K a 4K projektory s xenónovými lampami nahrádzané laserovými. Laserové projektory sú rádovo drahšie, ale čo sa týka prevádzkových nákladov, sú lacnejšie. Aj spotreba energie je výrazne nižšia. A laserové projektory majú vyššiu svietivosť. Na počiatku boli problémy pri metalických plátnach, teda tam, kde bolo potrebné premietať 3D, ale to je už v podstate vyriešené. Vo všeobecnosti sú teda lasery budúcnosťou projekčnej technológie. Teda ak sa nezačnú presadzovať obrovské obrazovky namiesto plátien.

Najstarším laserovým projektorom na Slovensku je RGB laserový retrofit pôvodného projektora Barco 2K v kine Nova v Seredi, ktorý bol nainštalovaný v novembri 2019. Od mája 2020 majú k dispozícii projektor Christie CP2315-RGB v kine Záhoran v Malackách a od augusta 2020 projektor Christie 2309 v kine Tatra vo Vrábloch. Ku koncu roku 2023 boli laserové projektory už v 32 kinosálach, z toho v desiatich jednosálových kinách.

Návštevníci 13 kinosál v 12 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos.

Deväť kín na Slovensku má prémiové veľké formáty / premium large formats (PLF). PLF nemajú ustálenú definíciu, jedná sa o divácky atraktívnejšie kinosály (kombinácia zvuku Dolby Atmos, 4K projektoru a komfortných sedadiel). Ultra-X nájdete v kinách siete CINEMAX v Bory Mall v Bratislave, Novum v Prešove, Košiciach, Nitre, Poprade, Trenčíne, Aréne v Trnave a v Žiline. Sieť Cinema City ponúka v Auparku Supercreen.

Spočiatku bolo možné žiadať len na digitalizáciu kín D-cinema podľa štandardov DCI, v roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia mohli získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E–cinema HD. A keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu už boli podporené, v roku 2014 pribudol podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna, propagáciu, marketing či rezervačný systém vstupeniek.

K 31. decembru 2023 bolo na Slovensku v prevádzke technológiou D–cinema digitalizovaných 219 kinosál v 95 kinách a 6 letných kín (209 kinosál v 92 kinách a 6 letných kín v roku 2022). V 107 digitalizovaných kinosálach – z toho 39 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte.

Zatiaľ čo 15 zo 146 kinosál vo viacsálových kinách (10,27 %) bolo digitalizovaných technológiou D–cinema podľa štandardov DCI bez podpory AVF, zo 64 jednosálových sa to podarilo deviatim (13,43 %) – Bánovce nad Bebravou (TAJMS Cinema), Bratislava (Klap – od roku 2020 nepremieta pre verejnosť), Bratislava (Kino Film Europe), Dubnica nad Váhom (Lastovička), Martin (kino Moskva), Stropkov, Stupava (Kino X – od 29. 1. 2017 nepremietalo a začalo premietať od 1. 2. 2020 pod názvom kino Kultúrka), Šamorín (Tuli Cinema) a Ružomberok (Kultúra). Rekonštrukcia amfiteátru v Košiciach bola financovaná z prostriedkov vyčlenených na projekty EHMK 2013 a DCI projektor v letnom kine v Martine financovalo mesto.

Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie. Ako prvá bola podporená redigitalizácia kina Kultúra Ružomberok v roku 2015.

K 31. decembru 2023 bolo z 207 letných kín v prevádzke 35 letných kín (31 v roku 2022), ktoré vyberali vstupné. Okrem 6 letných kín digitalizovaných technológiou D–cinema (Banská Bystrica, Galanta, Košice, Martin, Nové Zámky, Trnava) boli digitálne projekcie ešte v ďalších 4 letných kinách. V mestách Krupina, Pezinok, Podhájska a Senec si zapožičali projektor z miestneho jednosálového kina. Takže až 28,57 % letných kín premietalo technológiou D–cinema.

Podiel letných kín na celkovej návštevnosti bol 2,27 % a priemerná návštevnosť na predstavenie 84,55 divákov a priemerné vstupné 3,40 eur. Najnavštevovanejším letným kinom v roku 2023 bol amfiteáter v Košiciach.

Z letných kín pravidelne premieta z 35 mm kópií amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky a už osem rokov usporadúvajú Festival panoramatických filmov.

V roku 2023 boli v prevádzke aj autokiná Orava v Námestove (kapacita 65 áut) a autokino v Ružomberku (kapacita 80 áut).

A tiež štyri komerčné putovné kiná – letné kino Gamon, Putovné kino pri Autokine Orava, Túlavé kino Zálesie a Letné kino Úsvit so sídlom v Betliari.

Rovnako ako niekoľko desiatok ďalších jednosálových kín a alternatívnych priestorov.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (3 160 kinosál v 38 krajinách a 786 mestách) bolo na Slovensku k 31. decembru 2023 tridsaťjeden kín v devätnástich mestách (26 kín v osemnástich mestách v roku 2022). V roku 2023 k bratislavským kinám Artkino Za zrkadlom, Kino Film Europe, Mladosť, Nostalgia a Kino Lumière, kinám v Košiciach (Úsmev), Liptovskom Mikuláši (Nicolaus), Piešťanoch (Fontána), Rimavskej Sobote (Orbis), Ružomberku (Kultúra), Seredi (Nova), Spišskej Novej Vsi (Mier), Trenčíne (Artkino Metro), miniplexom CINEMAX v Banskej Bystrici, Dunajskej Strede, Košiciach, Martine, Nitre, Poprade, Prešove, Skalici, Trenčíne, Trnave (Aréna + MAX), Žiline a multiplexu CINEMAX v Bratislave pribudlo ďalších päť kín – DK Lúky v Bratislave, Star v Lučenci a vo Zvolene, Záhoran v Malackách a Kultúrka Stupava.

Od roku 2015 je súčasťou Štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 – podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel v programe 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Podprogram má za cieľ prispieť k zvyšovaniu návštevnosti verejných predstavení slovenských kinematografických diel v kinách v SR.

FILMOVÉ KLUBY

Filmové kluby (FK) sú na Slovensku združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK), k 31. decembru 2023 pôsobilo na Slovensku celkom 51 filmových klubov so 1 262 členmi (v roku 2022 to bolo 50 filmových klubov s 1 525 členmi). Väčšina filmových klubov funguje v priestoroch klasických kín.

V programoch kín sa objavilo až 131 filmov z katalógu ASFK. A zväčšil sa (na 41 titulov – v roku 2022 to bolo 17) počet titulov na online platforme VoD (Vimeo ASFK).

V roku 2023 prišlo na predstavenia klubových filmoch vo všetkých kinách na Slovensku (nielen v FK) 54 276 divákov čo znamená medziročný nárast 8,39 %. Klubové tituly sa v roku 2023 podieľali na celkovej návštevnosti v slovenských kinách 1,08 (1,00 % v roku 2022).

Celková návštevnosť v SR v kinách za rok 2023 bola 5 017 476 divákov

Priemerné vstupné na predstavenie klubového filmu vo všetkých kinách bolo 3,73 eur (2,79 eur v roku 2022). Pre porovnanie priemerné vstupné na predstavenie vo všetkých kinách v roku 2023 bolo 6,90 eur.

Výsledky 30. Medzinárodného filmového festival FEBIOFEST Bratislava, ktorý organizuje Asociácia slovenských filmových klubov v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom nájdete v kapitole FESTIVALY. Ani v roku 2023 neboli na festivale vyhlásení držitelia tradičných Výročných cien ASFK.

Filmový kabinet deťom, ktorý je primárne určený pre žiakov a pedagógov prvého stupňa základných škôl, pokračoval vo svojej činnosti.

ASFK uviedla v roku 2023 do kín 31 noviniek, z toho 6 obnovených premiér – filmy Larsa von Triera Antikrist (Antichrist, DK/DE/FR/SE/IT, 2009), Manderlay (DK/SE/FR/GB/NL/DE, 2005), Melancholia (DK/SE/FR/DE, 2011), Tanečnica v tme (Dancer in the Dark, DK/FR/SE, 2000), Prelomiť vlny (Breaking the Waves, DK/SE/FR/NL, 1996), Idioti (Idioterne, DK/SE/ DE/FR/NL/IT, 1998).

A tri krátkometrážne animované filmy ako predfilmy: Peniaze a šťastie (Money and Happiness, RS/SI/SK, 2022, r. Ana Nedjelković, Nikola Majdak) pred filmom Běžná selhání (CZ/HU/IT/SK, 2022, r. Cristina Grosan), Krížom Krážom (SK/CZ, 2023, r. Nina Rybárová, Tomáš Rybár) pred filmom Yuku a himalájsky kvet (Yuku et la fleur de l'Himalaya, BE/FR, 2022, r. Arnaud Demuynck, Rémi Durin) a Modrý maco (Plavi medo, HR/SK, 2023, r. Marina Andree Škop) pred filmom Dounia a princezná z Aleppa (Dounia et la princesse d'Alep, CA/FR, 2022, r. André Kadi, Marya Zarif).

Najnavštevovanejším klubovým titulom roku 2023 sa stala Veľryba (The Whale, US, 2022, r. Darren Aronofsky) so 6 166 divákmi.

iránskej snímke 48 hodín (48 Hours, IR, 2022, r. Azadeh Moussavi)

a dve zvláštne uznania filmom Chlieb náš každodenný (SK, 2022, r. Alica Bednáriková) a Fairplay (FR/CH, 2022, r. Zoel Aeschbacher).

Divácku cenu televízie JOJ získal írsky film Tiché dievčatko (An Cailín Ciúin, IE, 2022, r. Colm Bairéad)

Cenu Hercova misia za mimoriadny prínos v oblasti hereckého filmového umenia získali Zdena StudenkováEva Holubová.

Cenu Zlatá kamera za dlhodobý a umelecky významný prínos pre európsku a svetovú kinematografiu si odniesol maďarský režisér Béla Tarr.

16. Medzinárodný festival animácie Fest Anča (www.festanca.sk) sa konal v termíne od 29. júna do 2. júla v Žiline. V roku 2023 sa stal prvým filmovým festivalom na Slovensku s prestížnym štatútom Academy Awards® Qualifying Festival. Až dva krátke filmy ocenené Anča Award tak mohli automaticky súťažiť v kategórii krátkych filmov na 96. ročníku Academy Awards®. Boli to filmy v kategóriách Najlepší krátky animovaný film a Najlepší slovenský krátky animovaný film.

Medzinárodný festival animácie Fest Anča sa stal súčasťou exkluzívnej rodiny Academy Awards® Qualifying Festivals, medzi ktoré patria najprestížnejšie festivaly sveta, ako sú Benátky, Berlinale Cannes, či Sundance, ale aj festivaly animácie Annecy vo Francúzsku, či Animafest v Záhrebe.

Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu získala stala Soňa G. Lutherová za titul Šťastný človek (SK/CZ, 2023). Špeciálnu Cenu poroty si odniesla režisérka Paula Maľárová za Územie fantázie (SK, 2023).

Cenu primátora mesta Piešťany Ľubomír Ján Slivka za dokumentárny titul Andy Warhol – Americký sen (SK, 2023, r. Ľubomír Ján Slivka).

Cenu divákov 18. ročníka Cinematiku získal romantický film Minulé životy (Past Lives, 2023, US/KR) režisérky Celine Song.

Cenou Rešpekt sa festival rozhodol prejaviť uznanie jednej z najvýznamnejších rakúskych režisérok súčasnosti – Jessica Hausner.

 

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV NA SLOVENSKU

V roku 2023 sa už všetky festivaly a prehliadky vrátili z online priestoru do kín.

13. národné filmové ceny Slnko v sieti (www.slnkovsieti.sk) boli udelené 26. apríla 2024 za filmovú tvorbu roku 2023. O prestížne ocenenie sa uchádzali filmy a ich tvorcovia v 18 kategóriách a prihlásených bolo 34 filmových a televíznych diel. V kategórii Najlepší hraný film vyberali členovia a členky SFTA spomedzi 11 filmov, v kategórii Najlepší dokumentárny film spomedzi 13 filmov a v kategórii Najlepší animovaný film vyberali ten najlepší zo 6 prihlásených diel. Soška sa po druhý raz odovzdávala aj v kategórii Najlepší televízny film/séria/seriál, kde boli prihlásené štyri diela.

Najvyšší počet nominácií – trinásť – mali čierna komédia o pomstychtivom vozíčkarovi, Rómovi v nacistickej uniforme a pár podvodníkoch z 90. rokov Invalid (SK, 2023, r. Jonáš Karásek) a historická dráma Slúžka (SK/CZ, 2022, r. Mariana Čengel Solčanská).

Najviac ocenení – sedem – si odniesol Invalid. Získal Slnko v sieti v kategóriách Najlepší hraný film (producenti Maroš Hečko a Peter Veverka), Najlepšia filmová réžia (Jonáš Karásek), Najlepší filmový strih (Matej Beneš), Najlepší filmový zvuk (Viktor Krivosudský), Najlepšia filmová hudba (Matúš Široký, Marcel Buntaj), Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe (Gregor Hološka), Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Zdeněk Godla) a dominanciu filmu ešte umocnila neštatutárna Cena filmových divákov.

Štyri národné filmové ceny Slnko v sieti získala Slúžka. Zvíťazila v kategóriách Najlepší architekt – scénograf (Tomáš Berka), Najlepšie kostýmy (Katarína Štrbová Bieliková), Najlepšie masky (Martin Blizniak, Miroslava Krepsová) a Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe (Dana Droppová).

Najlepším dokumentárnym filmom sa stal portrét venovaný významnej divadelnej a filmovej herečke Emílii Vášáryovej Emília (SK, 2023, r. Martin Šulík) producentov Dávida Čorbu a Maria Homolku), Najlepším animovaným filmom Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (Tonda, Slávka a kouzelné světlo, CZ/SK/HU, 2023, r. Filip Pošivač) producentov Jakuba Viktorína a Pavly Janouškovej Kubečkovej. Film získal aj ocenenia v kategóriách Najlepší kameramanský výkon (Denisa Buranová) a Najlepšie vizuálne efekty (Michal Křeček, Josefína Jiráňová).

Ocenenie za Najlepší filmový scenár si odniesol Miro Šifra za film Úsvit (SK/CZ, 2023, r. Matej Chlupáček) a za Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe Éva Bandor za film Moc (SK/HU/CZ, 2023, r. Mátyás Prikler).

V kategórii Najlepší televízny film/miniséria/seriál bola ocenená Matematika zločinu (CZ/SK, 2023), trojdielny seriál režiséra Petra Bebjaka nakrútený exkluzívne pre Voyo SK – producenti Iva K. Jestřábová, Rasťo Šestáka Peter Bebjak.

Laureátkou ceny za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre sa stala herečka Božidara Turzonovová

 34. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2022 udelené 24. 9. 2023 získali:

Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii: kameraman Dodo Šimončič. S jeho menom sa stretneme pri viac než šesťdesiatich celovečerných a televíznych filmov, z ktorých mnohé patria k tomu najlepšiemu, čo v našej audiovízii vzniklo. Jeho kameramanská práca získala viaceré domáce i zahraničné ocenenia, k tým najvýznamnejším patrí Zlatá nymfa z festivalu v Monte Carle v roku 1969. Jeho nezameniteľný rukopis sa skvie pod takými titulmi ako napr. Petrolejové lampy (CS, 1971, r. Juraj Herz), Ružové sny (CS, 1976, r. Dušan Hanák), Galoše šťastia (CS/AT/DE, 1986, r. Juraj Herz), Zabudnite na Mozarta (DE/CS, 1985, r. Miloslav Luther), Modré z neba (SK/CZ, 1997, r. Eva Borušovičová), Všetci moji blízki (Všichni moji blízcí, CZ/SK/PL, 1999, r. Matej Mináč) a mnohými ďalšími.

Ceny Igric

za hranú tvorbu pre kiná: režisér Peter Bebjak za film Tieňohra (Stínohra, CZ/SK, 2022, r. Peter Bebjak)

za televíznu dramatickú tvorbu: Martin Rau za kameru vo filme Jozef Mak (SK, 2022 r. Peter Bebjak)

za dokumentárny film: Denis Dobrovoda za film Katedrála (SK, 2022, r. Denis Dobrovoda)

za animovanú tvorbu: Peter Budinský za film Tvojazem (SK/BE/CZ, 2022, r. Peter Budinský)

za ženský herecký výkon: Diana Mórová za postavu matky vo filme Jozef Mak s prihliadnutím k postave ženy v televíznom poviedkovom filme Superžena (SK, 2022, r. Karol Vosátko)

za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele: Tomáš Mischura za postavu Zsoltiho vo filme Čierne na bielom koni (SK, 2022, r. Rastislav Boroš)

Tvorivé prémie získali:

Ivo Trajkov za réžiu hraného filmu Piargy (SK/CZ/MK, 2022, r. Ivo Trajkov)

Martin Chlpík za kameru hraného televízneho filmu Pošta pani Kolníkovej (SK, 2022, r. Juraj Štepka)

Ľubomír Štecko za dokumentárny film Drsne a nežne (SK/CZ, 2022, r. Ľubomír Štecko)

Klára Fedora Homzová za réžiu, scenár a originálne výtvarné uchopenie animovaného filmu Ja ešte nechcem odísť (SK, 2022, r. Klára Fedora Homzová)

Ondrej Kovaľ za mužský herecký výkon za rolu Miša vo filme Stand up (SK, 2022, r. Juraj Bohuš)

Dávid Hartl za mužský herecký výkon v postave Jozefa Maka vo filme Jozef Mak

Dana Droppová za ženský herecký výkon vo filme Slúžka

Vita Smachelyuk za ženský herecký výkon vo filme Obeť (CZ/SK/DE, 2022, r. Michal Blaško)

Jana Bučka Kovalčíková za ostatnú televíznu a filmovú tvorbu za réžiu filmu Elena (SK, 2022, r. Jana Bučka Kovalčíková, Michal Fulier) z dokumentárnej série Môj emigrant

Tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku získal Martin Kaňuch, editor knihy Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021

Cenu Jána Fajnora určenú mladým tvorcom do 35 rokov získali

Vladimír Horník za réžiu hraného filmu O mŕtvych len v dobrom (SK, 2022, r. Vladimír Horník)

Peter S. Kološ za réžiu animovaného filmu Connected (SK, 2022, r. Peter S. Kološ)

Peter Podolský za dokumentárny film Lesy a pobrežia pri Zingste (SK/CZ, 2022, r. Peter Podolský)

Zvláštne uznanie poroty producentovi získali Barbora Budinská a Peter Badač za vytvorenie koprodukčného celovečerného animovaného filmu Tvojazem v neľahkých slovenských podmienkach.

31. ceny slovenskej filmovej kritiky za audiovizuálnu tvorbu, publikačnú činnosť a filmovú distribúciu v roku 2022 boli udelené 24. 9. 2023 na základe hlasovania v ankete členov Klubu filmových novinárov. Cenu za slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2022, získal film Obeť (SK/CZ/DE, 2022, r. Michal Blaško, producenti: Jakub Viktorín, Pavla Janoušková Kubečková), cenu za najlepší slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2022 získal Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (SK/CZ, 2022, r. Patrik Lančarič, producent Patrik Pašš), cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získala filmová kritička Roberta Tóthová, cenu za najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2022 získal Trojuholník smútku (Triangle of Sadness, SE/FR/GB/DE, 2022, r. Ruben Östlund) a za jej uvedenie do kín bola ocenená distribučná

 

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ

Slovenské filmy boli v roku 2023 úspešné i na festivaloch v zahraničí. Najžiadanejšími a najoceňovanejšími filmami v roku 2023 boli dlhometrážny hraný film Vysvetlenie na všetko (Magyarázat mindenre, HU/SK, 2023, r. Gábor Reisz), Svetloplachosť (SK/CZ/UA, 2023, r. Palo Pekarčík, Ivan Ostrochovský), ktorá bola úspešná medzi hranými a dokumentárnymi filmami, dlhometrážny animovaný film Umelohmotné nebo (Müanyag égbolt, HU/SK, r. Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó) a krátkometrážny animovaný film Electra (CZ/FR/SK, 2023, r. Daria Kashcheeva).

Prezídium Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) vybralo kandidátov, ktorých odporučilo na Európske filmové ceny (EFA), každoročne udeľované Európskou filmovou akadémiou. Spomedzi slovenských majoritných hraných filmov navrhlo Obeť (CZ/SK/DE, 2022) Michala Blaška, Svetlonoc (SK/CZ, 2022) Terezy Nvotovej, Mimi (SK, 2023) Miry Fornay a Piargy (SK/CZ/MK, 2022) Iva Trajkova.

Do užšieho výberu hraných, dokumentárnych a animovaných filmov sa dostali dva hrané filmy – Vysvetlenie na všetko a Stepne (UA/DE/PL/SK, 2023, r. Maryna Vroda), ktoré mali svetovú premiéru až po uzávierke národných nominácií v máji 2023 – a krátkometrážny film Asterión (CZ/SK, 2022, r. Francesco Montagner). Nomináciu na EFA v kategórii Najlepší animovaný film získalo Umelohmotné nebo.

Slovenským národným kandidátom na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) v kategórii najlepší medzinárodný dlhometrážny film bola Svetloplachosť. Film sa však, podobne ako český kandidát, a slovenská koprodukcia, Bratia (Bratři, CZ/DE/SK, 2023, r. Tomáš Mašín), nedostal do užšieho, desaťčlenného výberu filmov uchádzajúcich sa o toto ocenenie, pred rokom 2020 známe ako najlepší cudzojazyčný film.

24. februára 2023 boli odovzdané 48. ocenenia francúzskej Akadémie filmových umení a techník (L’Académie des Arts et Techniques du Cinéma) známe ako César. Po nominácii filmu Myši patria do neba (Myši patří do nebe, CZ/FR/PL/SK, r. Denisa Grimmová, Jan Bubeníček) v kategórii najlepší animovaný film v roku 2022 toto ocenenie o rok neskôr získala česko–francúzsko–slovenská snímka Moja afganská rodina (Moje slunce Mad, 2021) režisérky Michaely Pavlátovej o Európanke začínajúcej nový život v Kábule.

17. januára 2023 boli oznámené nominácie na 50. Annie Awards pre animované filmy roku 2022. V kategórii Najlepší krátkometrážny film ju získal koprodukčný projekt Milý tati (CZ/SK, 2021, r. Diana Cam Van Nguyen).

Slovenské filmy boli v roku 2023 uvedené na 18 z 53 festivalov kategórie A (zoznam festivalov na stránke Audiovizuálneho fondu pri kredite žiadateľa o dotáciu na podporu audiovizuálneho diela):

Annecy (Francúzsko, 11. – 17. 6.) – 47. Medzinárodný festival animovaného filmu: Súťaž celovečerných filmov – Umelohmotné nebo, Súťaž celovečerných filmov Contrechamp – Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (Tonda, Slávka a kouzelné světlo, CZ/SK/HU, 2023, r. Filip Pošivač) – Cena poroty Contrechamp; Súťaž krátkometrážnych filmov – Electra; Short Films Perspectives in Competition – Peniaze a šťastie (Money and Happiness, RS/SI/SK, 2022, r. Ana Nedjelković, Nikola Majdak)

Benátky (Taliansko, 30. 8. – 9. 9.) – 80. MFF Benátky: Horizonty – Vysvetlenie na všetko – Cena Horizonty pre najlepší film

Benátky (Taliansko, 30. 8. – 9. 9.) – Giornate degli Autori: Special Events – Svetloplachosť – Cena Europa Cinemas Label 2023

Berlín (Nemecko, 16. – 26. 2.) – 73. MFF Berlín: Forum – Poznámky z Eremocénu (SK/CZ, 2023, r. Viera Čákanyová) – svetová premiéra; Encounters – Umelohmotné nebo – svetová premiéra; Generation Kplus – Mimi – svetová premiéra – Grand Prix medzinárodnej poroty Generation Kplus pre najlepší film

Bilbao (Španielsko, 10. – 17. 11.) – 65. ZINEBI – Medzinárodný festival dokumentárnych a krátkych filmov Bilbao: Medzinárodná súťaž krátkych filmov – Krížom krážom (SK, 2023, r. Nina Rybárová, Tomáš Rybár)

Cannes (Francúzsko, 16. – 27. 5.) – 76. MFF Cannes: La Cinef – Electra

Clermont–Ferrand (Francúzsko, 27. 1. – 4. 2.) – 45. MF krátkych filmov: Medzinárodná súťaž – Chlieb náš každodenný (SK, 2021, r. Alica Bednáriková)

Chicago (USA, 11. – 22. 10.) – 59. Medzinárodný filmový festival Chicago: Medzinárodná súťaž hraných filmov – Vysvetlenie na všetko – Zlatý Hugo pre najlepší film a Strieborný Hugo za najlepší scenár; Súťaž nových režisérov a Ženy vo filme – Samota (Solitude, IS/SK, 2023, r. Ninna Pálmadóttir)

Jihlava (Česko, 24. – 29. 10.) – 27. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava: Opus Bonum – Tretí koniec palice (SK, 2023, r. Jaro Vojtek) – Cena za najlepší film z vyšehradského regiónu, Chýbanie (Chybění, CZ/SK, 2023, r. Štěpán Pech) – Cena za najlepší debut; Česká radosť – Chýbanie, Poznámky z Eremocénu – Cena za originálny prístup, Svetloplachosť – Najlepší český dokumentárny film 2023, O Baripen – Odkaz Eleny Lackovej (SK, 2023, r. Vera Lacková), Olympijský medzičas (Olympijský mezičas, CZ/SK, 2023, r. Haruna Honcoop), Svet podľa môjho tatka (Jiříkovo vidění, CZ/SK, 2023, r. Marta Kovářová) – Cena študentskej poroty; Krátka radosť – Najkrajší kút v šírom svete (SK, 2022, r. Robo Mihály); Fascinace: Exprmntl.cz: Beyond Anachronism: Eons of the Binary (Film) (CZ/SK, 2023, r. Claude Johann Čierny); Dokument ČT: Všetci ľudia budú bratia (SK/CZ, 2023, r. Robert Kirchhoff); První světla: dialógy (SK, 2023, r. Peter Podolský), Konštanta – rozlúčka s bytom (SK, 2023, r. Paula Ďurinová), VALE TUDO (SK, 2023, r. Tereza Smetanová)

Karlove Vary (Česko, 30. 6. – 8. 7.) – 57. MFF Karlovy Vary: Hlavná súťaž – Citlivý človek (Citlivý člověk, CZ/SK, 2023, r. Tomáš Klein), Úsvit (SK/CZ, 2023, r. Matej Chlupáček); Future Frames: Nablízku (SK, 2022, r. Monika Mahútová); Horizonty: Umelohmotné nebo; Imagina: Electra; Návraty k prameňom: Drak sa vracia (CS, 1967, r. Eduard Grečner); Pravda je to najdôležitejšie (SK, 2023, r. Marián Brázda); Súťaž Proxima: Brutální vedro (CZ/SK, 2023, r. Albert Hospodářský) – Zvláštne ocenenie poroty Proximy; Zvláštne uvedenie: Bod obnovy (CZ/PL/SK/RS, 2023, r. Robert Hloz), Hadí plyn (CZ/SK, 2023, r. David Jařab), Všetci ľudia budú bratia, Pragueshorts vo Varoch: Zuza v záhradách (Zuza v zahradách, CZ/SK, 2022, r. Lucie Sunková); Works in Development: Let z Kábulu (SK/IT, r. Sahraa Karimi) – Cena Works in Development; Works In Progress – Ještě nejsem, kým chci být (CZ/SK/AT, 2024, r. Klára Tasovská) – Cena Works In Progress Post-Production Development

Krakow (Poľsko, 28. 5. – 4. 6.) – 63. Krakovský filmový festival: Medzinárodná súťaž krátkometrážnych filmov: Peniaze a šťastie; Promised Land: Návštevníci (CZ/NO/SK, 2022, r. Veronika Lišková); Short Matters!: Milý tati

Lipsko (Nemecko, 8. – 15. 10.) – 66. Medzinárodný festival dokumentárneho a animovaného filmu Dok Leipzig: Retrospektíva: Film a protest – Ľudové povstania počas studenej vojny: Týždeň vo filme – mimoriadne vydanie Čierne dni (CS, 1968, Ladislav Kudelka, Milan Černák, Štefan Kamenický a Ctibor Kováč); 5x5 Shorts from the East: Journey (SK, 2018, r. Marek Jasaň), V rade (SK, 2014, r. Kamila Kučíková), Cestujúcim do pozornosti (SK, 2020, r. Marek Moučka), Žltá (SK, 2017, r. Ivana Šebestová), Symbol (SK, 2022, r. Kristína Žilinčárová), Kids DOK: Volám sa Edgar a mám kravu (Jmenuju se Edgar a mám krávu, CZ/SK, 2023, r. Filip Diviak); Panoráma: Stredná a východná Európa: Svetloplachosť

Locarno (Švajčiarsko, 2. – 12. 8.) – 76. Filmový festival Locarno: Medzinárodná súťaž – Stepne – cena za najlepšiu réžiu, Cena FIPRESCI, Zvláštne ocenenie juniorskej poroty

Montreal (Kanada, 15. – 26. 11.) – 26. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Montreal RIDM: Medzinárodná súťaž dlhometrážnych filmov – Poznámky z Eremocénu

Mníchov (Nemecko, 3. – 14. 5.) – 38. MF dokumentárneho filmu DOK.fest Munich: Best of Fests: Návštevníci

Ottawa (Kanada, 20. – 24. 9.) – 47. Medzinárodný festival animovaných filmov Ottawa/Ottawa International Animation Festival: Súťaž študentských animovaných filmov – Electra – Cena divákov; Súťaž dlhometrážnych filmov – Umelohmotné nebo

Rotterdam (Holandsko, 25. 1. – 5. 2.) – 52. MFF Rotterdam: sekcia klasických filmov Cinema Regained – Pieseň (CS, 1969, r. Jaroslav Havettová, Ivan Popovič), Kým sa ucho neodbije(CS, 1971, r. Jaroslava Havettová), Kontakty (CS, 1980, r. Jaroslav Havettová); Limelight: Il Boemo (CZ/IT/SK, 2022, r. Petr Václav); Harbour: Moc (r. Mátyás Prikler)

Tallin (Estónsko, 3. – 19. 11.) – 27. Filmový festival Black Nights Tallinn (PÖFF): Súťaž dlhometrážnych debutov: Manželia Stodolovci (Manželé Stodolovi, CZ/SK, r. Petr Hátle) – svetová premiéra; Výber kritikov: Jej telo (Její tělo, CZ/SK, r. Natálie Císařovská) – svetová premiéra, Kálmánov deň (Kálmán-nap, HU/SK/US, 2023, r. Szabolcs Hajdu) – svetová premiéra; Just Film’s International Youth Competition: Už ťa nemám rád (Už tě nemám rád, CZ/SK/RO, 2023, r. Zdeněk Jiráský); ECFA Competition Programme: Tonko, Slávka a kúzelné svetlo; Súťaž krátkych animovaných filmov: Electra, Záhrada srdca (A szív kertje, HU/SK, 2023, r. Olivér Hegyi) – najlepší krátkometrážny animovaný film, Volám sa Edgar a mám kravu – Uznanie detskej poroty; Best of Festivals: Samota, Stepne

Toronto (Kanada, 27. 4. – 7. 5.) – 24. Hot Docs Kanadský medzinárodný festival dokumentov / Hot Docs Canadian International Documentary Festival: Meniaca sa tvár Európy: Šťastný človek (SK/CZ, 2023, r. Soňa G. Lutherová), Návštevníci

Varšava (Poľsko, 6. – 15. 10.) – 39. Filmový festival Varšava: Súťaž dokumentárnych filmov: Svetloplachosť – najlepší dlhometrážny dokument; Víkend rodinného filmu: Tonko, Slávka a kúzelné svetlo; Medzinárodná súťaž: Už ťa nemám rád – Zvláštna cena poroty

Záhreb (Chorvátsko, 5. – 10. 6.) – 51. Svetový festival animovaného filmu „Animafest“ Zagreb: Hlavná súťaž – dlhometrážne filmy: Umelohmotné nebo – Zvláštne uznanie; Hlavná súťaž – krátkometrážne filmy: Záhrada srdca

Zlín (Česko, 1. – 7. 6.) – 63. medzinárodný festival filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival: Medzinárodná súťaž celovečerných filmov pre deti do 10 rokov: Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, Mimi, Medzinárodná súťaž animovaných filmov pre deti do 12 rokov – Volám sa Edgar a mám kravu, Medzinárodná súťaž študentských filmov Zlínský pes – Dve duše, jedna myseľ (SK, 2022, r. Matej Molnár), Ja ešte nechcem odísť (SK, 2022, r. Klára Fedora Homzová), Po svadbe (SK, 2022, r. Matej Kľúčik), Mix (SK, 2022, r. Veronika Valentová), O mŕtvych len v dobrom (SK, 2022, r. Vladimír Horník), Nový český film a TV: Obeť, Krakonošovo tajomstvo (Krakonošovo tajemství, CZ/SK/DE, 2022, r. Peter Bebjak

Na 73. MFF Berlín (Nemecko) malo Slovensko okrem troch svetových premiér (pozri vyššie) zastúpenie aj na podujatí Emerging Producers – jedinom programe svojho druhu v Európe, ktorý sa sústreďuje na producentov dokumentárnych filmov. Táto vlajková loď industry časti Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava ponúka svojim účastníkom najskôr októbrový workshop v Jihlave a po ňom februárový workshop v Berlíne. Zúčastnila sa ho aj slovenská producentka Tereza Tokárová.

Český filmový a televízny zväz (FITES) udeľoval 20. 1. 2024 už po 37. raz audiovizuálne ceny Trilobit. Cenu Trilobit Barrandien 2024 získali aj Pavel Soukup za réžiu filmu #annaismissing (CZ/SK, 2023, r. Pavel Soukup) o dopadoch kyberšikany a života na sociálnych sieťach a Tomáš Dušička za námet a scenár a Jonáš Karásek za réžiu komédie Invalid (SK, 2023, r. Jonáš Karásek).

3. februára 2024 boli odovzdané 14. ceny českej filmovej kritiky za rok 2023. Zo slovenských filmov získali nominácie Úsvit a Tonko, Slávka a kúzelné svetlo štyri, Bod obnovy a Tancuj Matylda (Tancuj Matyldo, CZ/SK, 2023, r. Petr Slavík) po dve a Brutální vedro, Citlivý človek (Citlivý člověk, CZ/SK, 2023, r. Tomáš Klein), Návštevníci a Svetloplachosť jednu. Jednu nomináciu získal aj film Electra v kategórii najlepší krátky film.

Ceny českej filmovej kritiky 2023 získali slovenskí tvorcovia Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík v kategórii najlepší dokument za Svetloplachosť a Electra získala cenu za najlepší krátky film.

9. marca 2024 sa po 31. raz udeľovali výročné filmové ceny Českej filmovej a televíznej akadémie (ČFTA) Český lev za rok 2023.

Slovenské koprodukčné filmy mali 54 nominácií (vyhlásené boli 15. 1. 2024): Bratia – 15, Úsvit – 12, Bod obnovy – 8, Tancuj Matylda – 7, Citlivý člověk – 5, Tonko, Slávka a kúzelné svetlo – 2 nominácie a Electra, Jej telo (Její tělo, CZ/SK, r. Natálie Císařovská), Matematika zločinu (CZ/SK, 2023, r. Peter Bebjak), Návštevníci a Slúžka (SK/CZ, 2022, r. Mariana Čengel Solčanská) po jednej nominácii. Nominovaní slovenskí tvorcovia sú uvedení v závere tejto kapitoly.

Prekvapujúco najviac ocenení (5) získal český televízny seriál Volha (CZ, 2023, r. Jan Pachl). Zo slovenských filmov a tvorcov získali Českých levov Bod obnovy (4) – najlepšia kamera (Filip Marek), najlepší strih (Jarosław Kamiński), najlepší zvuk (Samuel Jurkovič, Jan Šulcek, Lukáš Ujčík), najlepšia scénografia (Ondřej Lipenský) a po jednom ocenení si odniesli Bratia – najlepší celovečerný hraný film, Matematika zločinu – najlepší televízny film alebo miniséria (Peter Bebjak, Iva Kašpárková Jestřábová, Rastislav Šesták), Tancuj Matylda – najlepšia hudba (Michal Pavlíček) a Tonko, Slávka a kúzelné svetlo – najlepší animovaný film (Pavla Janoušková Kubečková, Filip Pošivač, Jakub Viktorín). Electra získala neštatutárnu Cenu Magnesia za najlepší študentský film a Bod obnovy získal neštatutárnu Cenu filmových fanúšikov.

Na 36. filmovom festivale Finále Plzeň (Česko, 22. – 27. september 2023) získala Zlatého ledňáčka v Súťaži celovečerných hraných alebo animovaných filmov dráma Brutální vedro.

V Súťaži študentských krátkometrážnych filmov získal Zlatého ledňáčka animovaný film Electra.

Počas 6. MFF ELBE DOCK Ústí nad Labem a Drážďany (Česko a Nemecko, 6. – 10. 9.) boli udelené aj 17. Ceny Pavla Kouteckého. V sekcii celovečerných dokumentov získal cenu film Pongo Calling (CZ/SK/GB, 2022, r. Tomáš Kratochvíl).

Režisér Michal Blaško získal ocenenie za najlepší celovečerný debut na 21. MFF Dublin 2023 za film Obeť v rámci Dublin Film Critics Circle Awards.

Film Stepne získal sedem nominácií na Cenu ukrajinských filmových kritikov „Kinokolo“ v kategóriách hraný film, objav roku (Maryna Vroda), najlepšia réžia (Maryna Vroda), najlepší scenár (Maryna Vroda, Kirill Shuvalov), najlepší herec (Oleksandr Maksiakov), najlepšia herečka (Nina Antonova).

Na 64. MFF Thessaloniki (Grécko, 2. – 12. 11. 2023) získal Richard Langdon cenu pre najlepšieho herca v Súťaži stretnutie so susedmi za úlohu Sašu vo filme Úsvit.

Film Vysvetlenie na všetko získal na Les Arcs European Film Festival (Francúzsko, 16. – 23. 12.) Cenu Cineuropa a Adonyi-Walsh Gáspár cenu pre najlepšieho herca.

Electra získala v sekcii Short Cuts Cenu za najlepší medzinárodný krátky film na 48. MFF Toronto (Kanada, 7. – 17. 9.).

Počas rokov 2023 – 2024 bolo v zahraničí v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Peter Badač – cena Progressive Killer pre významnú televíznu osobnosť zo strednej a východnej Európy – Serial Killer: 6. Medzinárodný festival seriálov, Brno (Česko, 19. – 24. 9.)

Pavol Barabáš – Cena za mimoriadny prínos horskému filmu – 40. Medzinárodný horolezecký filmový festival, Teplice nad Metují (Česko)

Peter Bebjak a Iva Kašpárková Jestřábová, Rastislav Šesták – Český lev za rok 2023 v kategórii najlepší televízny film alebo miniséria za 3-dielnu minisériu Matematika zločinu udelený 9. 3. 2024

Barbora Bobuľová – Strieborná stuha pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za postavu Very vo filme Svetlá budúcnosť (Il sol dell'avvenire, IT, 2023, r. Nanni Moretti) – ceny Talianskeho národného syndikátu filmových novinárov

Henrich Boráros – nominácia na 31. Českého leva za rok 2023 v kategórii najlepšia scénografia za film Úsvit vyhlásená 15. 1. 2024

Dušan Husár – nominácia na 31. Českého leva za rok 2023 v kategórii najlepšia kamera za film Citlivý človek vyhlásená 15. 1. 2024

Martin Jankovič a Lenka Nosková – nominácia na 31. Českého leva za rok 2023 v kategórii najlepšie masky za film Úsvit vyhlásená 15. 1. 2024

Sahraa Karimi – Cena Works in Development za projekt Let z Kábulu (SK/IT, r. Sahraa Karimi) udelená počas MFF Karlove Vary

Miloslav Luther – Výročná cena AČFK – udelená na 49. Letnej filmovej škole, Uherské Hradiště (Česko)

Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík – Cena českej filmovej kritiky za najlepší dokument za Svetloplachosť – 14. ceny českej filmovej kritiky za rok 2023 (udelené 3. 2. 2024)

Pavol Pekarčík a Ivan Ostrochovský – Cena českej filmovej kritiky za najlepší dokument za Svetloplachosť – 14. ceny českej filmovej kritiky za rok 2023 (udelené 3. 2. 2024)

Jonatan Pjoni Pastirčák – nominácia na 31. Českého leva za rok 2023 v kategórii najlepšia hudba za film Citlivý človek vyhlásená 15. 1. 2024

Anna Smoroňová – Cena za vynikajúce kameramanské filmové dielo za film Nemé tajomstvá (Němá tajemství, CZ, 2023, r. Tomáš Mašín) – 29. ceny Asociácie českých kameramanov za rok 2023 (udelené 25. 2. 2024)

Anna Smoroňová – nominácia na 31. Českého leva za rok 2023 v kategórii najlepšia kamera za film Nemé tajomstvá (Němá tajemství, CZ, 2023, r. Tomáš Mašín) vyhlásená 15. 1. 2024

Rastislav Šesták a Peter Bebjak, Iva Kašpárková Jestřábová – Český lev za rok 2023 v kategórii najlepší televízny film alebo miniséria za 3-dielnu minisériu Matematika zločinu udelený 9. 3. 2024

Miro Šifra – nominácia na 31. Českého leva za rok 2023 v kategórii najlepší scenár za film Úsvit vyhlásená 15. 1. 2024

Miro Šifra – nominácia v kategórii najlepší scenár za film Úsvit – 14. ceny českej filmovej kritiky za rok 2023 (vyhlásená 4. 1. 2024)

Andrea Štrbová – nominácia na 31. Českého leva za rok 2023 v kategórii najlepšie masky za film Citlivý človek vyhlásená 15. 1. 2024

Katarína Štrbová Bieliková – nominácia na 31. Českého leva za rok 2023 v kategórii najlepšie kostýmy za film Slúžka vyhlásená 15. 1. 2024

Jakub Viktorín a Pavla Janoušková Kubečková, Filip Pošivač – Český lev za rok 2023 v kategórii najlepší animovaný film za film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo udelený 9. 3. 2024

Jakub Viktorín a Pavla Janoušková Kubečková – nominácia v kategórii najlepší film za film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo – 14. ceny českej filmovej kritiky za rok 2023 (vyhlásená 4. 1. 2024)

 

SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

 Slovenský filmový ústav (SFÚ, https://sfu.sk/) je v oblasti kinematografie jedinou štátnou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne zaoberá filmom a kinematografiou ako takou.

Bol založený 1. apríla 1963 v Bratislave a tak si v roku 2023 pripomenul 60 rokov od svojho vzniku.

Rozpočet SFÚ tvoria štyri základné zdroje, a to štátny príspevok, výnosy z vlastnej činnosti, príspevok Európskej únie na činnosť kancelárie Creative Europe Desk Slovensko a od roku 2012 sa SFÚ môže uchádzať aj o dotácie z Audiovizuálneho fondu (AVF).

Celkové náklady inštitúcie v roku 2023 predstavovali sumu 6 466 250,16 eur, celkové výnosy boli v sume 6 508 206,18 eur, vďaka čomu inštitúcia opätovne dosiahla zlepšený výsledok hospodárenia v sume 41 956,02 eur. Vzhľadom na opakované krátenie rozpočtu zo strany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR) bude predpokladom udržania vyrovnaného rozpočtu aj naďalej maximálne zabezpečenie tržieb z vlastnej činnosti a výrazné šetrenie vo všetkých oblastiach.

SFÚ je od roku 2001 členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) a od roku 2006 medzinárodnej organizácie European Film Promotion.

Hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť SFÚ sú definované v zákone č. 40/2015 Z.z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 3. 2. 2015, účinnom od 1. 7. 2015 (ďalej len „zákon o audiovízii“).

K základným úlohám SFÚ patrí uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. Základnými činnosťami sú najmä odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnova audiovizuálneho dedičstva, umožňovanie prístupu verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadávanie, získavanie, sústreďovanie, katalogizácia, uchovávanie a umožňovanie prístupu k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo–obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo–obrazovými záznamami, teoreticko–koncepčná, vedecká, výskumná, dokumentačná, koordinačná, vzdelávacia, bibliografická, rešeršná, metodicko–poradenská činnosť a edičná činnosť vrátane vydávania periodických publikácii a neperiodických publikácii a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytváranie a prevádzkovanie informačného systému, prevádzkovanie Kina Lumière a predajne Klapka, organizácia kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov, propagácia audiovízie a kinematografie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, úloha národnej filmotéky a spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a kinematografie a zastupovanie Slovenskej republiky v týchto organizáciách.

SFÚ vykonáva práva autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997. K týmto dielam vykonáva práva autorov, výkonných umelcov k umeleckým výkonom v nich predvedených, je výrobcom ich zvukovoobrazového záznamu a zhodnocuje svojou činnosťou majetkové práva.

SFÚ vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, metodicky usmerňuje katalogizáciu, ochranu a obnovu fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzuje audiovizuálnu hodnotu audiovizuálnych diel, zvukovo–obrazových záznamov a zvukových záznamov podľa § 22 zákona o audiovízii.

SFÚ vedie zoznam slovenských audiovizuálnych diel podľa §3 zákona, zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii podľa §6 zákona, zabezpečuje činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, ako aj vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti.

Technologicky najkomplikovanejšiu oblasť prác tvorí obnova fondu dlhometrážnych hraných filmov, v roku 2023 bolo z tohto fondu kompletne obnovených 16 titulov. Z fondu krátkometrážnych a stredometrážnych dokumentárnych filmov bolo celkovo obnovených 68 titulov.

Prezentáciu slovenskej kinematografie v zahraničí od roku 2009 realizuje Národné kinematografické centrum. Jej cieľom je zvýšiť rozsah a kvalitu prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí a zároveň snaha prispieť k jej väčšiemu zviditeľneniu.

Krátenie rozpočtu inštitúcie v roku 2023 a zrušenie finančnej podpory projektu prezentácie slovenskej kinematografie v zahraničí pre roky 2023 – 2025 zo strany MK SR malo za následok útlm činnosti na poli medzinárodnej prezentácie, napriek tomu sa mnohé z aktivít podarilo zrealizovať. Slovenská kinematografia bola zastúpená na najdôležitejších medzinárodných festivaloch a fórach, konkrétne na medzinárodnom festivale a filmovom trhu v Berlíne, v Cannes, v Clermont-Ferrand a v Karlových Varoch. Významné bolo aj premietanie digitálne reštaurovaných filmov Viktora Kubala pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia na festivale v Ghente a obnovená japonská premiéra digitálne reštaurovaného filmu Obrazy starého sveta (CS, 1972) Dušana Hanáka, ktorý bol uvedený na 17 projekciách v japonských prefektúrach. Z domácich podujatí SFÚ organizoval prehliadku Týždeň ukrajinského filmu, ktorá sa konala v Bratislave a Košiciach, bilančnú prehliadku Týždeň slovenského filmu a podujatie pre filmových profesionálov Bratislava Industry Days počas MFF Febiofest Bratislava.

Rok 2023 sa niesol v znamení 60. výročia vzniku SFÚ. Pri tejto príležitosti sa uskutočnilo viacero podujatí, ktoré toto jubileum pripomínali zaradením filmov zo zbierok SFÚ do svojho programu pod jednotnou hlavičkou 60 rokov Slovenského filmového ústavu. Slovenské filmy tak vo výraznom počte boli uvedené na MFF Art Film Fest, MFF Febiofest Bratislava, MF animácie Fest Anča, MFF Cinematik. Uskutočnila sa aj prehliadka v spolupráci s Národným filmovým archívom Praha v Kine Ponrepo, kde sa zrealizovali projekcie štyroch blokov slovenských filmov zo zbierok SFÚ.

V roku 2023 sa SFÚ ako organizátor, spoluorganizátor či partner podieľal na 105 podujatiach v 34 krajinách sveta a na 10 domácich podujatiach. Participoval tiež pri uvedení 256 dlhometrážnych a krátkometrážnych klasických a súčasných slovenských filmov. Najviac uvádzaným filmom zo zbierok SFÚ bol dokument Dušana Hanáka Obrazy starého sveta (CS, 1972), za ním nasledujú Jánošík (CS, 1921) Jaroslava Siakeľa a Slnko v sieti (CS, 1962) Štefana Uhra. Zo súčasných snímok sa najviac premietali krátke filmy Volám sa Edgar a mám kravu (CZ/SK, 2023) Filipa Diviaka a Electra (CZ/FR/SK, 2023) Darie Kashcheevy, v oblasti dlhometrážnych titulov dominovali Svetloplachosť (SK/CZ/UA, 2023) Ivana Ostrochovského a Pavla Pekarčíka, Návštevníci (CZ/NO/SK, 2022) Veroniky Liškovej a Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (CZ/SK/HU, 2023) Filipa Pošivača.

Súčasťou projektu Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí je od roku 2014 aj zastupovanie SR v Kinematografickom fonde Rady Európy Eurimages. (Viac pozri kapitola EURIMAGES)

Informačný systém SK CINEMA (projekt schválený MK SR) – ku koncu roka 2023 bol celkový počet záznamov v systéme 674 031, čo predstavuje nárast o 28 521 záznamov za rok 2023. Databázy SFÚ (Slovenská filmová databáza, Katalóg SFÚ, Heslár SFÚ) sú prístupné na internete aj širokej verejnosti prostredníctvom filmového portálu SK CINEMA na www.skcinema.sk. Ide o najdôležitejší relevantný verejne dostupný zdroj o slovenskej audiovízii.

Základnou dlhodobou úlohou SFÚ pre nasledujúce obdobie je výkon úloh zákonného depozitára audiovizuálnych diel, komplexná odborná starostlivosť o kinematografickú zložku národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a v rámci nej najmä kompletná systematická záchrana a obnova filmových zbierkových fondov vrátane ich prepisu na digitálne a magnetické nosiče, postupná digitalizácia archívnych fondov za účelom ich dlhodobého uloženia a sprístupňovania prostredníctvom nových médií, odborná katalogizácia zbierkových predmetov a fondov, ich informačno-obsahový popis a následné sprístupňovanie verejnosti.

Od septembra 2011 SFÚ prevádzkuje Kino Lumière, ktoré je členom medzinárodnej siete kín Europa Cinemas. Kino má štyri kinosály, ktoré sú digitalizované v DCI štandardoch a zároveň disponujú 35 mm premietacími strojmi – s kapacitou K1 (195 miest), K2 (79), K3 (36) a K4 (44). Kinosála K3 pod názvom Filmotéka – Študijná sála SFÚ premieta najmä archívne zahraničné a slovenské filmy a projekcie v nej sa realizujú prevažne z 35 mm kópií.

Požiar na digitalizačnom pracovisku SFÚ na jeseň roku 2022 výrazne zasiahol aj Kino Lumière. Rozsah škôd, ktoré spôsobilo zadymenie kina, viedol k rozhodnutiu sprístupniť priestory verejnosti až po ukončení plánovanej rekonštrukcie. Kino Lumière, ktoré sa po rekonštrukcii stalo moderným priestorom s vyšším komfortom po vizuálnej aj technologickej stránke, privítalo prvých návštevníkov 6. februára 2024. Rekonštrukcia stála celkovo 2 438 000 eur, z čoho výdavky na stavebné úpravy boli vo výške 2 184 000 eur a na kinotechnológie vo výške 254 000 eur.

Počas zatvorenia v roku 2023 Kino Lumière realizovalo predstavenia v troch dočasných priestoroch, a to v kinosále Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU), v kinosále Slovenskej národnej galérie (SNG) a v lete premietalo v outdoorovom kine v Novej Cvernovke pod názvom Lumière pod Palmou.

Medzi kľúčové aktivity kina v roku 2023 patrili okrem vlastných projekcií Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava, Týždeň slovenského filmu a 10. ročník medziodborového vzdelávacieho seminára KADU, ktorý bol venovaný téme Pamäť – archív – kánon a pripomenul 60. výročie vzniku SFÚ.

Celková návštevnosť Kina Lumière sa v roku 2023 vyšplhala na 18 495 divákov, spolu sa zrealizovalo 460 projekcií vrátane podujatí.

Súčasťou SFÚ je jediná špecializovaná filmová knižnica na Slovensku (16 760 knižných jednotiek, 2 190 scenárov a 2 542 archivovaných ročníkov periodík) a mediatéka (31 203 filmov, z toho 5 624 slovenských).

SFÚ od roku 2000 vydáva jediný mesačník o filmovom dianí na Slovensku Film.sk.

Edičné oddelenie SFÚ vydáva v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov (ASFK) filmologický časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon, ktorý je od roku 2014 odborným recenzovaným časopisom.

Najdôležitejšou publikáciou SFÚ v roku 2023 bola kniha Rodinné filmové striebro, ktorá vyšla pri príležitosti 60. výročia inštitúcie. Pozostáva z krátkych úvah a esejí o vybraných, minulých aj súčasných dielach našej kinematografie od šesťdesiatich známych i menej známych autorov.

SFÚ bol i vydavateľom zborníku Jelena Paštéková – medzi literatúrou a filmom (editor Martin Kaňuch) a publikácie Film a jeho dvojník, ktorá predstavuje súbor textov francúzskeho filmára a spisovateľa Alaina Robbe-Grilleta a v roku 2024 bude súčasťou pripravovaného blu-ray vydania s jeho dvomi filmami Muž, ktorý luže (CS/FR, 1968) a Eden a potom... (CS/FR, 1970).

SFÚ participoval aj na vydaní fotografickej publikácie Reálne reálno vo fotografických portrétoch Mira Nôtu v spolupráci s OZ Fotofo, ktorá vyšla pri príležitosti súbornej výstavy Nôtových fotografií Portréty, usporiadanej počas podujatia Mesiac fotografie v spolupráci so SFÚ a zborníku PIŠTA o diele Petra Pišťanka, ktorý zostavili Václav Macek a Zuzana Goleinová a je výstupom zo seminára realizovaného v roku 2022 v rámci Týždňa slovenského filmu. Elektronicky vyšiel zborník textov z podujatia Týždeň slovenského filmu nazvaný Slovenský film v roku 2022.

V roku 2023 na 34. ročníku udeľovania ocenení Igric získal SFÚ za knihu Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021 Tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku.

SFÚ i v roku 2023 pokračoval v sprístupňovaní domácej filmovej tvorby. V nadväznosti na svoje 60. výročie vzniku vydal v druhej polovici roka 2023 päť 5 titulov zo 6-dielnej blu-ray kolekcie s významnými slovenskými filmami Organ (CS, 1964) Štefana Uhra, Prípad pre obhajcu (CS, 1964) Martina Hollého, Pieseň o sivom holubovi (CS, 1961) Stanislava Barabáša, Boxer a smrť (CS, 1962) Petra Solana a Kristove roky (CS, 1967) Juraja Jakubiska, blu-ray nosič s filmom Obrazy starého sveta (1972) Dušana Hanáka vyjde v roku 2024. A v renomovanom britskom vydavateľstve Second Run vyšiel na blu–ray digitálne reštaurovaný film Dialóg 20-40-60 (CS, 1968, r. Peter Solan, Zbyněk Brynych, Jerzy Skolimowski) ako súčasť box setu 3 BD obsahujúceho aj ďalšie Skolimowskeho filmy.

Filmsurfing

filmsurfing farba s okrajom resizePulitzerove ceny, ktoré sa v USA udeľujú každoročne (v roku 2024 6. mája), zahŕňajú aj ceny za kritiku divadelnú, literárnu, televíznu, ale aj filmovú. Tohto roku ju získal mladý filmový kritik, píšuci aj pre The New Yorker i Los Angeles Times, Justin Chang. Cena pre kritikov sa udeľuje od roku 1970 (samotná cena je pomenovaná po Josephovi Pulitzerovi, politikovi a novinárovi maďarského pôvodu) a dvakrát ju dostal len filmový kritik Wesley Morris. Chang podľa všetkého upútal publikum svojim článkom na obranu Christophera Nolana a jeho Oppenheimera kvôli rozhodnutiu nevložiť do filmu scény z Hirošimy a Nagasaki. Chang je členom National Society of Film Critics, ktorá tiež každoročne udeľuje ceny za najlepšie filmy. Za rok 2023 vybrali film Past Lives, druhým bol Zóna záujmu a tretím Oppenheimer. Najlepším zahraničným filmom bol podľa amerických filmových kritikov Karaoke Blues Aki Kaurismakiho.

Filmsurfing

filmsurfing farba s okrajom resizeSentiental Value bude názov nového filmu nórskeho režiséra Joachima Triera, opäť s hviezdou jeho predchádzajúceho filmu Najhorší človek na svete (2021), ktorý sme videli i v našich kinách, Renate Reinsve, nositeľkou ceny za najlepší ženský herecký výkon na MFF Cannes. Scenár opäť vznikol so spolupráce s Eskilom Vogtom. Ten bol za rovnaký film nominovaný na Oscara. Sentimental Value rozpráva príbeh dvoch sestier a ich otcovi, filmovom režisérovi. Chvíle slávy už má za sebou, plánuje comeback a v hlavnej úlohe vidí jednu zo svojich dcér. Inšpirácia zrejme prišla z domácích zdrojov, Trierov starý otec bol legendárny režisér Eric Lochen. V roku 1960 dostal za film Hon Zlatú palmu v Cannes. Francúzski cinefilovia mu ponúkajú organizáciu retrospektívy jeho filmu a šanca, že sa stretne s hollywoodskou herečkou zo svojho filmu, spôsobí zaujímavý obrat udalostí.

Slovenský filmový ústav mal vlani 60 rokov a opäť hospodáril so ziskom

SFU resizeRok 2023 bol pre Slovenský filmový ústav (SFÚ) náročný. Hoci si prostredníctvom rôznych aktivít počas celého roka pripomínal 60. výročie svojho vzniku, vlaňajšok bol poznamenaný rekonštrukciou Kina Lumière po požiari a náročnými rokovaniami s poisťovňou ohľadom poistného plnenia. Napriek zložitým situáciám a krátenému rozpočtu SFÚ vlani opakovane dosiahol zlepšený hospodársky výsledok.

Filmsurfing

filmsurfing farba s okrajom resizeRiaditeľ Fínskej filmovej nadácie Lasse Saarinen sa v pláne novej stratégie pre fínský film , obáva  prílišného obmedzenia príjmov  a následne zníženia filmovej  domácej produkcie. Nová pravicová vláda žiada úspory kvôli obsluhe štátneho dlhu. Zaujímavé sú čísla, s ktorými severské kinematografie disponujú. Fínsky fond rozdeľuje 24 miliónov euro, priemerná cena filmu je 1,7 mil. euro a ročne v priemere podporuje 60-70 filmových produkcií, z toho 20 hraných filmov. Dánsky fond má k dispozícii sumu trikrát vyššiu, Švédsko dvakrát a Nórsko jedenkrát.  Vyššej podpory sa minulého roku dostalo filmom s komerčným potenciálom ako bol napríklad Sisu režiséra Jalmariho Helandera, hororom Taneli Mustonena The Twin  a Ono ( The Hatching) Hanny Bergholm, ktorý sme videli aj na festivale Scandi. Saarinen pripomína i genderovú vyváženosť fínskych filmárov, trojica režisériek  Selma Vilhunen, Alli Haapasalo a Jenni  Toivoniemi  sa dokázala presadiť i v zahraničí.

Vyjadrenie nezávislých filmových producentov k zákonu o Slovenskej televízii a rozhlase

Nezávislí filmoví producenti a ďalší filmoví tvorcovia sa ostro vyhraňujú voči argumentácii, ktorou predstavitelia a nominanti strany SNS obhajujú nový zákon o Slovenskej televízii a rozhlase.

Na tlačovej konferencii, ktorú k navrhovanému zákonu pripravilo Ministerstvo kultúry SR, ale i v iných mediálnych výstupoch nominantov strany SNS, zazneli vyjadrenia, ktoré spochybňujú profesijnú česť nezávislých filmových producentov a ďalších filmových tvorcov a tvorkýň. Andrej Danko, Martina Šimkovičová a Tomáš Taraba opakovane uvádzajú, že RTVS si neplní zákonnú povinnosť vyrábať pôvodnú domácu tvorbu. Pôvodnú tvorbu realizuje RTVS práve v spolupráci s nezávislými filmovými producentmi.

Producenti pôvodnej tvorby ‒ filmov a televíznych sérií ‒ sa ohradzujú voči tomuto tvrdeniu. Ako externí spolupracovníci RTVS, naopak, dlhodobo vyrábajú dôležité a hodnotné diela, ktoré divákom komunikujú historické, ľudskoprávne a sociálne témy či témy vhodné pre detského diváka.

Vo filmovej databáze, ktorú vytvára Slovenský filmový ústav, je uvedených 174 dlhometrážnych filmov pre kiná, ktoré od roku 2015 vznikli alebo vznikajú v koprodukcii s RTVS (https://sfu.sk/produkcna-spolocnost/rozhlas-a-televizia-slovenska-sk/).

Medzi titulmi nechýbajú divácky nesmierne úspešné Piargy (2022) či Invalid (2023), ale ani festivalovo úspešné filmy ako Cenzorka (2021) s cenou z Benátok, Mimi (2023) a Piata loď (2017) s cenami z Berlína, Svetlonoc (2022) s cenou z Locarna, Umelohmotné nebo (2023) s nomináciou na cenu Európskej filmovej akadémie či Pomaľované vtáča (2019) s premiérou v hlavnej súťaži v Benátkach.

Mnohopočetný je tiež zoznam dokumentárnych televíznych sérií, ktorý pokrýva široký diapazón oblastí od života spoločnosti za socializmu v sériách Budujeme Slovensko (I.-III.), Môj emigrant, ŠTB: Prísne tajné či Fetiše socializmu, cez slovenské architektonické pamiatky v sérii Ikony, rozmanitosť slovenskej prírody vo voľnej sérii Krásy Slovenska, odhalenia ezoterických javov v sérii Investigátori, najnovšie objavy slovenských archeológov vo voľnej sérii Slovenskí archeológovia až po portrétovanie legendárnych slovenských žien v sérii Prvá či porevolučných premiérov SR v sérii Expremiéri. Zoznam nie je ani zďaleka kompletný. Celková sledovanosť uvedených doku-sérií bola v období od ich prvého vysielania až 18 000 000 divákov[1], čo dokazuje, že tento formát je divácky vyhľadávaný a má na slovenskú verejnosť reálny dosah.

Nemenej významná je pôvodná animovaná tvorba pre detského diváka, ktorú sa podarilo oživiť a úspešne rozvíjať práve v období po zlúčení verejnoprávnych médií do RTVS. Nové generácie slovenských detí tak vyrastajú s hrdinkami Mimi a Lízou a spoznávajú s nimi jedinečnosť každého z nás, aj tých s hendikepmi, pavúci Websterovci deťom vštepujú rodinné hodnoty a súrodenecké spolužitie zas oslavujú veselí bratia Drobci. Detské seriály pravidelne dostávajú okrem televíznej aj knižnú podobu a sú vyhľadávanou literatúrou pre deti, ktorá sa dostala už aj do školských čítaniek.

V prípade tvrdenia, že RTVS nedostatočne podporuje pôvodnú tvorbu, ide teda o zjavnú nepravdu. Naopak, RTVS od svojho vzniku v roku 2011 podporuje kvalitnú domácu tvorbu a aj vďaka jej koprodukčným aktivitám došlo v ostatnej dekáde k výraznému kvalitatívnemu a kvantitatívnemu vzostupu audiovizuálnej tvorby na Slovensku.

Nominanti SNS tiež opakovane argumentujú, že RTVS finančne a technicky zaostáva z dôvodu, že väčšinu svojich prostriedkov posiela do externého prostredia na výrobu programov, ktoré by sa mali namiesto toho realizovať interne. Naznačujú, že vedenie RTVS zazmluvňuje externých výrobcov programov s cieľom obohatiť sa prostredníctvom osobných kontaktov s nimi. Externých dodávateľov programov, medzi ktorých patria aj nezávislí filmoví producenti, označil Andrej Danko pomenovaním „paraziti“.

 Nezávislí filmoví producenti považujú túto argumentáciu, ako aj vulgárny štýl komunikácie s odbornou verejnosťou za neprijateľné.

Verejnoprávna televízia realizuje časť svojho programu vo forme koprodukcií s nezávislými producentskými spoločnosťami. Koprodukcia je spoločná výroba diela viacerými partnermi, pričom prichádza k zlučovaniu finančných zdrojov. Vďaka koprodukciám získava RTVS vysielacie práva na filmy a televízne seriály, ktorých výrobu z finančného hľadiska pokrýva iba čiastočne, napr. zabezpečením 20% – 50% z celkového rozpočtu, niekedy dokonca menej. Zvyšok prostriedkov zabezpečujú nezávislí producenti z iných domácich a zahraničných zdrojov. RTVS sa ako verejnoprávna inštitúcia o prostriedky z iných zdrojov (napríklad z dotačných systémov) nemôže uchádzať, preto je pre ňu spolupráca s nezávislými producentmi nanajvýš výhodná. Vstupom do koprodukcie získava okrem inéhoaj  podiel z výnosov z kinodistribúcie a predaja diel do zahraničných teritórií.

V prípade koprodukčných spoluprác na filmoch a seriáloch teda ide o pravý opak toho, čo naznačujú politici a nominanti SNS: RTVS vďaka spoluprácam s externým prostredím vyrába oveľa viac programu, ako by si mohla dovoliť vyrobiť interne zo svojich rozpočtových možností.

Ministerstvo kultúry SR a predstavitelia strany SNS uvedenými argumentmi účelovo odvádzajú pozornosť od skutočných zámerov, ktoré sledujú novou legislatívou o verejnoprávnych médiách. Ich cieľom je dosiahnuť zmenu vedenia RTVS, čo neskrývajú, a zároveň vytvoriť v novej Slovenskej televízii a rozhlase orgán na politickú cenzúru, čo je zrejmé z formulácií zákona v časti o programovej rade. Tieto zmeny dovolia súčasným vládnym predstaviteľom politicky ovládnuť verejnoprávnu televíziu aj rozhlas.

Nezávislí filmoví producenti sú zásadne proti prijatiu tejto legislatívy. Pridávajú sa k Otvorenému listu poslancom a poslankyniam NRSR, ktorý sformulovala platforma Otvorená Kultúra! a spoločne s ňou žiadajú poslancov, aby škandalózny zákon nepodporili. Vyzývajú aj širokú verejnosť, aby svojimi podpismi pomohli vytvoriť na poslancov a poslankyne občiansky tlak.

Otvorený list poslancom a poslankyniam NRSR je možné podpísať tu: https://lnk.sk/qk46

Slovenská filmová a televízna akadémia

Asociácia nezávislých producentov

Asociácia producentov animovaného filmu

Asociácia slovenského dokumentárneho filmu

Asociácia scenáristov v slovenskej audiovízii

Asociácia slovenských filmových strihačov

Asociácia slovenských kameramanov

Príloha k Tlačovej správe:

 

  1. Výber dlhometrážnych titulov koprodukovaných RTVS, ktoré zaznamenali medzinárodné úspechy na špičkových medzinárodných podujatiach

 

Svetloplachosť (2023, Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík) – Europa Cinemas Label na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach

Mimi (2023, Mira Fornay) – Grand Prix v kategórii Generation KPlus na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne

Poznámky z Eremocénu (2023, Viera Čákanyová) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne

Umelohmotné nebo (2023, Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne; nominácia na Európsku filmovú cenu v kategórii Najlepší celovečerný animovaný film

Moc (2023, Mátyás Prikler) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale Rotterdam

Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (2023, F. Pošivač) – Cena poroty v sekcii Contrechamp na Medzinárodnom festivale animovaných filmov v Annecy

Svetlonoc (2022, Tereza Nvotová) – Zlatý leopard v sekcii Concorso Cineasti del presente na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne

Tvojazem (2022, Peter Budinský) – Najlepší celovečerný animovaný film na Medzinárodnom festivale detských filmov v Chicagu

Slúžka (2022, Mariana Čengel Solčanská) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale Tallinn Black Nights, Estónsko

Pongo Calling (2022, Tomáš Kratochvíl) – svetová premiéra na medzinárodnom festivale Sheffield DocFest v Spojenom kráľovstve

Cenzorka (2021, Peter Kerekes) – Cena za Najlepší scenár na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach

Čiary (2021, Barbora Sliepková) – Cena za najlepší dokument, najlepší debut a zvukový dizajn na Medzinárodnom filmovom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava

Služobníci (2020, Ivan Ostrochovský) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne

Žaby bez jazyka (2020, Mira Fornay) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale Tallinn Black Nights, Estónsko

Komúna (2020, Jakub Julény) – svetová premiéra na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov DOK.fest Mníchov, Nemecko

Nech je svetlo (2019, Marko Škop) – Cena za Najlepší film pre mládež, Medzinárodný filmový festival Cottbus, Nemecko

Pomaľované vtáča (2019, Václav Marhoul) – Cena FIPRESCI (Brozen Frog) na Medzinárodnom filmovom festivale Camerimage, Poľsko

Dobrá smrť (2018, Tomáš Krupa) – svetová premiéra na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava

Piata loď (2017, Iveta Grófová) – Krištáľový medveď za Najlepší film v kategórii Generation KPlus na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale

Out (2017, György Kristóf) – svetová premiéra na Filmovom festivale Cannes

Čiara (2017, Peter Bebjak) – Cena za Najlepšiu réžiu na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary

Špina (2017, Tereza Nvotová) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale Rotterdam, Holandsko

Baba z ľadu (2017, Bohdan Sláma) – Najlepší scenár v kategórii medzinárodný hraný film na Filmovom festivale Tribeca, USA

Učiteľka (2016, Jan Hřebejk) – Cena za Najlepšiu herečku na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary

Diera v hlave (2016, Robert Kirchhoff) – svetová premiéra na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov DOK Leipzig, Nemecko

Eva Nová (2015, Marko Škop) – Cena FIPRESCI na Medzinárodnom filmovom festivale Toronto

Koza (2015, Ivan Ostrochovský) – Nominácia na Cenu pre najlepší hraný debut na MFF Berlín     

  1. Výber koprodukčných dlhometrážnych titulov RTVS, ktoré portrétujú historické osobnosti a mapujú udalosti slovenskej histórie, čím napĺňajú verejnoprávne poslanie

 

Čas nádejí (2024, Jan Sebechlebský) – dramatický seriál mapujúci život na Slovensku v období 1. polovice 20. storočia

Emília (2023, Martin Šulík) – portrét herečky Emílie Vášáryovej

Pravda je to najdôležitejšie (2023, Maroš Brázda) – portrét filmového režiséra, dramaturga, publicistu a básnika Eduarda Grečnera

Všetci ľudia budú bratia (2023, Robert Kirchhoff) – portrét Alexandra Dubčeka v kontexte doby

Pozor, padá SNG! (2023, Jana Durajová, Lena Kušnieriková) – mapovanie rekonštrukcie budovy Slovenskej národnej galérie v Bratislave

Andy Warhol – americký sen (2023, Ľubomír Ján Slivka) – portrét výtvarníka Andyho Warhola

Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (2022, Patrik Lančarič) – portrét fotografa Deža Hoffmanna

Odpočítavanie – Posledný film Ivana Palúcha (2022, Martin Palúch) – portrét herca Ivana Palúcha

± 90 (2022, Marek Kuboš) – kolektívny portrét generácie slovenských tvorcov dokumentárneho filmu z 90. rokov 20. storočia

Let domov (2022, Tomáš Bojar) – príbeh československých letcov RAF Františka Fajtla a Filipa Jánskeho

Michael Kocáb – rocker verzus politik (2022, Olga Sommerová) – portrét hudobníka a politika Michaela Kocába

Alexander Dubček – Anatómia skoku do prázdna (2022, Robert Kirchhoff) – portrét Alexandra Dubčeka

Slobodní (2022, Slavomír Zrebný) – príbeh priateľstva Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorých nazývali „generálmi tajnej cirkvi“

Peter Dvorský (2022, Iveta Malachovská) – portrét operného speváka Petra Dvorského

Vesmírny kovboj (2021, Lukáš Teren) – portrét významného slovenského kameramana Richarda Krivdu

Ako som sa stala partizánkou (2021, Vera Lacková) – dokumentárny film o Rómoch v partizánskom odboji

Zátopek (2021, David Ondříček) – hraný film na motívy životného príbehu atléta Emila Zátopka

Rekonštrukcia okupácie (2021, Ján Šikl) – dokumentárny film o invázii vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR

Očista (2021, Zuzana Piussi) – dokumentárny film o korupcii v systéme súdnictva, ktorú odhalila Kočnerova Threema

Meky (2020, Šimon Šafránek) – portrét hudobníka a speváka Mira Žbirku

Věčný Jožo aneb Jak jsem potkal hvězdu (2020, Jan Gogola ml.) – portrét speváka Joža Ráža

Komúna (2020, Jakub Julény) – portrét tragicky zosnulého guru, filozofa a básnika Marcela Strýka a undergroundovej komunity okolo neho počas normalizácie

Správa (2020, Peter Bebjak) – hraný film o skutočnom úteku Vrbu a Wetzlera z koncentračného tábora Osvienčim

Milan Sládek (2020, Martin Šulík) – portrét míma Milana Sládka

Ostrým nožom (2019, Teodor Kuhn) – hraný film inšpirovaný vraždou študenta Daniela Tupého

Osamelí bežci: Ideme ďalej! (2019, Martin Repka) – portrét členov básnickej skupiny Osamelí bežci Ivana Laučíka, Petra Repku a Ivana Štrpku

Skutok sa stal (2019, Barbora Berezňáková) – dokument o vražde Róberta Remiáša

Amnestie (2019, Jonáš Karásek) – hraný film o komunistických perzekúciách a o vzbure väzňov v Leopoldove

Bol som blízko neba (2019, Dušan Hudec) – dokumentárne mapovanie SNP a vojny ako takej

Svetozár Stračina (2019, Pavol Barabáš) – portrét hudobného skladateľa Svetozára Stračinu

Cesta do nemožna (2019, Noro Držiak) – trikový film o M. R. Štefánikovi

Milan Rastislav Štefánik: Astronóm a cestovateľ (2019, Michael Kaboš) – dokumentárny film o M. R. Štefánikovi pri príležitosti 100. výročia o jeho úmrtia

Milan Rastislav Štefánik: Generál a diplomat (2019, Michael Kaboš) – dokumentárny film o M. R. Štefánikovi pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia

Prípad Kalmus (2018, Adam Hanuljak) – portrét výtvarníka Petra Kalmusa

Toman (2018, Ondřej Trojan) – hraný film na motívy životného príbehu vojnového československého politika Zdeňka Tomana

Smutné jazyky (2018, Anna Grusková) – dokumentárny film o osude karpatských Nemcov na Slovensku

Vycestovacia doložka pre Dubčeka (2018, Juraj Lihosit) – dokument mapujúci praktiky ŠTB v 70. a 80. rokoch 20. storočia

Dubček (2018, Laco Halama) – hraný film o politikovi Alexandrovi Dubčekovi

Válek (2018, Patrik Lančarič) – portrét básnika a politika Miroslava Válka

Inde (2018, Juraj Nvota, Marian Urban) – portrét umelca Alexa Mlynárčika

Jan Palach (2018, Robert Sedláček) – hraný film o Janovi Palachovi

Andrej Hlinka, otec národa? (2018, Vladislava Plančíková) – dokumentárny film o Andrejovi Hlinkovi

Hlinka (2018, Matúš Demko) – dokumentárny film o Andrejovi Hlinkovi

Únos (2017, Mariana Čengel Solčanská) – hraný film na motívy únosu Michala Kováča ml.

Masaryk (2016, Julius Ševčík) – hraný film o politikovi Janovi Masarykovi

Diera v hlave (2016, Robert Kirchhoff) – dokumentárny film o rómskom holokauste

Richard Müller: Nespoznaný (2016, Miro Remo) – portrét speváka a skladateľa Richarda Müllera

Farby piesku (2015, Ladislav Kaboš) – odkrývanie rozdielnych hodnôt arabského a európskeho sveta

Neznámi hrdinovia (2013, Dušan Hudec) – osudy amerických letcov, ktorí pôsobili na Slovensku počas 2. svetovej vojny

  1. Výber koprodukčných animovaných titulov RTVS

Mimi a Líza 1. 13. (2011 2015, K. Kerekesová), seriál

Websterovci 1.– 19. (2015 2021, K. Kerekesová), seriál

Drobci 1. 19. (2016 2023, V. Raýmanová), seriál

Tresky Plesky 1. 13. (2017, V. Zúbek Kocourková), seriál

Chochmesovci 1. - 63. (2017 - 2023, R. Šveda), seriál

Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (2018, I. Šebestová, K. Kerekesová), TV špeciál

Kata Strofová a tajomstvo snehových vločiek (2020, V. Zúbek Kocoureková), TV špeciál

Bolo raz jedno more (2021, J. Kożuch), krátkometrážny film

Mimi a Líza – Záhrada (2022, I. Šebestová, K. Kerekesová), TV špeciál

Websterovci 20.– 26. vo výrobe (2022 2024, K. Kerekesová), seriál

Websterovci vo filme (2022, K. Kerekesová), dlhometrážny film

Čiapka (2022, S. Maksimovič), dlhometrážny hraný film pre deti s animovanými vstupmi

Tvojazem (2023, P. Budinský), dlhometrážny film

Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (2023, F. Pošivač), dlhometrážny film

Lesná päťka 1. 13 (2023 vo výrobe, I. Laučíková, I. Šebestová, A. Gregorčok), seriál

  1. Výber televíznych filmov a dramatických seriálov, ktoré RTVS vyrobila v koprodukcii, resp. v spolupráci s externými partnermi

Kriminálka Staré Mesto, (2010 2013, J. Sebechlebský), dramatický seriál

Mária Terézia (2017 2021, R. Dornhelm), dramatický seriál

Inšpektor Max (2018, J. Chlumský, P. Nikolaev), dramatický seriál

Mohyla (2019, A. Kolenčík), TV film + miniséria

Mami, kúp mi psa (2021, B. Sláma), dramatický seriál

Herec (2021, P. Bebjak), miniséria

Jozef Mak (2021, P. Bebjak), TV film

Čas nádejí (2024, J. Sebechlebský), dramatický seriál

  1. Výber rozprávok, ktoré RTVS vyrobila v koprodukcii s externými partnermi

od roku 2014

Láska na vlásku (2014, M. Čengel Solčanská)

Sedem zhavranelých bratov (2015, A. Nellis)

Johankino tajomstvo (2015, J. Nvota)

Zázračný nos (2016, S. Párnický)

Vianočné želanie (2018, P. Bebjak)

Čarovný kamienok (2019, K. Herczegová)

O liečivej vode (2020, J. Sebechlebský)

Zakliata jaskyňa (2022, M. Čengel Solčanská)

  1. Výber koprodukčných dokumentárnych sérií RTVS

Slovenské kino 1. 12. (2010 2014, rôzni režiséri)

Krásy Slovenska 1. – 25. (2010 2024, rôzni režiséri)

Z mesta do mesta 1. 13. (2011, rôzni režiséri)

Celuloid country 1. 9. (2011, M. Šulík, F. Fabián, I. Ostrochovský)

Deti o deťoch 1. 11. (2011, rôzni režiséri)

Fotografi 1. 10. (2011, rôzni režiséri) 

Jeden deň 1. 12. (2012, Š. Ondruš)

Zbohom súdruhovia 1. 6. (2012, A. Nekrasov)

Nezvyčajné príbehy na slovenskom sídlisku 1. 24. (2012 2013, rôzni režiséri)

Iné ženy 1. 3. (2012, T. Križková, V. Sarkany, K. Krištúfková)

Colnica 1. 13. (2013, rôzni režiséri)

Prvá 1. – 10. (2013, rôzni režiséri)

Súrodenci 1. 16. (2014, rôzni režiséri)

Krotitelia dlhov 1. 12. (2014, B. Špaček)

Fetiše… (2014 2023, rôzni režiséri)

Manifest 1. 15. (2015 2021, K. Zaťko Jarošová)

Zlatá lýra 1. 10. (2016, P. Hledík)

Hudobníci 1. 5. (2016, rôzni režiséri)

Mafiáni 1. 12. (2016, I. Szilvasi)

Tajomné karpaty 1. - 3. (2016 - 2017, E. Baláž)

Slovenskí archeológovia 1. – 19. (2016 2024, J. Chudík)

Súmrak bossov 1. 12. (2017, I. Szilvasi)

Budujeme Slovensko I. III. (2017 2022, rôzni režiséri)

Okupácia 1968 1. - 6. (2018, rôzni režiséri)

Expremiéri 1. – 7. (2018, rôzni režiséri)

Biele vrany a hrdinovia medzi nami 1. 6. (2018, rôzni režiséri)

Zrod divadla 1. 11. (2019 2020, rôzni režiséri)

Storočnica SND 1. 10. (2020, P. Hledík)

Ikony 1. – 12. (2020, rôzni režiséri)

Môj emigrant (2022, rôzni režiséri)

ŠTB: Prísne tajné (2022, rôzni režiséri)

Investigátori 1. – 6. (2022, P. Pokorný)

Mláďatá 1. 7. (2023, Z. Vlach)

Architektúra 58–89 1. 8. (2023, J. Zajíček)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príloha k Tlačovej správe: Vyjadreniu nezávislých filmových producentov k zavádzajúcej argumentácii MKSR a SNS

 

Bratislava, 20. 3. 2024

 

Výber dlhometrážnych titulov koprodukovaných RTVS, ktoré zaznamenali medzinárodné úspechy na špičkových medzinárodných podujatiach

 

Svetloplachosť (2023, Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík) – Europa Cinemas Label na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach

Mimi (2023, Mira Fornay) – Grand Prix v kategórii Generation KPlus na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne

Poznámky z Eremocénu (2023, Viera Čákanyová) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne

Umelohmotné nebo (2023, Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne; nominácia na Európsku filmovú cenu v kategórii Najlepší celovečerný animovaný film

Moc (2023, Mátyás Prikler) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale Rotterdam

Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (2023, F. Pošivač) – Cena poroty v sekcii Contrechamp na Medzinárodnom festivale animovaných filmov v Annecy

Svetlonoc (2022, Tereza Nvotová) – Zlatý leopard v sekcii Concorso Cineasti del presente na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne

Tvojazem (2022, Peter Budinský) – Najlepší celovečerný animovaný film na Medzinárodnom festivale detských filmov v Chicagu

Slúžka (2022, Mariana Čengel Solčanská) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale Tallinn Black Nights, Estónsko

Pongo Calling (2022, Tomáš Kratochvíl) – svetová premiéra na medzinárodnom festivale Sheffield DocFest v Spojenom kráľovstve

Cenzorka (2021, Peter Kerekes) – Cena za Najlepší scenár na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach

Čiary (2021, Barbora Sliepková) – Cena za najlepší dokument, najlepší debut a zvukový dizajn na Medzinárodnom filmovom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava

Služobníci (2020, Ivan Ostrochovský) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne

Žaby bez jazyka (2020, Mira Fornay) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale Tallinn Black Nights, Estónsko

Komúna (2020, Jakub Julény) – svetová premiéra na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov DOK.fest Mníchov, Nemecko

Nech je svetlo (2019, Marko Škop) – Cena za Najlepší film pre mládež, Medzinárodný filmový festival Cottbus, Nemecko

Pomaľované vtáča (2019, Václav Marhoul) – Cena FIPRESCI (Brozen Frog) na Medzinárodnom filmovom festivale Camerimage, Poľsko

Dobrá smrť (2018, Tomáš Krupa) – svetová premiéra na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava

Piata loď (2017, Iveta Grófová) – Krištáľový medveď za Najlepší film v kategórii Generation KPlus na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale

Out (2017, György Kristóf) – svetová premiéra na Filmovom festivale Cannes

Čiara (2017, Peter Bebjak) – Cena za Najlepšiu réžiu na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary

Špina (2017, Tereza Nvotová) – svetová premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale Rotterdam, Holandsko

Baba z ľadu (2017, Bohdan Sláma) – Najlepší scenár v kategórii medzinárodný hraný film na Filmovom festivale Tribeca, USA

Učiteľka (2016, Jan Hřebejk) – Cena za Najlepšiu herečku na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary

Diera v hlave (2016, Robert Kirchhoff) – svetová premiéra na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov DOK Leipzig, Nemecko

Eva Nová (2015, Marko Škop) – Cena FIPRESCI na Medzinárodnom filmovom festivale Toronto

Koza (2015, Ivan Ostrochovský) – Nominácia na Cenu pre najlepší hraný debut na MFF Berlín     

Výber koprodukčných dlhometrážnych titulov RTVS, ktoré portrétujú historické osobnosti a mapujú udalosti slovenskej histórie, čím napĺňajú verejnoprávne poslanie

 

Čas nádejí (2024, Jan Sebechlebský) – dramatický seriál mapujúci život na Slovensku v období 1. polovice 20. storočia

Emília (2023, Martin Šulík) – portrét herečky Emílie Vášáryovej

Pravda je to najdôležitejšie (2023, Maroš Brázda) – portrét filmového režiséra, dramaturga, publicistu a básnika Eduarda Grečnera

Všetci ľudia budú bratia (2023, Robert Kirchhoff) – portrét Alexandra Dubčeka v kontexte doby

Pozor, padá SNG! (2023, Jana Durajová, Lena Kušnieriková) – mapovanie rekonštrukcie budovy Slovenskej národnej galérie v Bratislave

Andy Warhol – americký sen (2023, Ľubomír Ján Slivka) – portrét výtvarníka Andyho Warhola

Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (2022, Patrik Lančarič) – portrét fotografa Deža Hoffmanna

Odpočítavanie – Posledný film Ivana Palúcha (2022, Martin Palúch) – portrét herca Ivana Palúcha

± 90 (2022, Marek Kuboš) – kolektívny portrét generácie slovenských tvorcov dokumentárneho filmu z 90. rokov 20. storočia

Let domov (2022, Tomáš Bojar) – príbeh československých letcov RAF Františka Fajtla a Filipa Jánskeho

Michael Kocáb – rocker verzus politik (2022, Olga Sommerová) – portrét hudobníka a politika Michaela Kocába

Alexander Dubček – Anatómia skoku do prázdna (2022, Robert Kirchhoff) – portrét Alexandra Dubčeka

Slobodní (2022, Slavomír Zrebný) – príbeh priateľstva Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorých nazývali „generálmi tajnej cirkvi“

Peter Dvorský (2022, Iveta Malachovská) – portrét operného speváka Petra Dvorského

Vesmírny kovboj (2021, Lukáš Teren) – portrét významného slovenského kameramana Richarda Krivdu

Ako som sa stala partizánkou (2021, Vera Lacková) – dokumentárny film o Rómoch v partizánskom odboji

Zátopek (2021, David Ondříček) – hraný film na motívy životného príbehu atléta Emila Zátopka

Rekonštrukcia okupácie (2021, Ján Šikl) – dokumentárny film o invázii vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR

Očista (2021, Zuzana Piussi) – dokumentárny film o korupcii v systéme súdnictva, ktorú odhalila Kočnerova Threema

Meky (2020, Šimon Šafránek) – portrét hudobníka a speváka Mira Žbirku

Věčný Jožo aneb Jak jsem potkal hvězdu (2020, Jan Gogola ml.) – portrét speváka Joža Ráža

Komúna (2020, Jakub Julény) – portrét tragicky zosnulého guru, filozofa a básnika Marcela Strýka a undergroundovej komunity okolo neho počas normalizácie

Správa (2020, Peter Bebjak) – hraný film o skutočnom úteku Vrbu a Wetzlera z koncentračného tábora Osvienčim

Milan Sládek (2020, Martin Šulík) – portrét míma Milana Sládka

Ostrým nožom (2019, Teodor Kuhn) – hraný film inšpirovaný vraždou študenta Daniela Tupého

Osamelí bežci: Ideme ďalej! (2019, Martin Repka) – portrét členov básnickej skupiny Osamelí bežci Ivana Laučíka, Petra Repku a Ivana Štrpku

Skutok sa stal (2019, Barbora Berezňáková) – dokument o vražde Róberta Remiáša

Amnestie (2019, Jonáš Karásek) – hraný film o komunistických perzekúciách a o vzbure väzňov v Leopoldove

Svetozár Stračina (2019, Pavol Barabáš) – portrét hudobného skladateľa Svetozára Stračinu

Cesta do nemožna (2019, Noro Držiak) – trikový film o M. R. Štefánikovi

Milan Rastislav Štefánik: Astronóm a cestovateľ (2019, Michael Kaboš) – dokumentárny film o M. R. Štefánikovi pri príležitosti 100. výročia o jeho úmrtia

Milan Rastislav Štefánik: Generál a diplomat (2019, Michael Kaboš) – dokumentárny film o M. R. Štefánikovi pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia

Prípad Kalmus (2018, Adam Hanuljak) – portrét výtvarníka Petra Kalmusa

Toman (2018, Ondřej Trojan) – hraný film na motívy životného príbehu vojnového československého politika Zdeňka Tomana

Smutné jazyky (2018, Anna Grusková) – dokumentárny film o osude karpatských Nemcov na Slovensku

Vycestovacia doložka pre Dubčeka (2018, Juraj Lihosit) – dokument mapujúci praktiky ŠTB v 70. a 80. rokoch 20. storočia

Dubček (2018, Laco Halama) – hraný film o politikovi Alexandrovi Dubčekovi

Válek (2018, Patrik Lančarič) – portrét básnika a politika Miroslava Válka

Inde (2018, Juraj Nvota, Marian Urban) – portrét umelca Alexa Mlynárčika

Jan Palach (2018, Robert Sedláček) – hraný film o Janovi Palachovi

Andrej Hlinka, otec národa? (2018, Vladislava Plančíková) – dokumentárny film o Andrejovi Hlinkovi

Hlinka (2018, Matúš Demko) – dokumentárny film o Andrejovi Hlinkovi

Únos (2017, Mariana Čengel Solčanská) – hraný film na motívy únosu Michala Kováča ml.

Masaryk (2016, Julius Ševčík) – hraný film o politikovi Janovi Masarykovi

Diera v hlave (2016, Robert Kirchhoff) – dokumentárny film o rómskom holokauste

Richard Müller: Nespoznaný (2016, Miro Remo) – portrét speváka a skladateľa Richarda Müllera

Výber koprodukčných animovaných titulov RTVS

Mimi a Líza 1. 13. (2011 2015, K. Kerekesová), seriál

Websterovci 1.– 19. (2015 2021, K. Kerekesová), seriál

Drobci 1. 19. (2016 2023, V. Raýmanová), seriál

Tresky Plesky 1. 13. (2017, V. Zúbek Kocourková), seriál

Chochmesovci 1. - 63. (2017 - 2023, R. Šveda), seriál

Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (2018, I. Šebestová, K. Kerekesová), TV špeciál

Kata Strofová a tajomstvo snehových vločiek (2020, V. Zúbek Kocoureková), TV špeciál

Bolo raz jedno more (2021, J. Kożuch), krátkometrážny film

Mimi a Líza – Záhrada (2022, I. Šebestová, K. Kerekesová), TV špeciál

Websterovci 20.– 26. vo výrobe (2022 2024, K. Kerekesová), seriál

Websterovci vo filme (2022, K. Kerekesová), dlhometrážny film

Čiapka (2022, S. Maksimovič), dlhometrážny hraný film pre deti s animovanými vstupmi

Tvojazem (2023, P. Budinský), dlhometrážny film

Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (2023, F. Pošivač), dlhometrážny film

Lesná päťka 1. 13 (2023 vo výrobe, I. Laučíková, I. Šebestová, A. Gregorčok), seriál

Výber televíznych filmov a dramatických seriálov, ktoré RTVS vyrobila v koprodukcii, resp. v spolupráci s externými partnermi

Kriminálka Staré Mesto, (2010 2013, J. Sebechlebský), dramatický seriál

Mária Terézia (2017 2021, R. Dornhelm), dramatický seriál

Inšpektor Max (2018, J. Chlumský, P. Nikolaev), dramatický seriál

Mohyla (2019, A. Kolenčík), TV film + miniséria

Mami, kúp mi psa (2021, B. Sláma), dramatický seriál

Herec (2021, P. Bebjak), miniséria

Jozef Mak (2021, P. Bebjak), TV film

Čas nádejí (2024, J. Sebechlebský), dramatický seriál

Výber rozprávok, ktoré RTVS vyrobila v koprodukcii s externými partnermi

od roku 2014

Láska na vlásku (2014, M. Čengel Solčanská)

Sedem zhavranelých bratov (2015, A. Nellis)

Johankino tajomstvo (2015, J. Nvota)

Zázračný nos (2016, S. Párnický)

Vianočné želanie (2018, P. Bebjak)

Čarovný kamienok (2019, K. Herczegová)

O liečivej vode (2020, J. Sebechlebský)

Zakliata jaskyňa (2022, M. Čengel Solčanská)

Výber koprodukčných dokumentárnych sérií RTVS

Slovenské kino 1. 12. (2010 2014, rôzni režiséri)

Krásy Slovenska 1. – 25. (2010 2024, rôzni režiséri)

Z mesta do mesta 1. 13. (2011, rôzni režiséri)

Celuloid country 1. 9. (2011, M. Šulík, F. Fabián, I. Ostrochovský)

Deti o deťoch 1. 11. (2011, rôzni režiséri)

Fotografi 1. 10. (2011, rôzni režiséri) 

Jeden deň 1. 12. (2012, Š. Ondruš)

Zbohom súdruhovia 1. 6. (2012, A. Nekrasov)

Nezvyčajné príbehy na slovenskom sídlisku 1. 24. (2012 2013, rôzni režiséri)

Iné ženy 1. 3. (2012, T. Križková, V. Sarkany, K. Krištúfková)

Colnica 1. 13. (2013, rôzni režiséri)

Prvá 1. – 10. (2013, rôzni režiséri)

Súrodenci 1. 16. (2014, rôzni režiséri)

Krotitelia dlhov 1. 12. (2014, B. Špaček)

Fetiše… (2014 2023, rôzni režiséri)

Manifest 1. 15. (2015 2021, K. Zaťko Jarošová)

Zlatá lýra 1. 10. (2016, P. Hledík)

Hudobníci 1. 5. (2016, rôzni režiséri)

Mafiáni 1. 12. (2016, I. Szilvasi)

Tajomné karpaty 1. - 3. (2016 - 2017, E. Baláž)

Slovenskí archeológovia 1. – 19. (2016 2024, J. Chudík)

Súmrak bossov 1. 12. (2017, I. Szilvasi)

Budujeme Slovensko I. III. (2017 2022, rôzni režiséri)

Okupácia 1968 1. - 6. (2018, rôzni režiséri)

Expremiéri 1. – 7. (2018, rôzni režiséri)

Biele vrany a hrdinovia medzi nami 1. 6. (2018, rôzni režiséri)

Zrod divadla 1. 11. (2019 2020, rôzni režiséri)

Storočnica SND 1. 10. (2020, P. Hledík)

Ikony 1. – 12. (2020, rôzni režiséri)

Môj emigrant (2022, rôzni režiséri)

ŠTB: Prísne tajné (2022, rôzni režiséri)

Investigátori 1. – 6. (2022, P. Pokorný)

Mláďatá 1. 7. (2023, Z. Vlach)

Architektúra 58–89 1. 8. (2023, J. Zajíček)

 

 

Filmsurfing


filmsurfing farba s okrajom resizeMexický režisér Alfonso Cuarón (Rím, Gravitácia, Harry Potter a väzeň z Azbakanu) pripravuje nový projekt Billy, Please Call Home. Kvôli stávkam hollywoodskych scenáristov a hercov sa odložilo nakrúcanie filmu Jane s Charlize Theron. Na streame Apple TV+ bude v ponuke seriál Disclamer s Cate Blanchett.

Spomienka na Pavla Geletu

PaloGeleta resizeSedeli sme na záhrade, v jeho poslednom kráľovstve a práve som publikoval nekrológ k úmrtiu slovenského filmára. Pavol Geleta (30. 12. 1937 – 23. 12. 2023) si ho prečítal a po chvíli s jeho typickým úškrnom, povedal: Aj o mne napíšeš? Napíšem. Povedal som. Takže plním slovo. Obyčajne sa lúčime s hercami, režisérmi, scenáristami, významnými kameramanmi...ale o tých, ktorí z pozadia pripravujú a zabezpečujú nakrúcanie – produkčnými, oficiálne vedúcimi výroby a teraz producentami, to odbijeme krátkou správou, ak vôbec. A úspech diela vo veľkej miere závisí od toho, aké majú tvorcovia podmienky pri práci na ňom.

Filmsurfing

filmsurfing farba s okrajom resizeArnolda Schwarzeneggera zadržali na letisku v Mníchove kvôli luxusným hodinkám. Tie chcel politik a herec ponúknuť na charitatívnej aukcii. Podľa unijných predpisov sa musí deklarovať hotovosť nad 10 tisíce euro a rovnako i predmety v tejto cene. Schwarzenegger súhlasil so zaplatením cla, ale objavili sa problémy s bankomatom, lebo mal limitovaný výber hotovosti.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.