Megalopolis
Jeho plán je nasledovný: zbaviť New York City aktuálne premenovaný na Nový Rím vlády najmocnejších rodín, odbremeniť chudobu od dlhov a celú moc nad mestom vložiť do rúk zbedačeného ľudu. Pričom hlavným nástrojom na dosiahnutie takto kontroverzného spoločenského cieľa by sa mal stať jeho vynález, za ktorý už získal Nobelovu cenu: zázračný nový stavebný materiál neobmedzených možností tvarovania, schopný ohýbať nejeden fyzikálny zákon zvaný Megalon. Geniálny architekt Cesar Catilina (Adam Driver) v tvorivom zápale uniká do vlastnej fantázie až do tej miery, že neraz zabúda až priam odsúva do úzadia svojich blízkych. Možno práve z dôvodu nedostatočnej pozornosti pred pár rokmi záhadne zmizla jeho manželka. Mnohí, no najmä niekdajší okresný prokurátor a momentálny starosta Franklyn Cicero (Giancarlo Esposito) ho majú za vraha. On sám v manželkinom zmiznutí vidí samovražedné rozhodnutie, za ktoré môže a z pocitu viny podlieha alkoholizmu, či občasnému pocitu skočiť si z jedného zo svojich už postavených návrhov. Dokonca sa stane na určitej úrovni hmatateľnou aj jeho túžba zastaviť, či aspoň na moment vrátiť čas...
Bolesť zo straty si síce „liečil“ záletmi s televíznou moderátorkou Wow Platinum (Aubrey Plaza), avšak ani tá mu nedokázala pomôcť zabudnúť. A vlastne ju svojou stále trvajúcou túžbou po zosnulej manželke dotlačil až k pocitom nezvládnuteľnej žiarlivosti, dokonca k sobášu z pomsty so svojím strýkom Hamiltonom Crassusom III (Jon Voight), údajne najbohatším mužom sveta. Starec, ktorý už ledva dokáže triezvo myslieť a jeho zdravie upadá zároveň s jeho pochybnou morálkou, má síce svojho ambiciózneho synovca rád, často však podlieha v rozhodnutiach manipulatívnemu vplyvu iného synovca Clodia Pulchera (výstredný Shia LaBeouf). Ten by rád zdedil Crassusovu banku. Všetko sú to reprezentanti spoločenskej vrstvy, ktorá chudobných občanov mesta prakticky zneužíva. Hlása im populistické sľuby na zlepšenie ich životných podmienok, no hlavne s úmyslom udržať si čo najdlhšie štýl života, na aký sú už dlhodobo zvyknutí. Politický diskurz kladie dôraz na Cesarove utopické architektonické plány s mestom, zatiaľ čo voči nemu oponujúci starosta Cicero uprednostňuje snahu udržať neudržateľný status quo a navrhuje výstavbu nového kasína
kvôli efektívnejšiemu výberu daní. Paradoxom je, že starostova dcéra Julia (nádherná Nathalie Emmanuel) nájde oveľa väčšie pochopenie v snahách Cesara, než v tom, za čo tak tvrdohlavo, priam nepochopiteľne bojuje Cicero. Už mala možnosť nahliadnuť do Cesarovej tvorivej imaginácie a dokonca akoby mala dar vidieť aj jeho „hrátky“ s časom, kým ostatní len spravidla strnulo stoja „zamrznutý“ v pauze. Možno bude nakoniec ona tou správnou ženou v Cesarovom živote, schopnou preniknúť až k jeho strápenému srdcu a inšpirovať ho k tomu, aby sa svojich tvorivých predstáv nevzdával. A možno to bude tiež ona, ktorá mu pomôže vymaniť sa z intrigánskych plánov takmer až fašistického Clodia Pulchera na jeho zdiskreditovanie cez morálne citlivý vzťah s puritánskou speváčkou Vestou Sweetwaterovou (Grace
VanderWaal). Pričom sovietsky satelit Kartágo sa rúti na Nový Rím a hrozí, že zničí podstatnú časť jeho plochy...
Snímka Megalopolis režisérskej legendy Francisa Forda Coppolu nesie známky vysnívaného filmového projektu, ktorého realizáciou tvorca strávil niekoľko desiatok rokov vlastného života a zároveň si ho aj sám zafinancoval (120 miliónov z predaja časti vinárstva). Je to monumentálny filmový epos pokúšajúci sa príležitostne dosiahnuť až na to najlepšie z režisérovej tvorby (kriminálna trilógia Krstný otec, vojnová Apokalypsa, spoločensky-paranoidný Rozhovor), pričom svojou až preplnenosťou historickými narážkami, literárnymi alebo inými kultúrnymi odkazmi, filozofickými vhľadmi do vnímania priestoru a času, ľudskej mocichtivosti, politickou satirou na problematické stránky dnešných Spojených štátov neraz diváka zmätie, až svoj film dotlačí na hranicu bizarného síce, ale remeselne veľmi zručne nakrúteného gýču. Je to jasná výhra formy nad obsahom – formy štýlovej, nápaditej, vhodnej pre detailné rozanalyzovanie scénu po scéne. Avšak tiež niekedy zbytočne popisnej, variujúcej už pred tým spomínané motívy a takmer až dusiacej ľudský príbeh naznačený v krátkych intímnych zábleskoch medzi často samoúčelnými exhibíciami fascinujúcej výpravy Beth Mickle a Bradleyho Rubina, kostýmov Mileny Canonero, či dekorácií Lisy K. Sessions. Je to podobne výstredná filmárska skúsenosť, akú divákovi už v minulosti ponúkli napríklad režisérove žánrové experimenty na spôsob jeho interpretácie Draculu (1992) od Brama Stokera. V jednotlivostiach vynikajúca, v rámci celku rozporuplná až priam sa obracajúca proti svojmu vlastnému tvorcovi.
Srdcom celého projektu je vízia alternatívneho New Yorku súčasnosti, ovplyvneného dekadenciou, pompéznosťou antického Ríma, vrátane určitého afektu, ktorý poznať z vystupovania niektorých postáv na najvyšších spoločenských priečkach. Jedná sa o jasne čitateľné varovanie, aby súčasná politika USA nakoniec krajinu neviedla k obdobne osudovému pádu, ktorému sa dávny Rím nedokázal vyhnúť. Spočiatku pôsobí všeobecne s poukázaním na veľké spoločenské rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami. Nezabúda argumentovať scénami akejsi pokryteckej, pokrivenej morálky, kde autority vyžadujú dodržiavanie istých pravidiel spravidla len od iných, pričom samé konajú amorálne a z každého možného individuálneho vzoru, ktorý by aj im samým v ich radoch mohol poslúžiť za inšpiráciu, sa skôr či neskôr stane spochybňovaný, populisticky zavrhnutý
mučeník. V scenári Francisa Forda Coppolu je možné nájsť narážky na reálnu historickú postavu vzdorovitého rímskeho politika Lucia Sergia Catilinu (108 - 62 pred Kristom), inšpiráciu Shakespearovým Hamletom a Búrkou a tiež citáty nejedného starovekého filozofa. K uveriteľnej charakterovej trojrozmernosti, s ktorou by sa dokázal bez problémov stotožniť aj divák, má ale blízko len veľmi obmedzený počet postáv.
Najzrozumiteľnejším sa javí práve pozvoľne sa rozvíjajúci vzťah problematického protagonistu s dcérou konkurenta Juliou. Úvahy o ľudskej smrteľnosti a vyrovnávaní sa so stratou, nechávajúce naplno vyniknúť Cesarovmu zúfalstvu v konfrontácií s vnímaním času. To, žeby sa rád vrátil do dávno stratených chvíľ, keď jeho milovaná žena ešte žila a veľa zo svojich vtedajších postojov by razantne prehodnotil. Zaujímavá je tiež paralela medzi postavou Cesara a tvorivým prístupom samotného Francisa Forda Coppolu, ktorý to v rámci vlastnej filmografie tiež neraz v tvorivom zápale prehnal, zostal nepochopený, nie nepodobne ako ústredná postava Megalopolisu odsudzovaný za svoje megalomanské vízie. Film si v tých premýšľavejších scénach, ktoré sa však nesnažia spomínanú premýšľavosť vyjadrovať až tak prvoplánovo navonok, hľadá, kde je pomyselná hranica únosnosti v tom, kedy je snaha tvorcu vo všeobecnosti o zrealizovanie vlastných snov ešte prospešná a inšpiratívna aj pre publikum, a kedy sa „len“ vtiera do jeho priazne v podobe bezohľadného ega. Z veľa ďalších postáv v príbehu sú v porovnaní s protagonistom a jeho novou láskou len karikatúry, nositelia konkrétnej myšlienky v rámci úvahy, ktorá z príbehu vzrastá alebo nie vždy odôvodniteľné cameá známych hereckých predstaviteľov ako Laurence Fishburne, Talia Shire, Jason
Schwartzman, Dustin Hoffman a iní.
Megalopolis je zaujímavý film. Ani jednoznačne vydarený, ani nevydarený – vzbudzujúci očakávania v každej nadchádzajúcej scéne. Je to odvážny experiment, nespadajúci do dnešnej doby a všeobecne nedivácky. Najviac pravdepodobne osloví milovníkov tvorby samotného režiséra, aj znalcov jeho problematickej tvorivej povahy, ktorá sa, či chce alebo odzrkadľuje aj v jeho filmoch. V rámci jednotlivostí je vynikajúci a hodný podrobného analyzovania, aj keď ako celok sa to v ňom nezmieriteľne bije. Vo svojich rozporoch nakoniec tak trochu odzrkadľuje aj chaotický život v titulnom fiktívnom meste, ktorý sa pokúša zachytiť. Alebo žeby vlastnou chaotickosťou, monumentálnosťou a dekadenciou nakoniec narážal viac na chaotický stav dnešnej všeobecne ľudskej spoločnosti?
Megalopolis, USA, 2024
Dĺžka: 138 minút
Réžia: Francis Ford Coppola
Scenár: Francis Ford Coppola
Kamera: Mihai Malaimare Jr.
Hudba: Osvaldo Golijov
Casting: Courtney Bright
Strih: Glen Scantlebury, Cam McLauchlin
Scénografia: Beth Mickle, Brittany Hites, Freddy Waff, Lisa K. Sessions
Masky: Valli O'Reilly
Kostýmy: Milena Canonero
Produkcia: Francis Ford Coppola, Michael Bederman
Hrajú: Adam Driver, Nathalie Emmanuel, Shia LaBeouf, Aubrey Plaza, Giancarlo Esposito, Jon Voight, Laurence Fishburne, Dustin Hoffman, Talia Shire, Jason Schwartzman, Balthazar Getty, James Remar, Grace VanderWaal, Kathryn Hunter, D.B. Sweeney, Isabelle Kusman, Chloe Fineman, Sonia Ammar, Charlie Talbert, Pat Dortch, Bailey Coppola
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 17. októbra 2024
Foto: Film Europe