Poľský hrdinský étos naplno reflektuje i filmová a seriálová tvorba. Záber je bohatý a zachytáva osobnosti nielen z oblasti politiky – Pilsudski (2019) , Walesa (2013) Andrzej Wajda, kňazov – Ako zabiť kňaza (1988) Agnieszki Holland, Zijeja (2020), Atentát na pápeža (2025), ale aj špiónov – Jack Strong (2014) alebo športovcov – Kulej (2024). Vlastné portfolio majú aj lekári, pamätníci si možno spomenú na seriál Doktorka Eva (1970) uvádzaný v televízii, Plukovník Kwiatkowski (1995) Kazimierza Kutza, ale patrí tu i film Bohovia (2014) režiséra Lukasza Palkowského o chirurgovi Zbigniewovi Religovi, ktorý v Poľsku ako prvý v 80. rokoch transplantoval srdce. Seriál Olovené deti je inšpirovaný reálnou postavou pediatričky Jolanty Wadowskej-Król (1939-2023), ktorá u detí v katowickej štvrti Šopenice, neďaleko hute, identifikovala otravu olovom. Prejavovala sa napadnutím nervového systému, oslabením a ťažkou anémiou. V roku 1974 v spolupráci s lekárkou Boženou Hager -Maleckou uskutočnili bádania u piatich tisícov detí. Podľa dnešných predpisov by boli choré všetky.

Dramatická konštrukcia príbehu je postavená na zápase lekárky s prostredím, reprezentovaným najmä straníckymi predstaviteľmi mesta, ale aj zamestnancami hute. Cítia zo strany lekárky existenčné ohrozenie, lebo tam pracujú takmer všetci živitelia rodín. Navyše sa pripravuje návšteva Brežneva v Poľsku a jej súčasťou má byť i návšteva šopenickej hute. Je vecou prestíže a tiež kariérneho postavenia miestnych súdruhov. Priemysel predstavuje úspechy komunistickej industrializácie. Slúžil súdruhom najmä ako súčasť ideologického boja proti kapitalizmu.

Jolantu (Joanna Kulig) poznávame ako tvrdohlavú ale praktickú osôbku. Jej muž je lekár a majú i dospievajúcu dcéru. Jolanta sa nevie zmieriť s negatívnymi znakmi tunajšieho života, všade je špina, stále treba umývať okná a schnú i kvety. Najkritickejšia situácia je okolo trhu. Huť je hneď vedľa a vo vzduchu spústa olova. V istom okamžiku je svedkom kolapsu malého chlapca, omdlie a ona ho kriesi. Chce si jeho zdravotný stav overiť v nemocnici, ale zistí, že malý pacient tam nie je. Odviezli ho do nemocnice pre dospelých, lebo na detskej klinike už nebolo miesta. Jolanta zistí, že deti sa pohybujú zvláštne, dvíhajú dovysoka nohy ako bociany a celá situácia jepodozrivá. Detská úmrtnosť je vysoká. Pátra po všetkých okolnostiach a nakoniec je presvedčená, že ide o hromadnúotravu olovom. Týka sa takmer výlučne detí. Chce plošné vyšetrenia a ide za profesorkou Krystynou Berger (Agata Kulesza), ktorá sa problémom zaoberala na vyššej vedeckej úrovni. Tá ju spočiatku odbije, ale nakoniec súhlasí so spoluprácou. Zistenia sú alarmujúce.

Táto postava je fiktívna, ale motivovaná reálnou osobou Hager-Maleckou. V niektorých poľských recenziách sa objavila výhrada voči jej polonegatívnemu filmovému obrazu. Je totiž napojená na mestské mocenské komunistické kruhy, zosobnené Zdzislawom Grudzienom (Zbygniew Zamachowski) a upozorňuje ich na nebezpečnú situáciu. Tendencia všetko zamiesť pod koberec je evidentná. Ponúkajú Jolante preloženie na inú kliniku, kde by sa mohla venovať vedeckému skúmaniu ochorenia. Ona je však neodbytná. Chce, aby choré deti odviezli do sanatórií a rovnako sa snaží zistiť, prečo je v ovzduší toľko olova. Pravda sa zakrátkovyjaví. Aby mali komíny hute lepší ťah a urýchlila sa tak výroba, vedenie prikázalo odstrániť z nich látkové filtre. Na Jolantu nasadia istého Huberta Niedzielu (Michal Zurawski), spolupracovníka tajnej služby. Najprv sa ju snaží zviesť, ale to celkom nefunguje, tak pritvrdí. Dá ju s vrecom na hlave priviesť v noci medzi hlady odpadu z hute a tam jej oprie o čelo revolver.

Tvorcovia seriálu sprítomňujú obraz komunistického režimu nielen v pozornej kresbe prostredia a dobových reálií Sliezska v 70. rokoch. Je viac než zrejmé, že bol postavený predovšetkým na ideologických základoch. Nič nebolo dôležitejšie, než snaha presvedčiť všetkých o jeho neomylnosti, lebo všetko ostatné, akákoľvek kritika by ho ohrozila. Zakrýval tak zaostalosť, nedostatok prostriedkov na civilný spoločenský rozvoj. Ekonomickú neschopnosť systému zakrýval tlak na totalitnú kontrolu. Ľudí ako Jolanta režim okamžite perzekvoval a snažil sa všetkými prostriedkami umlčať. Ona spočiatku nenachádza porozumenie ani medzi rodinami robotníkov, ale podarí sa jej presvedčiť predovšetkým matky detí. Keď sa postavia pod okná vedenia hute, všetkým dôjde, že je zle.

Spojenie s Brežnevovou návštevou dáva príbehu širšiu logiku. Komunistické režimy uskutočňovali modernizáciu v sovietskom štýle. Nemala slúžiť zlepšeniu života obyvateľstva, ale bola formovaná a uskutočňovaná v rámci boja s kapitalizmom, jedným z dôležitých ideologickým modulov marxisticko-leninskej ideológie. Ďalším bola vedúca úloha strany a triedny boj. Na jeho čele mali stáť predovšetkým pracujúci a robotnícka trieda. Všeobecná militarizácia cieľov sa prejavovala v dôraze na zbrojenie. Ak sa dnesdiskutuje o dvoch percentách, treba pripomenúť, že za komunizmu dosahovalo 20 až 30% HDP. Preto tieto spoločnosti zápasili s akútnym nedostatkom vo všetkých oblastiach životnej úrovne, vrátane zdravotníctva.

Biografický žáner v poľskom filme, reprezentovaný okrem spomínaného filmu Bohovia i ďalšími ako Umenie milovať (2022) o uznávanej gynekologičke Michaline Wislockej, ktorá vydala v 70. rokoch knihu o ľudskej sexualite, alebo Posledná rodina (2016) o surrealistickom maliarovi Zdislawowi Beksińskom, situovanými do komunistického obdobia, nielen pripomínajú hrdinov doby, schopných vzoprieť sa a revoltovať, ale sú i dôležitými dokumentami doby, pamäti s ktorou by politika už nikdy nemala manipulovať.

Olovené deti (Ołowiane dzieci/Lead Children,TV seriál), Poľsko, 2026
Dĺžka: 5 h 43 min (Minutáž: 52–66 min)
Réžia: Maciej Pieprzyca
Scenár: Jakub Korolczuk
Kamera: Witold Płóciennik
Hudba: Antoni Komasa-Łazarkiewicz, Maria Komasa-Łazarkiewicz
Hrajú: Joanna Kulig, Agata Kulesza, Kinga Preis, Michał Żurawski, Marian Dziędziel, Zbigniew Zamachowski, Sebastian Pawlak, Grzegorz Przybył, Robert Talarczyk, Barbara Lubos-Święs, Julia Polaczek, Ewa Kolasińska, Marcin Bosak, Eliza Borowska, Grażyna Bułka, Jakub Jankiewicz, Mirosława Żak, Kacper Tanistra, Krzysztof Wierzchowski, Joanna Romaniak, Bartłomiej Błaszczyński, Anna Lemieszek, Mariusz Kiljan, Joanna Wawrzyńska, Michalina Błach, Jadwiga Wianecka
Producent: Wiesław Łysakowski
Casting: Alina Trybiło-Falana
Strih: Piotr Kmiecik
Zvuk: Radosław Ochnio
Scénografia: Joanna Macha, Marcelina Początek-Kunikowska
Masky: Jolanta Grzelak
Kostýmy: Agata Culak
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.