Stačí jeden tvrdý náraz hlavou do múra a celý jeho svet sa mu prevráti hore nohami. Do teraz bol úspešným manažérom reklamnej agentúry. Muž činu, ktorý sa nikdy nezdržiaval ničím, čo by v jeho živote akokoľvek presahovalo len povrchné alebo materiálne radosti. Ktorý balil jednu ženu za druhou, aby ich ráno dôkladne zmanipuloval k odchodu. Nikdy ženy nevnímal ako rovnocenných spoluhráčov ako v súkromnom živote, tak v profesii. Damien Sachs (Sacha Baron Cohen) však tento raz potrebuje na zaistenie veľkej zákazky u Guinnessa narýchlo ukázať, aká je ich firma pokroková, ako prenecháva rozhodujúce slovo v kreatívnych otázkach aj ženám a tak narýchlo niekde nájde - samozrejme, s obavami, žeby ho predsa len mohla na jeho pracovnej pozícií neskôr nahradiť – prvú ženu, na ktorú jeho zväčša toxicky mužským správaním znechutená asistentka Ruby (Weruche Opia) narazí na chodbách. A generálnemu riaditeľovi Fredovi Powellovi (Charles Dance) svojou flexibilitou v nasledovaní módnych trendov, hoci len naoko, tým urobí veľkú radosť. Slobodná matka Alex Foxová (Rosamund Pike), čo už dvadsať rokov pre firmu pracuje a sotva si to do tej doby ktokoľvek všimol, okamžite príde s pár sviežimi nápadmi, ktoré by rada predniesla pred správnou radou...

Sklamane si však uvedomí, že je tam po tom všetkom, čo pre firmu už urobila, len do počtu. Namiesto prijatia povýšenia sa odhodlá dať výpoveď. No Damien ju kvôli čerstvo získanej zákazke rozhodne nemôže nechať ísť a v snahe zastaviť ju, sa mu to stane... Prebudí sa do sveta, kde si muži a ženy zamenili svoje mocenské roly. Tento raz sú to ženy, ktoré sa otáčajú za každým zadkom napasovaným v nohaviciach, pokrikujú na uliciach na mužov sexistické poznámky, balia ich a po vášnivo strávenej noci nie a nie im znovu zavolať. Na pozíciách šéfov tlmia akékoľvek pokusy mužov pokročiť v hierarchií vyššie, sú tlačení do toho, aby vyzerali čo najlepšie – vzhľad a používanie „mužských“ zbraní je na upútanie žien dôležitý, tvrdí Damienovi špinavý, otrhaný pouličný tulák s holubmi na hlave (Richard E. Grant). Musí sa preto správne obliekať, ostrihať, oholiť aj komicky bolestne depilovať, prípadne sa pre povýšenie pokúsiť vyspať s aktuálnou generálnou riaditeľkou Felicity Chaseovou (Fiona Shaw), niekdajšou asistentkou Freda Powella. Ženy preberajú aktivitu v riadení celej spoločnosti alebo pasívne doma vysedávajú pred televízormi, zatiaľ čo ich mužské náprotivky ich obsluhujú, perú, žehlia a varia. Ikonické postavy literatúry sa pretransformovali do Doñe Quijoteovej de la Mancha alebo Harriet Potterovej. Jediná šanca Damiena na zvrátenie situácie je vypracovať sa až na úroveň hlavy celej firmy – avšak nebude to určite jednoduché. Možno, keby si viac veril a prípadne sa aj príležitostne pomodlil: „V mene matky, dcéry a duše svätej. Ážen...“

Snímka Dámy majú prednosť režisérky They Sharrock osciluje na pomedzí romance, komédie z pracovného prostredia a spoločenskej satiry, ktorá sa snaží nastaviť zrkadlo zaužívaným a nezdravým mužsko-ženským stereotypom o dominancií a submisivite. Nastavuje zrkadlo nielen súčasnému dobovému sexizmu všade, kde sa človek pozrie – za čo si rozhodne zaslúži uznanie. Avšak nie vždy svoj dobrý úmysel v myšlienkovom posolstve tlmočí tými najvhodnejšími prostriedkami. Dokonca by sa dalo povedať, že v pár scénach sa tak trochu kritika vracia ako bumerang ku kritizujúcemu, nech má akokoľvek oprávnený vlastný postoj. Opäť sa prejavuje lacanovský psychoanalytický argument, že zrkadlo okrem šance ukázať nazerajúcemu jeho zjavné chyby a motivovať ho k prehodnoteniu vlastných hodnôt (tak zaužívaný v našom kultúrnom prostredí ako jednoznačný kritický nástroj), tiež o realite klame, robí ju dvojrozmernou, prevrátenou zľava doprava a deformuje pohyb. Presne tak pôsobí kľúčová zámena mužsko-ženských rolí, ktorá film poháňa vpred. Má v niečom pravdu, no niečo ďalšie zase pre zmenu nedomýšľa. Najväčším kameňom úrazu je klišeovité stvárnenie ústredného dua postáv, ktoré akoby vypadli z romantickej komédie prelomu 90. a nultých rokov – a ktoré už aj vtedy pôsobili trošku zastarane.

Scenár Natalie Krinsky, Cinca Paula a Katie Silberman divákom najskôr predstaví egocentrického playboya Damiena ako jednoznačne povrchnú žánrovú figúrku, ktorá sa ženie za každou sukňou prechádzajúcou v jeho blízkosti, neustále častuje ženské postavy vôkol seba dotieravými poznámkami, zneužíva moc vlastného postavenia v spoločnosti, kde pracuje a spoločne s inými mužskými postavami berie ženským kolegyniam akúkoľvek príležitosť sebavyjadrenia. Nemá ani len štipku šarmu napríklad Mela Gibsona z Po čom ženy túžia (2000) Nancy Meyers, z ktorého napriek tomu, že tiež stvárňoval postavu podľa šablóny, drobnými dramaturgickými „trhlinami“ v nej aspoň prenikali istá nenútene prejavovaná človečina alebo hercova prirodzená charizma. Pôsobí skôr až agresívnym dojmom Matthewa McConaugheyho zo Všetkých mojich ex (2009) Marka Watersa, ako postava natoľko nesympatická, že divák má až problém sa s ním akokoľvek stotožniť a vnímať jeho následnú životnú lekciu, čo ho čaká po pár dôležitých zvratoch, skôr s nezáujmom alebo škodoradosťou – hoci by dej chcel u diváka vynútiť pocit súcitu so spomínanou postavou. Dokonca by sa dalo povedať, že ani samotný Sacha Baron Cohen sa na rolu nehodí a ani sa v nej necíti pohodlne, pokým nedôjde na bizarne fyzické prejavy jeho „rodovej“ transformácie.

Jeho kolegyňa Alex o niečo trefnejšie stvárnená Rosamund Pike je zase na druhú stranu až extrémnym snaživým, zneuznaným, altruisticky obetavým protipólom – tiež podľa šablóny, ktorej by divák mal už od prvých momentov držať palce, súcítiť s ňou. Je tu však scenárom vyvolaný dojem, že to treba robiť už len z princípu. Ženské postavy sú o niečo tvárnejšie ako mužské, avšak opäť platí, že Alex nie je Helen Hunt z Po čom ženy túžia, ale skôr jej „tieň“ Jennifer Garner z Všetkých mojich ex. Čo je možné oceniť je fakt, že v zamenenej role dominantnej manažérky firmy, ktorá si s Damienom robí, čo sa jej zachce, nedovolí mu prejaviť sa a „zneužije“ ho na jednu noc, si to herečka celkom zábavne dokáže užiť a divák zároveň s ňou. Avšak dokáže si užiť aj niečo iné? Samotná dejová premisa spoločenskej zámeny patriarchátu za nie práve matriarchát, ale jeho patriarchátom zdeformovanú verziu je prepožičaná z francúzskeho (a predsa len o niečo lepšieho) filmu Je Ne Suis Pas Un Homme Facile (2018) od Eléonore Pourriat z roku 2018, ktorú scenár využíva v prvom rade na rozohratie komediálnej frašky. Muži sú takí a ženy onaké, pričom nikto nemá príležitosť vyjsť zo svojej zaužívanej škatuľky a začať sa prejavovať proti bežným očakávaniam alebo o niečo viac ako plnokrvní ľudia.

Dalo by sa povedať, že väčšina humoru snímky Dámy majú prednosť stojí a padá na jednom vtipe, ktorý sa mnohonásobne variuje od začiatku do konca - niekedy vtipne, no väčšinou skôr únavne. Skresanie „človečiny“ v postavách filmových príbehov vznikajúcich na netflixovskom výrobnom páse nie je ojedinelá výčitka charakteristická len pre tento film. Fakt, že streamovacia platforma bežne rada zdôrazňuje progresívnejšie spôsoby zmýšľania v zápletkách a náhľade na postavy, tu poukazuje na určitý rozpor. Francúzska aj americká verzia príbehu spadá pod ich produkciu, no vo svojom vyznení budí skôr dojem nezdravého, snáď dokonca už prežitého názorového konzervativizmu. Mocenská zámena v postavení žien a mužov napríklad z legendárnej poľskej sci-fi komédie Sexmisia (1984) Juliusza Machulskiho pôsobí v porovnaní s tým oveľa premyslenejšie a vyzretejšie. Takisto zamrzí, že sa scenáristi aspoň nepokúsili o ideový náčrt možného zlúčenia matriarchátu a patriarchátu v niečom treťom, paradoxnom, čo by ich presahovalo. Takto divákovi zostali pre zábavu už len herecké výkony ústredného dua a štandardné remeslo kameramana Harisa Zambarloukosa, na bizarné zámeny rolí upozorňujúca kostýmy Lauren Reyhani a v podobe melodického "tlaku" na vyvolanie komického efektu za každú cenu hudba Atliho Örvarssona. Dámy majú prednosť sú raritou – film zaujímavý vo svojej premise a drobných jednotlivostiach, avšak rozporuplný a nie práve vydarený ako celok.

Dámy maju prednosť (Ladies First), USA 2026
Dĺžka: 91 minút
Réžia: Thea Sharrock
Scenár: Natalie Krinsky, Cinco Paul, Katie Silberman
Kamera: Haris Zambarloukos
Hudba: Atli Örvarsson
Casting: Jina Jay
Strih: Mark Everson
Zvuk: Nina Rice
Scénografia: Chris Lowe, Sandra Phillips
Masky: Karleigh Williams
Kostýmy: Lauren Reyhani
Producenti: Liza Chasin, Eleonore Dailly
Hrajú: Sacha Baron Cohen, Rosamund Pike, Emily Mortimer, Charles Dance, Richard E. Grant, Fiona Shaw, Paul Chahidi, Kathryn Hunter, Bill Paterson, Tom Davis, Maja Simonsen, Weruche Opia, Kadiff Kirwan, Jordan Metcalfe, Nick Owenford, Danny Ashok, Amy Fox
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.