Sympatický, no nie príliš talentovaný tím má ambície dosiahnuť niečo veľké a najme si na to nekonvenčného trénera. Premisa stará a opozeraná natoľko, že z nej navonok nemožno už hádam nič viac vyžmýkať. Kokosy na snehu (Cool Runnings), Hokejový zázrak (Miracle) alebo Orol Eddie (Eddie the Eagle) - to je len niekoľko príkladov z daného subžánru, ktoré môžu divákovi napadnúť, pričom preferencia bude determinovaná najmä generačnými dôvodmi.

Obraz dediny zaberá v poľskom filme rozsiahle teritórium s vlastným vývojom, zodpovedajúcim do značnej miery potrebám doby ako ideologickým, tak estetickým. Kolíše medzi zobrazením negatívnym a pozitívnym, posunom od komunistických doktrín o zaostalosti dediny a potrebe jej radikálnej zmeny, až k hľadaniu poetiky, zodpovedajúcej charakteru roľníckeho života, spätého s prírodou a tvrdým étosom práce, ktorému sa podriaďovala aj existenčná, morálna a hodnotová hierarchia života dediny.

„Milé děti, strýček Billy vám říká: Nekupujte si drogy! Staňte se popovou hvězdou a lidé vám je budou dávat zadarmo“, hovorí Billy Mack (Bill Naghty) v obnovenej premiére filmu Láska nebeská. Snímka rozpráva mirkopríbehy o podobách lásky v predvianočnom romantickom Londýne. Citové vzplanutia, ochladnutia, obavy a podozrenia, prirodzené ľudské pocity a túžby si nachádzajú cestu k divákovmu srdcu už dvadsať rokov. Toľko veľa postáv a osudov sa prepája vďaka láske, ktorá je všade okolo nás...

Keď sme videli D'Artagnana (François Civil) naposledy, snažil sa práve zachrániť svoju milovanú Constance (Lyna Khoudri) pred sprisahancami, ktorých intrigánsky rozhovor si chvíľu pred tým vypočula a razom sa pre nich stala jej existencia nepohodlnou. Nech však robí, čo robí, sám skončí dočasne omráčený v drevenej truhle. V šťastnej chvíli sa mu síce podarí utiecť a vzdorovať protivníkom, no namiesto toho, aby oslobodil nevinné a tak trochu naivné dievča, čo mu neraz pomohlo v kritickej chvíli, náhradným žieňaťom v núdzi sa mu stane z nejakého neznámeho dôvodu tiež väznená a mučená Milady de Winter (vynikajúca Eva Green). Tá, ktorá svojho času pomáhala kardinálovi de Richelieu (Eric Ruf) a niekomu neznámemu na najvyšších politických miestach prostredníctvom absentujúceho diamantového náhrdelníka kráľovnej Anny (Vicky Krieps) nahovoriť neistému francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIII. (Louis Garrel), že ho podvádza s britským vojvodom z Buckinghamu (Jacob Fortune-Lloyd) a vďaka jeho žiarlivosti rozpútať vojnu. Pričom ich hlavným úmyslom bolo eskalovať stále živý dobový spor medzi katolíkmi a protestantmi...

Jeden z najpopulárnejších talianskych hercov Michele Placido, známy u nás ako komisár Catani, sa podpísal ako režisér pod film Caravaggiov tieň. Slávny taliansky maliar Michelangelo Merisi da Caravaggio, známy pod menom Caravaggio (1571-1610) je nesporne najzaujímavejšou osobnosťou dejín umenia. Predovšetkým tvorbou, ale aj búrlivým životom a v neposlednom rade aj tým, že za vzoprel dogmatickým názorom cirkvi. Celý život ho sprevádzali, hádky, bitky, odsúdili ho za vraždu, neustále cestoval, skrýval sa, aby nakoniec, dodnes zahmlene, skončil svoju púť v 38- rokoch v prístave Porto Ercole.  Nikto nevie, ako zišiel zo sveta, jeho telo sa nikdy nenašlo.

Žánrové a tematické súradnice životnej odysey siroty Andreasa Eggerta, situovanej do horského prostredia Álp, s najväčšou pravdepodobnosťou určuje rámec tvz. heimatfilmu, žánru ktorý zaznamenal boom najmä po druhej svetovej vojne ako v Rakúsku, tak aj v Nemecku. Preklad tohto termínu je zložitejší, lebo výraz „vlasť“, ktorý je v názve, nemá presne určené hranice, týka sa predovšetkým Álp s presahmi ako národnými, tak jazykovými. Predchodcami heitmatfilmu sú volksfilm, populárny najmä začiatkom 20. storočia. Postupne sa formuje bergsfilm, spojený s medzivojnovým obdobím. V bližšom popise tematickej orientácie týchto žánrových odkazov, nájdeme niekoré línie, s ktorými pracuje i režisér Hans Steinbichler vo filme Celý život. Vychádza z rovnomenného románu Roberta Seethalera. V češtine vyšiel jeho Trafikant (2014).

Býva príjemným zvykom, že sa počas decembrových dní v kinách objavujú filmy tematicky spriaznené s obdobím Vianoc. Zväčša ide o rodinné filmy, moderné rozprávky, ale prichádzajú aj snímky, ktoré sú orientované na dospelého diváka. Dospelý divák nazerá na vianočné sviatky úplne inou optikou ako dieťa, a preto znesie aj temnejšie a cynickejšie pohľady na tieto „najkrajšie sviatky roka“, čo je azda aj dôvodom, prečo sa tešia obľube snímky, ktoré by sme mohli označiť za vianočné horory. Tie sú nám niekedy ponúkané v odľahčenom šate, tak ako je to aj v prípade snímky Šťastné a krvavé, a okorenené dávkou čierneho humoru.

Tesne pred tým, ako Alžbetka (Petra Vančíková), hrdinka predchádzajúceho dielu, v pokročilom veku a vzpierajúc sa tradičným rozprávkovým konvenciám o šťastnom živote až do smrti, naposledy vydýchne, obráti sa na svojho syna Lukáša (Lukáš Frlajs) s prianím, aby opustil rodný mlyn a odišiel do sveta hľadať šťastie. Jakubko, jej milovaný manžel, už dávno leží v hrobe a Zubatá (Ľudmila Swanová) si pri prahu odhodlane chystá svoju vystreľovaciu kosu na ďalšiu „fušku“. Lukáš reflektujúci osobnú stratu len čiastočne, sa smrtonosnej starene aspoň povyhráža, že keď ju stretne nabudúce, zlomí jej pracovný nástroj minimálne na dva kusy... A vydá sa na čiastočne oidipovskú, čiastočne odyseovskú púť za absentujúcou rodičovskou náhradou. Napríklad taká Lucia (nádherná Valéria Frištik) s kliatbou sužovaného susedného kráľovstva by mohla byť preňho dobrou voľbou. Každý Lukášov krok by od teraz mal byť sústredene strážený pod dohľadom kmotry Perinbaby (originál Giulietta Masina, zopár nepoužitých záberov od minula, plus-mínus nejaká tá anonymná herecká náhrada, zamaskovaná pod mnohopočetnými vrstvami kostýmu), prípadne sprevádzaný oddaným psím chlpáčom Uchom...

Dobrý námet možno nie je polovicou úspechu, no ak sa môžu tvorcovia opierať o pozitívne prijatú knižnú predlohu, potom sa šance na kvalitný výsledok určite násobia. To bol i prípad filmu Dcéra divočiny, ktorého sa chopil známy režisér Neil Burger a hlavnú rolu v ňom stvárnila britská herečka Daisy Ridley, známa z poslednej trilógie Hviezdnych vojen. Očakávania však v tomto prípade neboli naplnené a celé to dopadlo trochu inak.

Budúci rok Godzilla oslávi svoje 70. narodeniny a štúdio Toho pri tejto príležitosti predstavuje nový film: Godzilla Minus One je v podstate reštart, ktorý by sa dal považovať za akýsi prequel k pôvodnému filmu z roku 1954. Alebo ako začiatok alternatívnej série príbehov. Režisér Takaši Jamazaki už do kontaktu s Godzillou prišiel dvakrát. Prvýkrát keď skrze CGI ukázal slávneho obrieho jaštera vo svojom filme Always: Sunset on Third Street 2 a druhýkrát pri práci na Godzilla: The Ride, jazde v japonskom zábavnom parku. Nakrútiť film s Godzillou v centre diania pre neho teda znamenalo splnenie sna a s filmom Godzilla Minus One sa vracia ku koreňom príbehu slávneho kaiju. Na pozadí Japonska zdevastovaného a demoralizovaného druhou svetovou vojnou sa Godzilla, hrozba katastrofických rozmerov, vracia do krajiny. Na jej porazenie sa Japonci musia pripraviť bez spoliehania sa na pomoc armády alebo iných krajín.