To sa mi snáď len zdá (Dream Scenario)
Ľudské sny sú odjakživa niečim, čo fascinuje či už umelcov, filozofov, alebo vedcov. Prečo vlastne snívame, čo presne sny ovplyvňuje a prečo si niektoré z nich pamätáme a iné zase nie? Snenie malo taktiež vplyv na svetové dejiny a nemalou mierou sa tejto tematike venujú i filmári vedomí si jej potenciálu. Najnovším prírastkom do tejto skupiny je tretia snímka Kristoffera Borgliho To sa mi snáď len zdá, kde sa hlavnej úlohy chopil niekdajší držiteľ Oscara Nicolas Cage. Podarilo saj je však priniesť niečo nové, alebo ponúka iba klasické mnohokrát videné trópy?
Hlavnou postavu je Paul Matthews (Nicolas Cage), slabošský a poľutovania hodný vysokoškolský profesor neschopný ani len toho, aby sa poriadne postavil bývalej kolegynivykrádajúcej jeho prácu. Podstatné aspekty ich vzájomného vzťahu rieši jeho vlastná manželka, ani deti o ňom nemajú práve najlepšiu mienku ak je niečímskutočnevýnimočný, tak len vlastnou nevýnimočnosťou. To sa však jedného dňa zmení, potom čo sa začne nevysvetliteľne objavovať v snoch nielen známych no i neznámych ľudí. A tých čoraz viac pribúda, až sa Paul stáva nečakaným fenoménom v spoločnosti, o ktorý javia záujem úplne všetci. Kam ho však zavedie nečakaná a ničím nezaslúžená sláva?
Samotný dej je inšpirovaný príbehom tajomného muža, ktorý sa začal prvýkrát objavovať v snoch psychiatrických pacientov v roku 2006. Jeho identita, ak nejaká existuje, je dodnes zahalená rúškom tajomstva, no jeho tvár sa mala údajne zjaviť viac než tritisícke mužov. Nórsky režisér a scenárista Kristoffer Borgli sa rozhodol pre svoj prvý zahraničný film použiť túto udalosť, pričom vychádzal i z teórií dobre známeho švajčiarskeho lekára Carla Junga. A to aj navzdory tomu, že ich v podstate považuje za nezmyselné, no o to viac umelecky stimulúcejšie. Čo je nakoniec badateľné aj z tónu jeho snímky.
Z pohľadu zápletky je tak relatívne nepodstatné, ako sa môže niekto tak obyčajný ako Paul odrazu premietnuť dokolektívneho podvedomia. Borgliho ďaleko viac zaujíma čo presne z toho vyplýva pre hlavného hrdinu a nastavuje mutýmto spôsobom zrkadlo. Paul totiž nie je veľmi nadšený, ako pasívne sa v hlavách ľudí prejavuje, čo pritom plne korešponduje s jeho povahou. No ani potom čo začne byť jeho úloha znenazdajky aktívnejšia (skvelá je scéna s asistentkou niekde v polovici), film poukazuje na jednoznačný kontrast medzi dianím v snoch a realite a v konečnom dôsledku je to pre neho ešte o niečo horšie. A práve počnúc týmto bodom sa všetko začne kaziť úplne a novozískaná pozornosť odrazu prestáva byť úplne žiadúca. Asi sa však nepatrí podrobnejšie spoilerovať.
Škoda len, že od tohto bodu, ktorým sa pritom Borgli očividne snaží o vdýchnutie čerstvého života do svojej látky začína nabaľovať nové a nové myšlienky, no ani v jednom prípade nejde poriadne do hĺbky. Najvýraznejšia je až príliš očividná no vlastne nijak výnimočne podaná satira na cancel culture a v úplnom závere navyše prehodí totálnu výhybku a dej ukončuje po vzore niektorej z epizód seriálu Black Mirror. Že sa to tam ani poriadne nehodí a že by sa dal okolo toho vystavať vlastnýa o mnoho rafinovanejší či zábavnejší film je však iba jedným z čiastkových problémov.
Borgli má totiž nesporne nápady, no citeľne mu chýba väčšie vizuálne cítenie, čím takmer všetko – až na pár menších výnimiek - pôsobí tak nejak všedne a málo atraktívne. Dalo by sa síce argumentovať, že možno je to tak schválne, aby narušil divácke očakávania, čo však z toho keď mnoho režisérov pred ním (spomeňme len Večný svit nepoškvrnenej mysle od Michela Gondryho) dokázalo niečo podobné zachytiť i s obmedzeným rozpočtom pôsobivejším spôsobom. No keď už nič iné, film aspoň neustále ťahá mimoriadne presnýNicolas Cage v ďalšej zo svojich fascinujúcich rolí a zas a znova tým potvrdzuje, že má dobrý čuch pre výber netradičných, vonkoncom nie hlúpych, látok.
I vďaka jeho účasti je tak miestami trochu ospalejšie vedená a nie úplne dotiahnutá satira - funkčnejšia skôr v konkrétnych scénach než v celku ako takom - snímkou, ktorá minimálne stojí za pozornosť. Niekomu môže navyše imponovať originalitou námetu natoľko, že tá mu v konečnom dôsledku prebije i spomínané nedostatky. Osobne som však čakal predsa len viac.
To sa mi snáď len zdá (Dream Scenario), USA, 2023
Dĺžka: 102 minút
Réžia: Kristoffer Borgli
Scenár: Kristoffer Borgli
Kamera: Benjamin Loeb
Hudba: Owen Pallett
Strih: Kristoffer Borgli
Scénografia: Zosia Mackenzie
Masky: Colin Penman, Tori Binns
Kostýmy: Natalie Bronfman
Produkcia: Lars Knudsen, Ari Aster, Tyler Campellone, Jacob Jaffke, Nicolas Cage
Hrajú: Nicolas Cage, Julianne Nicholson, Michael Cera, Tim Meadows, Dylan Gelula, Dylan Baker, Jessica Clement, Lily Bird, Star Slade, Kaleb Horn, Liz Adjei, Paula Boudreau, Marnie McPhail, Noah Lamanna, Maev Beaty, Marc Coppola, Krista Bridges, Conrad Coates, Stephen R. Hart, Sofia Banzhaf, Al Warren, Kate Berlant, Jennifer Wigmore, Alton Mason, Noah Centineo, Amber Midthunder, Nicholas Braun, Lily Gao, Richard Jutras, Nicole Leroux, Domenic Di Rosa, Jeremy Levick, Jordan Raf
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 11. apríla 2024
Foto: ASFK