Hneď na úvod je myslím si užitočné, položiť si otázku, ktorou sa zaoberajú odborné pojednania o žánri, či podžánri biografických filmov, a tou je zmysel a cieľ príbehov zo života reálnych postáv. Režisér Jakub Červenka so scenáristkou Ninou Morgenstein videli Ondreja Nepelu v kontexte totalitného režimu a cielili na jeho manipulačné zásahy do života výnimočnej postavy československého športu. Jeho úspechy už nikdy nikto nezopakoval a zásluhy komunistickej moci boli na sláve krasokorčuliarskej hviezdy mizivé. Napriek tomu si ho privlastňovali a dokazovali mu, že vlastne môžu všetko. Do ostrého stretu s mocou sa nedostávali len tí, ktorí sa jej vzopreli a zaradili medzi disidentov. Pozorne dohliadala a strážila všetky verejné osoby športovcov, umelcov i vedcov a snažila sa ich modelovať ako chodiace dôkazy o svojej úspešnosti. Ideové vlákno svojich úvah vysvetľuje Červenka v jednom z rozhovorov a začína zrejme niekde pri príprave filmu Hovory s TGM (2018), ktorý produkoval i režíroval. „ Keď si vezmete obdobie od roku 1928 do normalizácie v sedemdesiatych rokoch, zaujalo ma to ako určitý protipól k Hovorom s TGM. Na jedenej strane myšlienky demokracie a slobody, na druhej strane Nepela ako veľká hviezda tej doby a otázka, čo totalitný režim dokáže urobiť i s takouto osobnosťou. Ako ju využije pre propagandu a ani on nemôže v totalite žiť slobodne.“ Ako sa teda podarilo naplniť takto rámcovaný zámer?

Tvorcovia situovali príbeh filmu Šampión do roku 1973. Rok predtým získal Nepela (Adam Kubala), v tom čase trojnásobný majster sveta, na OH v Sappore zlatú medailu. Mal tobyť koniec jeho kariéry reprezentanta a chcel pokračovať v americkej ľadovej revue Holiday on Ice, kde v tom čase už pracovala krasokorčuliarka a jeho dobrá kamarátka Hanka Mašková. Padne však rozhodnutie o majstrovstvách sveta v Bratislave a tak ho komunistickí šéfovia tlačia k účasti. Jeho presun do Ameriky sa odkladá. Neprijíma túto situáciu ľahko, navyše vo Francúzsku pri autohavárii umiera Mašková. Stojí pri ňom trénerka Hilda Múdra (Jana Nagyová) i speváčka Eva Pilarová (Martina Jindrová). Zoviera ho kruh eštebákov, sledujúcich legendu na každom kroku. Dôjde im, že jeho orientácia je odlišná a sú ochotní ho v prípade nejakých podozrivých pohybov vydierať aj v tomto smere. Dostávame sa aj k jeho vzťahu k Romeovi (Cyril Dobrý), ktorý s otcom pracuje na štadióne. V istom momente sa vytratia na večierok a Ondrej mizne v obklopení priateľov a obdivovateľov, čo má byť zrejme náznak jeho obáv z „prezradenia“. Dozvieme sa ešte o vyhrážkach trénerke, tajní ju navštívia doma a nie je to príjemný rozhovor. Tvrdia, že následky zlyhania Nepelu zasiahnu aj jej rodinu. V závere sa koná očakávaný triumf a cesta do Ameriky je otvorená. Daň zaodchod do imperialistickej cudziny je tvrdá. Meno Ondreja Nepelu prestáva v Československu na dlhé roky existovať.

Aj keď je tento variant jeho príbehu v zámere jasnejší a zreteľnejší než v Nepelovi Gregora Valentoviča, má problémy s dramaturgiou a nedostatkom presnejšieho uchopenia Nepelovej osobnosti, čo je zase hlbšie a prepracovanejšie u Valentoviča, kde je v popredí zmysel pre povinnosť, citlivého a vlastne aj trochu submisívneho introverta, zaťaženého zúfalou snahou po slobodnom živote. Zdá sa, akoby redukcia hernej plochy do dvoch dní zužovala možnosti demonštrovať viac, než náznaky vzťahov v rodine, alebo k jeho potenciálnemu partnerovi. Ten je podľa všetkého sklamaný, dokonca, ako sa vyjadrí otec, na pokraji nervového zrútenia. Z rozvíjania dramatických okolnostiach tohto vzťahu, ktorý by iste priblížil vnútorný svet Nepelu, tvorcovia rezignujú. Pilarová je tiež len súcitnou postavou v pozadí. Viac sa nedozvieme, lebo žiadne z týchto náznakov saďalej nerozohrávajú a dej je futrovaný povrchnými scénami z ulíc a zo štadiónu, v podstate nefunkčnými komentármi k Nepelovým súperom. Vzniká pocit, akoby sa nad rozprávaním vznášalo nejaké nehmatateľné tabu, pred ktorým sa usilovne brzdí, možno z piety, možno z nejakých iných dôvodov. A platí to pre oba filmy. Aj ikona bola nesporne živým človekom s komplexom povahových vlastností pozitívnych , aleaj negatívnych. O tých neostala ani zmienka. Viac odvahy a menej uctievania by sprítomnili aj takýmto spôsobom Nepelu v celej šírke jeho ľudského rozmeru a zložitých životných osudov.

Cudne sa mlčí o jeho odchode, začiatkoch nového života, tak odlišného od všetkého, čo opustil. V čom ho kompenzoval a v čom ho tak mohol sklamať? Replikuje sa úplne identická časť jeho života, iste dramatická, ale prečo ju musíme absolvovať dvakrát? Dnes je pre nás určite zaujímavejšia téma skúsenosti z dvoch rozdielnych režimov, vo chvíli, keď sa hranica medzi nimi rozplýva a idyla Západu, v ktorej sme desaťročia žili, sa prapodivne mení a spochybňuje. Nedala sa táto jeho skúsenosť, či poznanie aspoň v závere nejako rekonštruovať? Jeho rodina a priatelia ju iste aspoň prostredníctvom listov poznali. Otázok je viac než odpovedí. K odvahe na ich hľadanie asi musíme dospieť. Umelecky a zrejme aj ľudsky.

Šampión, Slovensko, Česko, 2026
Dĺžka: 90 minút
Réžia: Jakub Červenka
Scenár: Nina Morgenstein, Jakub Červenka
Kamera: Martin Štrba
Hudba: Michal Novinski
Casting: Tereza Libovičová
Strih: Branislav Vincze
Zvuk: Ielyzaveta Nazarenko
Scénografia: Milan Býček
Masky: Juraj Steiner, Alice Dvorská
Kostýmy: Katarína Štrbová Bieliková
Produkcia: Ondřej Kulhánek, Petr Kratochvíl, Tibor Búza, Jakub Červenka, Alexander Smik
Hrajú: Adam Kubala, Jana Nagyová, Karel Dobrý, Martina Jindrová, Miroslav Hanuš, Cyril Dobrý, Jozef Vajda, Roman Luknár, Peter Kočiš, Zuzana Stavná, Ondřej Kavan, Tomáš Měcháček, Alexander Bárta, Ela Lehotská, Matúš Hollý, Kristína Spáčová, Adela Dukátová
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 26. marca 2026
Foto: ČSFD cz.