Mary Bronstein sa zamerala vo filme Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem na komplikovaný život psychoterapeutky Lindy (Rosa Byrne). Psychoterapeutky, ktorá by sama viac potrebovala pomoc ako jej pacienti. Expozícia je priam bombastická - Linda zistí, presnejšie jej chorá dcéra ju upozorní, že kúpeľňa je plná vody. A zrazu spadne aj strop a cez dieru sa do bytu leje voda. Niet inej možnosti len utiecť a ubytovať sa v lacnom penzióne. Až potom sa začína odvíjať komplikovaný život ženy na pokraji nervového zrútenia, ktorá musí zvládnuť chorobu svojej dcéry (Delaney Quinn), dlhú neprítomnosť manžela, ktorý jej stále len niečo vyčíta, musí sa vyrovnať s komplikovaným vzťahom ku kolegovi takisto terapeutovi (Conan O´Brien), ktorý jej azda chce aj pomôcť zo začarovaného kruhu, ale Linda sa vzpiera. Vie len toľko, že chce mať pokoj, ale dobré rady, ako to dosiahnuť akoby by odmietala. Má pocit frustrácie a úplnej bezmocností. Rosa Byrne získala za túto rolu Cenu za najlepší herecký výkon na vlaňajšom Berlinale. Okrem toho bola nominová na Oscara a na cenu BAFTA. Právom.

V ostatnom čase som mala šťastie na filmy, ktoré sa výrazne zapíšu do dejín kinematografie najmä hereckými výkonmi. Takou je aj snímka Mary Brostein. No jedným dychom treba dodať, že prispela k tomu aj rafinovaným scenárom, ešte rafinovanejším stvárnením a bravúrnym spájaním žánrov. Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem je predovšetkým psychologická dráma o náročnosti rodičovstva, presnejšie krízy materstva, trochu horor, trochu čierna komédia. Už samotný názov je zavádzajúci snažiaci sa viesť diváka nevypočítateľným smerom. Nič nie je jasné, nič nie je jednoznačné. Lindina klientela je rôznorodá, Caroline (Danielle Mcdonald) materstvo zrejme ubíja, utečie zo sedenia, nechá jej na starosti mále dieťa Rileya, druhá frustrovaná mama má problémy s tehotenstvom, mladý muž čudným spôsobom spája svoje problémy s ňou, či skôr si ich vysníva. Kolega jej chce aj nechce poradiť. Medzitým sa diera na prenajatom byt zväčšuje, nádej na opravu v nedohľadne, bývanie v penzióne čoraz neznesiteľnejšie, vrátane odpornej recepčnej, ktorá má množstvo výhovoriek, aby jej nemusela predať víno alebo iné veci. A navyše Linda sama sa správa ako jej pacienti. Musí chodiť na sedenia čo sa týka dcéry, ktorá ma zavedenú sondu na podávanie potravy a tá by sa mala už odstrániť. Lenže to nie je jednoduché, lebo matka sa sedeniam vyhýba, lekárka je bezmocná. Zmätená a nerozhodná Linda je šťastná, keď deň prežije bez väčších problémov. Každý deň potrebuje nový impulz a odvahu, aby ho prežila bez „škrabancov“na duši.

Kríza materstva a zároveň existencionálne problémy sú dominantou tejto story. Dominantou príbehu o trampotách žien sužovaných po prvé pocitom zlyhania a po druhé nedostatkom uznania ich práce a osobnosti. Linda sa cíti byť zbytočná, s pocitom, že krachuje na všetkých frontoch, je hysterická, depresívna, pije a nevyhýba sa ani drogám. Tento problém sa netýka len ústrednej hrdinky, ktorá nezíde z obrazu (kamera je sústredená len na ňu), ale na všetky ženy, ktoré tento problém sužuje. Ku cti režisérky Mary Bronstein slúži, že nikdy nevieme čo je realita a čo je len fantázia Lindy. Jej stav osciluje medzi realitou a halucinogénnymi stavmi a presviedča samú seba, že takto je to najlepšie. A nad ňou, ako symbol katastrofy, visí deravý strop, z ktorého síce vidieť nebo, ale nie východisko. Jeho „zaplátanie“ bude možno liekom a nádejou na normálny život.

Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem je však filmom predovšetkým hlavnej predstaviteľky Rose Byrne, režisérky Mary Bronstein a kameramana Christophera Messina. Rose Byrne preto, lebo rozohrala širokú škálu svojho herectva od spomínanej hystérie, nepokoja a zúfalstva až po pokoru a oddanosť svojmu osudu. Málokedy máme možnosť vidieť zrelší a dokonalejší výkon aký táto herečka predviedla. Mary Bronstein zato, že presvedčila, že aj artový film možno poňať na jednej strane realisticky, na druhej zasa experimentálne. A s nesmiernym citom a humorom sa vysmiala tak preferovanému kultu terapii. Kameraman Christopher Messina je majstrom svojho remesla, dôraz kládol na úplné obnaženie stavu hlavnej hrdinky a navyše naturalisticky a zároveň snovo dokreslil dusivú atmosféru a stratu kontroly aktérov nad svojimi životmi. Doplnil obrazom najmä to zašifrované, čo nestačili vyriecť slová.

Snímka Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem je vážna výzva na tému materstva. Jedného naplňuje, druhému je na obtiaž, niekto sa s tým nedokáže vyrovnať. Naučiť sa akceptovať tieto názory si žiada veľkú dávku tolerancie, lebo problém nie je tak jednoznačný, ako sa zdá. Spoločnosť musí však dospieť, aby dokázala pochopiť argumenty všetkých postihnutých. Odsúdiť je to najjednoduchšie, ale rozhodne nie správne. Rozhodne je to snímka, ktorá treba vidieť najmú pre vynikajúci herecký výkon Rose Byrne a takisto pre závažný problém nabádajúci do diskusie umelecky nevšedným spôsobom.

Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (If I Had Legs I'd Kick You), 2025
Dĺžka: 113 min út
Réžia: Mary Bronstein
Scenár: Mary Bronstein
Kamera: Christopher Messina
Casting: Geraldine Barón, Salome Oggenfuss
Strih: Lucian Johnston
Zvuk: Ruy García
Scénografia: Carmen Navis, Kyra Boselli
Masky: Pamela May
Kostýmy: Elizabeth Warn
Produkcia: Ronald Bronstein, Eli Bush, Sara Murphy, Josh Safdie, Ryan Zacarias, Conor Hannon, Richie Doyle
Hrajú: Rose Byrne, Conan O'Brien, Danielle Macdonald, A$AP Rocky, Ivy Wolk, Lark White, Daniel Zolghadri, Delaney Quinn, Josh Pais, Helen Hong, Ella Beatty, Manu Narayan, Christian Slater, Mary Bronstein, Char Sidney, Ronald Bronstein
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 16. apríla 2026
Foto: ASFK