Len taká malá rada: keď už kľačíte na kolenách pred svojou dlhoročnou priateľkou, očakáva v danej chvíli, že ju plánujete požiadať o ruku. Nie že sa jej chystáte odôvodniť svoju účasť na divokej rozlúčke so slobodou s neznámymi mladíkmi, ktorí si omylom pridali kontakt na vás do skupinového chatu. Marketingový manažér Joe Nixon (Kevin Hart) si totižto v ten deň po neveľmi úspešnej prezentácií na reklamu vodky vypočul od šéfa Terryho (Kevin Dunn) výčitku, že zrejme už nerozumie súčasnej generácií dvadsiatnikov a pravdepodobne ho to opäť vzdialilo od vytúženého povýšenia. Čisto náhodnú pozvánku preto chápe ako príležitosť preskúmať, čo najviac láka aktuálne dominantnú demografickú skupinu. Joeova partnerka Jennifer (Teyana Taylor), už unavená z jeho neschopnosti so štyridsiatkou na krku konečne dospieť, to však vníma ako príležitosť opustiť ho, aspoň kým sa nad svojím správaním nezamyslí. Joe vyzbrojený tajnými kamerami v okuliaroch a malom prívesku pre prípad, žeby sa mu podarilo nakrútiť zopár autentických záberov do reklamy, ide do toho a aby ho hostitelia ako úplne neznámeho ihneď nezavrhli, finančne im na celú show prispeje. Dokonca ešte najme na nasledujúcich 72 hodín luxusné sídlo v Miami, v ktorom nebude problém, aby sa rozlúčka so slobodou zvrhla na spôsob Vo štvorici po opici (2009) Todda Phillipsa. Lenže...

Toto všetko sú Joeove predstavy o tej najúžasnejšej, najbláznivejšej predsvadobnej zábave – pravdepodobne verzia toho, čo by od podobnej udalosti chcel sám Joe, nie nutne to, po čom túžia jeho štyria zverenci. Budúci ženích Mason (Mason Gooding) má prekvapivo dospelé názory, ktorými by sa aj Joe sám mohol inšpirovať. Jeho vzťah k dievčaťu, ktoré si plánuje vziať, dosahuje emocionálnej intimity, v ktorej sa jeho odmietavý postoj k záväzkom s Jennifer zdá byť detinským, rovnako tak jeho úzkostlivá snaha postúpiť v profesijnej hierarchií na úroveň kreatívneho riaditeľa. To svadobný svedok a organizátor celej tejto akcie Nick (Marcello Hernández) je akoby Joeovou už zabudnutou stránkou minulosti. Je energický, má talent pre kreatívne, hoci dosť vulgárne videá a jeho vzťah k ženíchovi je na hranici nezdravej fixácie, prípadne obdivuhodnej priateľskej lojality – tak trochu si uvedomuje, že svadbou prichádza o najlepšieho priateľa od detstva a využíva každú príležitosť, aby mu to nahlas pripomenul. Freshman (Kam Patterson) je čistý flegmatik, ktorý si poradí aj v najabsurdnejších situáciách, pričom jeho reakcie, či repliky sú úplne neočakávané. A Hunter (Ben Marshall) sa nutne potrebuje odreagovať. Jeho dlhoročná láska je definitívne v troskách. Ex ho síce opakovane podviedla, avšak oceňuje v jej prístupe k nevere, že bola aspoň inkluzívna a vyberala si na sex partnerov rozmanitých rás. Joe bude mať čo robiť, aby skorigoval svoje očakávania s realitou, prípadne zvládol neustále pripomienky, že je vo veku otcov celého štvorlístka zverencov a pri tom sa sám nikdy otcom ani nestal. Okrem iného sa prenajatá vila na rozlúčku so slobodou ukáže byť bývalým sídlom hlavy miestneho drogového kartelu...

Snímka 72 hodín režisérskeho veterána mierne vulgárnych bláznivých komédií Tima Storyho (Policajtov švagor, Shaft, Kurieri) je bláznivým stretom dvoch rozdielnych generácií pri jednej veľmi chaotickej príležitosti plnej nedorozumení, komických zveličení a až absurdných žánrových odbočiek, ktoré sa úplne vymykajú každodennej všednosti ústredných postáv. Protagonista so zjavnou krízou stredného veku si chce pripomenúť mladosť, zatiaľ, čo mladíci sa ukážu žiť vlastnými hodnotami, zabávajú sa odlišne a možno až príliš eko zodpovedne, politicky korektne, trpia rôznymi úzkosťami alebo sa javia byť zrelšími, než sa spočiatku zdalo. Dokonca Joeovo očakávanie, že chat, sociálne siete a iné virtuálne obdoby komunikácie, ktoré považoval za hlavné nástroje ako súčasných dvadsiatnikov osloviť, pre nich vôbec nehrajú prim a zakladajú si skôr na reálnych zážitkoch. Zápletka už spomínaného Vo štvorici po opici, kde to na rozlúčke so slobodou všetci s alkoholom, drogami a vôbec po zábavychtivom odtrhnutí sa z reťazí prehnali natoľko, že sa komicky bolestivo museli najskôr rozpamätať na svoje previnenia a snažiť sa ich v rámci hrozivo sa skracujúceho „deadlineu“ svadby napraviť, už v kontexte dnešnej doby pôsobí zastarano ako Joe sám. Ba priam by sa dala označiť za Joeovu tienistú stránku osobnosti (a v istom zmysle to platí aj pre tvorivé zámery Kevina Harta prechádzajúceho akousi kritickou sebareflexiou). V niečom sú Mason, Nick, Freshman aj Hunter potlačenými stránkami Joeovej osobnosti, v inom zase Joe predstavuje to isté pre nich. Nájsť si teda cestu k sebe navzájom je zároveň motívom určitého sebapoznania.

Obe generácie vystupujú navonok pod maskou, ktorou sa snažia urobiť dojem, avšak ich podstata sa ukazuje byť úplne iná – a, bohužiaľ, práve v zachytení tejto podstaty sa scenár Jona Hurwitza, Haydena Schlossberga, Kevina Burrowsa a Matta Midera zdá byť v radení komických gagov, komplikácií a point veľmi náhodným. Pokiaľ film satirizuje vrtochy oboch generácií, pôsobí premyslene a ambiciózne. Pod povrchným „imidžom“ si vypomáha žánrovými klišé a nasilu do deja pridaným konfliktom s podsvetím, obchodom s drogami a zábavnými síce, avšak zbytočne postavy život ohrozujúcimisituáciami, ktoré žiadny divák určite nebude brať vážne. Niečo v duchu Nočného rande (2010) Shawna Levyho, kde sa náhodný stret s gangstrami stane pre znudených manželov Stevea Carella a Tinu Fey „katalyzátorom“ pre nájdenie niečoho nového, sviežejšieho, čo by oživilo ich vzťah. Prítomnosť gangsterov sa ale naopak stane veľmi zábavnou v záverečnom dejstve, kde sa prepojí s jekyll-hydeovským motívom spojeným s Joeom, keď to so zábavychtivosťou fakt preženie. Keď ho totiž reprezentant mladšej generácie v zločineckej hierarchií Jaze (Michael Mando) prinúti ochutnať kokaín, aby sa vyhol podozreniu, že je policajt, začne svojvoľne – ako následok jedného traumatického užitia drogy v mladosti - imitovať kubánskeho gangstra Riccarda Montanu, ktorého stvárňoval Al Pacino v De Palmovej Zjazvenej tvári (1983) s takou nevyspytateľnosťou, že sa až začnú obávať o to, že v Miami prídu o svoj mocenský vplyv. A keď dôjde na najhoršie, dve generácie oslavujúcich, čo si nikdy veľmi nerozumeli, si možno uvedomia, že podobné generačné nezhody môžu byť aj medzi mafiánmi a rozhodne to treba proti nim využiť. Jedine snáď žeby mladšej generácií zločincov doplnili chýbajúci filmový kontext predstavitelia starej školy...

Kamera Larryho Blanforda sleduje naleštený luxus prenajatého sídla, slnkom zaliate miamské exteriéry s klipovou efektivitou, pričom strih Petera S. Elliota energicky ladí s množstvom očakávaných hitových piesní, ktoré obdobné filmové party zvyčajne aj vkontexte tvorby režiséra ozvláštňujú. Hudba Christophera Lennertza je skôr štýlový doplnok do akcie a k jednému gagu za druhým. Nič viac, ani nič menej. Všetko to vytvára dojem remeselne zručne stvárnenej, zábavne nekorektnej komédie, ktorej štýlovým „obalom“ s povrchovými trhlinami presvitá aj srdce a skrytá vážnosť – filmu, ktorý akoby viac ladil s komediálnou tvorbou spred celej jednej dekády, avšak začína si pozvoľna uvedomovať, že čas aj témy dnešných komédií sa pozvoľna menia. 72 hodín je zábavnou jazdou zloženou z jednotlivostí, ktoré k sebe v rámci celku akosi zvláštne nepasujú, hoci samé o sebe sú navrhnuté dobre. Niekedy rozveselí, niekedy zamotá hlavu nepochopiteľnosťou rozdielov medzi postavami, niekedy unaví. V závere však prekombinuje to, čo do tej doby k sebe nepasovalo a neočakávane chytí druhý dych, pričom diváka určite poteší jedno zatiaľ nespomínané, no elegantné herecké cameo.

72 hodín (72 Hours ), USA , 2026
Dĺžka: 103 minút
Režie: Tim Story
Scenár: Kevin Burrows, Jon Hurwitz, Matt Mider, Hayden Schlossberg
Kamera: Larry Blanford
Hudba: Christopher Lennertz
Hrajú: Kevin Hart, Teyana Taylor, Marcello Hernández, Zach Cherry, Michael Mando, Ben Marshall, Mason Gooding, Stormi Maya, Chyril Paulann, Anna Garcia, Mike Epps, Jobie James, Na'im Lynn, Andy Garcia
Casting: Mary Vernieu, Michelle Wade Byrd
Strih: Peter S. Elliot
Zvuk: Griffin Richardson
Scénografia: Clayton Hartley, Elliott Glick, George DeTitta Jr.
Masky: David Presto
Kostýmy: Salvador Pérez Jr.
Producenti: Kevin Hart, Tim Story, John Davis, Josh Heald, Jon Hurwitz, Hayden Schlossberg, Bryan Smiley
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.