Celý jej doterajší život ju lákalo more a dokonca sa s ňou pokúšalo aj komunikovať, čo však spočiatku považovala len za prejav jej osobného detského snívania. Vaianiným (skvelá Catherine Laga'aia) osudom alebo skôr údelom, ako jej to tlmočí jej láskavý, no prísny otec Tui (John Tui), náčelník polynézskeho ostrova Motu Nui, by malo byť zodpovedné dohliadanie nad životom celej komunity. Má ho na jeho poste neskôr nahradiť. Náčelníkova matka a Vaianina babička Tala (Rena Owen), ktorá bola vždy o niečo ezoterickejšia, než by bolo zdravé, však tajuplný vzťah dievčaťa k oceánu intuitívne chápe a viac-menej aj zdieľa. Otec jej síce bráni zájsť v mori ďalej ako za útes a poučuje ju o vlnách ako niekedy až prisilnej moci prírody schopnej ničiť neopatrné životy, v protiklade k tomu babička vie, že Vaiana nikdy nenájde samú seba a svoj vnútorný hlas, pokiaľ hranicu útesu neprekoná. Dokonca by to mala byť ona, kto sa pokúsi vrátiť kameň pounamu, srdce bohyne prírody Te Fiti, ktorá sa navonok prejavuje ako živý ostrov. Pred tisícom rokov jej ho totiž ukradol polobožský hrdinský Maui (Dwayne Johnson), vládca mora a vetra ozbrojený veľkým rybárskym hákom, ktorý mu umožňuje meniť podobu. Vo svojom omyle to vtedy urobil, aby ľuďom priniesol schopnosť tvoriť podľa vlastnej vôle. No namiesto toho jeho čin rozpútal pozvoľnú skazu...

Napadnutý lávovým démonom Te Kā prišiel o ukradnuté srdce bohyne, aj o svoju mýtickú zbraň. Svojmu ľudu, ktorý bol do tej doby známy plavením sa oceánom z jeho jedného konca na druhý, vtedy týmto činom nechtiac spôsobil, že oceán ho v podstate odvrhol a stal sa preň nebezpečným. Navyše sa deštruktívna moc v čase absencie živorodého vplyvu bohyne Te Fiti začala prejavovať v ubúdaní rýb pri love a v chorobe napádajúcej takmer všetky rastlinné plodiny. Hoci je Vaianin otec proti jej plánovaným záchranným pokusom, babička tesne pred svojou smrťou a premenou do tajuplnej duchovnej entity so vzhľadom raje, ktoré počas života vždy milovala, dievčine ukáže niekdajšie lode ľudu Motu Nui od moreplaveckých čias skryté v jaskyni. Zároveň jej dodá základné informácie, čo má na svojej púti urobiť. Vaiana sa teda rebelantsky voči otcovmu prianiu a varovaniu odhodlá k plavbe na jednej z nájdených starých lodí spoločne so svojím zrejme v skrytu duchovným zvieraťom, hlúpučkým kohútom Heiheimom, ktorý sa bez rozmyslu ukryje na palube. Pri prvej príležitosti však ich loď pri búrke stroskotá – našťastie na ostrove, ktorý momentálne obýva hľadaný poloboh Maui. Ten sa ale neprejavuje ako spolupracujúci, chvastá sa svojimi úspechmi, ktoré očividne nie sú také, ako si maľuje a šibalsky „pokukuje“ po Vaianinej lodi dúfajúc, že mu ako potrebný nástroj vypomôže naplniť jeho osobné záujmy. Ak má dievčine pomôcť vrátiť kameň pounamu, musí mu ona pomôcť získať späť jeho mýtickú stratenú zbraň. Presvedčiť ho, aby pristúpil na vôbec akúkoľvek vzájomnú spoluprácu, bude ale poriadny oriešok...

Snímka Vaiana režiséra Thomasa Kaila je ďalším v rade hraných remakeov niekdajších animovaných klasík štúdia Walta Disneyho, pričom opäť platí, že kľúčovým pri jeho definitívnom zhodnotení bude postoj diváka samého, aký má k predchádzajúcim podobným titulom štúdia. Či uznáva len kreslené, prípadne CGI animované originály alebo je ochotný zhliadnuť v podstate ten istý príbeh projektovaný do hmatateľnej výpravnosti interiérov a exteriérov hraného filmu a s reálnymi hercami v kľúčových úlohách. Platí tiež otázka, či je možné inovovaný výtvor štúdia nevnímať len ako produkt pásovej výroby stvorený najmä pre nadobudnutie finančného zisku. Či si dokáže obhájiť svoju existenciu ako samostatné dielo od predlohy aspoň v niečom odlíšené alebo, inými slovami, či hraná podoba vzhľadom na vysoké percento CGI animovaných trikov ani nereprezentujúca väčšinu celkovej podoby aktuálnej verzie, vôbec dokáže publiku dodať nejakú vlastnú významovú nadhodnotu. V prvom rade tu však máme vcelku príjemné výpravné a humorne dojímavé dobrodružstvo z exotických zákutí sveta s veľmi pútavou vlastnou mytológiou vychádzajúcou z polynézskej kultúry, doplnenou o zopár moderných príbehových prvkov.

Atraktívnym na príbehu je, že funguje na univerzálnej úrovni – bez ohľadu na kultúru, dobu – v rámci archetypálnej štruktúry hrdinského mýtu ozvláštneného optikou ženskej protagonistky, hľadajúcej svoj vlastný hlas a aktívne prekonávajúcej prekážky na ceste z miesta A do miesta B. Už to dodáva scenáru Jareda Busha a Dany Ledoux Miller v rámci ekvivalentu zrozumiteľného pre rodinný film dostatočné množstvo podnetných filozofujúcich podtextov – a v tom sa vlastne ani veľmi nelíši od originálu Vaiana: Legenda o oceáne režisérov Rona Clementsa a Johna Muskeru z roku 2016. Prítomnosť ženskej hrdinky, ktorá sa konfrontuje s mužským „ideálom“ hrdinu a zároveň ho pre potreby naplnenia vlastných cieľov dekonštruuje – pretože sa ukáže byť iným, ako divák od obdobnej postavy sprvu očakáva (a aj sám „hrdina“ sa vo svojom obdivovanom sebaobraze tak trochu mýli), prehodnocuje ho z viacerých perspektív a nakoniec ho v konštruktívnom zmysle svojou ženskou stránkou významovo dopĺňa, súznie s aktuálnym pohľadom na patriarchálny útlak voči ženám pred, počas a v post-MeToo kultúrnej ére. Nie je v deji pasívne prítomná na to, aby bola zachránená silným mužom, ale aktívne čelí jednotlivým komplikáciám a zvratom. Dokonca neraz je ona tým, kto silného muža zachraňuje aj prostredníctvom vlastného súcitu a inteligencie pri riešení problémov - nie na to, aby sa nakoniec k mužskej postave postavila bok po boku v tradičných milostných stereotypoch disneyoviek starších dekád, ale aby sa on stal súčasťou jej psychického vnútra.

V tom sa, vlastne, skrýva asi najzásadnejší rozdiel medzi animovanou a hranou verziou, pričom zároveň mierne upravuje „ťažisko“ celku. Animovaný Maui bol akýmsi „večným chlapcom“ a romantická línia ako možnosť bola v deji viac-menej prítomná, len sa jej tvorcovia zámerne vyhli. V hranej inkarnácii je mýtický hrdina zrelšou, viac otcovskou alebo mentorskou obdobou archetypu, hoci jeho zábavného egoizmu ani trochu neubudlo. More zastupuje inštinktívnu sféru, zmysly, jeho volanie intuíciu a osudové predznamenanie. Duchovné zviera či Mauiho šibalská stránka vyvolávajúca v príbehu pútavú dynamiku a spontánne naznačujú, čo sa Vaiana musí ešte naučiť kontrolovať alebo spontánne spod kontroly prepustiť. Rovnako tak démonický antagonista nemusí byť nutne zlý, ale paradoxne dokáže ústredné postavy aj seba samého doviezť k nájdeniu toľko potrebnej harmónie. Nejednoznačnosť, či už pozitívnych alebo negatívnych postáv, je pre dej zásadným plusom.

Príbeh sám o sebe má svoju silu. Jeho vizuálne a naratívne spracovanie sa opiera o atraktívne, dynamické pohľady kamery Oscara Fauru túlajúcej sa exotickými končinami ostrova, tajuplnými jaskyňami, výpravnými návrhmi Johna Myhreho, sledujúc kostýmy Liz McGregor, reálne vlnenie mora a nekonečný horizont, aj jeho CGI animovanú podobu v prípade fyzického zvolania Vaiany do dobrodružstva, rozostupujúceho sa, uhýbajúceho ako samostatná postava príbehu. Hudba Opetaia Foa'ia, Marka Mancinu a Lin-Manuel Mirandu, fascinujúca už v pôvodnom animovanom origináli, nachádza nespochybniteľný spevácky talent v mladučkej Catherine Laga'aia na čele príbehu, pričom Dwayne Johnson opäť stvárňuje postavu Mauiho už nielen ako dabingový hlas, ale aj vo fyzickej vizuálnej podobe. Herec do polobožského ideálu bez problémov zapadne svojou stavbou tela, prípadne tiež charakteristicky nenúteným zmyslom pre humor.

Počítačová grafika prírodnej Te Fiti aj lávového démona Te Kā, dvojicu prenasledujúcich pirátov, či obrovského kraba Tamatoa strážiaceho Mauiho rybársky hák popri hraných scénach pripomenie, v čom bolo špecifické kúzlo animovaného predobrazu. Pre niekoho tak tieto scény môžu byť kvalitatívnym vrcholom aktuálnej Vaiany, pomyselným bodom, kde oba filmy splývajú. Pre iného budú zase výrazom tvorivej „umelosti“. Každopádne, ako v prípade minuloročného remakeu Lilo a Stitch, či „prerábkach“ iných mladších animovaných predobrazov od Disneyho, hrané prvky aj tento raz dokážu pôsobiť o niečo prijateľnejšie, než v prípade modernizácie titulov spred viacerých dekád, prípadne z disneovskej zlatej éry. Hrané scény dej príjemne uzemňujú a dodávajú príbehu osobitý rytmus, ktorý postavám aj divákovi umožňuje akosi voľnejšie dýchať, bez nutnosti hnať príbeh vpred zbesilým tempom, aby sa náhodou nezačali v hľadisku nudiť tí s poruchou sústredenia.

Vaiana (Moana), USA, 2026
Dĺžka: 115 minút
Réžia: Thomas Kail
Scenár: Jared Bush, Dana Ledoux Miller
Kamera: Óscar Faura
Hudba: Opetaia Foa'i, Mark Mancina, Lin-Manuel Miranda
Scénografia: John Myhre
Masky: Lori McCoy-Bell, Ralph Malani, Renee Ramos, Kimberly Felix, Melizah Anguiano Wheat
Kostýmy: Liz McGregor
Produkcia: Beau Flynn, Dany Garcia, Hiram Garcia, Dwayne Johnson
Hrajú: Catherine Laga'aia, Dwayne Johnson, Frankie Adams, Rena Owen, John Tui, Jemaine Clement, Amaya Masoli
Strih: Melanie Ann Oliver
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 9. júla 2026
Foto: CinemArt SK