Nie som si istá, ako diváci príjmu českú komédiu Bardotky režisérky a scenáristky Hany Hendrychovej. Ak im však zostali aspoň zvyšky vkusu, musia sa iba počudovať, čo vlastne táto „komédia“ mala znamenať. A či vôbec sa na túto zmes trápností hodí slovo komédia, kde by sa v rámci žánru mal divák uvoľniť, zasmiať. Tri šesťdesiatničky v podaní Dagmar Havlovej (Meda), Evy Holubovej (Iva) a Pavlíny Pořízkovej (Valerie) sa stretávajú po rokoch, by spoločne oslávili svoje šesťdesiatiny. Valerie priletela z USA, kde podniká v realitách a presvedčí svoje kamarátky z mladosti, že šesťdesiatiny je treba náležite osláviť.

Samozrejme, téma senioriek či seniorov, ktorí žijú už len zo zotrvačnosti je obľúbená, naposledy sa jej s oveľa väčším úspechom venoval Jan Svěrák vo filme Pět švestek. Tým však podobnosť končí. Už samotná predstava, že vytrhnutie z nudného života (Meda sa v idylickom domčeku venuje pestovaní kvetov a odháňa dôchodcov, ktorí o ňu majú záujem, Iva sa viditeľne otravuje po bohu manžela (Otakar Brousek ml.), ktorý konečne odišiel do dôchodku a jeseň života vedca si predstavuje ležiac šťastne na gauči, by mala byť jazda po baroch a trápne pretvarovanie sa úbohá.

Tieto zúfalé staršie dámy vyrážajú za zábavou, ktorá nie je zábavou nielen pre diváka, ale nemohla byť zábavou ani pre ich predstaviteľky. Predstava, že šesťdesiatnička nachádza zmysel života v popíjaní alkoholu, vytváraní trápnych situácií a skúmaní limitov vlastnej tváre vo vytváraní grimás a úškľabkov sa, bohužiaľ, míňa účinkom. Už prvý lapsus nastáva, keď do baru, kde sa dámy odviazali vtrhne polícia (bez vysvetlenia a bez reálneho dôvodu) a požaduje po dámach občianske preukazy. Chudáci policajti asi trpia slepotou, keď nevidia vrásky na tvárach dám. Zo situácie ženy zachraňuje Valériin syn (Lukáš Příkazský),ktorému matka zaistila luxusné bývanie v hausbótu na Vltave. A prinesie policajtom matkin preukaz, z čoho zrejme slepotou trpiaci policajti zistia, že dámy sú už dosť dlho plnoleté. Matka ho však núti, aby konečne našiel sám seba a dospel, čo pôsobí nesmierne trápne, keďže by sa mala zamyslieť práve nad pokusmi obstarožnej trojice dám, ktoré imitujú odviazané školáčky. O dospelosti by sa dalo ozaj smutne uvažovať.

Séria trápností pokračuje, opité a vulgárne dámy sa vydávajú na ďalšie tripy, navštívia siša bar, akýsi cofee shop, pričom sa prezliekajú do šiat, ktorý by im mali pomôcť odhaliť svet, po ktorom túžia. Napokon sa trojica infantilných dôchodkýň vydáva na výlet kabrioletom do vinárskeho kraja. Márne dúfame, že pôjde o južnú Moravu, ktorá vo vnímaní Pražanov je obľúbeným miestom a príležitosťou na trápne vtipy. Dámy však zamieria do oblasti okolo Litoměříc a tam, vo vinárstve šarmantného vinára (Hynek Čermák) rozvíjajú ďalšiu sériu trápností.

Prvý a, bohužiaľ, aj posledný pokus o nápad sa napokon zjaví, keď dámy odhalia, že zomrel ich spolužiak, všetkými ženami obdivovaný (a zrejme nielen obdivovaný), slávny autor červenej knižnice. Zistenie, že hrdinkou jednej z jeho útešných kníh je Meda, ktorá však na túto známosť doplatila, je iba náznakom, že možno mal scenár aj iné zámery. Tie, ktoré z toho však vyšli radia film, bohužiaľ, do zoznamu nepodarených až úbohých pokusov až na samotné dno. Koniec je chabým pokusom o láskavé zmierenie a prezretie. Avšak, bohužiaľ, prezrie iba Ivin manžel, ktorý sa pokúsi predsa len vstať zo svojho gauča a urobiť niečo aspoň trochu užitočné.

Filmový štáb sa pokúšal vniesť do jednotlivých scén radostnú atmosféru, svetlo a farby. Avšak to by režisérka a predovšetkým scenáristka musela mať aspoň základnú predstavu, ako sa buduje napätie, ako sa v detailoch skúma psychológia postáv a následne odhaľujú sklamania. Nie, tento film nie je o súčasných starnúcich ženách. Je to kus nafarbenej handry, hodenej všetkým ženám do tváre. Scenáristicky aj režijne sa jedná o prepadák, zbytočný a nevkusný. Navyše je mi ľúto samotných herečiek, ktoré sa počas tour po slovenských mestách musia tváriť, že im v tom filmu bolo vlastne dobre a ako sa úžasne zabavili. Nič z toho nie je pravda. Tri dámy, teda dve z nich, sú výborné herečky a veľmi dobre vedia, že tento film je zúfalstvo. A, bohužiaľ, aj gýč.

Bardotky, Česko, 2026
Dĺžka: 88 minút
Réžia: Hana Hendrychová
Scenár: Hana Hendrychová, Pavla Krečmerová
Kamera: Lukáš Hendrych
Hudba: Ondřej Gregor Brzobohatý
Strih: Jakub Řikovský
Zvuk: Lukáš Moudrý
Scénografia: Lucie Fejková
Masky: Zdeněk Klika
Kostýmy: Jana Haresová
Produkcia: Pavla Krečmerová
Hrajú: Dagmar Havlová, Pavlína Pořízková, Eva Holubová, Hynek Čermák, Lukáš Příkazký, Eva Leinweberová, Eva Podzimková, Pavel Kříž, Otakar Brousek ml., Matěj Paprčiak, Stanislava Jachnická, Otto Rošetzký, Filip Müller, Zuska Velichová, Lukáš Černoch, Denise Ayverdi
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 20. augusta 2026
Foto: Bontonfilm