Už samotná odvaha tvorcov – scenáristov a zároveň režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku vytiahnuť z možno až ikonickej zásuvky naše pamäti bábky, ktoré fungovali v televízii ešte skôr, ako sa zjavili počítače, je obdivuhodná. Vlastne je tu pokus o akúsi retro komédiu plnú absurdít a aj hororových scén a sci fi motívov. Odvaha spočívala aj v tom, že jak Kuko, tak aj Drobček boli v podstate divadelné bábky so špecifickým spôsobom vodenia, v modernom jazyku animácie. Kuko bol čierno divadelná bábka, pohyboval sa takmer bez výnimky v štúdiu pred čiernym pozadím a vodili ho vodiči oblečení v čiernych kostýmoch so zakrytými tvárami. Mal výhodu v tom, že v takomto priestore mohol lietať, čarovať s predmetmi, to všetko mu dovoľovalo čierne divadlo. Naproti tomu Drobček to odniesol najhoršie – napokon to je bábka služobne najstaršia a to nielen z hľadiska histórie Slovenskej televízie – bola to typická marioneta, vodená zhora pomocou tenkých špagátikov (mimochodom dôkazy o existencii marionet pochádzajú už z rokov cca 500 pred naším letopočtom). K týmto dvom protagonistom sa pridružil Raťafák, bábka, ktorá sa mohla bezpečne pohybovať v priestore, keďže po plachtami sa skrývali dvaja vodiči. S touto obmedzujúcou technikou sa museli predovšetkým popasovať tvorovia, keď chceli obmedzenia rešpektovať a nakrútiť tak film bez počítačových efektov.

Už prvé zábery filmu nás vracajú kamsi do prehistórie. Na malej čiernobielej televízii sledujeme úryvky z relácie Matelko, kde fungoval Drobček. Mrazivý návrat do starých čias, keď ten neborák Drobček poslušne recitoval to čo mu napísali v scenári. Naši hraničiari nás strážia, aby sa k nám cez hranice nedostali naši nepriatelia. Tu divák dostáva jasný signál, že to nebude iba milá komédia, ale možno aj zásah do nášho svedomia. Strih. Novinár (Miro Ulman) spovedá moderátorku relácie Od Kuka do Kuka Paťku (Patrícia Jariabková Garajová). Tá s nostalgiou v hlase spomína na časy, keď bol program Od Kuka do Kuka hádam najúspešnejší v Slovenskej televízii. A pridáva aj informácie, ako s Kukom a ďalšími bábkami bolo naložené po zániku relácií. Kuko sa ocitol v kontajneri (tu tvorcovia pracovali s ozajstným príbehom, Kukova bábka v kontajneri bola ozaj využitá v reklame).

Potemnelá miestnosť, kde sa rozhovor odohráva už navodzuje atmosféru príbehu. Keď sa za sklom zjaví niečo, čo nebezpečne pripomína Kukovu hlavu, Paťa zneistie. Uteká uprostred rozhovoru a vydáva sa pátrať po Kukovi, ktorý sa medzičasom postupne spojí s Raťafákom Plachtom. Ich stretnutie a túžba znova sa vrátiť do televízie, mať vlastný program a byť opäť slávni však nie je jednoduchá. Keďže všetky bábky vlastne pochádzajú z minulosti, aj ich jazda nočnou Bratislavou, hľadanie televíznej budovy, to všetko, samozrejme, s patričnou dávkou nebezpečenstva je v retro štýle. Najskôr Kuko ukradne starý trolejbus. Možno trošku jednoduchý fór, prečo ho jeho vodič (Ivan Martinka) opustil (zapíja melón nápojom a zrazu musí rýchlo na toaletu) je z rodu tých vtípkov, ktoré obľubujú deti. Napodiv funguje, keďže aj dospelý divák v kine si zrazu uvedomí, že presne tomu by sa smiali jeho deti. Do trolejbusu nasadá Kuko s Raťafákom a vydávajú sa na jazdu do televízie. Paralelne beží dej s Drobčekom, ktorý sa vydáva do televízie po vlastnej osi. Tu príbeh miestami triešti, aj keď tvorovia prekladajú jazdu, ktorá zaberá dosť času až hororovými zábermi, ktoréubezpečujú diváka, že toto nie je iba nostalgická spomienka na „zlaté časy“. Keď Drobček pátra po šoférovi auta, kamera v šere odjazdí a my vidíme ruku kostlivca položenú na volante. Paťa tu má skôr úlohu nešťastnej dospelej osoby, ktorá si veľmi dobre uvedomuje, čo môžu nikým nekontrolované bábky spôsobiť. Avšak v jej zúfalej snahe na mopede Babeta dohoniť v bláznivej jazde uprchnuté bábky je aj nenápadný apel. „Pozor na všetko, čo môže dobre nalinajkovaní koncept televízie zbúrať, narušiť a nedajbože aj prevrátiť naruby.“

Čo pôsobí sviežo a vtipne  vo filme Kuko, Drobček a Raťafák unovu zasahujú sú stretnutia bábok so skutočným svetom . Policajti, ktorí vyšetrujú krádež trolejbusu majú niekoľko kúzelných scén najmä keďsa konečne prepracujú do televízie. Mimoriadne divák ocení poznámky, ktoré glosujú súčasnosť. Drobčekove vodiace nitky sú spochybnené a Kuko a Raťafák sa logicky pýtajú, kedy sa ich konečne zbaví a nebude za ne nik iný popoťahovať. Televízne prostredie je štylizované do jej prehistórie, vrátnica je vybavená čiernobielymi monitormi, prázdne chodby pripomínajú skôr zabudnutý urbex, ako modernú inštitúciu. Aj keď bábky pokračujú v prieniku do budovy, v ktorej by im mali vrátiť ich slávu, príbeh dostáva väčšiu dynamiku, svoju úlohu tu zohrávajú aj postavy zo súčasnosti. Policajti si vyskúšajú reálnu vedomostnú súťaž, Iveta Malachovská bábky pred prenasledovateľmi skryje. Samostatnou kapitolou je postava riaditeľa televízie v geniálnom podaní Romana Poláka. Osamelý šéf cvičí, aby si v tichu svojej kancelárie zocelil telo a možno aj mozog. Pomôže mu napokon prezlečenie do obleku, aby získal vážnosť a rešpekt?

Príbeh sa dynamizuje, absurdity sa kopia a všetko speje k veľkému finále. Paťa konečne dorazí, bábky sa zachránia aj pred nebezpečenstvo čudesnéhorobota ruskej proveniencie a riaditeľ, ovládaný špagátikmi (spadol na neho, na chudáka reflektor a tak ho treba nejako oživiť) podpisuje vytúženú zmluvu pre tri hrdinné bábky. Avšak tento koniec sa tvorcom predsa len zdal asi príliš doslovný. Dostávame sa do sveta fantázie, kde to zázračné „Kuki kuk“ môže mať veľa podôb. A tak skutočný koniec patrí už do sveta mágie, ktorá je napokon tak oslobodzujúca.

Presne toto lavírovanie medzi trocha infantilným hororom, paródiou, snovou rozprávkou a kritickou satirou sa napodiv tvorcom podarilo. Aj keď miestami príbeh stráca tempo a prejavuje sa tu aj nepochybne kľúčový problém s technikou bábok, s ktorou sa napokon musel vyrovnať režisér a technik bábok, sám výborný herec Ivan Martinka, film je napokon výnimočným pokusom scenáristov priviesť na plátna slovenských kín žáner, ktorý tu nie je doma. Absurdita v modernom háve, citácie zo známych filmových diel, ktoré každého fanúšika filmov potešia (The Shining , ale aj Indiana Jones), mihnú sa aj ďalšie postavičky z televíznych relácií (Dancúľ, či Filmárik a Filmuška). A vtipné a napodiv aj sofistikované podobenstvo o minulosti aj súčasnosti. A niekde v pozadí aj myšlienka, že či tie bábky niekedy nehovoria väčšie pravdy, ako súčasní moderátori.

Kuko, Drobček a Raťafák znovu zasahujú (Still Standing, Still Stuffed)
Slovensko, 2026
Dĺžka: 70 minút
Réžia: Andrej Kolenčík, Juro Šlauka
Scenár: Andrej Kolenčík, Juro Šlauka
Kamera: Tomasz Wierzbicki
Hudba: Dávid Kollár
Hrajú: Patrícia Jarjabková, Anna Tyralová, Dušan Štauder, Ivan Martinka, Roman Polák, Andrej Pachinger, Alexander Gerič, Ján Slovák, Juraj Bolf, Ondrej Gajdoš, Miroslav Ulman, Iveta Malachovská, Ľubomír Bajaník, Ján Gordulič, Gregor Mareš, Miroslav Krištofčák, Vojtech Klinec, Margaréta Nosáľová, Boris Bačík, Miroslava Škvareninová Dudková, Radomír Milič, David Selecký
Strih: Katarina Pavelková
Zvuk: Adam Matej
Scénografia: Michal Lošonský
Kostýmy: Lenka Sršňová
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 6. augusta 2026
Foto: Filmtopia