Rok 1848 bol významným historickým medzníkom v dejinách národov Habsburskej monarchie. Zlomovým udalostiam predchádzali revolúcie v Rakúšanmi ovládanej Lombardii a Benátsku, búrili sa Taliani a nasledovalo Francúzsko, kde v Paríži vypukli demonštrácie. Tento pohyb mal veľký ohlas v celej vtedajšej Európe, i v Rakúsku a Uhrách. 3. marca 1848 vystupuje Lajos Kossuth s požiadavkami na zrušenie poddanstva, zavedenia rovnosti všetkých občanov pred zákonom , vytvorenie samostatnej uhorskej vlády a adekvátny podiel Uhier na správe celého Rakúska. O desať dní neskôr, 13. marca vypukne revolúcia vo Viedni. Kossuth s delegáciou uhorských poslancov dorazí do Viedne a predkladá v cisárskom paláci v Hofburgu požiadavky z 3. marca.

Filmový príbeh režiséra Balásza Lótha Teraz alebo nikdy! sa začína udalostiami v Pešti, vyvolanými revolučným pohybom. Novinár a prekladateľ József Irínyi (Zsombor Ertl) spísal dvanásť požiadaviek, požadujúcich, medzi inými slobodu tlače a rovnosť pred zákonom, ktorý znamenal zrušenie všetkých šľachtických výsad. Text prijala radikálna skupina intelektuálov na čele s básnikom Sándorom Petőfim (Nándor Berretyán), Jánosom Vajdom (Péter Reider) a spisovateľom Mórom Jókaiom (Balászs Koltai-Nagy). Schádzali sa v kaviarni Pilvax. Zorganizujú študentov, distribúciu letáku s dvanástimi bodmi požiadaviekk a Petőfiho básne Národná pieseň. Potom tiahnu na radnicu.

Scenáristi celý tento priebeh peštianskych udalostí vyšperkovali dramatickými okolnosťami. Vrchný armádny veliteľ Ignaz von Lederer (Sándor Lukács) poveruje zlého nohsleda Farkascha (Lajos Ottó Horváth), aby mu doručil zoznam a revolučný kvas s jeho predstaviteľov zlikvidoval. Ten si k tomu prizve bandu kriminálnikov a zamáva peniazmi. Naháňačka sa začína. Spočiatku im ide hlavne o zoznam požiadaviek. Papierik sa v bitkách zatúla do nepovolaných rúk a skončí u veliteľa. Je už však neskoro, navyše si Irínyi zoznam požiadaviek pamätá a keď sa dostanú do tlačiarne a donútia majiteľa, aby im umožnil výzvu rozmožiť, majú v rukách prostriedok na mobilizáciu más. Situácia sa pre mocenské kruhy hrozivo vyostruje.

Idú po Petőfim, ktorého báseň ľudí okúzľuje. Vždy sa im akosi vyšmykne a preto sa ho snažia pritlačiť cez jeho krásnu ženu Júliu Szendrey (Sára Mosolygó). Tá sa však správa hrdinsky, bráni sa a neváha útočiť i na samotného Farkasha. Keď sa snaží zabrániť prechodu protestujúcich cez most a chce ho vyhodiť do povetria, vojaci ho zaistia a skončí na chvíľu vo väzení. Jeho nenávisť rastie a Petőfiho sa snaží pri jednej z príležitostí, keď z okna recituje, jednoducho zastreliť, v čomu mu zabráni odvážna manželka. Ľudí pri pochode k radnici majú zastaviť vojaci, ale vzletná atmosféra a oslovenie bratia ich odzbrojí. Sú ich už tisíce a vrchnosť na radnici rezignuje podpisom pod zoznam požiadaviek.

Výklad udalostí je jednoduchý, rozklad síl prehľadný, vieme, kto je dobrý a kto zlý. Koncepcia príbehu trochu pripomína romantické akčné vzorce„ plášťa a kordu“, kde sa bojuje o česť a vernosť. V tomto prípade ide o vysokú hru patriotov, verných národu a tvorcovia si dali záležať na vytvorení atmosféry, plnej pátosu a vzletnej demonštrácie oddanosti boja za slobodu. Táto romantická ideologizácia odhodlanosti obetovať všetko na oltár vlasti, pôsobí staromódne a myslím si, že vcelku stručne to vystihla poznámka k filmu na jednom z chatov, kde nahnevaný divák poznamenal: „Petőfi si zaslúžil viac.“

Všetky postavy, tuším okrem Farkascha, sú historicky reálne, Júlia Szendrey (1828-1868) bola spisovateľka a prekladateľka. Jej socha stojí v Kodani, vedľa maďarskej ambasády, lebo prekladala aj diela Hansa Christiana Andersena. S Petőfim mala syna Zoltána a po tom, čo po jednej z bitiek revolúcie zmizol a jeho telo sa nenašlo, vydala sa za historika Arpáda Horvátha. Zaujímavé sú i okolnosti zo života Sándora Petőfiho (1823-1849), ktorý sa podľa všetkého narodil v slovenskej rodine ako Alexander Petrovič a študoval na lýceu v Banskej Štiavnici s Andrejom Sládkovičom.

Môžeme sa len domnievať, prečo sa s takýmto apelom obracajú tvorcovia k publiku práve teraz a práve v takomto burcujúcom vlasteneckom duchu. Film sa nezaoberá zložitosťou a nejednoznačnosťou vývoja a zodpovedajúcemu historickému rámcu. Jeho posolstvo je jednoznačné. Óda na hrdinov, ktorí splnili vytýčený cieľ, donútiť Viedeň k uznaniupráva Uhorska na mocenskú paritu, čo sa nakoniec podarilo. 28. júla roku 1867 podpísal cisár František Jozef zákon o rakúsko-maďarskom vyrovnaní.

Zhodou okolností sa tento film dostáva do kín v čase vydania knihy Dejiny Slovenska (Vyšehrad) z pera historikov, vedených Janom Rychlíkom, kde sa môžeme dočítať o dôsledkoch, ktoré mal konflikt medzi Viedňou a Pešťou pre nemaďarské národy monarchie. Snaha vybudovať jednotný maďarský národný štát nepočítala s jrokovaním s predstaviteľmi jednotlivých národných hnutí o ich požiadavkách na vlastnú národnú sebarealizáciu a tak začali hľadať oporu vo Viedni. Udalosti revolučného roku 1848, kedy Slováci po prvý krát vystúpili s jednoznačným vlastným politickým programom na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom a boli ochotní zaň bojovať so zbraňami v ruke, poznáme z televízneho spracovania seriálu Štúrovci (1991), ktorý sa niesol v podobnom rétorickom duchu ako film Teraz alebo nikdy! Za tridsať rokov existencie samostatného štátu sa k tomuto obdobiu v podstate mlčalo. Novú interpretáciu udalostí, ktoré mali pre oba národy ďalekosiahly význam, zbavený učebnicovej stručnosti a jednoznačnosti, by sme si zaslúžili, lebo „história je učiteľka života“. Inak budeme donekonečna opakovať heslá o tisícročnom utrpení a hrať obľúbenú rolu obete.

Teraz alebo nikdy! (Most vagy soha!/Now or Never!), Maďarsko, 2024
Dĺžka: 135 minút
Réžia: Balázs Lóth
Scenár: Márk Kis-Szabó, Vajk Szente, Philip Rákay
Kamera: Tamás Dobos
Hudba: Robert Gulya
Casting: Helga Mandel
Strih: Gyula László Hegedűs, Gábor Kertai
Zvuk: Simon Koch
Scénografia: Beatrix Pető
Masky: Mónika Tóth
Produkcia: Zoltán Csincsi, Péter Fülöp, László Kriskó, Philip Rákay
Hrajú: Nándor Berettyán, Sára Mosolygó, Gábor Jászberényi, Lajos Ottó Horváth, Roland Bordás, Balázs Koltai-Nagy, Tibor Fehér, Sándor Lukács, Sándor Nagy, Béla Szerednyei, Zsombor Ertl, Sándor Berettyán, Máté Novkov, Sebestyén László Szabó, Tibor Hajdu, József Varga, Ferenc Katkó, Dávid Csányi, Csaba Gerner, Barnabás Bergendi, Attila Dobai, Krisztián Károlyi, Roland Imre, Dénes Száraz, Szabolcs Ruszina, Krisztián Kolovratnik, Gyopár Kovács, Artúr Vranyecz, Panka Kovács, Viktória Lévay, Balázs Fila
Distribúcia: Vertigo Distribution
Premiéra v SR: 4. apríla 2024
Foto: ČSFD cz.