Mzda za strach (Le Salaire de la peur/The Wages of Fear)
V roku 1950 napísal francúzsky spisovateľ Georges Arnaud napínavý román Mzda za strach, o tri roky neskôr ho previedol na plátno významný francúzsky režisér Henri-Georges Clozot pod názvom Mzda strachu a daroval svetu dobrodružný thriller, ktorý je dnes považovaný za veľkú filmovú klasiku. V 70. rokoch sa o aktualizovanú verziu pokúsil nemenej slávny režisér William Friedkin a jeho adaptácia Mzdy strachu obstála so cťou a dnes sa takisto teší pomerne veľkej obľube. U nás takmer neznámy francúzsky režisér Julien Leclercq usúdil, že je ten správny čas, aby Arnaudov román preniesol na plátno po tretí raz a spoločnosť Netflix mu túto víziu umožnila uskutočniť. Z predchádzajúcich projektov Leclercqa možno usúdiť, že sa upínal na produkciu mierne zapadnutých francúzskych thrillerov kategórie B, a preto ani očakávania, v prípade novej verzie Mzdy za strach, nemohli byť prehnané a režisér mohol svojim novým projektom iba príjemne prekvapiť.
Opäť aktualizovanú verziu Mzdy za strach preniesol tento raz Leclercq z juhoamerickej prírody niekam do púští Blízkeho východu, do bývalej francúzskej kolónie, v ktorej sanachádza aj tábor utečencov. Závada na ropnom vrte spôsobí, že je život týchto utečencov vo veľkom ohrození, pričom spôsob, ako možno ľudí zachrániť je takisto smrteľne nebezpečný. Do 24 hodín je totiž potrebné priviesť dva nákladiaky s nitroglycerínom a následne ho použiť na odpálenie ropného vrtu. Prevoz týchto výbušnín nepokojnou krajinou, ktorú ohrozujú okrem iného aj militantní rebeli, je však sám o sebe hazardovaním so životom. Práve preto sú na tento nebezpečný kúsok najatí dvaja problematickí bratia Alex a Fred, ktorí sa týmto činom môžu vykúpiť zo svojho kriminálneho života.
Po zdĺhavom úvode sa bratia konečne vydávajú na svoju nebezpečnú výpravu, no napriek napínavej predlohe a vyššie spomenutým vzorom, film odsýpa pomerne pomaly. Púšť je dlhá, stereotypná, napätie neprichádza a cestné prekážky sú nezaujímavé. Ľahko odhalíme aj béčkovú produkciu, čo podtrháva aj nevýrazné herecké obsadenie a nepresvedčivé CGI efekty, ktorých je vo filme málo, no tvorcovia si nimi evidentne dopomáhajú v prípade nebezpečne vyzerajúcich výbuchov. Spomínaná púštna krajina pôsobí, oproti juhoamerickej skalnatej prírode v originálnom filme, dosť monotematicky a únavne. Ani napätia si vo filme divák príliš neužije, napriek občasnej snahe tvorcov hlbšie ponoriť diváka donebezpečenstiev nehostinnej púštnej krajiny. Zo všetkých napínavých scén možno vypichnúť aspoň jednu, v ktorej (anti)hrdina zostane stáť jednou nohou na nášľapnej míne, teda ocitá sa v situácii, z ktorej sa zdanlivo nedá uniknúť. Nakoniec sa však všetko vyrieši celkom prosto a skupina môže naďalej smerovať až k patetickému a zbytočne prekombinovanému záveru, ktorý už, po tejto divákovej strastiplnej ceste filmom, nemá veľkú moc pozorovateľa zasiahnuť na miestach, na ktorých by chcel.
Nová Mzda za strach je zapadnutiahodným francúzskym projektom, ktorý sa nijak netají svojou béčkovosťou a nízkym rozpočtom. Režisér Julien Leclercq si azda chcel splniť svoj detský sen a previesť na plátno veľkú filmovú klasiku, chýbali mu však finančné prostriedky aj kvalitný štáb, a tak aj jeho filmová verzia pôsobí. Herci sú kamenní, dialógy nezáživné, a akcia taktiež nevytrhne zo stoličky. V skutočnosti je však veľmi ťažké konkurovať starším verziám príbehu, a tak si Leclercq veci ešte väčšmi skomplikoval – hlavne teda u tých divákov, ktorí staršie verzie videli. Pozitívny efekt filmu môže byť ten, že si niektorí predstavitelia mladšej generácie vyhľadajú aj pôvodný film alebo si dokonca prečítajú príbeh, z ktorého vychádza. Na záver teda odporúčam radšej siahnuť po Clouzotovom origináli alebo, ak je pre vás čiernobiely film z 50. rokov príliš zastaranou záležitosťou, po modernejšej a akčnejšej verzii Williama Friedkina.
Mzda za strach (Le Salaire de la peur /The Wages of Fear), Francúzsko, 2024
Dĺžka: 104 minút
Réžia: Julien Leclercq
Predloha: Georges Arnaud (kniha)
Scenár: Julien Leclercq, Hamid Hlioua
Kamera: Wim Vanswijgenhoven
Hudba: Eric Serra
Strih: Soline Guyonneau
Scénografia: Tom Darmstaedter, Pascalle Willame
Kostýmy: Emmanuelle Youchnovski
Producenti: Julien Leclercq, Julien Madon
Hrajú: Franck Gastambide, Alban Lenoir, Ana Girardot, Sofiane Zermani, Birol Tarkan Yıldız, Joseph Beddelem
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSDF cz.