Po dvojici pomerne úspešných snímok (Prekliate dedičstvo - 2018 a Slnovrat - 2019) , ktoré sa viezli na novej vlne amerického hororu spolu s Neutečieš (2014), Uteč (2017) a Tiché miesto (2018), sa režisér Ari Aster vracia na plátna kín v trochu inom podaní. Netreba sa však obávať. Asterov špecifický hororový rukopis, cit pre budovanie napätia a hranie sa s diváckymi očakávaniami tu neabsentujú. Naopak, na bizarnej vynalchádzavosti autora a jeho schopnosti prekvapiť obecenstvo stojí praktický celé rozprávanie jedného z najočakávanejších filmov roku. Zdá sa, že Ari Aster sa veľmi intenzívne zaujíma o rodinné priepasti a toxické vzťahy.

Mládeži neprístupná komédia s trochu pochybne znejúcim námetom a držiteľkou Oscara v hlavnej úlohe? Nový film Gena Stupnitskeho vzbudzoval diskusie už pred svojou premiérou a niet ani najmenších pochýb, že najväčšiu zásluhu na tom mala účasť oceňovanej herečky Jennifer Lawrence. Tá si totiž vyberá svoje projekty s rozumom a čistokrvnej komédii sa na filmových plátnach doteraz vyhýbala. Výsledok je však o dosť zaujímavejší ako sľubovala marketingová kampaň, akokoľvek i trochu odlišný.

Ako nám divákom už v prvých scénach naznačí hosťujúci televízny moderátor (Bryan Cranston), príbeh púštneho mestečka nazvaného po kráteri vyhĺbenom asi pred päťtisíc rokmi meteoritom, je fiktívny a do posledného detailu dielom strápeného divadelného dramatika Conrada Earpa (Edward Norton). V nasledujúcich minútach tak získame možnosť nahliadnuť nielen do jeho výslednej podoby, ale aj do samotného procesu vzniku a vôbec prvého naštudovania textu svojráznym divadelným režisérom Schubertom Greenom (Adrien Brody). Príbeh skupinky mimoriadne nadaných tínedžerov, ktorým sa pošťastí byť spoločne so svojimi rodinami počas stretnutia Junior Stargazer svedkami udalosti vzdialene pripomínajúcej spielbergovské Blízke stretnutia tretieho druhu (1977), však nie je natoľko zvláštny, ako priebeh celého tvorivého procesu, počas ktorého vznikol...

Komédia a navyše romantická nie je jednoduchou žánrovou disciplínou aj napriek tomu, že ide o zdanlivo nenáročnú piruetu. Stačí vytvoriť účinnú love story s prekážkami, vybrať efektnú kulisu a obsadiť charizmatickými hercami. Tí už sa nejako dohovoria. Možno by bolo zaujímavé hľadať moment, kedy sa na slovensko-českom filmovom nebi objavila, alebo v novom update opäť rezonovala táto divácky obľúbená „komodita“.

Mala to byť jedna z najzásadnejších komiksových udalostí dekády a film, ktorý výrazne otrasie týmto žánrom. Aspoň to tvrdili rôzne slávne osobnosti, vrátane niekoľkých až prekvapivo renomovaných mien, čo dokázalo minimálne vzbudzovať záujem. Prvé reakcie sú však jedna vec a finálny výsledok druhá. Ako teda dopadol komiksový Flash s trochu problematickým Ezrom Millerom v hlavnej úlohe? Dokázal aspoň čiastočne ustáť týmto tvrdeniam?

Ember Lumenová (v pôvodnom znení Leah Lewis) bola už od detstva mimoriadne „zapálená“ pre pomáhanie svojim milovaným rodičom v ich malom, avšak veľmi obľúbenom obchodíku. Otec Bernie (Ronnie Del Carmen) a mama Cinder (Shila Ommi) sa kvôli nehode v ich domovskej krajine antropomorfných ohnivých bytostí presťahovali do Element City už pred jej narodením. Ako prisťahovalci to nikdy nemali ľahké, avšak mesto – hoci v ňom dominovali bytosti zložené z vody – dávalo šancu na život aj zemitým, či vzdušným obyvateľom. Ember si vždy cenila obety, ktorú museli jej rodičia podstúpiť, aby mohla žiť šťastnejším životom. Dávala si ako „dobrá dcéra“ vždy záležať na tom, aby si získala otcovu dôveru pre riadenie rodinného podniku aj po jeho odchode na dôchodok. Jediné, s čím by si však ešte potrebovala poradiť v prvom rade, sú jej občasné „výbuchy“ paniky a hnevu. Jednať so znervózňujúcimi zákazníkmi tak, aby v obchode nespôsobila viac škody ako úžitku...

Také to leto nám predstavuje tri nymfomanky, ženy chorobne závislé od sexu, ktoré sa snažia dostať svoje životy pod kontrolu. Spoločný pokus o nápravu, ktorý je pod dozorom realizovaný vo veľkom, v elegantnom dome pri jazere, trvá 26 dní. Podporuje ich sociálny pracovník Sami (Samir Guesmi), ktorý od spomínaných žien nemusí dlho čakať na ponuky, a nemecká terapeutka Octavia (Anne Ratte-Polle). Tá nahrádza kanadskú kolegyňu Mathilde (Marie-Claude Guérin), ktorá dohliadala na predchádzajúcu skupinu hypersexuálov, ale tentokrát odstupuje kvôli tehotenstvu. Do popredia sa dostáva samotné ústredie spolu so záhadnou medzinárodnou spoluprácou dvoch univerzít, ktoré spomínaní dvaja akademici zastupujú. Hoci sú v dome pevné stanovené časy jedenia a zákaz drog, alkohol je povolený s mierou – a pije sa naozaj často.

Príbeh o rozmaznanom milionárskom synčekovi, ktorému otec na jeho želanie venuje živú hračku, má dve verzie, prvú z roku 1976, kde je vybraným zábavným kusom novinár Perrin v stelesnení vtedajšej hviezdy komediálnych rolí Pierre Richardom. O takmer 47 rokov vzniká ďalší variant tejto témy a hračka je Sami Cherif, trhový obchodníček, momentálne predávajúci čajník s dvoma hubicami (pátranie po názve tejto časti bolo zložité a doteraz si nie som istá, či sa toto pomenovanie naozaj používa). Všetok tovar mu však zabaví policajt, lebo obsahuje nepovolené olovo a Sami sa ocitne v ťaživej ekonomickej situácii. Jeho žena je v ôsmom mesiaci a okrem jej platu iný príjem nemajú.

K hororom sa radiaca novela Roberta Louisa Stevensona patrí dnes ku klasikám žánru, pričom vo svojej dobe upozorňovala na riziká spojené s medicínskymi experimentami. Tento viktoriánsky príbeh vydaný roku 1886 presunul čitateľa do hmlistých londýnskych ulíc a zábavnou formou objasnil problematiku rozdvojenej osobnosti, či večného súboja dobra a zla odohrávajúceho sa vo vnútri človeka. Mnohí filmári vzápätí v novele rozpoznali výbornú látku na sfilmovanie, a tak sa nešetrilo početnými adaptáciami, z čoho niektoré boli určené ešte na divadelné dosky. Spomedzi množstva prvotných pokusov pretlmočiť tento príbeh prostredníctvom filmu napokon vyniká až verzia Johna S. Robertsona z roku 1920, ktorá sa stala jedným z nosných hororov nemej éry.

Ďalšiu hororovú adaptáciu literárneho majstra hororu Stephena Kinga prináša na filmové plátno mladý režisér Rob Savage, ktorý už predtým nakrútil nízkorozpočtové hororové žánrovky ako Host alebo Dashcam. Za výrazne vyšší rozpočet však dostáva možnosť pracovať až v Strašiakovi, ktorý vychádza zo starej Kingovej poviedky z roku 1973 (možno ju nájsť v zbierke Nočná zmena ako Bubák a v českej verzii pod mierne zavádzajúcim názvom Kostlivec, čo je aj český distribučný názov filmu), no Savage ju spolu so scenáristami dopĺňa a predstavuje v modernom šate.