Po dvojici pomerne úspešných snímok (Prekliate dedičstvo - 2018 a Slnovrat - 2019) , ktoré sa viezli na novej vlne amerického hororu spolu s Neutečieš (2014), Uteč (2017) a Tiché miesto (2018), sa režisér Ari Aster vracia na plátna kín v trochu inom podaní. Netreba sa však obávať. Asterov špecifický hororový rukopis, cit pre budovanie napätia a hranie sa s diváckymi očakávaniami tu neabsentujú. Naopak, na bizarnej vynalchádzavosti autora a jeho schopnosti prekvapiť obecenstvo stojí praktický celé rozprávanie jedného z najočakávanejších filmov roku. Zdá sa, že Ari Aster sa veľmi intenzívne zaujíma o rodinné priepasti a toxické vzťahy.

Ako inak si možno vysvetliť, že sú ústrednou zložkou aj v jeho treťom celovečernom diele, ktoré vychádza z jeho vlastného krátkeho filmu Beau z roku 2011. Snímka On sa bojí patrí medzi raritnú, ale o to zaujímavejšiu vzorku filmov. Z vyjadrení rôznych známych hollywoodskych režisérov sa častokrát dozvedáme, ako veľmi produkčné štúdia obmedzujú kreatívnu slobodu a tvorcom nedovolia v plnej miere realizovať ich vízie. V prípade Asterovho filmu tu máme opačný prípad – dielo, nad ktorým mal kompletnú kontrolu jeho autor a vrazil do neho kompletný súbor svojich umeleckých intencií, teda skutočne všetko.

Beau Wassermann (Joaquin Phoenix) je muž v strednom veku, ktorý žije sám a často navštevuje psychoterapeuta, pretože trpí všemožnými úzkosťami. Nemalý podiel na jeho ťažkostiach nesie chaotické a násilnícke prostredie, v ktorom žije. V dôsledku série nešťastných náhod a neprajností osudu Beau nestihne lietadlo, ktorým mal letieť za matkou. Navyše sa nemôže dostať do vlastného bytu. Hoci sa takto načrtnutá premisa filmu zdá byť skôr priamočiaro chudobná, Ari Aster navŕšením jednej absurdnej situácie na druhú z tohto základu konštruuje tragikomickú, surreálnu, depresívnu a fantazijnú odyseu, ktorej podrobnosti by bolo škoda vyzradiť. S istotou však o nej možno povedať, že je vyčerpávajúca pre hlavnú postavu, ako aj diváka.

V snímke On sa bojí je nám prezentovaný svet plný násilia, (seba)deštrukcie, závislosti na liekoch, smrti, hrôzy a všadeprítomného nebezpečenstva. Je to svet, ako ho vidí Beau, ktorého perspektívu prakticky neopúšťame. Nikdy nám nie je prezradené, čo z prezentovaného je realita alebo výsledok extrémneho úzkostného stavu. Hlboký prienik do subjektivity Asterovi umožňuje do sujetu implementovať prúd vedomia - za vlasy pritiahnuté výjavy, obdivuhodne balansujúce na hranici komédie a hororu. Denervujúce, úzkostné stavy hlavnej postavy navodzujúce scény striedajú častokrát násilné momenty fyzickej komiky. Prechod od vážnych, naratívnu líniu posúvajúcich scén k častokrát až humorne ladeným výstrednostiam, pritom najmä v prvej polovici prekvapivo vôbec nevyrušuje. Asterov šialený svet fascinuje so všetkým svojím bohatstvom podivných detailov a vynikajúcich nápadov. Akoby sa tu stretlo to najlepšie z Charlieho Kaufmana a Davida Lyncha. Kamera funkčne vedie divácku pozornosť, prechádza od statických detailov k prudkým švenkom a komicky nadneseným transfokáciám, kopíruje pohyby hlavnej postavy a izoluje ju od zvyšku prostredia. Bohužiaľ, je tu aj druhá polovica stopáže, keď akoby filmu začal dochádzať dych, alegorická rovina začína prevažovať a film až dokonca zostáva mimoriadne do seba zahľadený.

Snímka s trojhodinovou stopážou, ktorá k divákovi prihovára na metaforickej rovine, čelí takmer vždy riziku, že diváka namiesto zainteresovanosti skôr odradí a unudí. Bohužiaľ, tento modus recepcie nastáva aj v prípade najnovšieho Asterovho filmu. Problémom pritom však nie je komplikovaná štruktúra filmu, naopak, divákovi schopnému do istej miery čítať medzi riadkami podstata zobrazovaného svitne pomerne včas. Aster pridáva ďalšie a ďalšie roviny a formy rozprávania, nadbytočne naťahuje a zdôrazňuje tematické a motivické línie. Výsledkom je tak nevyrovnaný film vyvolávajúci rozporuplné pocity. V prepálenej zmesi freudovských elementov, výbuchov násilia a vizuálnych nápadov kolísavej kvality sa napokon prejavujú najmä prehnané ambície a autorská exhibícia, ktorej mal dramaturg klepnúť po prstoch.

On sa bojí (Beau Is Afraid), USA, Kanada, 2023
Dĺžka: 179 minút
Réžia: Ari Aster
Scenár: Ari Aster
Kamera: Pawel Pogorzelski
Hudba: The Haxan Cloak
Strih: Lucian Johnston
Zvuk: Paul Hsu
Scénografia: Fiona Crombie, Paul Hotte
Masky: Erik Gosselin
Kostýmy: Alice Babidge
Produkcia: Ari Aster, Lars Knudsen
Hrajú: Joaquin Phoenix, Patti LuPone, Amy Ryan, Nathan Lane, Kylie Rogers, Denis Ménochet, Parker Posey, Zoe Lister Jones, Armen Nahapetian, Julia Antonelli, Stephen McKinley Henderson, Richard Kind, Hayley Squires, Julian Richings, Bill Hader, Catherine Bérubé, Stephanie Herrera, Bradley Fisher, Michael Esper, Manuel Tadros, Tyrone Benskin, Archie Madekwe, Maev Beaty, Patrick Kwok-Choon, Michael Gandolfini, Théodore Pellerin, Mike Taylor, Kwasi Songui, Tristan D. Lalla, Emmanuel Schwartz, Lily Bird, Arthur Holden, Alex Bisping, Joe Cobden, Harry Standjofski, Anana Rydvald, David Mamet, John Walsh, Richard Jutras
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR. 22. júna 2023
Foto: Filmtopia