Nie je to len taká obyčajná „dača“ na akú sme zvyknutí z ruskej reality. Je to honosný moderný dom svedčiaci tom, že majiteľ je zazobaný novozbohatlík. Dom pri jazere obývajú úspešný podnikateľ Gleb (Dmitrij Mazurov), jeho pekná žena Galina (Iris Lebedeva) a ich malý syn. Žijú si evidentne nad pomery, Gleb má čo robiť, aby napriek bohatým konexiám udržal svoju firmu nad vodou, Galina zasa pociťuje osamotenosť a neustály tlak byť aj dobrou manželkou, gazdinou a dokonalou matkou. Východisko z tohto kolotoča a vnútornej dilemy hľadá u milenca, mladého a talentovaného fotografa. Keď sa stretávanie milencov stane prihusté manžel začína niečo tušiť a jeho obavy sa potvrdia. Je to muž činu a musí zasiahnuť.
Atmosféra v rodine hustne, Galina čoraz častejšie odchádza z domu, manžel ju vždy vysadí z auta na križovatke, smer, keď už nie je na obzore, zmení okamžite. No ani to jej nepomôže, Gleb je uvzatý a milenca mu priateľ vypátra. Táto službička sa mu však nevyplatí, kruto na ňu doplatí. Nepatrí sa ani pri kriminálnej drám
e, či thrillery prezradiť pointu, ale nedá sa nenaznačiť, že sa dopustí neodpustiteľného ohavného činu. Príbeh sa odohráva v roku 2022, v období ruskej invázie na Ukrajinu, a život ľudí v malom mestečku sa obráti hore nohami. Mnohí pred vojnou utekajú za hranice a tým čo ostanú hrozí, že budú povolaní do armády. Týka sa to aj Glebových zamestnancov, čo zákonite ohrozuje aj jeho firmu. Nemá však inú možnosť len chladnokrvne podpísať verdikt, možno aj nad niektorými svojimi zamestnancami, ale skôr nad podvodom naverbovanými, väčšinou mladými nezamestnanými. Bez ľútosti sa pozerá na ľudí, ktorí pochodujú na istú smrť.
Ruský režisér Andrej Zvjagincev žijúci v exile (Leviatan, Návrat, Bez lásky, Jelena), ktorý vždy bol proti vojne na Ukrajine, sa však v spomínanom filme venuje tomuto konfliktu len zdanlivo okrajovo. Zdanlivo preto, lebo sa rozhodol tentoraz rozklad ruskej spoločnosti demonštrovať na manželskom trojuholníku. Pri premiére filmu na tohtoročnom festivale v Cannes, kde získal Veľkú 
cenu, sa písalo, že Zvjagincev pokračuje v kritike Ruska ovládaného mocou založenou na klamstve, terore a vražde a ocenili režisérovu schopnosť hovoriť o vojne bez toho, aby ju priamo ukazoval. S týmto konštatovaním sa nedá polemizovať, lebo presne vystihuje podstatu filmu nazvaného Minotaur. Snímka zároveň dnes slávnostne otvorila populárnu prehliadku Be2Can.
Kto je Minotaur alebo Minotaurus ? Postava z gréckej mytológie, netvor s býčou hlavou, ktorého porodila manželka krétskeho kráľa Minoa Pásifaé, ktorú zviedol biely býk. Nevernú manželku kráľ potrestal rafinovanou a krutou smrťou. Názov filmu sa môže vzťahovať tak na hlavného hrdinu, ako aj na spoločnosť, len trest sa zatiaľ uberá nesprávnym smerom. A či raz bude niekto za tieto 
zločiny na ľudskosti pykať je, žiaľ, v nedohľadne.
Minotaur je film o beznádeji, najmä preto, lebo ochraňuje tých ktorí páchajú zlo a trest im za to nehrozí, Glebovi prejde všetko, má konexie, je poslušný, vykonáva najväčšie špinavosti bez výčitiek svedomia a čo je najšokujúcejšie, nevernej manželke akoby jeho ohavnosti zrazu začali konvenovať. Nič sa nedeje, dokonca sa na neho pozerá takmer s úctou a obdivom. Toľko irónie si dobrý pozorovateľ života Zvjagincev dovolil až použiť. Napriek tomu, že dĺžka filmu (135 minút) je neúmerne pridlhá téme, snímke neublíži, lebo dlhé scény evokujúce a vyvolávajúce znepokojivý pocit, sú režijne precízne zvládnuté a vizuálne temné zábery presne dokresľujú morálny svet hlavných aktérov.
Snímku je ťažko zaradiť do jednej kategórie, môže to byť detektívka, thriller, ale aj satira na morálny rozpad spoločnosti. Rozhodne 
je to však politická kritika súčasného Ruska, v ktorom sa napätie dá krájať, i keď to na prvý pohľad tak nevyzerá. Aby sme tomuto tragickému príbehu človeka, ktorý je pod tlakom okolností dohnaný k činom, ktoré by možno v inej atmosfére nikdy nespáchal uverili, vďačí tvorca hereckému výkonu Dmitrija Mazurova. Jeho Gleb je v podstate slušný človek, milujúci manžel a otec, šikovný obchodník, ale keď je tlak priveľký rozpadne sa mu celý život pod rukami. Že mu to všetko prejde nič nemení na fakte, že ostane navždy poznačeným a zlomeným človekom. Výborne mu nahráva pôvabná Iris Lebedeva, nešťastná manželka a hlavný hriešnik tejto drámy. Je nepokojná, rozorvaná a sama nevie čo chce. A 
nakoniec jej, ani sa veriť nechce, imponuje hrubá sila. Či je jej správanie komédiou z vypočítavosti alebo strach z dôsledkov si môžeme len domýšľať. Obe možnosti však prichádzajú do úvahy.
Po formálnej stránke je Minotaur, okrem reflexie súčasnej ruskej spoločnosti, precízne komponované dielo, ako som už spomenula pracuje s dlhými scénami umocňujúcimi bezvýchodiskovosť, k čomu výrazne napomáha temná a chladná kamera Michaila Kričmana. Hudba Jevgenija Galperina a Sašu Galperina ponurú atmosféru výrazne doplňuje a dodáva patričnú emocionálnu silu. Snímka, ktorá má obžalobu systému a svedeckú výpoveď zašifrovanú v druhom pláne, možno neulahodí každému, v každom prípade je to však film, ktorý k morálnemu rozkladu akejkoľvek spoločnosti má čo povedať.
Minotaur (Minotaure), Francúzsko, Lotyšsko, Nemecko, 2026
Dĺžka: 135 minút
Réžia: Andrej Zvjagincev
Scenár: Andrej Zvjagincev, Simon Lyashenko
Kamera: Michail Kričman
Hudba: Jevgenij Galperin, Saša Galperin
Scénografia Andrej Ponkratov
Produkcia Charles Gillibert, Nathanaël Karmitz
Hrajú: Dmitrij Mazurov, Iris Lebedeva, Boris Kudrin, Yuriy Zavalnyouk, Varvara Šmykova, Juris Žagars, Anton Lytvynov, Rudgy Pajany, Vladimir Friedman, Anatolij Belyj, Michail Safronov, Anastasija Venkova, Yan Vizinberg
Distribúcia: Film Europe
Premiára v SR: 15. októbra 2026
Foto: Film Europe