Nakrúcanie vojnových filmov nie je len otázkou peňazí, ale aj profesionálnych schopností vytvoriť atmosféru napätia i strachu, odhodlania i pochybností, nakrútiť bojové scény tak, aby boli obrazom reálneho autentického zápasu o víťazný triumf. V tomto ohľade je stupeň filmovej „anémie“, nedokrvenosti a nedostatočného obehu kvalít u Generála Goliana značný. Začína sa kdesi u scenáristickej i režijnej neschopnosti zložiť jednotlivé línie zmysluplne a funkčne, dávkovať súkromné a kontextuálne tak, aby dávali zmysel na úrovni dokumentárnej, dramatickej i emocionálnej, nehovoriac o hlbšom presahu a dôvode výberu práve tejto postavy našej vojnovej histórie. Nepochybne jej pozornosť a dôstojné miesto na olympe slovenských hrdinov patrí, ale filmová verzia jej ostala v mnohých ohľadoch dlžná.
Rozhodnutie postaviť dramatický príbeh na jeho dileme medzi súkromným a historickým bolo správne a zodpovedajúce potrebám funkčnej dramatickej energie. Rozložiť ju však na obe strany, priblížiť zložitosť situácie, kedy je potrebné rozhodovať sa pod šialeným tlakom rýchle nastupujúcich udalostí, sa preklopila do nejasnej a nekoordinovanej skrumáže, tu dojímavo lyrických pasáží z dojímavej radosti z batoľaťa, tam zase hrozivej politickej situácie, kde figuruje ako Tiso, tak Hitler a povstaleckej vojenskej reality. Aby bol na všetko čas, vznikajú schematické skratky, ktoré neprospievajú vôbec ničomu.
Film mapuje krátko obdobie pred vypuknutím Povstania, keď sa manželom Golianovcom po dlhých rokoch čakania narodí vytúžený syn. Golian (Ondrej Hraška) je v tom čase podplukovník generálneho štábu slovenskej armády a za sebou má významnú vojenskú kariéru v armáde prvej republiky. Po vzniku Slovenského štátu je ako člen armády, spolupracujúcej s Nemcami vyslaný na východný front do Sovietskeho zväzu. Aj keď sa teší mocenskej náklonnosti prezidenta Tisa (Roman Polák), pripravuje armádnu vzburu, ústiacu do celonárodného povstania. Vo filmovej verzii, ktorú spochybnili po premiére filmu niektorí historici, pô
sobí ako hlavný iniciátor Golianovej účasti na povstaní postava menom Doktor (Matúš Kvietik), inšpirovaná Gustávom Husákom,v tom čase významným členom ilegálnej komunistickej strany. Je vykreslený ako dôverný rodinný priateľ a jeho manželka, vtedy divadelná režisérka Magda Lokvencová,ale o tom vo filme nepadne žiadna zmienka, má s Jarmilou Golianovou (Anna Prášilová Fialová) rovnako blízke vzťahy. V Bratislave sa v tom čase pohybuje aj adminál Wilhelm Canaris (rakúsky herec Rainer Woss), v tom čase šéf Abwehru, nemeckej vojenskej spravodajskej služby. V tejto funkcii navštevoval Slovensko, ako nacistický satelitný štát. K postavám v okolí Goliana patrí aj ruský vyslanec, partizánsky veliteľ major Gorský (Jevgenij Libezňuk). Nedôveruje Golianovi a podieľa sa podľa všetkého na nedostatočnej armádnej kontrole aktivít partizánov v čase Povstania. Vypukne Povstanie a ku Golianovi sa pridá londýnskou vládou poverený generál Rudolf Wiest. Golianovú manželku s dieťaťom a ďalšími manželkami, posielajú lietadlom do Moskvy, bez toho, aby o tom vedel Golian. Z nejakých nejasných dôvodov je v Moskve aj Gorský a označí Jarmilu za ženu 
nepriateľa s tým, že Golian bojoval proti Sovietom. Necíti sa bezpečne a preto prosí generála Heliodora Píku (Ondřej Brzobohatý) o návrat domov. Medzitým sa povstalci stiahnu do hôr a Nemci zaistia Wiesta i Goliana. Ten skončí vkoncentračnom tábore vo Flossenburgu. Na cele je s Canarisom. Oboch nakoniec čaká smrť, Goliana obesia.
Nevyváženosť a nadbytočnosť je ďalším neduhom filmu. Nevedno, z akých dôvodov je do príbehu zamontovaný atentát na Hitlera, konkrétne v Operácii Valkýra, keď plukovník Claus von Stauffenberg nechá pod stolom vo Vlčom dúpäti, kde má Hitler poradu s príslušníkmi armády, aktovku s výbušninou. Väzba na Canarisa je v tomto ohľade vzdialená, lebo sa na organizácii nepodieľal, aj keď o nej vedel. Rovnako neorganicky pôsobia kabaretné dekadentné výstupy, kde Canaris defiluje v negližé, obklopený ľahkými žienkami. Zvláštne a bizarne pôsobí aj postava zvedavej susedky (Jana Kolesárová). Tú nájde Golianova manželka tancovať v podivnom kostýme v ich byte po návrate z Moskvy. Zrejme to boli pokusy nejako ozvláštniť a spestriť temný dej príbeh
u, čo sa evidentne nepodarilo a prispelo k dramaturgickej nedôslednosti filmu.
Postava Goliana pôsobí rozpačite. Namiesto hlavného, rozhodného aktéra udalostí je tu váhajúci, usmievavý dobrák a čerstvý otec, vždy akosi ex post reagujúci na jednotlivé situácie, posúvaný a motivovaný ďalšími postavami. Nevysvetľuje svoje pohnútky, znechutenie z podradného postavenia slovenskej armády a celej spoločnosti, zapriahnutej do služby nacistickému Nemecku. Nevyjadruje sa ani k skúsenostiam zo Sovietskeho zväzu, kde po jeho boku bojoval. Nevystúpi rázne ani voči Gorskému a nekomentuje ani problémy s partizánmi. Snaha vynúť sa heroickému pátosu a exaltovanému patriotizmu by bola pochopiteľná, ale nejakou formou mali jeho motívy zaznieť.
Odohrať Povstanie s odhadujem
dvadsiatkou štatistov v uniformách bol úsporný variant, zrejme daný finančnými možnosťami produkcie, ale celé blúdenie pohorách s lyrickými pasážami bežiacich detí a ďalšími epizódami, pôsobilo všelijako, len niefunkčne. Diabolská postava zlého dôstojníka SS Kurta Deffnera (Robert Ritter), ktorý nakoniec v dedinskej chalupe zaistí Wiesta s Golianom pôsobí ako karikatúra, vystrihnutá z mechanického registra filmov o povstaní, tých z radu výročných povinných tancov.
Osou rozprávania mohol byť prirodzene rozhovor Canarisa s Golianom v cele koncentračného tábora a retrospektívny výber jednotlivých scén. Odľahčilo by sa tak nutnosti rekonštruovať nákladný priebeh Povstania a vytvoril by sa priestor pre osobný pohľad Goliana na celé dianie. Takéto riešenie by však vyžadovalo dôkladnejší scenáristický prístup, účinné a prenikavé dialógy s dôrazom na psychologizujúce momenty, prehlbujúce profily
oboch postáv. Určite mohli byť pôsobivejšie ako kabaretné vyčíňaniealebo opakovaná vizuálna ekvilibristika s lampou, osvetľujúcou dojímavé scény s novorodencom.
Slovenská biografická filmová vlna, ktorá sprítomnila najrôznejšie postavy, od Štúra, cez dva portréty Nepelu, Duchoňa a pri Golianovi sa zjavne ešte neskončila, nepriniesla žiadny výrazný úspech. O dôvodoch je potrebné diskutovať. Možno sa nevieme zbaviť oslavnej piety a nájsť vo vybraných osudoch momenty, vypovedajúce o charaktere doby a možno je to i neschopnosť pomenovať čosi, čím ich presiahli. Iste je tých dôvodov viac. Nejaký druh intelektuálnej nedostatočnosti vo vzťahu k našej histórii, by som vôbec nevylúčila.
Generál Golian (The General), Slovensko, Česko , 2026
Dĺžka: 133 minút
Réžia: Juraj Štepka
Scenár: Juraj Štepka, Peter Rajčák, Jan Gardner
Kamera: Juraj Chlpík
Hudba: Matúš Široký
Strih: Peter Pisoň
Scénografia: Juraj Fábry
Masky: Martin Blizniak
Kostýmy: Eva Kudláčová Rácová
Produkcia: Radka Machalová, Juraj Štepka
Hrajú: Ondrej Hraška, Anna Prášilová Fialová, Milan Mikulčík, Rainer Wöss, Robert Ritter, Matúš Kvietik, Leona, Juraj Bača, Adam Jančina, Ondřej Gregor Brzobohatý, Jevgenij Libezňuk, Roman Polák, Dominika Morávková, Adrian Jastraban, Stanislav Staško, Zoe Straub, Ondrej Kovaľ, Oliver Asztáloš, Matúš Hollý, Lukáš Strnisko, Diana Klamová, Monika Szabó, Juraj Vodila
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 8. októbra 2026
Foto: CinemArt SK