Adaptácia klasickej literatúry do filmu či seriálu, sa v perspektíve prinajmenšom jednej dekády javí trochu de mode, aj keď ju označiť za zastaralú by bolo asi príliš pejoratívne. Pre situáciu, kedy sa poľské produkčné kruhy rozhodli sfilmovať klasické dielo Boleslawa Prusa (1847-1912) román Bábka z roku 1890 hneď dvakrát, ako celovečerný hraný film a zároveň seriál, musí existovať dôvod aj preto, že v prípade filmu ide o jednu z najdrahších poľských produkcií v hodnote 15 mil eur. Mal premiéru 30. septembra a treba pripomenúť, že šlo o dva rozdielne projekty a nie zostrih seriálu do filmu.
Príbeh Bábky sa odohráva v roku 1878. Do Varšavy sa vracia Stanislaw Wokulski (Tomasz Schuchardt) so slušným kapitálom, ktorý zarobil na zásobovaní ruskej armády v čase Rusko-tureckej vojny (1877-1878) a plánuje rozšíriť svoj obchod. V čase jeho neprítomnosti ho spravoval jeho priateľ Ignacy Rzecki (Dariusz Chojnacki). Paralelne sledujeme situáciu v aristokratickej rodine Leckich. Otec Tomasz (Jacek Braciak) oznamuje dcére Izabele (Sandra Drzymalska), že vložil všetky ich peniaze vrátane jej vena do obchodu, ktorý sa iste vyplatí a prinesieočakávaný profit. Správa ju znepokojí, ale pokračuje v rozmarnom živote a odmietaní nápadníkov. Je krásna a žiadaná. Wokulský sa do nej zamiluje a sleduje jej pohyb v spoločenských kruhoch vtedajšej Varšavy. Striehne a dúfa. Rodina Leckých príde o všetko pri požiari. Stroje, ktoré otec nakúpil zhoria a Wokulski je pre šľachticov bez majetk
u jediná šanca. Isabella sa rozhodne pre taktické kroky, prijme ponuku zásnub, ale svatba sanekoná. Podcení Wokulského jazykové znalosti, keď sesternici Florentyne pred ním po anglicky oznámi, že už teraz túži byť vdovou.
Sociálna situáciapoľskej spoločnosti v druhej polovici 19. storočia bola poznamenaná nástupom buržoázie. Wokulski je predstaviteľom majetných obchodníkov s komplikovanými ambíciami. Neschopnou šľachtou, ponorenou dobezstarostného, ale nákladného života, na ktoré nemá prostriedky a aj o to, čo má príde, pohŕda. Na druhej strane sa úporne snaží stať členom vznešených kruhov. Príbeh Bábky pripomína román Honoré de Balzaca Otec Goriot (1835). Zbohatol na výrobe cest
ovín a celý svoj majetok venoval dcéram, lebo túžil aby sa dostali medzi šľachtu. Peniaze sa hodili, ale otec nie. Ostalo mu len ich pohŕdanie. Zmena spoločenskej konštelácie bola v Európe krutá, vo Francúzsku koncom 18. storočia dokonca revolučná. Wokulski nakoniec príde tiež o všetko, ale nestratí, aspoň v interpretácii režiséraPawla Maślonu, podnikavého ducha a nakoniec ho kdesi predsa len pokropí vytúžená ropa.
Asi je zaujímavé sledovať, ako sa Poliaci vysporiadávajú so šľachtickým dedičstvom najmä v literatúre a následne i vo filme. Jeho prostredníctvom sú aj s na
mi príbehy či už Pana Wolodyjowského (1969) Henryka Sienkiewicza, ale i ďalších jeho románov ako Ohňom a mečom, alebo Potopa. Od heroického obdobia nevyhnutne smeruje historický obraz poľskej šľachty k popisom jej úpadku a k týmto dielam sa priraďuje i Prusowa Bábka. O tom, že tento kriticko-ironický postoj má dlhý dych svedčí i veľmi populárny seriál 1670 na Netflixe s recenziou na našom webe.
Isabela síce svoj šľachtický pôvod nezaprie, je rozmaznaná, ale po žírnom a spoločensky prijateľnom sňatku vôbec netúži. Vzhliadla sa v hnutí za ženskú rovnoprávnosť a snaživo sa angažuje. Krúži okolo skupinky žien, vydávajúcich noviny Brečtan a túži doň prispievať. Šéfredaktorka jej príspevky odmieta ako nevyhovujúce, 
vzdialené od reálneho života. Naznačí jej, že pre čitateľky by boli zaujímavé články z ciest, napríklad z Paríža. Upne sa na cestu, ale plány jej zhatí otcov bankrot. Wokulskému preto ako podmienku sobáša predostrie kúpu Brečtanu. Otec zasiahne aj po druhý krát. Nahovorí Wokulského aby kúpil jeho dom a ten definitívne príde o všetko. Cena na dražbe presiahne akúkoľvek reálnu hranicu a navyše sa prihlásia Leckého dlžníci. Rámcom príbehu je deštrukčná sila l´amour fou, šialenej lásky, vášne, prekonávajúcej akékoľvek rozumné hranice. Wokulský jej obetuje všetko a nedostáva vôbec nič.
Titul Bábka sa vzťahuje predovšetkým k tejto vysnenej kráske cynickej postavičke, zbavenej akejkoľvek empatie, pevne uzavretej v pocite spoločenskej nadradenosti. V seriálovom spracovaní sa ale mechanickej vyprázdnenosti tvorcovia vyhli, lebo je tu akcentovaná jej túžba vymaniť sa z týchto väzieb. Bojuje za uznanie diplomu ženskej lekárky Zofie Debskej u miestnych autorít. V scéne jednania s ruským guvernérom dokonca inšpiruje Wokulského k úplatku. Navštevuje ju v závere v biednej nemocnici a je svedkom podmienok, za akých môže so svojim vzdelaním pracovať. S trochou peňazí nakoniec cestuje do vysneného Paríža. Prusa podľa análov inšpiroval k napísaniu román novinový článok o krádeži hračky a následnom súdnom spore. Nové časy dávajú o sebe vedieť 
nielen na úrovni spoločenskej. Wokulský obchod s galantériou vymení za obchodný dom a prikročí aj k jeho parádnej elektrifikácii. Osvetľujú ho honosné lustre. Ako zázrak techniky sa objavujú aj prvé automobily.
Je zaujímavé, že dramatizácia románu sa objavuje v zlomových obdobiach. Prvý film i televízny seriál vzniká v rozpätí 60. a 70. rokov. Film nakrútil v roku 1968 Wojciech Jerzy Has s Beatou Tyszkiewicz v úlohe Isabely. V tejto filmovej verzii je i scéna, kde Rzecki naťahuje mechanické bábky vo výklade obchodu a pozoruje ich tanec. Stávajú sa tak metaforou o hre osudu, v ktorej sú ľudia len bábkami v rukách vyššej moci. Tento tematický vektor sa v novom spracovaní posúva, aktéri osudového kolotoča sa z neho nakoniec dokážu vymaniť a za cenu strát dosiahnu aspoň nejakú 
satisfakciu.
Radikálna zmena spravidla vyvoláva historické reminiscencie a ich zmysel i priebeh je témou spoločenskej reflexie. Jej aktualizácia je záležitosťou interpretácie a hľadania súvislostí so situáciou, kedy sa na prelome storočí menila „triedna“ dominancia. V súčasnom „veľkom technologickom tresku“ možno opäť stojíme pred veľkým striedaním, aj keď dovidieť do budúcnosti a všetkého, čo prinesie, asi dnes dokáže málokto.
Bábka (Lalka, TV seriál), Poľsko, 2026
Dĺžka: 6 h 40 min (Minutáž: 60–72 min)
Réžia: Paweł Maślona
Predloha: Boleslaw Prus (kniha)
Scenár: Paweł Demirski, Jagoda Dutkiewicz, Paweł Maślona
Kamera: Paweł Flis
Hudba: Bartosz Jan Schmidt
Hrajú: Sandra Drzymalska, Tomasz Schuchardt, Jacek Braciak, Julia Wyszyńska, Dariusz Chojnacki, Magdalena Cielecka, Piotr Adamczyk, Piotr Pacek, Maria Kania, Małgorzata Hajewska-Krzysztofik, Agnieszka Grochowska, Monika Frajczyk, Mateusz Król, Juliusz Chrząstowski, Radosław Krzyżowski, Andrzej Walden, Henryk Niebudek, Andrzej Deskur, Jan Hrynkiewicz, Ewa Kaim, Marta Mazurek
Producenti: Jan Kwieciński, Michał Kwieciński
Casting: Katarzyna Gryciuk-Krzywda
Strih: Magdalena Chowańska, Michał Czarnecki
Zvuk: Radosław Ochnio
Scénografia: ,Joanna Macha, Beata Karaś, Izabela Cieszko, Inga Palacz-Jezierska, Joanna Macha
Masky: Dariusz Krysiak
Kostýmy: Dorota Roqueplo
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz