Viac z: Recenzie 2011

Film sa v origináli volá Larry Crowne, čo je krstné meno a priezvisko hlavnej mužskej postavy v podaní scenáristu, režiséra a spoluproducenta Toma Hanksa, kým naši distributéri tvorivou zmenou názvu na komerčne príťažlivejšiu Moju krásnu učiteľku preniesli dôraz na hlavnú ženskú hrdinku, profesorku rétoriky na verejnej vyššej škole, ktorú stvárnila stále pôvabná Julia Roberts. Účasť a interakcia týchto dvoch hviezd, ktoré sa stretli pracovne aj pred štyrmi rokmi v Súkromnej vojne pána Wilsona, je najväčšou prednosťou filmu. Herecké osobnosti, ktoré sú dlhoročnými priateľmi, si pred kamerou rozumejú, vytvárajú pár, ktorý spolu ladí a iskrí sa v ňom. Ich vzťah, ktorý sa od chladného odstupu vyvinie až k ľúbostnej vášni, je však len jedným z motívov filmu, hoci postupne naberá na intenzite i priestore. Východiskovým bodom je  prepustenie Larryho zo zamestnania v hypermarkete, kde bol opakovane vyhodnocovaný ako najlepší pracovník mesiaca, a nevyhnutnosť reštartovať v zrelom veku jeho kariéru. Keďže dôvodom vyhodenia z práce bolo nedostatočné vzdelanie (v skutočnosti hospodárska kríza), rozvedený Larry po márnom hľadaní nového miesta napokon znova zasadne do školských lavíc, kde získa zručnosti vo vystupovaní, potrebné vedomosti z ekonómie i dámu svojho srdca. Divákovi určite zíde na um úspešná a dodnes reprízovaná česká komédia režiséra Oldřicha Lipského Marečku, podejte mi pero z roku 1976. Na rozdiel od vtedajších scenáristov Ladislava Smoljaka a Zdeňka Svěráka Tom Hanks s Niou Vardalosovou nevyužili možnosti, ktoré im trieda svojím rôznorodým zložením ponúkla, podobne ako rezignovali na príležitosť väčšmi zapojiť do príbehu profesorský zbor, svojráznych Larryho susedov, či „gang“ motorkárov, vedený Larryho temperamentnou a príťažlivou spolužiačkou (Gugu Mbatha-Raw). Rozprávanie sa nesie od začiatku do konca v jednej, viac-menej idylickej rovine, naznačené gagy miznú bez pointy, v príbehu niet dramatických zvratov ani vzrušenia, vo filme bez sexu sú aj ľúbostné vzťahy stvárnené mimoriadne cudne, dokonca aj v partii mladých jazdcov na mopedoch, ktorí nepoznajú ani neslušné slová, čo možno ocení najmä staršia generácia divákov.

Vraví sa, že umelec musí trpieť, ak má byť jeho dielo kvalitné. Že len drvený a lisovaný vydá zo seba to najlepšie. Ako olivy. No na druhej strane nepochybne platí, že šťastie praje iba pripraveným. A tak, keď sa Werner Herzog dozvedel, že v prísne chránenej jaskyni môže nakrúcať len malou kamerou, s minimálnym štábom, bez klasických osvetľovacích telies a za dodržiavania prísnych obmedzení, nerezignoval, ale povýšil jednoduchosť, prostotu a minimalizmus na neobyčajný filmový zážitok.

Cez deň je úspešnou finančnou manažérkou v prestížnej bostonskej spoločnosti a večer sa vracia k milovanému, ale menej úspešnému manželovi Richardovi (Greg Kinnear) a ich dvom deťom dvojročnému Benovi a päťročnej Emily. Snaží sa nikoho a nič nezanedbávať, všetko stihnúť a teda nečudo, že je v jednom kolotoči a nestíha... hoci aj prvé strihanie synových vlasov. V jednom okamihu si uvedomí, že je toho na ňu asi predsa len priveľa. To vo chvíli , keď dostane dôležitú  zákazku v New Yorku a manželovi zároveň ponúknu vysnívanú prácu. Postupne sa od seba začínajú vzďaľovať, lebo Kate musí zrazu veľa cestovať, spoliehať sa na opatrovateľku, čo sa nepáči najmä dcére ani manželovi a všetko ešte skomplikuje jej šarmantný obchodný partner Jack Abelhammer (Pierce Brosnan), ktorému nie je ľahostajná. Podarí sa Kate nakoniec nájsť šťastie a svoje skutočné miesto v živote?

Peter Krištúfek (1973) vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na VŠMU. Okrem toho, že nakrútil vyše dvadsať autorských dokumentov, sa venoval  predovšetkým literárnej činnosti. Debutoval s knihou krátkych próz Nepresné miesto (2002), po ktorej nasledovali kniha poviedok Voľným okom, román Hviezda vystrihnutého záberu, kniha scén z filmov Ronyho Escherwooda Rota pomalého nasadenia a satirický román Šepkár. Je trojnásobným finalistom literárnej súťaže Poviedka (2001,2002,2004) a je tiež členom hudobnej skupiny EYE. Spomínam  to podrobne preto, lebo pod Viditeľný svet sa podpísal okrem réžie aj ako scenárista, aj ako autor hudby. Jeho celovečerný hraný debut  predchádzal však v roku 2004 ešte hraný televízny film Dlhá krátka noc.

Rodák z Wuppertalu (1965) sa venoval filmu od detstva, veď po prvý raz skúsil nakrúcať  ako jedenásťročný. Debutoval v roku 1993 snímkou Smrtiaca Maria, po ktorej nasledovali Zimní hostia (1997), no slávu získal až tretím filmom Lola beží o život (1998). O dva roky neskôr vznikol film Princezná a bojovník a po ňom tri snímky v zahraničí v angličtine – okrem Neba (2002), Internationalu (2009) a participácie na poviedkovom filme Paríž, milujem ťa (2006) to bol jeho najväčší komerčný úspech - realizácia „nesfilmovateľnej“ románovej predlohy Patricka Suskinda Parfum: Príbeh vraha (2006). Filmom Tri sa Tykwer vrátil domov, do Nemecka, a navyše k autorskému filmu, ktorý mu zrejme sedí najlepšie.

Určite, príbeh o túžbe nezostarnúť a žiť večne  nie je v umení novinkou. Ale režisér, scenárista a producent Andrew Niccol (1964) prišiel s originálnym nápadom. Škoda, že  sa  mu ho nepodarilo  pretaviť do rovnako originálneho a vyváženého scenára, čo sa podpísalo i na konečnom filmovom výsledku. Je to prekvapujúce už i preto, že  muž, ktorý sa narodil na Novom Zélande, kariéru začal nakrúcaním reklám v Londýne a ako filmár sa presadil v Los Angeles, upozornil na seba v  druhej polovici deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia práve ako scenárista.. Za scenár k filmu Truman show získal  Oscara  a je autorom pôvodného scenára aj k Spielbergovmu  filmu Terminál. Podľa vlastného scenára  debutoval ako režisér v roku 1998 sci-fi  filmom Gattaca, za ktorý ho nominovali na Oscara za najlepšiu réžiu. Jeho druhá režijná práca –satira Simone z roku 2002  sa síce nestretla  s úspechom , ale zabodoval Obchodník so smrťou z roku 2005. V súčasnosti pripravuje adaptáciu  románu Stephenie Meyer Hostiteľ.

Hergé sa preslávil najmä 23 kreslenými dobrodružstvami mladého odvážneho reportéra Tintina, ktoré mali premiéru v detskej prílohe belgických novín roku 1929 a vznikali až do autorovej smrti. Stali sa jedným z najúspešnejších európskych komiksov, vyšli v prekladoch do 80 jazykov a predalo sa z nich 350 miliónov výtlačkov. Spielberg a Hergé údajne začali podnikať aj konkrétne kroky, mali sa stretnúť i osobne, keď v Londýne nakrúcali Indiana Jones a chrám skazy, no Hergé týždeň pred plánovanou schôdzkou skonal.

Scenár svojho piateho filmu nakrútila Alice Nellis  na motívy rovnomennej hry škótskej  autorky Lizy Lochhead.  Režírovala  ju  v roku 2003 na javisku pražského Divadla Na zábradlí, kde sa úspešne udržala až do roku 2010.  (Mimochodom, túto hru, prispôsobenú slovenským reáliám, uvádza  od roku 2009 aj bratislavské divadlo Aréna v réžii Sone Ferancovej). Sfilmovanie  príbehu  jej  vraj navrhol producent Rudo Biermann a po pražskej premiére  aj  samotná autorka.

Jeho najnovším dielom je thriller Dlh. V podstate ide o remake izraelského filmu spred niekoľkých rokov. Príbeh sa odohráva v dvoch prelínajúcich sa časových rovinách. V roku 1997 sa v Tel Avive koná prezentácia knihy  o troch mladých  agentoch Mosadu –Rachel Singerovej (Jessica Chastian), Davidovi Peretzovi (Sam Wortington) a Stephanovi Goldovi (Marton Csokas). Napísala ju dcéra Rachel a Stephana - novinárka Sára.  Dozvedáme sa, že  trojica mala za úlohu v šesťdesiatych rokoch vo Východnom Berlíne vystopovať nacistického vojnového zločinca, doktora Vogela (Jesper Christensen) s prezývkou“ chirurg z Birkenau“ a uniesť ho do Izraela , kde by ho postavili pred súd. Plán však nevyšiel, doktora dostali iba do tajného berlínskeho bytu, kde ho nakoniec Rachel zastrelila.