S tým, žeby sa niekedy mohol prebrať ležiac pri tom na zemi v mrazivej, zasneženej prírodnej scenérií hlboko vo vnútrozemí Ruska, rozhodne nepočítal. Nadriadení ho pre tento let povolali, buď preto, ako efektívne vypomohol kolegovi z letky pristáť so stíhačkou po zaseknutí klapky na lietadlovej lodi alebo za jeho možno trošku kontroverzné úvahy, v ktorých videl najväčší problém spoločenského zriadenia nepriateľského Sovietskeho zväzu v nanútenej kolektivizácií. Bežný individuálny Rus by dokonca podľa neho mohol mať aj úprimne priateľské úmysly. Každopádne, ťažko povedať či to bol zo strany velenia akt uznania alebo trestu postať ho na nebezpečnú misiu. Píše sa rok 1987 a poručík amerického námorníctva Troy Kelly (vo svojich bláznivostiach príjemne umiernený Ryan Reynolds) mal absolvovať špionážny let nad územím oponentskej veľmoci, nie však ako pilot, ale pre svoje poníženie len v pozícií navigátora čudáckeho majora Sandersa (Louis Cancelmi) s obočím, ktoré by mu zrejme závidel aj Brežnev osobne. Vinou ega pilota sú vo vzduchu zasiahnutí MiGom, Troy sa však, našťastie, stihne pred dopadom katapultovať. Bohužiaľ, keď sa konečne preberie, nemá veľa času filozofovať nad tým, či by ten zarastený Rus, čo sa k nemu blíži s Kalašnikovom v rukách je jeho kolektivizovaný nepriateľ alebo tá už spomínaná priateľská individualita...
Volá sa Nikolai Ustinov (skvelý a nákazlivo sa zabávajúci Kenneth Branagh). Kedysi bol v KGB, avšak jeho záškodnícka, krvavá práca mu zovšednela a prišla o zmysel. Navyše sa v ňom socialistická ideológia začala slušne biť s tým, čo preňho znamenala jeho vlastná dcéra Anna (Maria Bakalova), majúca očividne s odlišný postoj vo svojich sexuálnych preferenciách, ako by zväzáci radi od ženy požadovali. Aktuálne žije v ústraní, okolo seba zhromažďuje ilegálne rekvizity z USA, ktoré považuje takmer za priam zasľúbenú zem. Rád by skúsil hamburger – nikdy ho nemal, no je presvedčený, že by mu chutil. A hlavne má na videokazete nahrávku filmu Top Gun (1986) Tonyho Scotta priamo z kina, ktorú pozerá stále dookola napriek tomu, že po kľúčovom zvrate neobsahuje dôležitú scénu, pretože kameraman si práve v tej chvíli odskočil na toaletu a radšej nasnímal aj to. Nikolai Troyovi ošetrí zra
nenia a hoci ho drží doma pripútaného k posteli, robí to pre jeho dobro. Troy, samozrejme, netuší, či mu vôbec môže veriť, pretože ošetrovateľova nekritická záľuba vo všetkom z USA je priam fanatická a on sám by sa psychickým rozpoložením nemusel veľmi líšiť od napríklad Kathy Bates v Misery nechce zomrieť (1990) Roba Reinera, keby ten film už v tej dobe existoval. Keď sa mu podarí z jeho improvizovaného „brlohu“ v lesnej krajine utiecť, veľmi rýchlo pochopí, že iní Rusi z prítomnosti Američana uprostred ich vlastnej krajiny nie sú nutne tak nadšení ako Nikojai a tak sa k nemu radšej vráti. V prvom rade po navigátorovi z havarovaného špionážneho lietadla pátra „superman“ z KGB Alexander Volkov (Marcin Dorocinski), komunista za každú cenu, nespokojný s gorbačovovskou liberálnejšou politikou a najme pred jeho vtieravým sliedičstvom Nikolai Troya na znak dôvery ukryje. Čo teraz? Naivné predstavy z amerických filmov, ktoré Nikolai načrtáva možnosťou, žeby po vyslaní signálu Troya mohli v ruskom vnútrozemí zachrániť jeho vlastní ľudia, Troy sarkasticky spochybní. Najväčšiu šancu na prežitie má, ak sa úplne vyhne márnym pokusom nadviazať kontakt vysielačkou a vydá sa spoločne s Nikolaiom na niekoľko stoviek kilometrov dlhú cestu do Moskvy, kde sa nachádza americké veľvyslanectvo. Samozrejme, s prísľubom azylu pre Nikolaia v USA, ak do toho nebudú zase veľmi zasahovať Troyovi nadriadení...
Snímka Mayday scenáristov a režisérov Johna Francisa Daleyho a Jonathana Goldsteina je zábavnou akčno-komediálnou historkou z obdobia Studenej vojny, ktorá nezostáva lennostalgickou žánrovou pripomienkou štýlu „Buddy Movie“ o dvojici charakterovo rôznorodých parťákov z donútenia, čo si k sebe potr
ebujú nájsť cestu, aby si spoločne poradili s prekážkami, na ktorých zdolanie by sami zrejme nestačili. Je aj filmom, ktorý – hoci cez optiku vlastného žánru, napínavého skrývania, kontaktných bitiek a prestreliek a s charakterizovaním postáv ako žánrových figúrok slúžiacich v prvom rade na zabavenie publika – nenápadne tlmočí isté posolstvo, týkajúce sa eskalácie napätia (nielen) medzi v deji zainteresovanými národmi v aktuálnej súčasnosti. Z geopolitického hľadiska je vlastne celkom odvážne, že sa film snaží rozlíšiť medzi kolektívnym obviňovaním celého národa a pohľadom na jeho čiastočku - individuálneho jednotlivca, ktorý môže mať odlišný, možno dokonca zmierlivejší postoj, než je ten predpísaný a je vlastne sám kolektívom proti svojej vôli tlačený do konfliktu, ktorý by sa ho inak vôbec netýkal. Divák sa baví na prehľadnom a kultivovane štruktúrovanom stvárnení známych zápletiek, zvratov a point, pričom popri tom mu je nenápadne a hlavne s nadhľadom tlmočené to, čo by sa ho nemuselo až tak efektívne dotknúť v komplikovanom psychologickom príbehu zo života alebo závažnej art filmovej sociálnej výpovedi.
Scenár sa baví na Troyovi, ktorý v expozícií svoje zmierlivé politické názory vysvetľuje do boja nabudeným kolegom pilotom, aby hneď vo chvíli prvého ohrozenia na bojovom poli na svoje závery ihneď zo strachu o život zabudol. Napriek svojmu tak trochu pokryteckému mudrovaniu je nakoniec sám prekvapený, keď narazí na reprezentanta zmierlivého Rusa. Má možnosť nahliadnuť do jeho priateľských a rodinných vzťahov s tým, že spoznáva aj niečo, čo v rámci americkej spoločnosti doposiaľ nezvykol 
vídať. Odhaľuje priestor pre inšpiráciu, nečakanú nehu a súcit. Spoznaním vlastného nepriateľa koriguje vlastné predstavy – nakoniec dokonca ani nie o obyvateľoch oponentskej krajiny v rámci Studenej vojny, ale tiež o postojoch a doposiaľ neuvedomovaných sociálnych tlakoch u seba doma. To Nikolai spoznáva americkú spoločnosť cez popkultúrne „rozprávky“ ako jeho milovaný Top Gun. Stretáva sa s reálnym a rozhodne nie hrdinským pilotom, nie idealistom ale skeptickým manipulátorom schopným mu nasľubovať čokoľvek, aby sa znovu dostal bezpečne domov. Ale aj cez tento spočiatku cynický Troyov obraz má jeho ruský parťák príležitosť dostať sa mu pod kožu a odhaliť tam pozitíva. Nakoniec sa obaja zhodnú na myšlienke, že vlastenectvo a láska k domovine, nemusia nutne byť hájením politických presvedčení za každú cenu. Niekedy je to aj o tom, vzoprieť sa vlastnému vládnemu systému. A tu už film nenásilne zachádza k pokusu otvoriť divákovi oči v otázkach týkajúcich sa, či už putinovského Ruska súčasnosti alebo – to dokonca v ešte väčšej miere – vnímajúc dnešné trumpovské „prešľapy“ pri riadení USA.
Zasnežená tundra, putovanie lesom, aj po ľade zamrznutých jazier, v ktorých sa občas oplatí potopiť prenasledovateľom známy automobil ako stopu, v perspektíve kamery Barryho Petersona a v jej inšpirácii Top Gunom nasvietené do siva, prípadne modra pôsobia výpravne ako ideálne mrazivá kulisa pre komický boj o prežitie. Výprava Nory Takacs Ekberg s kostýmami Debry 
McGuire evokuje 80. roky a zdôrazňuje zámerný estetický kontrast medzi spomínaným filmovým popkultúrnym fenoménom ako vysnívaným svetom, ktorý by Nikolai rád zakúsil na vlastnej koži a tým, čo mu ponúka jeho polorozpadnuté improvizované lesné obydlie. Vlak valiaci sa ruskou krajinou v rytme očakávane syntetizátorovej hudby Colina Stetsona do v rámci žánru uveriteľnej hmatateľnosti vnesie dojem príležitostného digitálneho vylepšenia. Choreografia kontaktných bitiek je zásadne john-wickovská (v duchu algoritmických požiadaviek dnešného publika na streamovacích platformách) a prekvapivá najmä v prípade Kennetha Branagha. Mayday možno do žánru Buddy Movies neprináša nič extra nového, avšak svoju prácu robí kultivovane a remeselne dobre. Tým, čo si chcú zaspomínať na obdobné snímky z 80. rokov urobí radosť. Nezabúda však ani na tých, ktorí v záplave dnešnej popkultúrnej nostalgie chcú vidieť aj stopy tematickej súčasnosti. Práve vzťahová otázka medzi Troyom a Nikolaiom je nakoniec tým najzaujímavejším rysom filmu a s tým tiež, vzhľadom k nej, príjemne oduševnený herecký výkon Kennetha Branagha, charakterového herca využívajúceho príležitosť poriadne sa zabaviť.
Mayday, USA, 2026
Dĺžka: 110 minút
Réžia: John Francis Daley, Jonathan Goldstein
Scenár: John Francis Daley, Jonathan Goldstein
Kamera: Barry Peterson
Hudba: Colin Stetson
Casting: Mindy Marin
Strih: Jamie Gross, John Lee
Zvuk: Brandon Proctor
Scénografia: Nora Takacs Ekberg, Suzanne Cloutier, Michèle Laliberté
Masky: Kathy Kelso, Anna Tesner, Michelle Côté
Kostýmy: Debra McGuire
Produkcia: David Ellison, Dana Goldberg, Don Granger, Ashley Fox, Jonathan Goldstein, John Francis Daley
Hrajú: Ryan Reynolds, Kenneth Branagh, Marcin Dorociński, Maria Bakalova, David Morse, Clark Johnson, Wendy Crewson, Louis Cancelmi, Josh Hamilton, Alex Mallari Jr., Alden Adair, Lovell Adams-Gray, John Francis Daley, Robert Crooks, Lorrie Odom, Arthur Holden, Alex Ozerov-Meyer, Mark Antony Krupa, Alexandra Kimajeva, Chanel Mings, Jurij Kekalo, János Timkó, Attila Halász
Distribúcia: Apple TV+
Foto: ČSDF cz.