Režisér David Ayer a armáda – to je vzťah, ktorý je dnes už takmer rovnako spoľahlivý ako Brad Pitt a jeho prirodzená charizma. Vo filme V srdci divočiny sa režisér snímok ako Železné srdce (2014) či Včelár (2024) tentoraz vydáva trochu nezvyčajnou cestou pri témach, ktoré má najradšej: jeho vojak má po svojom boku psa. A nie hocijakého, ale vycvičeného vojenského psa. A, samozrejme, aj tento štvornohý spoločník nesie následky vojnových tráum. Ayer chce hovoriť o vojne, traume a mužnosti, no robí to spôsobom, ktorý jeho základnú fascináciu vojenskou tvrdosťou príliš nespochybňuje.
V samotnom námete sa pritom skrýva niečo zaujímavé. Človek aj zviera spolu zažili vojnu a obaja si z nej odniesli fyzické aj psychické jazvy. James, ktorého stvárňuje Pitt, sa spolu s Odinom utiahol do divočiny na Aljaške. Keď ich lietadlo havaruje, musia sa obaja prebojovať cez nehostinnú krajinu späť k civilizácii. Na rozbeh survival drámy Ayer nepotrebuje nič viac a práve vzťah medzi mužom a psom sa stáva najväčšou prednosťou filmu. Skutočnosť, že sa Ayer sústreďuje takmer výlučne na Jamesa a Odina, je dobrým rozhodnutím. Namiesto budovania záchranného tímu, rodinnej línie či inej vedľajšej zápletky zostáva film verný svojim dvom hlavným postavám. Vďaka tomu pôsobí príbeh bezprostredne. Divák má pocit, akoby s nimi sedel v stane, kráčal lesom a čakal, aká ďalšia katastrofa sa objaví 
za najbližším rohom.
Chémia medzi Pittom a jeho zvieracím hereckým partnerom funguje prekvapivo dobre. Odin nie je len roztomilý spoločník, ale skutočná postava s vlastným charakterom. Jeho zdravotné postihnutie sa berie ako prirodzená súčasť jeho života a traumatické zážitky neslúžia na lacné citové vydieranie. Práve táto prirodzenosť filmu prospieva. Občas však Ayer ich vzťah vykresľuje tak intenzívne, že si človek takmer kladie otázku, či nesleduje trochu nevhodne romantizované puto. Menej presvedčivá je samotná survivalová dramaturgia. Rozprávanie psa opakovane riadi jednoduchým princípom: objaví sa prekážka, hrdinovia ju prekonajú a vzápätí sa 
objaví ešte väčšia. Pripomína to videohru, v ktorej James a Odin postupujú z jednej úrovne do ďalšej. Často by bolo rozumnejšie problém jednoducho obísť, lenže potom by diváci prišli o ďalšiu efektnú hrozbu. Film preto dokáže zabaviť, no napätie často pôsobí umelo vytvorené. Aljašská krajina je pôsobivá a dokonale sprostredkúva pocit izolácie, ktorý príbeh potrebuje. Pokojnejšie pasáže fungujú často lepšie než veľké akčné sekvencie. Keď sa James snaží spolu s Odinom prežiť v divočine, snímka získava príjemne jednoduchú a úprimnú kvalitu. Vlci, medvede a ďalšie tvory sú často viditeľne digitálne vytvorené a nezapadajú do inak veľmi prirodzene pôsobiacich záberov krajiny. V srdci divočiny zostáva v známom Ayerovom svete kamarátstva, drsnosti a vojenskej mužnosti. Jeho postavy môžu byť 
traumatizované a môžu prejavovať emócie, no samotný vojenský systém, ktorý tieto traumy vytvára, film zásadnejšie nespochybňuje.
David Ayer sa očividne zaujíma o psychické následky vojny, ale menej o vojnu samotnú. To zodpovedá aj jeho predchádzajúcej tvorbe: armáda a mužnosť môžu byť zranené, no nikdy nie sú skutočne spochybnené. Pitt tento koncept drží nad vodou svojou tradičnou charizmou. James nie je mimoriadne komplexná postava, no herec bez problémov utiahne dlhé pasáže, v ktorých hrá prakticky len sám so psom. Keďže film obsahuje minimum dialógov, jeho fyzický prejav je mimoriadne dôležitý. To stačí na vytvorenie solídneho dobrodružného filmu, no nie na niečo 
skutočne nezabudnuteľné. V srdci divočiny rozpráva príbeh, ktorý sme v kine videli už mnohokrát, no obohacuje ho netradičnou dvojicou hrdinov. Vzťah medzi Pittom a Odinom nesie veľkú časť filmu, pôsobivá krajina dodáva atraktívne vizuály a krátka stopáž nedovolí, aby sa divák príliš dlho zaoberal jeho slabinami. Paradoxne, najväčší problém filmu sa nachádza práve tam, kde by mohol byť najzaujímavejší. Myšlienka traumatizovaného vojaka a traumatizovaného vojenského psa putujúcich divočinou ponúka množstvo priestoru na hlbšie zamyslenie nad vojnou, traumou a vzťahom človeka k zvieratám. Režisér si však vo väčšine prípadov vyberá dobrodružstvo namiesto dôslednej reflexie. Výsledkom je dobre nakrútený survival thriller, ktorý dokáže zabaviť, no svoje najzaujímavejšie otázky si v skutočnosti nikdy nepoloží. Ukazuje jazvy vojny, ale jej logiku vážnejšie nespochybňuje.
V srdci divočiny (Heart of the Beast), USA, 2026
Dĺžka: 101 minút
Réžia: David Ayer
Scenár: Cameron Alexander
Kamera: Mauro Fiore
Hudba: Jared Michael Fry
Strih: Dody Dorn
Zvuk: Christopher S. Aud
Scénografia: Greg Berry, Andy McLaren
Masky: Gabrielle Jones
Kostýmy: Amanda Neale
Produkcia: David Ayer, Brad Pitt, Olivia Hamilton, Marty Bowen
Hrajú: Brad Pitt, J.K. Simmons, Anna Lambe
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 24. septembra 2026
Foto: CinemArt SK