Odporúčaný obsah

Filmov z tohto obdobia nevzniká až toľko, obzvlášť v porovnaní s neskoršou konfrontáciou celosvetových veľmocí, ktorá sa odohrala o dvadsať jeden rokov neskôr. Kým v druhom prípade neustále vznikajú nové hrané fikcie, či dokumenty, prvá svetová vojna je v miernom úzadí. Dôvodov je zrejme viac. Či už je to vyššie zastúpenie silných osobností na jednotlivých stranách, väčší dopad na svetové dianie, vrátane obrovského množstva obetí, alebo vojnové hrôzy, na ktoré sa vďaka kvalitnejšej dokumentácii, či výpovediam preživších nedá zabudnúť. O to cennejší je preto každý prírastok, ktorý sa snaží upozorniť i na toto menej využívané obdobie. Obzvlášť ak je nakrútený tak originálne, ako to predviedol Sam Mendes.

Markus Goller (1969) začínal svoju filmovú kariéru ako strihač dokumentov, krátkych filmov a reklám, pričom na túto svoju profesiu nezabudol. Ako režisér sa venuje prevažne dvom žánrom – road movie a komédii, pričom hranice medzi nimi nie sú nepriechodné. Dokazuje to aj jeho najnovší film 25 km/h, čo je maximálna povolená rýchlosť starých mopedov, na ktorých sa protagonisti vyberú za splnením svojho detského sna. Ostrému štartu, vyvolanému spomienkami a alkoholom,  predchádza pomerne zdĺhavá, ale potrebná expozícia, ktorá charakterizuje dvoch bratov – štyridsiatnikov, stretávajúcich sa po tridsiatich rokoch odlúčenia na otcovom pohrebe, a naznačuje mieru ich vzájomného odcudzenia. Bláznivá cesta k Baltu, ktorej cieľom je vymočiť sa doňho, je príležitosťou na postupné zbližovanie, či po dlhom časovom odstupe skôr znovu-spoznávanie, pričom sa odkrývajú nielen nuansy ich bratského vzťahu, ale aj traumy z detstva, spôsobené tvrdým, netolerantným otcom, nezrealizované plány, frustrácia zo súčasného životného štýlu a potreba rozhodnúť sa, čo sú životné priority, ako a s kým kráčať ďalej.

Jirka sa síce medzitým stratí niekde v dave, no keď po vyhlásení 1. miesta usporiadateľom záhadne zmizne pamätná soška, Honzovi je jasné, že kamarátova prítomnosť na súťaži nebola len zdaním. Stretnutie oboch pri nejednej fľaške vyvolá množstvo spomienok, poodhalí pár aktuálne riešených životných problémov aj možný tragikomicky priateľský plán na ich vyriešenie. Starý Michalica (Václav Postránecký) zomrel a jeho vinohrad je teraz vo vlastníctve Honzu a jeho manželky Klárky (Tereza Ramba). Prostredníctvom audionahrávok na kazetách, ktoré svojim následníkom zanechal, mentorsky vedie ich ďalšie kroky. Lenže jeho rokmi osvedčení pomocníci postupne odchádzajú. Niektorí ako Humpel (Michal Isteník) dokonca pred svojím odchodnom ešte ukradnú, čo len môžu. Náklady na správny chod vinohradu postupne začínajú prevyšovať zisky. Susedia sa oháňajú nevýhodnými ponukami na odkúpenie a Klárka je opäť tehotná... Práve ten zodpovedný prístup k praktickým životným otázkam, ku ktorému postavy už v pôvodných Bobulách režiséra a scenáristu Tomáša Bařinu z roku 2008 nevyhnutne museli dospieť, teraz medzi ňou a Honzom roztvára čoraz väčšiu vzťahovú priepasť. A Jirka na tom nie je o nič lepšie...

Režisér Tim Hill, jeden z posledných bojovníkov na fronte amerických mainstreamových komédii, ako napríklad Garfield 2, Alvin a Chipmankovia a Hop našiel riešenie. A nie, nie je to ďalšie počítačovo vygenerované zviera, ktoré tancuje na 3 roky neaktuálnu popovú pesničku, pretože to bolo v dobe produkcie lacnejšie. Je to Robert De Niro, Uma Thurman a Christopher Walken. Herecké legendy, ktoré je na plátne stále radosť sledovať. Práve tieto mená sú najväčším marketingovým lákadlom novej americkej komédie Ako dostať deda z domu.

Získal titul svetového šampióna v Bellatore v rokoch 2012 a 2013 a v súčasnosti sa venuje Oktagonu, pričom práve jeho posledný zápas v doterajšej kariére v pražskej O2 aréne je vyvrcholením nielen jeho športovej dráhy, ale aj filmu. Začiatok filmu nám totiž ukazuje prázdnu veľkú arénu v strede s bojovým osemuhoľníkovým ringom, aby sme sa mohli nasledujúce dve hodiny tešiť na „zápas storočia“ s Čechom Karlosom Vemolom. Samozrejme, jeho úspech nebol dláždený iba víťazstvami, k športu patria aj kruté prehry a dokument Petra Vetřovského sa nevyhýba ani im.

Po poprave jedného zo zločincov, ostatným nezostáva nič iné len zbaviť sa nepohodlnej svedkyne skôr ako skontaktuje ústredné duo protagonistov a pomôže im prekaziť veľmi výhodný obchod... Film kombinoval  pomerne neoriginálny krimi príbeh s prvkami situačnej komédie a jeho humor čerpal najmä zo zámeny rolí medzi zbohatlíckym sukničkárom Mikeom (Will Smith) a zodpovedným otcom rodiny Marcusom (Martin Lawrence). Inak hrozilo, že im svedkyňa unikne spod ochrany a vydá sa na svoju vlastnú cestu za pomstou.

Najnovšia snímka režiséra Ladj Lya z Mali vychádza z jeho krátkeho filmu s rovnakým názvom. Inšpiráciou pre neho bola skutočná udalosť – francúzske nepokoje na predmestiach Paríža a iných francúzskych miest v roku 2005. Nepokoje boli revoltou mládeže afrického, severoafrického a francúzskeho dedičstva a spočívali v násilných útokoch, pálení automobilov a verejných budov. Bedári si po celú metráž zachovávajú street vibe presne tak, ako to bolo vo filmoch American Honey alebo Beach Rats. Sú mimoriadne autentickou drsnou road movie, trpkou tour naprieč najchudobnejšou štvrťou Montfermeil v Paríži, kde sa miešajú rôzne rasy, rôzne národy a národnosti, rôzne náboženstva, rôzni závisláci a mrzáci, najchudobnejší ľudia, prisťahovalci a migranti krajiny. Pakistanci, Moslimovia, Cigáni, tínedžeri, deti. Každý má vlastné

Emócie v takto vymedzenom kultúrnom okruhu rozhodne nepripomínajú žiadne lacné melodramatické figúry, významových ľadoborcov, naprogramovaných tak, aby všetci všetkému rozumeli a nikto o ničom nepochyboval. Režisérka Rebecca Zlotowski je po otcovi židovsko-poľského pôvodu. Absolvovala najslávnejšiu francúzsku filmovú školu LA FEMIS a za mnohé ďalšie životopisné údaje hovorí fakt, že sa priatelí s režisérkou Céline Sciammovou - jej nedávny film Portrét ženy v plameňoch (2019) sme videli i v našich kinách. Obe režisérky spája štýl s minimom obmedzení ako v architekúre rozprávania, tak v jeho pointovaní. Jeho zmysel je náznakový a čitateľný v podtexte. Vytvára významové kontrasty a necháva ich voľne plynúť. Je na divákovi ako si ich zoradí a pomenuje.

Muž, ako zároveň bývalý policajt, má vo svojej povahe pátrať po tajomstvách a v tomto prípade má ešte o dôvod viac sa začať rýpať v minulosti vlastnej milovanej ženy. Dokáže však psychicky zvládnuť pravdu a ako to ovplyvní jeho vzťahy s najbližším okolím? Biely, biely deň je druhým celovečerným filmom mladého, 35-ročného islandského režiséra Hlynura Pálmasona. Debutoval v roku 2017 drámou o tvrdom živote dvoch bratov s názvom Zimní bratia, ktorí sa snažia si zlepšiť finančnú situáciu nelegálnou činnosťou, a to pálením alkoholu z ukradnutých chemikálií z továrne, kde pracujú ako baníci. Biely, biely deň sa taktiež odohráva v islandskom „zapadákove“, avšak téma snímky je odlišná a sústreďuje sa už len na jednu hlavnú postavu, plus niekoľko vedľajších. Film sa dostal do pozornosti našich distribútorov určite aj vďaka jeho uvedeniu na festivale v Cannes, kde bol ocenený špeciálnou cenou poroty za svoj výkon v hlavnej úlohe herec Ingvar Sigurðsson. Zároveň bol nominovaný aj na European Film Award v rovnakej kategórii. Je určite nesmierne potešujúce, že máme možnosť sa o jeho mimoriadnom hereckom výkone presvedčiť na vlastné oči na veľkom plátne v tuzemských kinách.