Také to leto nám predstavuje tri nymfomanky, ženy chorobne závislé od sexu, ktoré sa snažia dostať svoje životy pod kontrolu. Spoločný pokus o nápravu, ktorý je pod dozorom realizovaný vo veľkom, v elegantnom dome pri jazere, trvá 26 dní. Podporuje ich sociálny pracovník Sami (Samir Guesmi), ktorý od spomínaných žien nemusí dlho čakať na ponuky, a nemecká terapeutka Octavia (Anne Ratte-Polle). Tá nahrádza kanadskú kolegyňu Mathilde (Marie-Claude Guérin), ktorá dohliadala na predchádzajúcu skupinu hypersexuálov, ale tentokrát odstupuje kvôli tehotenstvu. Do popredia sa dostáva samotné ústredie spolu so záhadnou medzinárodnou spoluprácou dvoch univerzít, ktoré spomínaní dvaja akademici zastupujú. Hoci sú v dome pevné stanovené časy jedenia a zákaz drog, alkohol je povolený s mierou – a pije sa naozaj často.

Aká je tajná motivácia výskumu? Čo sa dá zistiť na základe troch subjektov, ktoré sa na mieste zišli dobrovoľne? Inak povedané: čo chce vlastne film povedať prostredím, v ktorom sa odohráva? Také to leto odmieta odpovedať na tieto otázky, kanadský režisér Denis Côté dianie v zariadení skôr nezaujato pozoruje a v divákovi vyvoláva pochybnosti. Snímka sa začína monológom  Mathilde, ktorá popiera možnosť Octavie a Samiho tu kohokoľvek vyliečiť. Nič sa nedá robiť: Léonie (Larisa Corriveau), Eugénie (Laure Giappiconi) a Geisha (Aude Mathieu) si musia poradiť svojpomocne. Tejto výzve však nečelia len postavy, ale aj my diváci. Na jednej strane je to dané samotným námetom. Protagonisti nás neúnavne nechávajú participovať na svojich sexuálnych úletoch a zvrátených fantáziách, no na druhej strane tento účinok vyvoláva aj inscenácia. Na jednotlivé postavy nazeráme skrz kameru, ktorá sa neštíti blízkosti, doslova sa lepí na postavy a ich časti tela. V podstate však  funguje v kontraste s výstavbou rozprávania a voľbou perspektívy. Film zostáva vždy mimo postáv, pozorujeme ich, ale nikdy nie sme ich súčasťou. Zdajú sa nám byť veľmi blízko a predsa ďaleko. Vždy nám zostávajú tak trochu cudzie, tak trochu nedosiahnuteľné. Bizarný efekt majú potom ich monológy a dialógy, v ktorých bez väčších problémov komunikujú najintímnejšie detaily.

Otázne je, či máme ako diváci záujem tieto detaily počuť. Denis Côté nás aspoň vopred varuje, hoci nepriamo. „Čas sa tu môže trochu vliecť“, hovorí Mathilde, keď láka výskumné subjekty a filmové publikum na nadchádzajúci experiment. Tento fakt možno totiž aplikovať aj na tempo rozprávania, v skutočnosti film rýchlo stratí akýkoľvek cit pre čas, všetko sa odohráva v akomsi delíriu. Častokrát absentujú vyústenia situácií, v liečbe troch žien nedochádza k žiadnemu posunu, k žiadnemu vývoju, akékoľvek divácke odhady o budúcom smerovaní sujetu sú pošliapané neuspokojivým (ne)rozvojom diania. Denisa Côtého zaujímajú predovšetkým detailné výrazy tvárí, scény chvíľkovej radosti a slasti či zlyhania, akoby náhodné nahliadnutia, ktoré rozprávanie nikam neposúvajú. Chápem, že ide o autorský zámer avšak obsahová vyprázdnenosť a pomalé tempo v prípade 137 minútového filmu vyvoláva skôr znudenie, univerzálne nesympatickým postavám sa pritom divák ani nedokáže priblížiť. Cotého chladnému, až depresívnemu antidiváckemu filmu chýba funkčnejšia štrukturácia, film pôsobí nekonzistentne. Côté neustále skáče tam a späť medzi hrdinkami a ich príbehmi. Staré tajomstvá, rozhovory, výbuchy žiadostivosti a frustrácie sú zametené. Príliš veľa sa toho rozbieha rôznymi smermi, no ostáva len na povrchu. Jednotlivé osudy postáv v konečnom dôsledku možno rozlíšiť len veľmi ťažko, tak chaoticky je film vyrozprávaný. Navyše, pri rozoberanej tematike pôsobí film až príliš neškodne a uhýbavo, podobné námety sme videli spracované už o niečo naturalistickejšie.

Konfrontácia Denisa Côtého so (seba)zničujúcim libidom a nepriateľstvom voči nemu má niekoľko intenzívnych individuálnych momentov, ktoré sú znepokojujúce v tom najlepšom zmysle slova. V konečnom dôsledku je však Také to leto príliš únavné, príliš odmerané a stiesnené na to, aby ako sonda do života hypersexuálnych žien zaujalo na akejkoľvek úrovni.

Také to leto (Un été comme ça/That Kind of Summer), Kanada, 2022
Dĺžka: 137 minút
Réžia: Denis Côté
Scenár: Denis Côté
Kamera: François Messier-Rheault
Strih: Dounia Sichov
Kostýmy: Caroline Bodson
Produkcia: Sylvain Corbeil
Hrajú: Larissa Corriveau, Laure Giappiconi, Samir Guesmi, Aude Mathieu, Hinde Rabbaj, Anne Ratte-Polle
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 15. júna 2023
Foto: Film Europe