Hranica (Zielona granica/Green Border)
Film Agnieszky Holland Hranica vyvolal v Poľsku na jednej strane vlnu kritiky, na druhej nadšenie a veľkú návštevnosť. Jarosɫaw Kaczynśki, predseda politickej strany Právo a spravodlivosť, hoci ho vraj nevidel, vyhlásil, že je protipoľský a odporný, minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro ho prirovnal k nacistickej propagande a proti režisérke sa zdvihla vlna nenávisti, takže musela požiadať o ochranu.Takíto cirkus okolo filmu už dávno nebol. A s týmito správami sadá do kín na jej najnovší opus slovenský divák. Film Hranica vznikal v utajení, lebo tvorcovia tušili, že asi vyvolá búrlivé reakcie, ale takéto osočovanie zo strany poľských politikov zrejme nikto nečakal. Medzinárodná porota na tohtoročnom filmovom festivale v Benátkach sa však riadila len umeleckými kvalitami a udelila mu Zvláštnu cenu poroty. Navyše vo Vatikáne dostal film Zvláštnu cenu Fuoricampo - špeciálnu cenu za ľudskosť.
Vyháňač diabla: Znamenie viery (The Exorcist: Believer)
Niet divu, že po novodobých spracovaniach klasických hororov ako Halloween, Hellraiser, Evil Dead a mnoho ďalších, prišla na rad aj klasika nedávno zosnulého režiséra Williama Friedkina - Vyháňač diabla. Z tejto adaptácie rovnomennej knihy Williama Petra Blattyho sa stal v 70. rokoch medzník v hororovom žánri a dodnes ide o jeden z najslávnejších filmov vôbec. Pôvodný film bol v prvom rade drámou, s výborne napísanými postavami a dramatickými konfliktmi, ktorý dômyselne komunikuje myšlienku o dôležitosti viery, ktorá prevyšuje náboženský kontext príbehu. Ide o vieru v čokoľvek, či už v seba, v druhých alebo v konkrétne náboženstvo, vďaka ktorej dokážeme pevnejšie stáť tvárou tvár zlu.
Jeanne du Barry - Kráľova milenka (Jeanne du Barry)
Maïwenn už nejaký čas plánovala film o Jeanne du Barry, uvedený u nás dodatkom Kráľová milenka. No s produkciou to vyzeralo všelijako. Hoci Francúzka, ktorá sa pôvodne preslávila ako herečka, napokon nabrala odvahu a pustila sa do tvorby historickej drámy, projekt nenapredoval. Problémové bolo napríklad obsadenie kráľa Ľudovíta XV., ktoré jej viacerí herci odmietli. Napokon sa však nakrúcanie dokončilo, s veľkým úsilím a istými známymi menami sa jej predsa len podarilo uskutočniť svoj sen a Jeanne Du Barry sa stal otváracím filmom festivalu v Cannes 2023 a takisto otváracím filmom prehliadky Be2Can.
Muž, ktorý stál v ceste (The Man Who Stood in the Way)
Vznik filmov o hrdinoch je obvykle motivovaný snahou rekonštruovať a zároveň memorializovať význam a zásluhy ich činov, napĺňajúcich sled hodnotových kategórií. Súvisia predovšetkým s odvahou k protestu a nesúhlasu, snahe demonštrovať názorovú odlišnosť i aktívne zasiahnuť do kritickej situácie a usilovať o jej zmenu. Hrdinské príbehy sú príbehmi o statočnosti a čestnosti, schopnosti priniesť osobnú obetu, nezriedka i vlastný život. Novodobí českí i slovenskí hrdinovia sú spojení s érou komunizmu.
Saw X
Od pôvodného filmu už desaťnásobnej série Saw uplynulo presne dvadsať rokov. Úvodný film, ktorý v našej distribúcii vyšiel s podtitulom Hra o prežite, vyslal na plátno nováčik James Wan, dnes uznávaný režisér hororových filmov. Už v prvom filme Saw sa mohol divák stretnúť s viacerými násilnými scénami, no prím hral príbeh vystavaný ako mysteriózna detektívka s tajomným samozvaným sudcom Jigsawom. Ako diely pribúdali, násilie bolo čím ďalej explicitnejšie, až často zatienilo samotný príbeh a séria Saw sa napokon stala zástupcom hororového podžánra označovaného ako „torture porn“, ako sa označujú filmy majúce záľubu v zobrazovaní mučenia. Diváci boli zvedaví, aké nové pasce Jigsaw (či jeho spolupracovníci) pre svoje obete nachystajú a ktoré z končatín budú musieť obetovať pre vlastnú ochotu žiť. Séria sa teda začali spájať väčšmi s premyslenými pascami a ľahkým sadizmom diváka túžiacom vidieť trpieť amorálnych jedincov, ktorých Jigsaw vystavuje smrteľnej skúške. Po poslednom nepodarenom pokuse oživiť sériu s filmom Špirála však ostala otázka, či Saw X prekvapí niečím novým. Priaznivé recenzie prinajmenšom prinášali túto nádej.
Minulé životy (Past Lives)
Pri pohľade na tých troch, ako sedia za barom a zhovárajú sa, by málokto dokázal odhadnúť, kto z nich vlastne ku komu patrí. Kto z nich v skutočnosti tvorí pár, a kto je tam tak trochu do počtu... Nora (Greta Lee) sedí uprostred a väčšinu slov adresuje Hae Sungovi (Teo Yoo) po svojom pravom boku. Obaja majú zjavné ázijské korene. Zatiaľ, čo zľava ku obom prikyvuje Američan Arthur (John Magaro). Hlasy inak neviditeľných hráčov spisovateľskej hry, pri ktorej sa zúčastnení pokúšajú odhadnúť identitu neznámeho iba podľa náhodne prejavených gest a vôbec reči tela, v tej chvíli začínajú hádať. Ich spoločný príbeh začína pred dvadsiatimi štyrmi rokmi v Južnej Kórei, tesne pred tým, ako sa Noriny rodičia odhodlali s celou svojou rodinou emigrovať do kanadského Toronta, vedení myšlienkou: „Keď sa niečoho vzdáte, tak za to niečo získate.“ Nora vtedy s ešte nezmeneným, nepoameričteným menom Na Young (MoonSeung-ah) zvykla chodievať domov zo školy v sprievode obľúbeného spolužiaka (v dvanástich rokoch hraného Leem Seung-minom).
Úsvit (We Have Never Been Modern)
Nové témy, ktoré si budujú svoj naratív, to iste nemajú jednoduché a snažia sa akosi vysporiadať s explikáciou všetkého, čo k problému patrí. Skĺzavajú preto na úroveň osvety v snahe jasne vymedziť nejaké hodnotové súradnice, obvykle čiernobielo rukolapné. Takéhoto rizika si zrejme bol vedomý aj scenárista filmu Úsvit Miro Šifra so zámerom uchopiť a predostrieť publiku transgenderovú problematiku. Snaha uvoľniť jeho ideologickú apelatívnosť viedla k situovaniu príbehu do 30. rokov a navyše pod Tatry, do baťovského Svitu, pridať skvostnú horskú kulisu a i čosi z autentického ľudového ornamentu.
Tvorca (The Creator)
Tvorca je najnovší sci-fi epos od režiséra filmov Godzilla a Rogue One Garetha Edwardsa, pričom od druhého spomínaného filmu ubehlo sedem rokov. Edwards začal na Tvorcovi pracovať už krátko po debute Zakázaná zóna. Po tom, čo bola druhá časť Duny odložená na marec 2024 kvôli štrajku scenáristov (WGA) a hereckých odborov (SAG-AFTRA), je Edwardsov film zrejme posledným veľkým sci-fi trhákom roku. A popritom sa sebavedomo zdobí nálepkou originality, Tvorca nevychádza zo žiadnej literárnej predlohy, hračky alebo videohry.
Sparta
Od obstarožného gigola, vystupujúceho pod menom Ritchie Bravo z predchádzajúceho filmu Ulricha Seidla Rimini, sa vo filme Sparta presúvame k jeho bratovi Ewaldovi. V úvode navštevuje otca v starobinci a následne sa presúva do rumunskej Transylvánie, do provinčného baru, kde pracuje jeho priateľka. Ťažisko ich vzťahu má jednoznačne sexuálnu orientáciu, hoci Ewald sa posteľovej intimity zúčastňuje viac ležérne než náruživo. Priťahujú ho deti a ešte stále sa môžeme domnievať, že je len tak infantilne hravý. Na návšteve, u zrejme budúcej svokry, sa venuje chlapcom viac než rodinnej komunikácii s dospelými, pristavuje sa na detskom ihrisku a je zrejmé, že na hojdačkách zažíva skromne šťastné okamiho
Tori a Lokita (Tori et Lokita)
O renomovaných belgických režiséroch bratoch Lucovi a Jean-Pierre Dardennovcoch je známe, že nakrúcajú svoje filmy pomocou ručných kamier, využívajú prírodné osvetlenie a nemajú vo filmoch hudbu. Všetko čo by ozvláštňovalo ich snímky je im cudzie, ich doménou je silný príbeh. Vyrozprávajú ho jednoducho, bez filmových príkras, ale o to sugestívnejšie. A vždy vycítia čo spoločnosťou hýbe, čo ju páli, čo je v danej chvíli najdôležitejšie. Drogy a imigrácia a prevádzačstvo sú ústrednou témou ich najnovšieho filmu Tori a Lokita, v ktorom tieto pliagy takmer zničia obidve deti. A to sa nedeje vo vojnovej zóne, ale v kultúrnom Belgicku.