Nové témy, ktoré si budujú svoj naratív, to iste nemajú jednoduché a snažia sa akosi vysporiadať s explikáciou všetkého, čo k problému patrí. Skĺzavajú preto na úroveň osvety v snahe jasne vymedziť nejaké hodnotové súradnice, obvykle čiernobielo rukolapné. Takéhoto rizika si zrejme bol vedomý aj scenárista filmu Úsvit Miro Šifra so zámerom uchopiť a predostrieť publiku transgenderovú problematiku. Snaha uvoľniť jeho ideologickú apelatívnosť viedla k situovaniu príbehu do 30. rokov a navyše pod Tatry, do baťovského Svitu, pridať skvostnú horskú kulisu a i čosi z autentického ľudového ornamentu.

Konštrukcia príbehu o tom, ako sa pri budovaní továrenského komplexu nájde v piesku mŕtvolka dieťaťa, hermafrodita, rozbehne sa odhaľovanie tejto záhady a energicky sa ho ujme manželka riaditeľa Helena (Eliška Křenková), si zručne pomáha žánrovou detektívnou alúziou. Nedoštudovanej, navyše tehotnej medičke rýchle dôjde, že dieťa muselo mať matku i otca a dá sa do pátrania. Naštuduje si patričnú literatúru, z knihy príchodov personálu vyselektuje absentéra a smelo osloví istého Sašu (herec Richard Langdon je skutočne transexuál). Netrvá dlho a obratne zistí stav vecí. Snaží sa mu pomôcť a zaangažuje aj svojho gynekológa Kubáka (Luboš Veselý). Navštívia Sašovu rodinu kdesi na dedine a všetkých presvedčia, že potrebuje lekársku pomoc, najlepšie v Zlíne.

Helenina moderná tvrdohlavosť a šľachetnosť naráža u manžela Aloisa (Miloslav König) na nedostatok empatie a pridá sa i ďalší motív. V ich dome sa ubytuje skupina vyšetrovateľov (Milan Ondrík a Marián Mitaš). Majú objasniť okolnosti, za ktorých sa objavila mŕtvolka. Najme si ich vedenie spoločnosti, lebo má podozrenie, že ide o účelový ťah, ktorý má zabrániť skupovaniu pozemkov pre nové budovy podniku. Ich agenda má však aj ďalšiu utajenú úlohu, účinne zneškodniť aktívnu komunistickú bunku. Helena sa pri príprave ich postelí rýchle prehrabe v kufri a nájde dopredu pripravené letáky. Tie majú zrejme slúžiť ako falošný dôkazný materiál. Toto dobové dokreslenie pôsobí úsmevne, nevidíme žiadnych komunistov, spomenie sa len domnelá prestrelka a Helena ošetruje zraneného vyšetrovateľa. Rádiové spojenie cez vysielačku je len ornamentálnym doplnkom. Ukáže sa, že zoznamy komunistov, určených na likvidáciu dodal vyšetrovateľom manžel Alois, detail, ktorý má zrejme prispieť k negatívnemu určeniu protihráčov pozitívnej Heleninej misie.

Porovnanie tejto ideologickej agitky, s podobne kalibrovanými budovateľskými výzvami z 50. rokov, kde zlí, zaostalí sedliaci vzdorujú kolektivizácii a svetlej budúcnosti, v zosobnení súdruhov s jasnými víziami industriálneho progresu, asi nebude úplne od veci. Podieľali sa na konštrukcii nového modelu sveta a ich úlohou bolo presviedčať masy o vierohodnosti a hodnotovej orientácii svojich politických postulátov. Zámerom Úsvitu je podporiť existujúci transgenderový diskurz a vyvolať sympatie i empatie voči trpiacim na nedostatok pochopenia ich kritického statusu. Tento apelatívny pokus celkom určite nedokázal prekonať nástrahy plagátovej výzvy. Namiesto dojímavého ľudského príbehu, s dôveryhodnými postavami v situáciách, odhaľujúcich všetky úrovne ich životnej drámy, sa odohráva povrchná improvizácia hry s čierno-bielymi figúrkami. Historická kulisa nemá takmer žiadny dobový charakter. Vrcholom je návšteva Sašovej rodiny na dedine, kde nejaký druh autenticity suplujú len kostýmy. Inak je všetko poňaté vo všeobjímajúcej atmosfére „bezbariérového“ prijatia iného syna. Možno niekde dnes, ale uveriť takémuto výjavu kdesi na slovenskej dedine pred takmer sto rokmi, sa dá len veľmi ťažko. Až tam imaginácia tvorcov nesiahala. Podobný lapsus sa objavil i vo filme Slúžka, kde mala povaha vzťahov dvoch žien dnešnú podobu. Dôvod je celkom jasný, zrekonštruovať ich dobovú verziu by dalo oveľa viac práce, rešerší a hľadania. Samotná realizácia vcelku úspešne prekrýva scenáristické nedostatky tohto výsadku do transgenderovej témy, zručnou kameramanskou vizualizáciou, samotnou výpravou , hudbou a čiastočne i hereckými výkonmi.

Ako asi pôsobili slovenské reálie na českých podnikateľov v 30. rokov je téma mimo obliga. Spomenie sa síce zaostalosť miestneho obyvateľstva a nedostatok podmienok pre nejaký druh modernizácie, ale je to len okrajová záležitosť. Slováci, či vlastne Slovenky zaspievajú a prejdú sa v krojoch. Dedina je len idylickou koloratúrou. Tento „letecký“ záber na charakter doby a miesta, je zostručnený na minimum a nemá vo filme v podstate žiadny priestor. Poslúžili ako obvyklá atraktívna kulisa. Spomenúť si na český film, kde by to bolo aspoň trochu inak, je problém.

Filmov s podobnou aktuálnou agendou, plniacich úlohu advokátov a obhajcov v citlivých témach sexuálnych menšín, bude iste stále viac a je otázne, do akej miery dokážu túto jednoduchú schému prekročiť. Ak sa tak stane a dočkáme sa plnokrvných príbehov, zbavených vopred prijatých doktrín, bude to signál spoločenského konsenzu a zmien, ktoré iste privítajú aj dnes jasne vyhranené názorové tábory.

Úsvit (We Have Never Been Modern), Česko, Slovensko, 2023
Dĺžka: 117 minút
Réžia: Matěj Chlupáček
Scenár: Miro Šifra
Kamera: Martin Douba
Hudba: Simon Goff
Strih: Pavel Hrdlička ml.
Zvuk: Pavel Rejholec, Peter Hilčanský
Scénografia: Henrich Boráros
Masky: Lenka Nosková, Martin Jankovič
Produkcia: Maja Hamplová, Matěj Chlupáček
Hrajú: Eliška Křenková, Miloslav König, Milan Ondrík, Marián Mitaš, Luboš Veselý, Martha Issová, Ladislav Hampl, Ján Jackuliak, Anton Šulík ml., Richard Langdon, Martin Siničák
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 5. októbra 2023
Foto: Bontonfilm