Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2025 (krátené)

Zostavil: Miroslav Ulman a Vladimír Štric 

Rok 2025 priniesol niekoľko negatívnych, ale i niekoľko pozitívnych správ. Medzi negatívne rozhodne patrí výrazne nižší počet premiérových slovenských filmov. Vyrobených bolo 36 slovenských filmov, čo je oproti 46 filmom, vyrobených v rokoch 2023 a 2024 , o 21 % menej.

Stabilne vysoký podiel majú debuty (12 filmov, 33,3 %), 28 filmov podporil Audiovizuálny fond (77,77 %), ale napríklad 23 filmov (63,89 %) podporil aj Státní fond kinematografie, 11 filmov (30,56 %) vzniklo v koprodukcii s STVR, ale až 16 (44,44 %) v koprodukcii s Českou televíziou. Všetky tieto štatistiky dokazujú dôležitosť podpory národnými fondami a veľkú previazanosť s českou audiovíziou.

Čo sa týka distribúcie, v slovenských kinách malo v roku 2025 premiéru 42 slovenských filmov, čo predstavuje 14 % všetkých filmov uvedených v pláne premiér UFD. Premiér, registrovaných v plánoch ÚFD bolo 293, ale až 363 celkovo, aj s filmami mimo plán premiér. Je to stále extrémne vysoké číslo, v praxi znamená, že premiéru mal jeden z filmov v slovenskej distribúcii každý deň !

Zároveň sme zaznamenali 228 297 predstavení, čo je rekordný počet v ére samostatnosti . Počet divákov ale v roku 2025 klesol na 5 124 620 (5 435 556 v roku 2024), napriek tomu hrubé tržby zaznamenali iba drobný pokles (38 258 994 € v roku 2025, 38 663 404 € v roku 2024). Z toho logicky vyplýva, že sa ďalej zvyšovala priemerná cena vstupenky (7,47 € v roku 2025, 7,11 € v roku 2024). Priemerná návštevnosť sa ďalej znížila (20,80 divákov na jedno predstavenie).

K pozitívam patrí počet divákov, ktorí prišli na slovenské filmy, 1 058 032 divákov, aj keď ide o pokles oproti predchádzajúcemu roku (v roku 2024 to bolo 1 498 508 divákov). Absolútne najúspešnejším filmom bol ČERNÁK (418 673 divákov), na 4. mieste je Duchoň (263 582 divákov) a na 9. mieste je Otec (128 651 divákov). ČERNÁK je druhým najúspešnejším filmom v ére samostatnosti, na prvom mieste ostal Bathory (2008, 432 300 divákov).

Pre zaujímavosť ešte uvediem najnižší rozpočet – ten mal film Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (20 000 €), najvyšší mal film Perla (3 720 895 €).

Slovenské filmy boli naďalej úspešné na medzinárodnej scéne, viaceré z nich boli uvedené na veľkých festivaloch a tiež boli ocenené: Otec (Benátky – súťaž Horizonty), Príbehy z čarovnej záhrady (Berlinale – súťažná sekcia Generation Kplus), Karavan (Cannes – Un Certain Regard), Perla (Rotterdam – Tiger Competition), Nevďačné bytosti (San Sebastian – Official Selection). Ocenenia slovenských filmov nájdete v príslušných kapitolách, za všetky aspoň Raději zešílet v divočině (Karlove Vary – Veľká cena – Krištáľový glóbus) alebo tiež Spoveď (Strieborná medaila v rámci Študentských Oscarov).

Záverom musím konštatovať, že na jednej strane klesá počet slovenských filmov, ale na druhej si zatiaľ udržujú vysokú kvalitu i medzinárodnú reputáciu a tešia sa priazni domácich divákov. Ako vždy, až ďalší rok ukáže, či sú tieto trendy trvalé, alebo ide iba o sezónne výkyvy.

Vladimír Štric

Vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

LEGISLATÍVA

V roku 2025 nadobudli účinnosť nasledujúce legislatívne zmeny:

1.   Implementácia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií)

Dňa 1. novembra 2025 nadobudol účinnosť zákon č. 256/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) v znení zákona č. 189/2025 Z. z. Cieľom uvedeného zákona je implementovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií) do slovenského právneho poriadku.

Európskym aktom o slobode médií sa stanovili spoločné pravidlá riadneho fungovania vnútorného trhu, ktoré majú za cieľ znížiť záťaž mediálnych aktérov poskytujúcich svoje služby vo viacerých členských štátoch, podporovať spravodlivú hospodársku súťaž, samoregulačné a koregulačné mechanizmy, cezhraničné investície, zvýšiť právnu istotu, garantovať transparentnosť financovania mediálneho prostredia pri zachovaní redakčnej nezávislosti a plurality mediálnych služieb a posilniť spoluprácu regulačných orgánov a tiež ochranu zdroja.

Keďže uvedené nariadenie sa dotýka predovšetkým pôsobnosti zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a činnosti regulátora – Rady pre mediálne služby, ktorá vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu, bolo nevyhnutné upraviť najmä nové kompetencie národného regulátora, zaviesť pravidlá pre transparentné a objektívne prideľovanie štátnej reklamy, upraviť povinnosti poskytovateľov systémov merania sledovanosti a zabezpečiť nevyhnutnú súčinnosť dotknutých subjektov pri výkone kompetencií regulátora podľa Európskeho aktu o slobode médií.

Vzhľadom na skutočnosť, že Európsky akt o slobode médií sa vzťahuje na poskytovateľov mediálnych služieb, pod ktorými sa rozumejú aj vydavatelia printových a online publikácií, bolo nevyhnutné reflektovať nové zmeny aj v zákone č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách).

2.  Zmena vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte v znení neskorších predpisov

Podľa §22a ods. 1 písm. a) zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poskytuje Audiovizuálny fond finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu, a to na realizáciu filmového projektu, ktorým je hrané, dokumentárne alebo animované dielo alebo dielo primárne určené pre televízne vysielanie v rozsahu ustanovenom vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo. Predmetným všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte v znení neskorších predpisov.

Správanie detí sa vo vzťahu ku konzumácii audiovizuálneho obsahu v uplynulých rokoch zmenilo a v súčasnosti je možné pozorovať trend skracovania doby, počas ktorej je táto cieľová skupina ochotná venovať svoju pozornosť konkrétnemu obsahu. Z tohto dôvodu dochádza na jednotlivých trhoch k skracovaniu časového rozsahu samotných audiovizuálnych diel určených pre deti, a to najmä pri audiovizuálnych dielach určených pre televízne vysielanie. Z uvedeného dôvodu bola prijatá vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 54/2025 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2025. Touto vyhláškou sa rozšírila definícia filmového projektu o viacdielne hrané audiovizuálne diela určené pre deti, s rozsahom najviac 26 častí a s časovým rozsahom každej jeho časti najmenej 26 minút. Dôvodom zníženia minimálneho časového rozsahu v prípade audiovizuálnych diel určených pre deti je, že predchádzajúce znenie vyhlášky nereflektovalo aktuálne trhové požiadavky v danom odvetví.

FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej škole umeleckého priemyslu animovanej tvorby (SŠUPAT – https://uat.sk) v Bratislave – táto ponúka aj vyššie odborné štúdium v odboroch Animovaná tvorba a Filmová a mediálna tvorba, Základnej umeleckej škole na Irkutskej ulici v Košiciach (www.zusirkutska.sk/), Základnej umeleckej škole v Bernolákove (www.zusbernolakovo.sk), Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szusdama.sk) v Prešove, Základnej umeleckej škole Jána Melkoviča (https://zusslokruzna9.edupage.org/) v Starej Ľubovni, ktorá ponúka odbor audiovizuálnej a multimediálnej tvorby a rovnaké odbory ponúka aj Základná umelecká škola Bernolákovo (www.zusbernolakovo.sk), Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach, či Škole umeleckého priemyslu (www.zsssvba.sk) v Bratislave, ktorá ponúka aj vyššie odborné štúdium v odboroch Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba. Škola umeleckého priemyslu v Trenčíne (www.suptn.sk) i Súkromná škola umeleckého priemyslu vo Zvolene (www.ssuszv.sk) ponúkajú odbor animovaná tvorba a Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču (www.skoladesignu.sk) v Bratislave ponúka štvorročné vyššie odborné štúdium odboru Animovaná tvorba a štvorročné štúdium s maturitou odborov Animovaná tvorba a Obrazová a zvuková tvorba – virtuálna grafika.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (https://fmk.sk), Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk), či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. Akadémia filmovej tvorby a multimédií (http://vsftam.sk) v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko–výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici (AU BB) je možné študovať audiovizuálnu tvorbu na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (fvu.aku.sk) je katedra Intermédií, digitálnych médií a priestorovej tvorby. Na Fakulte dramatických umení (fdu.aku.sk) sa študujú odbory – Filmová a televízna réžia a scenáristika so zameraním na Filmovú dokumentárnu tvorbu a so zameraním na Filmovú dramaturgiu a scenáristiku a Herectvo. Dekanom Fakulty dramatických umení je doc. Mgr. art. Ľubomír Viluda, ArtD.. Vedúcim Katedry filmovej dokumentárnej tvorby je doc. Mgr. Martin Palúch, PhD.. Vedúcim Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky je Mgr. art. Marek Janičík, ArtD. a vedúcou Katedry herectva je Mgr. art. Barbora Špániková, ArtD..

Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo k 31. 12. 2025 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 36 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 22 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2025 trinásť absolventských filmov.

Štyri filmy študentov AU BB boli v roku 2025 uvedené na MFF Cinematik v Piešťanoch: Riaditeľka (SK, 2025, r. Simona Lániová), Tridsať dní (SK, 2025, r. Mahdalyna Buriadnyk), Viktória (SK, 2025, r. Stella Šuranská) a Zrnko života (SK, 2025, r. Verona Hollá).

 Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (www.vsmu.sk, ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave.

FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT. Od júna 2018 je dekankou FTF VŠMU prof. Darina Smržová.

V študijnom odbore Umenie:

• doktorandský stupeň zabezpečuje jeden študijný program Filmové umenie a multimédiá v dennej aj externej forme štúdia
• na bakalárskom a magisterskom stupni prebieha výučba v štyroch študijných programoch v dennej forme štúdia:

1. študijný program Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Bc., Mgr. stupeň)

• študijný plán Scenáristika filmu zabezpečuje Ateliér scenáristickej tvorby (vedúca: Katarína Moláková, ArtD.)
• študijný plán Réžia hraného filmu zabezpečuje ) zabezpečuje Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci: doc. Róbert Šveda, ArtD.)
• študijný plán Réžia dokumentárneho filmu zabezpečuje Ateliér réžie dokumentárneho filmu (vedúca: Ingrid Mayerová)

2. študijný program Tvorba obrazu vo filme a multimédiách,

• študijný plán Animovaná tvorba (Bc., Mgr. stupeň) zabezpečuje Ateliér animovanej tvorby (vedúca: doc. Ivana Laučíková, ArtD.)
• študijný plán Kameramanská tvorba (Bc., stupeň) zabezpečuje Ateliér kameramanskej tvorby (vedúci: prof. Ivan Finta, ArtD.)
• študijný plán Vizuálne efekty (Bc., stupeň) zabezpečuje Ateliér vizuálnych efektov a herného dizajnu (vedúci: prof. Ľudovít Labík, ArtD.)
• študijný plán Herný dizajn (Bc. stupeň, od roka 2025/26 aj Mgr. stupeň) zabezpečuje Ateliér vizuálnych efektov a herného dizajnu (vedúci: prof. Ľudovít Labík, ArtD.)

3. študijný program Strihová a zvuková skladba (Bc., stupeň)

• študijný plán Strihová skladba zabezpečuje Ateliér strihovej skladby (doc. Štefan Švec, )
• študijný plán Zvuková skladba zabezpečuje Ateliér zvukovej skladby (Mgr. Tobiáš Potočný, ArtD.)

4. študijný program Produkcia audiovizuálneho umenia (Bc., stupeň)

• študijný plán Produkcia audiovizuálneho umenia zabezpečuje Katedra produkcie a distribúcie (vedúci: Mgr. art. Jakub Gejdoš, ArtD.)

V študijnom odbore Vedy o umení a kultúre:

1. doktorandský stupeň prebieha v študijnom programe

       b.  na bakalárskom a magisterskom stupni prebieha výučba v študijnom programe Teória divadla, filmu a hudby v dennej forme štúdia v študijnom pláne Filmové štúdiá (Bc., Mgr. stupeň), ktorý zabezpečuje Katedra filmových štúdií (vedúca: doc. Zuzana Mojžišová, PhD.)

K 31. 12. 2025 študovalo na FTF VŠMU 316 študentov, z toho 38 cudzincov. 218 študovalo na bakalárskom (z toho 26 cudzincov), a 98 na magisterskom (z toho 12 cudzincov). Spolu s 11 internými a 8 externými doktorandmi bol celkový počet všetkých študujúcich na FTF VŠMU 335.

V školskom roku 2024/2025 skončilo štúdium FTF VŠMU 95 absolventov (z toho 7 cudzincov): 56 bakalárov (z toho 4 cudzinci) a 39 magistrov (z toho 3 cudzinci). Okrem nich ukončili štúdium 3 interní a 5 externí doktorandi – všetci Slováci.

FTF VŠMU sa i v roku 2025 spolupodieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok ako napr. 29. Festival študentských filmov Áčko, 12. Visegrad Film Forum Bratislava, IVGC konferencia VFX a HD, 1. FTF Industry Days 2025 (11. – 12. 6.) – prezentačné a networkingové podujatie nadväzujúce na tradíciu Fóra scenárov, ktoré organizovali ateliéry scenáristickej tvorby, animovanej tvorby a filmovej a televíznej réžie, 20. Letná škola filmového jazyka 2025 (1. – 12. júla) – dvojtýždňový výučbový program pod dohľadom pedagógov FTF VŠMU a s využitím školských technológií. Podujatie je začlenené do systému Microcredentials v rámci FilmEU+.

V termíne od 15. do 18. októbra sa v priestoroch FTF VŠMU uskutočnil 29. Festival Áčko – študentský filmový festival (https://festivalacko.sk/). Festival je súťažnou prehliadkou školských audiovizuálnych diel, vytvorených ako súčasť výučby študijných programov v odbore filmové umenie a multimédia. Súťažilo 28 snímok.

Najlepším filmom sa stal Neznáme miesto (SK, 2025, r. Hannah Dale, výkonná producentka Juliana Stračinová) – intímny príbeh o hľadaní toho, čo znamená „domov“, a o snahe nájsť svoje miesto vo svete. Film získal i ceny za Najlepšiu réžiu hraného filmu, Najlepší scenár (Hannah Dale, Klára Filasová) a Najlepší strih (Melisa Danisová). Najlepším dokumentárnym filmom sa stala snímka 30 rokov, 7 dní (SK, 2025, r. Matej Mikloš). Najlepším animovaným filmom sa stal Betónový muž (SK, 2024, r. Marianna Lipárová). Hraný film 315 a ja (SK, 2025, r. Rebeka Bizubová) získal ceny za Najlepšiu kameru (Tereza Havadejová) a Najlepší zvuk (Daniel Valovič). Hraný film Mucha (SK, 2025, r. Kristína Fačkovcová) získal ocenenia za Najlepšie vizuálne efekty (Peter Kňazík, Samuel Stanko) a Divácku cenu. Cenu za Najlepšiu hudbu získal Lukáš Krajčík za film Nerozhodca (SK, 2025, r. Adam Sarik).

Na festivale bola udelená aj Best Áčko Pitch Award. Získali ju Anna Ahaliieva a Valéria Lagoszová za projekt 9 mesiacov a Radek Ševčík a Natália Uhrinová za projekt 66852/Reimagined.

Filmy študentov FTF VŠMU sa v roku 2025 premietali na 123 festivaloch, prehliadkach a projekciách prevažne v Európe, ale aj v Austrálii, USA, Kanade, Indii, Iráne, Južnej Kórei, či Uruguaji. 18 z nich sa uskutočnilo na Slovensku.

Filmy študentov FTF získali v roku 2025 dovedna 27 ocenení (mimo jedenástich cien z Festivalu Áčko) – 16 v zahraničí a 11 na domácich festivaloch.

Najväčší úspech dosiahol film Spoveď (SK, 2024, r. Rebeka Bizubová), ktorý na 52. študentských Oscaroch získal Striebornú medailu v kategórii dokumentov. Okrem toho film získal ďalších desať ocenení. Medzi nimi národnú filmovú cenu Slnko v sieti v kategórii Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film, zvíťazil v Súťaži krátkych filmov V strede Európy na 32. MFF Febiofest Bratislava, na 31. MFF Art Film Košice získal cenu za Najlepší krátkometrážny film, alebo Divácku cenu za najlepší krátkometrážny dokument na 17. CinEast – filmový festival strednej a východnej Európy v Luxemburgu.

Na sedemnásť festivalových účastí v roku 2024 nadviazal dokument Dom Strom (SK/CZ, 2024, r. Katarína Gramatová) keď získal cenu za Najlepší dokumentárny film na 55. Filmovom festivale Tampere. A film Ako počúvať fontány (SK, 2025, r. Eva Sajanová) si zo 73. Filmového festivalu San Sebastian odniesol hlavnú cenu Premio Nest – The Mediapro Award v súťaži študentských filmov.

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý bol od roku 2003 súčasťou odborného recenzovaného časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon. Od roku 2021 vychádza len online. V roku 2025 nevyšlo ani jedno číslo.

FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré je digitalizované technológiou D-cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom DD 7.1 z vlastných zdrojov, ale v roku 2025 v ňom neboli komerčné projekcie pre verejnosť.

FILMEU – Aliancia Filmeu pôsobí na celej VŠMU avšak tematicky a záberom má svoje pôsobisko predovšetkým medzi Akademickou obcou FTF VŠMU. Počas kalendárneho roka sa uskutočnilo niekoľko podujatí pod hlavičkou FILMEU. Medzi tieto aktivity patrí napríklad FilmEU Talks, Experts on Air. Uskutočnilo sa podujatie k umeleckému výskumu Tvorba ako výskum, uskutočnili sa prednášky, študenti sa zúčastnili na rôznych workshopoch, konferenciách, študijných cestách, vzdelávacích a prezentačných podujatiach. V rámci Filmeu školu navštívili lektori, prestížni tvorcovia, uskutočnili sa prestížne masterclassy a vzdelávacie podujatia.

Pre zabezpečovanie filmovej produkcie a odborných podujatí pedagógovia fakulty úspešne využívajú rôzne grantové schémy, ktoré každoročne umožnia realizovať projekty vo výške niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur. Projekty smerujú k podpore umeleckého a umenovedného vzdelávania.

Z podporných schém v roku 2025 FTF VŠMU získala spolu 220 598 €. Jedná sa o objem dotácie/finančných prostriedkov prijatých na účet školy v období od 1. 1. do 31. 12. 2025.

Najviac prostriedkov získala fakulta zo schém Audiovizuálneho fondu (AVF) – 121 248 €. Výskumná agentúra ESG pridelila piatim projektom fakulty sumu 48 000 €.

Z Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (KEGA) získala fakulta 18 350 €.

Všeobecná úverová banka (VÚB) pridelila na projekt Vtedy na Morave sumu 12 400 €. Z Interného grantu VŠMU získala FTF 10 300 €.

Medzinárodný vyšehradský fond pridelil fakulte na projekt Lum Sum VF sumu 4 000 € Nadácia Tatra banky podporila výrobu bakalárskych filmov sumou 3 000 €.

Fond LITA pridelil organizátorom Festivalu Áčko 2025 sumu 2 000 €.

Markíza Slovakia s.r.o. pridelila organizátorom Festivalu Áčko 2025 sumu 1 300 €.

V roku 2025 pokračovala aj publikačná činnosť FTF VŠMU. Bola vydaná jedna printová publikácia:

Katarína Mišíková a kol.: Identity – Zborník z Doktorandskej konferencie VŠMU (VŠMU Bratislava, 2025, 163 strán)

a dve e-knihy:

Erik Binder, Eva Filová, Monika Mikušová, Katarína Mišíková: Kapitoly z dejín svetového filmu – História a súčasnosť (VŠMU Bratislava, 2025, 260 strán) a

Ľudovít Labík: IVGC 2025 – Transformations of Visual Effects VI (IVGC 2025 – Premeny vizuálnych efektov VI) – Proceedings of the International Visual Effects and Game Design Conference 2025 – IVGC 2025 / Príspevky z Medzinárodnej konferencie vizuálnych efektov a herného dizajnu 2025 – IVGC 2025 VŠMU (VŠMU Bratislava, 2025, anglicky, 129 strán)

 SŠUPAT Bratislava v roku 2025 organizovala dva festivaly. Na 20. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2025 získal 1. miesto film Škodci (SK, r. Michal Sulan) – SŠUPAT, Bratislava, Slovensko, 2. miesto film Remnants (Pozostatky, SK, 2025, r. Paulína Užovičová – SŠUPAT, Bratislava, Slovensko, 3. miesto film Šarlátový útek (Škrlatni pobeg /The Crimson Escape, SI, 2025, r. Mojca Gustin) – Stredná škola médií a grafily (SMGŠ), Ljubjana, Slovinsko a Cenu diváka a čestné uznanie film Ach, zase tie skúšky (SK, 2025, r. Andrea Krajčovičová) – SŠUPAT, Bratislava, Slovensko.

Na 10. UAT FILM, Medzinárodnom festivale hraných filmov stredných škôl, ceny získali filmy študentov SŠUPAT Bratislava – 1. miesto Pramene (SK, 2025, r. Marek Slovák), 2. miesto Posledná večera (SK, 2025, r. Jakub Strna) a 3. miesto Tieňohra (SK, 2025, r. Sebastián Hason).

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže v audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe detí a mládeže Zlatá klapka, v ktorej v roku 2025 už po trinásty raz udeľovali ocenenia. Hlavnú cenu Cenu ministra školstva, vedy, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky získala Diana Kráľová z Gymnázia Šrobárova Košice za jej príspevok Študentské slovo 50 (SK, 2025).

FILMOVÁ PRODUKCIA

Stúpajúci počet vyrobených slovenských celovečerných filmoch pre kiná kulminoval v roku 2022 keď sa dostal na rekordných 50. V roku 2025 ich vzniklo 36.

Z toho bolo 17 hraných, 16 dokumentárnych a 3 animované filmy. A medzi nimi aj prvý slovenský dlhometrážny film v rusínčine a vietnamčine. Dvanásť celovečerných filmov (33,3 %) režírovali debutanti alebo debutantky (pozri tabuľku na s. 14 - 20.. Medzi debutantmi nie je započítaný Patrik Pašš, ktorý bol jedným zo štyroch režisérov filmu Príbehy z čarovnej záhrady (SK/CZ/SI/FR, 2025, r. David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec).

Trinásť filmov (36,11 %) režírovali ženy a dva režírovala dvojica muž a žena. Ženy sa podieľali alebo spolupodieľali na produkcii 24 filmov (66,6 %).

Najdrahším projektom bol hraný film Perla (Perla, AT/SK, 2025, r. Alexandra Makarová) s rozpočtom 3 720 895 € a najlacnejším hraný film Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (SK, 2025, r. Petr Turoň) s rozpočtom 20 000 €.

Zo 17 hraných filmov (24 v roku 2024) bolo šesť 100 % slovenských alebo majoritných koprodukcií:

ČERNÁK (SK/CZ, 2025, r. Jakub Kroner) – pokračovanie filmu MIKI (SK/CZ, 2024, r. Jakub Kroner), príbehu muža, ktorý vybudoval jednu z najväčších a najobávanejších mafiánskych skupín na Slovensku,

Duchoň (SK/CZ, 2025, r. Peter Bebjak) – hudobný film o nedlhom, no intenzívnom živote speváka Karola Duchoňa,

Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (SK, 2025, r. Petr Turoň) – nízkorozpočtová mysteriózna dráma o tom, ako sa v praxi detektíva dá vyrovnať s prípadom, pri ktorom fakty narážajú na čiernu mágiu,

Nepela (SK/CZ/PL, 2025, r. Gregor Valentovič) – film mapujúci úsek zo života krasokorčuliara Ondreja Nepelu od zisku zlatej medaily na Zimných olympijských hrách 1972 až po Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní v Bratislave v roku 1973,

Otec (SK/CZ/PL, 2025, r. Tereza Nvotová) – príbeh, inšpirovaný skutočnými udalosťami, o milujúcom otcovi, ktorého život sa rozpadne po jedinej tragickej chybe,

Potopa (SK/CZ/PL/BE, 2025, r. Martin Gonda) – prvý celovečerný hraný film v rusínčine o osudoch obyvateľov doliny, ktorú čaká zatopenie pre výstavbu vodnej nádrže Starina.

Jeden hraný film vznikol ako paritná koprodukcia (50/50) (0 v roku 2024):

Pod parou (SK/CZ, 2025, r. Rudolf Biermann) – remake filmu Chlast (Druk, DK, 2020, r. Thomas Vinterberg), ktorého hrdinkami sú tentoraz štyri stredoškolské učiteľky.

A desať hraných filmov (13 v roku 2024) vzniklo v minoritnej koprodukcii:

Bubák (CZ/SK, 2025, r. Tomáš Pavlíček, Kateřina Karhánková) – rodinný film o deťoch, ktoré si chcú pozrieť horor na videu, ale napokon ho zažijú sami,

Cukrkandl (CZ/SK, 2025, r. Pavel Jandourek) – rozprávka o mladej zubárke, ktorá v malom mestečku zvádza nerovný boj s konkurenčným zubárom,

Fichtelberg (CZ/SK, 2025, r. Šimon Koudela) – dobrodružný príbeh mladého rytiera, ktorý príde do horskej osady riadiť stavbu mosta, ktorý má otvoriť cestu k bohatstvu ukrytému v horách,

Karavan (CZ/SK/IT, 2025, r. Zuzana Kirchnerová) – road movie o matke, jej synovi s Downovým syndrómom a ich ceste karavanom po Taliansku,

Letná škola, 2001 (Letní škola, 2001, CZ/SK, 2025, r. Dužan Duong) – prvý česko-slovenský viet-film, ktorého príbeh rozpráva samotný člen vietnamskej komunity,

Nevďačné bytosti (Nevděčné bytosti, CZ/SI/PL/SK/HR/FR, 2025, r. Olmo Omerzu) – dráma s prvkami komédie venujúca sa rodinným vzťahom a dospievaniu detí v rozpadajúcej sa dvojjazyčnej rodine,

Perla (AT/SK, 2025, r. Alexandra Makarová) – dráma o emigrantke, ktorá sa v roku 1981 musí vrátiť z Viedne do komunistického Československa, aby odhalila tajomstvá svojej minulosti,

Tichá pošta (CZ/SK/RS, 2025, r. Ján Sebechlebský) – rodinný dobrodružný film odohrávajúci sa na konci nemeckej okupácie, v ktorom skupina detí naplánuje záchranu zostreleného francúzskeho pilota,

Zbormajster (Sbormistr, CZ/SK, 2025, r. Ondřej Provazník) – o predátorskom správaní zbormajstra uprostred dievčenského zboru,

Zlatovláska (CZ/SK, 2025, r. Jan Těšitel) – rozprávka o nebezpečnej ceste kráľovského panoša, jeho kamaráta a malého psíka za princeznou Zlatovláskou.

V roku 2025 vzniklo i šestnásť celovečerných dokumentov pre kiná (20 v roku 2024). Deväť z nich boli 100 % slovenské a majoritné koprodukcie:

AKCIA MONACO (SK/CZ/FR, 2025, r. Dušan Trančík) – historicko-politická doku-dráma približujúca jednu z najúspešnejších akcií ŠtB vedúcu k zinscenovaniu politického monsterprocesu,

Alenka a zázrak z cudzej krajiny (SK, 2025, r. Daniel Dluhý) – skutočný príbeh mladej Rómky Alenky, ktorá sa nevzdala a dokázala vzdorovať osudu tisícov rómskych detí na Slovensku,

Hlas lesa (SK/CZ, 2025, r. Zuzana Piussi) – film ponúkajúci divákovi dva pohľady na rôzne podoby neustále sa meniacej krajiny – pohľad lesníkov a ochranárov,

Hranice vernosti (SK, 2025, r. Diana Fabiánová) – intímny príbeh manželského páru, ktorý sa po rokoch spoločného života rozhodne pre otvorený vzťah,

Letopis (SK/CZ, 2025, r. Martin Kollar) – dokument zachytávajúci každodenné príbehy a vytvárajúci kolektívny portrét súčasnej reality – nielen ako dokumentáciu prítomnosti, ale aj ako archív pre budúcnosť,

Neplatené voľno (SK/CZ/DE, 2025, r. Paula Ďurinová) – film vychádzajúci z režisérkinej vlastnej skúsenosti s úzkosťou, depresiou a vyhorením, ku ktorej pridáva svedectvá ďalších ľudí, myšlienky z textov a pozorovania,

Sanatórium Nádej (SK, 2025, r. Andrea Kalinová) – film sleduje posledných obyvateľov jedného sanatória v Tskaltube, kedysi preslávenom kúpeľnom meste Sovietskeho zväzu, ktoré sa po vojne v Abcházsku premenilo na najväčší utečenecký tábor v Gruzínsku, pred ich vysťahovaním kvôli plánovanej rekonštrukcii,

 Tam, kde bocian pristál s Amáliou (SK/HU, 2025, r. Tomáš Bačo, Sabina Pappová) – antropologický pohľad na život rodiny žijúcej v generačnej chudobe uprostred rómskej osady na východnom Slovensku,

Zóny nikoho (SK/CZ, 2025, r. Viera Čákanyová, Lucia Kašová, Barbora Sliepková) – dokumentárny film troch režisérok o troch najzávažnejších slovenských ekologických katastrofách – Chemko Strážske, Dimitrovka a Predajná.

Jeden dokument vznikol ako paritná koprodukcia (50/50) (2 v roku 2024):

Raději zešílet v divočině (SK/CZ, 2025, r. Miro Remo) – film na motívy rovnomenného bestselleru Aleša Palána a Jana Šíbíka o šumavských samotároch.

Šesť dokumentov (7 v roku 2024) vzniklo ako minoritné koprodukcie:

1+1+1 (CZ/SK, 2025, r. Ondřej Vavrečka) – experimentálny dokument, ktorý sa prostredníctvom cesty troch hlavných fiktívnych postáv zaoberá myšlienkou pokroku,

AMOOSED: losia odysea (AMOOSED: losí odysea CZ/SK, 2025, r. Hana Nováková) – režisérka sleduje ľudí, posadnutých losmi. Jej losia odysea ju vedie po celej planéte – od bývalého Československa cez Rusko, Švédsko až do Kanady,

Dcéra môjho otca (Apám lánya HU/SK, 2025, r. Lea Podhradská) – pred 27 rokmi záhadne zmizla mladá žena zo Slovenska. O desaťročia neskôr sa jej sestra, filmárka, vydáva na cestu, aby zistila, čo sa naozaj stalo, a pochopila, prečo sa rodina zdá byť taká ľahostajná voči jej neprítomnosti,

Veľký vlastenecký výlet (Velký vlastenecký výlet, CZ/SK/UA, 2025, r. Robin Kvapil) – dokument o ceste filmového štábu do centra vojnového konfliktu s troma fanúšikmi Putina, aby sa na vlastné oči presvedčili, ako vyzerá vojna na Ukrajine,

Virtuálna priateľka (Virtuální přítelkyně, CZ/SK/BG, 2025, r. Barbora Chalupová) – dokument sledujúci tri ženy, ktoré si zarábajú vďaka provokatívnemu obsahu na platforme OnlyFans a hľadajú bohatstvo, slobodu i slávu,

Za oponou veľhôr (Za oponou velehor, CZ/SK, 2025, r. Hana Pinkavová) – dokument prinášajúci autentické svedectvo o živote, horolezeckých úspechoch a humanitárnej činnosti medzinárodne uznávanej horolezkyne Diny Štěrbovej.

Po rokoch 2021 až 2024, keď vznikli na Slovensku dva celovečerné animované filmy, v roku 2025 boli vyrobené až tri. A ani jeden z nich nebol minoritnou koprodukciu.

Dva animované filmy boli 100 % slovenské alebo majoritné koprodukcie

Dukla (SK, 2025, r. Gejza Dezorz) – bábkový film o láske, ktorá sa zrodila uprostred pekla vojny na pozadí krvavých bojov o Dukliansky priesmyk,

Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne (SK/SI/CZ, 2025, r. Katarína Kerekesová) – ďalší dlhometrážny animovaný film o pavúčej rodine a jej dobrodružstvách.

A jeden vznikol ako paritná koprodukcia štyroch krajín

Príbehy z čarovnej záhrady (SK/CZ/SI/FR, 2025, r. David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec) – film na motívy poviedok pre deti od českého autora a dramatika Arnošta Goldflama plný fantázie a predstavivosti je oslavou rozprávačstva, ktoré pomáha nájsť zmierenie so zložitými životnými situáciami.

Vzniklo aj šesť dlhometrážnych filmov, ktoré sa nedostali do distribúcie a boli uvedené len na festivaloch: Čáry-máry (SK/CZ, 2025, r. Tomáš Jančo) – pôvodná vianočná rozprávka o sile lásky a odvahe konať správne; DVOiKA OUCE (SK, 2025, r. Peter Pavlík) – pokračovanie satirického mockumentu OUCA – (NE)SKUTOčNí PRíBECH (SK, 2022, r. Peter Pavlík); komédia s prvkami trileru Homo ludens (SK, 2025, r. Ján Mikuš) skúmajúca psychológiu vylúčenia, silu kolektívnej ilúzie a tenkú hranicu medzi obeťou a páchateľom; Joe the First (SK, 2025, r. Marek Vaňous, Branko Cap, Radoslav Štefanov) – filmová pocta futbalovému trénerovi Jozefovi Venglošovi, ktorý je držiteľom najvyššieho vyznamenania vo svete futbalu FIFA Rubínový rád; Za všetko môže Winnetou (Za všechno může Vinnetou, SK/CZ, 2025, r. Juraj Šajmovič) – dokumentárny pohľad do duší ľudí, ktorí sú postihnutí Winnetouom a žijú jeho odkazom; Záhada strašidelného zámku (CZ/SK/DE, 2025, r. Ivo Macharáček) – pôvodná vianočná rozprávka odohrávajúca sa na zámku Strašperk, ktorý je preslávený svojimi strašidelnými prehliadkami.

Okrem spomínaných titulov vzniklo i vyše šesťdesiat krátkometrážnych filmov. Napríklad hrané: 315 a ja (SK, 2025, r. Rebeka Bizubová), Cestovateľ (CZ/SK, 2025, r. Veronika Jelšíková), Chcem ti niečo povedať (SK, 2025, r. Dávid Kovalíček), Izba číslo 604 (SK, 2025, r. Jakub Horňák), Konečne môžem snívať (SK, 2025, r. Dalibor Herda), Kvety mlčia medzi sestrami (SK, 2025, r. Klára Návratová), Mucha (SK, 2025, r. Kristína Fačkovcová), Nepovie (SK, 2025, r. Hannah Dale), Nerozhodca (SK, 2025, r. Adam Sarik), Nesiem vám noviny (SK, 2025, r. Jakub Dúcky), Neznáme miesto (SK, 2025, r. Hannah Dale), Osudový prípad agenta Kováča (SK, 2025, r. Andrej Zelenec), Raklo (SK, 2025, r. Petr Simon), Siréna (SK, 2025, r. Marek Tomajka), Táto izba sa nedá zjesť (SK, 2025, r. Emília Ondriašová), Všetko je v poriadku (SK, 2025, r. Andrej Zelenec), Vtedy na Morave (SK, 2025, r. Rastislav Kupšo), Žatva (SK, 2025, r. Tamara Štofková)

dokumenty: 30 rokov, 7 dní (SK, 2025, r. Matej Mikloš), Ako počúvať fontány (SK, 2025, r. Eva Sajanová), Atentát (SK, 2025, r. Samuel Ostrovský), Ceasefire (SK/HU, 2025, r. Teodor Vladár) Divadlo bez okien (SK, 2025, r. Dominika Tarinová), Check in, Check out (SK, 2025, r. Sára Prokopová), Kým duch v národe, národ žije (SK, 2025, r. Katarína Bojtošová), Moja Heimat (SK, 2025, r. Eva Brodnianska), Riaditeľka (SK, 2025, r. Simona Lániová), Seablindness (SK, 2025, r. Tereza Smetanová), Tetuľky (SK, 2025, r. Barbora Remenárová), Tridsať dní (SK, 2025, r. Mahdalyna Buriadnyk), Ulica V. I. Lenina (SK, 2025, r. Katarína Bojtošová), Večnosť a jeden deň (SK, 2025, r. Dominika Tarinová), Viktória (SK, 2025, r. Stella Šuranská), Vo vnútri (SK/HR, 2025, r. Dorota Vlnová), Zrnko života (SK, 2025, r. Verona Hollá)

Sedem krátkych dokumentárnych filmov – 1235 Kopa dobra (SK, 2025, r. Viktor Lamprecht), Občas trochu presvitám (SK, 2025, r. Anna Kováčová), Odkaz vody (SK, 2025, r. Jakub Filip Jančula),

„Rozchod či pauza?“ „Prosím?!“ „Pokračujeme!“ (SK, 2025, r. Mária Farská), Taký bol život (SK, 2025, r. Ján Makovník), V dialógu s časom (SK, 2025, r. Samuel Sokol), Vŕby (SK, 2025, r. Ivan Ištvánffy) – bolo výsledkom projektu My Street Films SK 2025. My Street Films SK je niekoľkomesačný vzdelávací formát, ktorý účastníkov a účastníčky prevedie procesom tvorby krátkeho dokumentárneho filmu od vlastného námetu až po výsledný filmový tvar pod lektorským vedením výrazných osobností slovenskej dokumentaristiky.

Z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad: Ach, zase tie skúšky (SK, 2025, r. Andrea Krajčovičová), Bardo (CZ/SK, 2025, r. Viera Čákanyová), Bublina (SK, 2025, r. Wanda Przeworska), Hviezdna cesta (SK, 2025, r. Klaudia Grancová), L’eté chez ma tante (SK, 2025, r. Silvia Rákociová), Playground (SK, 2025, r. Matej Longauer, Richard Domos), Remnants (SK, 2025, r. Paulína Užovičová), Strážcovia brány (SK, 2025, r. Katarína Jelínková), Tabula Rasa (SK, 2025, r. Tomáš Danay), Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu (SK, 2025, r. Paula Malinowska).

V roku 2025 vznikli aj epizódy animovaného seriálu Lesná päťka (SK, 2025) s názvami Drahokamy (r. Andrej Gregorčok), Prameň (r. Andrej Gregorčok), Rytier Emil (r. Ivana Šebestová) a To bolo dávno (r. Timotej Lukovič),

Na výrobe 11 celovečerných filmov pre kiná, teda 30,56 % produkcie v roku 2025 (13 / 28,3 %) v roku 2024) – 4 hraných (Karavan, Perla, Potopa, Tichá pošta), 5 dokumentárnych (AKCIA MONACO, Hlas lesa, Letopis, Neplatené voľno, Zóny nikoho) a dvoch animovaných (Príbehy z čarovnej záhrady, Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne) – sa podieľala i Slovenská televízia a rozhlas, ktorá je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi (pozri kapitolu TELEVÍZIA).

 

Dlhometrážne slovenské filmy pre kiná vyrobené v roku 2025 a ich podpora

	100 % slovenský podiel	slovenská majorita	parita (50/50)	slovenská minorita	SPOLU	AVF (SK)	Státní fond (CZ)	RTVS (SK)	Česká televize (CZ)
Hrané	1	5	1	10	17	15	12	4	9
Dokumentárne	3	6	1	6	16	12	10	5	6
Animované	1	1	1	0	3	1	1	2	1
SPOLU	5	12	3	16	36	28	23	11	16

Poznámka: Česká televize síce podporila viac filmov ako STVR, ale s výnimkou hraných filmov Otec a Pod parou a dokumentov AKCIA MONACO a Raději zešílet v divočině išlo z pohľadu Slovenska o minoritné koprodukcie.

 

AUDIOVIZUÁLNY FOND

Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5 % príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2 % príjmov z reklamy), kiná (1 % z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1 % príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1 % príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5 % príjmov za poskytovanie služby).

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (od 1. januára 2020 dotácie vo výške 33 % preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.

Celkové príjmy Audiovizuálny fond na rok 2025 rozpočtoval v sume 17 010 576 €, skutočná výška príjmov k poslednému dňu sledovaného obdobia dosiahla úroveň 49 991 558 € (z toho príjmové finančné operácie – prevod prostriedkov z predchádzajúcich rokov v celkovej sume 10 032 859€, príjem zo splátok pôžičiek 10 677 € a ostatné príjmy fondu v sume 39 948 022 €).

Hlavný zdroj príjmov v rozpočte fondu na rok 2025 tvoril príspevok zo štátneho rozpočtu v celkovej výške 35 623 223 €. Na základe zmluvy č. MK-222/2024/M zo dňa 5. 2. 2025 o poskytnutí príspevku štátu zo štátneho rozpočtu na rok 2025 uzatvorenej medzi Audiovizuálnym fondom a Ministerstvom kultúry SR (ďalej len „zmluva“) sa Ministerstvo kultúry SR zaviazalo poskytnúť fondu príspevok podľa § 29 ods. 1 zákona o AVF vo výške 6 200 000 eur určený na podporu audiovizuálnej kultúry a 6 400 000 eur určený na podporu audiovizuálneho priemyslu. Tieto finančné prostriedky boli pripísané na bankový účet fondu v jednej splátke v celkovej výške 12 600 000 eur dňa 10. 2. 2025.

K zmluve boli uzatvorené dva dodatky. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 10. 9. 2025 sa príspevok zo štátneho rozpočtu určený na podporu audiovizuálneho priemyslu zvýšil o sumu 15 000 000 €. Finančné prostriedky boli poukázané na bankový účet fondu dňa 12. 9. 2025.

Dodatkom č. 2 k zmluve zo dňa 18. 12. 2025 sa príspevok zo štátneho rozpočtu určený na podporu audiovizuálneho priemyslu zvýšil o sumu 8 023 222,58 €. Finančné prostriedky boli poukázané na bankový účet fondu dňa 23. 12. 2025.

Celková prijatá suma príspevku zo štátneho rozpočtu na rok 2025 určená na podporu audiovizuálneho priemyslu dosiahla výšku 29 423 222,58 €. Spolu tak príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu dosiahol v roku 2025 sumu 35 623 222,58 €.

Podrobné členenie skutočne uhradených príjmov od jednotlivých okruhov prispievateľov, ktoré nie sú subjektami verejnej správy (t. j. okrem príspevku od organizácie verejnej správy – STVR) podľa príslušných ustanovení zákona je v porovnaní rokov 2024 a 2025 nasledovné:

 

Tabuľka č. 1: porovnanie vyúčtovaných príspevkov podľa § 25 – 28a zákona do Audiovizuálneho fondu v EUR

	2024		2025
	Suma*	Podiel na celkovej sume	Suma*	Podiel na celkovej sume
§ 25 (TV vysielatelia s licenciou)	2 040 568 €	59,03%	2 136 653 €	57,54 %
§ 26 (kiná)	301 378 €	8,72%	330 797 €	8,91 %
§ 27 (retransmisia)	1 052 696 €	30,45%	1 143 839 €	30,80 %
§ 28 (distribúcia)*	7 666 €	0,22%	7 204 €	0,19 %
§ 28a (AVMS)	54 558 €	1,58%	94 848 €	2,55 %
SPOLU	3 456 866 €	100 %	3 713 341€	100 %

Zdroj: Výročná správa Audiovizuálneho fondu za rok 2025

*Suma nezahŕňa príspevky podľa § 24 a 28 zákona, ktoré do fondu odvádza STVR, a to z dôvodu, že v štruktúre rozpočtu fondu sa príspevky od STVR podľa § 24 a 28 zákona vykazujú na inej položke ekonomickej klasifikácie. Príspevky od STVR odvedené do fondu podľa § 24 a 28 zákona sú evidované osobitne na podpoložke EK 312001. Príspevok podľa § 24 zákona od STVR dosiahol v roku 2025 výšku 283 537 € (tabuľka č. 2). Príspevok podľa § 28 zákona odvedený STVR dosiahol za rok 2025 sumu 2 eurá. Celková výška príspevkov podľa § 28 zákona vrátane príspevku od STVR teda dosiahla sumu 7 206 €.

Výška príspevkov podľa § 25 – 28a zákona je stabilná a aj v roku 2025 mala rastúcu tendenciu. Celkové príjmy z príspevkov vzrástli oproti roku 2024 o viac ako 250 000 €, čo predstavuje nárast približne o 7 %. Z jednotlivých príspevkov zaznamenali najvyšší nárast príjmy od poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb (AVMS) na požiadanie (§ 28a zákona), ktoré sa oproti roku 2024 zvýšili o 74 %, a príjmy podľa § 26 zákona (kiná), ktoré sa oproti roku 2024 zvýšili o 10 %.

Naďalej najväčšími skupinami prispievateľov zostávajú televízni vysielatelia s autorizáciou a prevádzkovatelia retransmisie (88,34 % z celkovej sumy príspevkov v roku 2025 oproti 89,48 % v roku 2024). V prípade schválenia pripravovaných legislatívnych zmien zákona o fonde, podľa ktorých by povinnosť platiť príspevky do fondu podľa § 28a zákona mala byť rozšírená aj na poskytovateľov AVMS na vyžiadanie registrovaných v zahraničí, očakáva fond v budúcnosti výrazný nárast príjmov na tejto položke.

 V roku 2025 fond dosiahol historicky najvyššiu celkovú sumu vyúčtovaných príspevkov podľa zákona, ktorá predstavuje 64,5 % príspevku zo štátneho rozpočtu určeného na podporu audiovizuálnej kultúry garantovaného zákonom. Tento podiel vlastných príspevkov fondu a štátneho rozpočtu je výnimočný aj v medzinárodnom kontexte krajín s porovnateľným audiovizuálnym priestorom, aký je v Slovenskej republike.

Celkové výdavky podľa rozpisu rozpočtu na rok 2025 fond rozpočtoval v sume 15 630 100 €, skutočnosť ku koncu účtovného obdobia bola v sume 37 613 000 €.

Prvú hlavnú skupinu bežných výdavkov (hlavná kategória EK 600) za sledované obdobie tvorili výdavky súvisiace s prevádzkovými činnosťami fondu a s komplexným zabezpečením jeho podpornej činnosti.

Druhú hlavnú skupinu rozpočtovaných bežných výdavkov tvorili bežné transfery, ktoré fond rozpočtoval v celkovej sume 14 515 470 €, skutočnosť čerpania k vykazovanému obdobiu je 35 641 814 €, z toho sumu 9 989 530 € tvorili vyplatené dotácie a štipendiá na podporu audiovizuálnej kultúry, sumu 25 636 688 € predstavovali vyplatené dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu a sumu 14 196 € tvoria transfery do zahraničia (zákonné odvody za členov odborných komisií do zahraničia a poplatok za členstvo fondu v medzinárodných organizáciách). Sumu 674 € tvoria úroky za lízing služobného motorového vozidla fondu.

Tabuľka č. 2: medziročné porovnanie poskytnutých bežných transferov v rámci výkonu podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu (v €)

	2023	2024	2025	index v %
podpora AV kultúry	10 059 330	10 702 648	9 989 530	-6,66 %
podpora AV priemyslu	10 059 330	27 059 948	25 636 688	-5,26 %
SPOLU	22 629 611	37 762 596	35 628 243	-5,65 %

Zdroj: Výročná správa Audiovizuálneho fondu za rok 2025

Fond čerpanie v tejto skupine výdavkov prispôsobuje vývoju skutočnosti v položke hlavných príjmov fondu vrátane zostatku finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov.

Tabuľka č. 3: Prehľad počtu premiérovo uvedených slovenských filmov v kinách na území Slovenskej republiky

rok	premiéry všetky	majoritné SK	minoritné koprodukcie	podiel minoritné
2010	9	4	5	55,56 %
2011	14	10	4	28,57 %
2012	17	12	5	29,41 %
2013	28	19	9	32,14 %
2014	22	19	3	13,64 %
2015	25	21	4	16,00 %
2016	29	20	9	31,03 %

 

rok	premiéry všetky	majoritné SK	minoritné koprodukcie	podiel minoritné
2017	33	19	14	42,42 %
2018	31	20	11	35,48 %
2019	43	24	19	44,19 %
2020	20	11	9	45,00 %
2021	30	16	14	46,67 %
2022	48	27	21	43,75 %
2023	44	25	19	43,18 %
2024	48	25	23	47,92 %
2025	42	21	21	50,00 %

V roku 2025 prišlo k miernemu poklesu premiér slovenských audiovizuálnych diel v porovnaní s predchádzajúcimi tromi rokmi, avšak v predchádzajúcom období ovplyvnilo vysoký počet premiér dokončovanie filmov, ktorých produkcia bola pozastavená z dôvodu pandémie Covid-19 v období 2020 – 2021. Podiel premiér minoritných koprodukcií bol druhý najvyšší v histórii Audiovizuálneho fondu, je to dôsledok stagnácie disponibilného rozpočtu fondu na podporu produkcie, pretože na podporu minoritných koprodukcií je v Štruktúre podpornej činnosti schválený výrazne nižší finančný limit na jeden film ako pri podpore produkcie majoritne slovenských filmov, pričom náklady na produkciu filmov v súlade s infláciou rastú výrazne rýchlejšie, ako je nárast disponibilných príjmov fondu na podporu audiovizuálnej kultúry.

Tabuľka č. 4: Premiéry audiovizuálnych diel (AVD) v roku 2025

	100% domáce	Majority	Parity – 50/50	Minority	SPOLU
Hrané AVD	3	5	1	12	21
Dokumentárne AVD	2	5	1	8	16
Animované AVD	1	2	1	1	5
SPOLU	6	12	3	21	42

Tabuľka č. 5: Prehľad výsledkov distribúcie slovenských filmov v kinách v SR:

SK filmy – výsledky distribúcie v SR	2021	2022	2023	2024	2025
počet filmov (premiéry v kinách)	30	48	44	48	42
počet divákov celkom	191 813	552 409	718 968	1 498 508	1 058 032
celkové hrubé tržby v mil. eur	1,15	3,39	4,77	10,77	7,88
počet predstavení	9 600	24 779	23 160	38 195	30 171
podiel na trhu – diváci	9,98 %	12,74 %	14,33 %	27,57%	20,65 %
podiel na trhu – tržby	9,35 %	12,11 %	13,77 %	27,85%	20,56 %

Zdroj: Výročná správa Audiovizuálneho fondu za rok 2025

 

Z dôvodu mimoriadneho nárastu nákladov na prevádzku a distribúciu fond aj v roku 2025 poskytol podporu distribúcii audiovizuálnych diel. V podprograme 2.1 určenom na podporu distribúcie a prezentácie audiovizuálnych diel fond rozdelil v roku 2025 celkove sumu 381 000 €, ktorou podporil spolu 46 žiadostí. Ide o nižšiu sumu v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi, keď v tom období MK SR poskytlo na podporu audiovizuálnej kultúry mimoriadny príspevok, našťastie, mimoriadny nárast počtu divákov a príjmy zo vstupného dokázali pre prevádzkovateľov kín a distribútorov kompenzovať túto nižšiu podporu od Audiovizuálneho fondu.

Tabuľka č. 6: Podpora distribúcie a prezentácie v podprograme 2.1

podprogram 2.1	celková suma podpory	počet podporených žiadostí	priemerná podpora na žiadosť
2020	738 500 €	101	7 312 €
2021	525 100 €	74	7 096 €
2022	1 045 900 €	122	8 573 €
2023	823 650 €	80	10 296 €
2024	704 000 €	66	10 667 €
2025	381 500 €	46	8 293 €
5-ROČNÝ PRIEMER	696 030 €	78	8 985 €
podiel 2025 k priemeru v %	55 %	59 %	92 %

Zdroj: Výročná správa Audiovizuálneho fondu za rok 2025

Podpora audiovizuálneho priemyslu v programe 5 v roku 2025 dosiahla takmer rekordnú výšku z predchádzajúceho roku 2024. Fond vlani vyplatil podporu rekordnému počtu 102 projektov v sume 25 636 688 €, čo je druhá najvyššia suma od vzniku tohto programu v roku 2016. Výška podpory a počet projektov by boli ešte vyššie, avšak fond musel odložiť úhradu niektorých ďalších žiadostí až na začiatok roku 2026, pretože 3. splátka na podporu audiovizuálneho priemyslu z MK SR bola pripísaná na účet fondu až 23. 12. 2025 a tento neskorý dátum už neumožnil dokončiť proces ukončenia vyúčtovania a úhrad dotácií v roku 2025.

Tabuľka č. 7: Prehľad podpory audiovizuálneho priemyslu (program 5)

Rok	Počet registrovaných projektov	Počet podporených projektov	Počet príjemcov	Vyplatená suma pomoci v mil. eur	Priemer na projekt v mil. eur	Investície v SR v mil. eur
2018	30	2	2	0,22	0,11	1,09
2019	28	12	11	0,97	0,08	4,85
2020	45	19	16	2,29	0,12	8,64
2021	63	41	39	5,59	0,14	16,92
2022	92	45	25	7,82	0,17	23,69
2023	100	68	37	12,57	0,12	34,90
2024	96	90	50	27,06	0,25	81,99
2025	115	102	51	25,64	0,50	77,671

Zdroj: Výročná správa Audiovizuálneho fondu za rok 2025

¹ Odhad celkovej sumy investícií za rok 2024 pri uplatnenej sadzbe pomoci 33 % oprávnených výdavkov.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že s účinnosťou od 1. 1. 2020 sa legislatívne upravili podmienky podpory audiovizuálneho priemyslu a pôvodná sadzba dotácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov sa zmenila na 33 %, od 1. 8. 2024 sa z dôvodu schválenia novely zákona o Audiovizuálnom fonde rozšírila možnosť úhrady tzv. vratiek aj o 14 % z oprávnených nákladov na odmeny pre filmových spolupracovníkov, ktorí nie sú zdaňovaní na území SR. Podrobnejšie podmienky sú upresnené vo vnútorných predpisoch fondu. V priebehu rokov 2020 až 2025 došlo z vyššie uvedených dôvodov k výraznému nárastu počtu zaregistrovaných filmových projektov, v roku 2025 bol zaregistrovaný doteraz rekordný počet v histórii fondu – 115 projektov. Tieto projekty by sa mali realizovať v období 2026 až 2029.

Tabuľka č. 8: základná rekapitulácia údajov – podpora audiovizuálnej kultúry

Prehľad podpory audiovizuálnej kultúry	2021	2022	2023	2024	2025
počet podaných žiadostí	593	584	626	709	701
počet podporených žiadostí	347	355	359	368	335
objem požadovaných prostriedkov	27 792 493 €	27 736 772 €	35 669 071 €	39 157 197 €	33 068 849 €
objem poskytnutých prostriedkov	9 839 565 €	9 903 978 €	10 312 484 €	10 557 250 €	7 500 820 €
podiel pridelené / požadované	35,40 %	35,71 %	28,91 %	26,96 %	22,68 %
priemerná suma podpory na 1 žiadosť	28 356 €	27 899 €	28 726 €	28 688 €	22 390 €
podiel podporených žiadostí	58,52 %	60,79 %	57,35 %	51,90 %	47,79 %

Zdroj: Výročná správa Audiovizuálneho fondu za rok 2025

Audiovizuálny fond v roku 2025 poskytoval finančné prostriedky vo všetkých oblastiach svojej podpornej činnosti – tvorba, výroba a distribúcia audiovizuálnych diel, festivaly a iné kultúrne podujatia v audiovízii, prezentácia a propagácia slovenskej audiovizuálnej kultúry v zahraničí a účasť slovenských audiovizuálnych diel na medzinárodných podujatiach, podpora výskumu, vzdelávania, audiovizuálnej výchovy a edičnej činnosti.

Členenie na základné programy určuje štruktúra podpornej činnosti fondu na príslušné obdobie schválená radou fondu. Najväčším z hľadiska objemu finančných prostriedkov aj počtu doručených žiadostí a podporených projektov je program 1, ktorý je zameraný na podporu tvorby a výroby audiovizuálnych diel (podprogramy pre hrané, dokumentárne, animované, školské a vzdelávacie audiovizuálne diela, ako aj audiovizuálne diela, v ktorých má slovenský koproducent menšinový koprodukčný podiel).

Program 2 je zameraný na podporu verejného šírenia a uvádzania audiovizuálnych diel, vrátane podpory filmových festivalov a iných verejných kultúrnych podujatí v audiovízii a tiež vrátane podpory prezentácie slovenských audiovizuálnych diel na podujatiach doma i v zahraničí.

Z dôvodu celkovo nižšej alokovanej sumy v štruktúre podpornej činnosti riaditeľ navrhol pridelenie dotácie aj u žiadateľov s požadovanou 3-ročnou dotáciou len na jeden rok.

Program 3 je orientovaný na podporu edičných aktivít, odborného výskumu, vzdelávania a audiovizuálnej výchovy.

 

Program 4 je dominantne zameraný na dôležitú oblasť, ktorou je digitalizácia a modernizácia kín v Slovenskej republike a od roku 2016 fond poskytuje podporu aj v novom podprograme zameranom na rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike a tiež na projekty zamerané na marketing kina a na rozvoj publika.

Program 5 je zameraný na podporu audiovizuálneho priemyslu v súlade so zákonom a nadväzujúcou Vyhláškou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 o filmovom projekte. Fond v roku 2025 v tomto programe zaregistroval 115 nových projektov, pričom počet podporených žiadostí o tento typ podpory kontinuálne rastie.

Tabuľka č. 9: Rozdelenie podpornej činnosti fondu – prehľad 2025 a porovnanie s predchádzajúcim obdobím

Prehľad podpornej činnosti AVF v €	2020	2021	2022	2023	2024	2025
PROGRAM 1	5 529 400	8 038 600	7 804 800	7 328 145	7 686 890	5 476 860
hrané diela	3 278 200	5 177 500	4 948 000	4 358 075	4 623 400	3 229 600
dokumentárne diela	808 500	1 330 100	952 000	1 167 375	1 007 990	736 170
animované diela	589 900	530 500	808 800	465 320	1 009 000	926 090
školské diela	51 800	50 000	56 000	50 000	145 000	100 000
krátke filmy do 40 minút	x	x	x	225 500	121 500	125 000
minoritné koprodukcie	801 000	950 500	1 040 000	1 061 875	780 000	360 000
PROGRAM 2	3 974 839	1 365 655	1 719 703	2 171 139	2 115 000	1 344 619
distribúcia	738 500	525 100	1 045 900	823 650	704 000	381 500
festivaly a podujatia	1 064 000	356 750	489 500	887 000	1 058 000	417 000
podpora návštevnosti	2 172 339	483 805	184 303	460 489	353 000	403 619
podpora účasti slov. AVD v zahraničí	X	X	X	X	X	142 500
PROGRAM 3	282 700	254 010	231 375	388 600	272 960	279 841
edičná činnosť	164 500	87 900	73 200	76 000	88 400	58 100
výskum a sprístupňovanie informácií	6 500	29 200	21 900	39 300	4 000	8 600
vzdelávanie a profesionálna príprava	111 700	136 910	136 275	273 300	180 560	213 141

 

PROGRAM 4	248 150	181 300	148 100	424 600	477 400	399 500
digitalizácia kín technológiou D-cinema	150 000	55 200	61 000	323 000	292 000	275 000
digitalizácia kín technológiou E-cinema HD	25 000	20 500	0	14 500	19 600	12 000
modernizácia vybavenia	30 650	56 600	63 100	87 100	130 800	96 000
rozvoj technológií online platforiem	19 000	16 500	24 000	0	24 000	0
market. stratégie a inovat. formy komunikácie	23 500	32 500	0	0	11 000	16 500
PODPORA AV KULTÚRY CELKOVE	10 035 089	9 839 565	9 903 978	10 312 484	10 552 250	7 500 820
PROGRAM 5	2 290 030	5 585 009	7 577 872	12 570 281	27 059 948	25 636 688
SPOLU	12 325 119	15 424 574	17 481 850	22 882 765	37 612 198	33 137 508

Zdroj: Výročná správa Audiovizuálneho fondu za rok 2025 Poznámky k tabuľke č. 9

V programe 5 sú uvedené údaje o skutočne vyplatených finančných prostriedkoch. V ostatných programoch a podprogramoch sú uvedené údaje o schválených dotáciách.

Fond pri viacročných projektoch dlhodobo uplatňuje postup, podľa ktorého je v príslušnom rozpočtovom roku prijaté rozhodnutie o celkovej sume podpory na projekt, pričom poskytnutie tejto celkovej sumy je rozdelené do viacerých rozpočtových rokov2.

Tabuľka č. 10: Podiely jednotlivých programov (len podpora audiovizuálnej kultúry)

Podiely v %	2021	2022	2023	2024	2025	podiely ŠPČ 2025
PROGRAM 1	81,7	78,8	71,1 %	72,8 %	73,0 %	70
PROGRAM 2	13,88	17,36	21,1 %	20,0 %	17,9 %	20
PROGRAM 3	2,58	2,34	3,8 %	2,6 %	3,7 %	4
PROGRAM 4	1,84	1,5	4,1 %	4,5 %	5,3 %	6

Zdroj: Výročná správa Audiovizuálneho fondu za rok 2025

² Podpora je príjemcovi poskytnutá v príslušnom rozpočtovom roku iba v čiastočnej sume a následne je postupne poskytovaná formou dodatkov k zmluve počas nasledujúcich rokov. Tento postup fond uplatňuje najmä vo vzťahu k finančne aj realizačne náročnejším projektom v produkcii audiovizuálnych diel.

 

Slovenská filmová agentúra

Slovenská filmová agentúra (SFA, www.filmcommission.sk) ako organizačná zložka Audiovizuálneho fondu pôsobí od roku 2018. Plní úlohu strategickej informačnej a podpornej inštitúcie štátu pre audiovizuálny priemysel. V roku 2025 pokračovala vo svojej činnosti so zameraním na zvyšovanie medzinárodnej viditeľnosti krajiny, poskytovanie odborného servisu a poradenstva predovšetkým zahraničným producentom a záujemcom o nakrúcanie na Slovensku.

SFA prezentuje Slovensko ako atraktívnu filmovú destináciu, prepája zahraničných producentov s domácim prostredím a znižuje informačné a administratívne bariéry pri rozhodovaní o realizácii projektov. Činnosť SFA je úzko prepojená s fungovaním systému audiovizuálnych stimulov, ktorý predstavuje kľúčový nástroj na prilákanie zahraničných investícií do filmového priemyslu.

Hlavným cieľom činnosti SFA je zvyšovanie objemu zahraničných investícií realizovaných na Slovensku, čo sa priamo premieta do rastu zamestnanosti a rozvoja lokálneho dodávateľského reťazca v oblasti audiovizuálnej produkcie.

V roku 2025 Slovenská filmová agentúra zabezpečovala odbornú komunikáciu a prezentáciu lokácií a podmienok nakrúcania na Slovensku pre kľúčových aktérov filmovej produkcie, medzi ktorých patrili spoločnosti ako Apple, Studiocanal, Gaumont, Marvel, Fremantle Media, Warner Bros. Discovery, Bloomberg, MRC, Amazon, Netflix, Working Title a Pistachio Production.

V roku 2025 sa na Slovensku nakrúcalo viacero zahraničných servisných produkcií, medzi ktoré patrili film Matchbox the Movie (US, 2026, r. Sam Hargrave), televízny seriál odohrávajúci sa v jazdeckom centre Hohenfelden pre verejnoprávnu nemeckú televíziu ZDF a hraný film Adams Acht (Adamova osma, DE, 2026, r. Hannu Salonen) – príbeh osemveslice, ktorá pod vedením trénera Karla Adama získala zlato na olympijských hrách v Ríme v roku 1960. Tieto produkcie priniesli zapojenie slovenských filmových profesionálov, využitie lokálnych služieb a infraštruktúry a zároveň prispeli k ďalšiemu posilňovaniu reputácie Slovenska na medzinárodnom audiovizuálnom trhu.

SFA v roku 2025 pokračovala v systematickej propagácii Slovenska ako atraktívnej a konkurencieschopnej filmovej lokality. Sústredila sa najmä na aktívnu prezentáciu na kľúčových medzinárodných filmových trhoch a podujatiach, ktoré predstavujú hlavné platformy pre nadväzovanie kontaktov a vznik nových produkčných príležitostí. Medzi najdôležitejšie podujatia patrili European Film Market v rámci Berlinale a Marché du Film v Cannes, kde SFA prezentovala produkčné prostredie Slovenska, jeho lokácie, odborné kapacity a systém podpory audiovizuálneho priemyslu.

Webová stránka SFA (www.filmcommission.sk) bola uvedená do prevádzky v februári 2019 a predstavuje komplexnú prezentáciu Slovenska ako atraktívnej filmovej lokality. Obsahuje informácie o krajine, hraniciach, okolitých krajinách, klimatických podmienkach, filmovej infraštruktúre a podnikateľských možnostiach. Táto stránka poskytuje prezentáciu dostupných lokácií a profesionálneho prostredia pre nakrúcanie filmov. Je k dispozícii v dvoch jazykových mutáciách (angličtina a slovenčina) a slúži ako hlavný informačný zdroj o slovenskom audiovizuálnom priemysle. Záujemcovia o nakrúcanie na Slovensku tu nájdu základné informácie o filmovej infraštruktúre, úspešných zahraničných projektoch realizovaných na území Slovenska, kontakty na produkčné spoločnosti, technologické vybavenie, postprodukčné služby, animačné štúdiá, zvukové štúdiá, informácie o ubytovaní, doprave a ďalšie dôležité informácie. Túto online databázu SFA pravidelne aktualizuje, aby poskytovala aktuálne a spoľahlivé informácie.

LITERÁRNY FOND

Poslaním Literárneho fondu (LF, www.litfond.sk) je podporovať rozvoj pôvodnej umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, umeleckého a vedeckého prekladu, publicistiky, tvorivej činnosti v oblasti divadla, rozhlasu, dabingu, zábavného umenia filmu, televízie a videotvorby. Tomuto svojmu poslaniu sa fond i napriek pretrvávajúcej zlej finančnej situácii nespreneveril ani v roku 2025. Po zrušení povinných 2 % príspevkov z autorských honorárov a príspevkov z koncesionárskych poplatkov prišiel fond o hlavný zdroj príjmov, ktoré tvorili jeho rozpočet. Náhradou mal byť príspevok zo štátneho rozpočtu a 2 % dobrovoľné príspevky od autorov a umelcov. Tieto však ani spolovice nenahrádzajú dovtedajšej príjmy z povinných 2 % odvodov. Preto aj v roku 2025 hospodáril Literárny fond so stratou, ktorú pokryl z úspor z minulých rokov. Úspory sa však míňajú. Vyvstáva otázka odkiaľ má fond získať finančné prostriedky na plnenie svojho poslania?

Aby sa mohol výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby vrátiť k niekdajšej komplexnej podpornej činnosti a podporovať tvorivú a umeleckú činnosť formou tvorivých štipendií, tvorivých pobytov, príspevkov na cesty, cien, prémií a poskytovať sociálnu výpomoc formou jednorazových a mesačných sociálnych podpôr a odmien pri životných jubileách, musia si tvorcovia a výkonní umelci uvedomiť, že bez ich dobrovoľných príspevkov to možné nebude.

Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby LF podporil v roku 2025 prostredníctvom Programu ALFA vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy sumou 38 800 € a prostredníctvom Programu ALFA PLUS kameramanskú a režisérsku prácu sumou 9 500 €. Pracoval aj na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2025 a v rámci cien Igric, cien Jána Fajnora a prémií Literárneho fondu ocenil 13 úspešných tvorcov sumou 9 100 €. Cenu Igric za rok 2025 finančne dotovanú fondom získali: v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná Miloslav Luther za scenár filmu Spiaci účet (SK/CZ, 2024, r. Miloslav Luther), v kategórii televízna dramatická tvorba Scarlett Čanakyová za scenár filmu Čas nádejí (SK, 2024, r. Ján Sebechlebský), v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Daniela Meressa Rusnoková za réžiu filmu Šedá zóna (SK, 2024), v kategórii animovaná tvorba Kristína Bajaníková za réžiu filmu Ako medveď zložil pieseň (SK, 2024) a cenu za celoživotné dielo v audiovizuálnej oblasti režisér, dramaturg, publicista, pedagóg Rudolf Urc. V rámci cien Igric udelil ceny a prémie v sume 5 150 € aj výbor Sekcie pre divadlo, rozhlas, dabing a zábavné umenie. Cenu Igric za rok 2025 finančne dotovanú fondom získali: v kategórii ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Rebeka Poláková za postavu Sáry vo filme Nikto ma nemá rád (Nikdo mě nemá rád, CZ/SK/FR, 2024, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb), v kategórii mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele František Kovár za postavu Ferka vo filme Čarovné jablko (SK/CZ, 2024, r. Jakub Machala) s prihliadnutím na film Spiaci účet.

Ďalšie ocenenia Literárneho fondu v sume 3 400 € získalo 7 slovenských tvorcov na medzinárodných festivaloch, ako napr. MFF Hory a mesto – Cena Literárneho fondu udelená Pavlovi Barabášovi za dokumentárny film JAMES – Storočie nad oblakmi (SK, 2024), MFF Cinematik Piešťany – Cena Literárneho fondu Cinematik.doc udelená Martinovi Kollarovi za dokumentárny celovečerný film Letopis (SK/CT, 2025), festival študentských filmov ÁČKO – cena LF za najlepší scenár udelená Hannah Dale a Kláre Filasovej za film Neznáme miesto (SK, 2025, r. Hannah Dale), a v tvorivej súťaži Kamera 2025 – cena udelená Veronike Donutkovej za kameru televízneho seriálu Moloch (CZ/SK/UA, 2025, r. Lukáš Hanulák), Michaele Hoškovej za kameru dokumentárneho filmu Pokiaľ ja žijem (SK/CZ/PL, 2024, r. Roman Ďuriš), Dušanovi Husárovi za kameru krátkeho filmu Pes a vlk (CZ, 2025, r. Tereza Halamová).

Napriek výrazne obmedzenému rozpočtu podporil výbor sekcie tvorivých pracovníkov a umelcov čiastkou 74 257,96 €, pričom vyše polovice tejto sumy, a to 48 300 €, bolo vyplatenej 50 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

 

MEDIA

Program Kreatívna Európa bol v priebehu roka 2025 v druhej polovici svojho programového obdobia 2021 – 2027, čo v praxi znamenalo, že v programe, vo výzvach, ani v podmienkach pre žiadateľov a žiadosti sme nezaznamenali žiadne výrazné novinky. Nastavenie programu je dôkazom o jeho stabilnosti a predvídateľnosti, žiadatelia si môžu omnoho lepšie naplánovať načasovanie podávania svojich žiadostí.

Čo sa týka výsledkov slovenských spoločností v rámci programu Kreatívna Európa, rok 2025 bol vo viacerých ohľadoch pre slovenské spoločnosti nadpriemerný. Získali celkom podporu vo výške 2 554 379, 91 €, z toho v rámci podprogramu Kultúra získali slovenské spoločnosti 525 593,53 € a v rámci MEDIA to bolo 2 028 786,38 €.

Problémom pre slovenských žiadateľov ostáva nepredvídateľnosť systému domácej podpory, predovšetkým v oblasti kultúry. Stále platí, že podpora z programu Kreatívna Európa nikdy nepredstavuje 100 % rozpočtu a žiadatelia si musia zabezpečiť spolufinancovanie v domácom prostredí a fondy pre podporu umenia, resp. audiovízie boli vždy najdôležitejším zdrojom domáceho spolufinancovania.

V priebehu roku 2025 predstavila Európska komisia svoju konkrétnu predstavu o fungovaní programu Kreatívna Európa v ďalšom programovom období od roku 2028. Podprogramy Kultúra a MEDIA budú dvomi z troch pilierov nového programu AgoraEU, pričom navrhované zmeny nie sú vôbec radikálne. Tretím pilierom bude podprogram CERV, ide o podporu v oblasti Občania, rovnosť, práva a hodnoty. Komisia spojenie zdôvodňuje tým, že je nevyhnutné zjednodušiť existujúcu komplikovanú štruktúru s viac než 40 rôznymi schémami podpory v rôznych oblastiach a preto spája príbuzné programy do väčších celkov.

Rok 2025 bol pre slovenské subjekty v rámci udelenej podpory z podprogramu MEDIA nadpriemerne úspešný, získali celkom podporu vo výške 2 028 786,38 €, z toho výlučne v rámci MEDIA to bolo 1 746 174,38 € a v rámci nepriamej podpory v sieti Europa Cinemas to bolo 282 612 €. Mimoriadne úspešné boli slovenské produkčné spoločnosti, v rámci schémy podpory Vývoja minibalíkov európskych projektov získali štyri producentské spoločnosti podporu vo výške celkom 490 000 €, dve producentské spoločnosti získali tiež podporu v schéme TV a online vo výške 522 835 €a jedna spoločnosť bola úspešná aj vo vysoko konkurenčnej schéme Vývoj videohier a imerzných projektov. Je nevyhnutné dodať, že všetky údaje uvedené v nasledujúcej tabuľke budú oficiálne až po podpise zmlúv medzi všetkými subjektami, ktorých sa to týka a výkonnou agentúrou EACEA.

EURIMAGES

Eurimages (www.coe.int/en/web/eurimages), kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je Prof. Zuzana Gindl-Tatárová. Po vstupe Malty ako nového člena Eurimages mal fond na konci roka 2025 39 členských štátov z celkového počtu 46 krajín Rady Európy plus Kanadu ako riadneho člena.

V roku 2025 fond podporil 62 hraných, 20 dokumentárnych a 9 animovaných celovečerných filmov s minimálnou dĺžkou 70 minút celkovou sumou 21 566 000 €.

Od svojho založenia v roku 1988 do 31. decembra 2025 fond podporil 2 610 európskych koprodukcií v celkovej sume 744 miliónov €.

V roku 2025 sa uchádzalo o podporu Eurimages 14 slovenských projektov, dva z nich ju získali:

Slovenský majoritný koprodukčný projekt SK/CZ/HU Cowgirl, druhý hraný celovečerný film režiséra Michala Blaška, bol predstavený v koprodukčnej schéme 53,07 % Slovensko (nutprodukcia s.r.o., delegovaný producent Jakub Viktorín), 31,94 % Česko (nutprodukce s.r.o., koproducent Tomáš Hrubý) a 14,99 % Maďarsko (Filmfabriq Kft., koproducent Gábor Tibor Osváth). Projekt s celkovým rozpočtom 1 645 326 € získal požadovanú podporu vo výške 240 000 €.

Celovečerný observačný dokumentárny projekt režisérky Adély Komrzý Welfa(i)re o verejnej službe bol predstavený v česko-slovenskej koprodukcii s celkovým rozpočtom 604 927 €. Koprodukčná schéma zahŕňa 80 % na českej strane (Marina Films s.r.o., delegovaná producentka Nina Numankadič) a 20 % na minoritne slovenskej (Kerekesfilm s.r.o., koproducent Peter Kerekes). Projekt získal požadovanú podporu 85 000 €.

Vklad Slovenska do fondu v roku 2025 bol 350 243,82 €.

V roku 2025 získali slovenské koprodukčné projekty spolu 325 000 €.

Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2025 získalo podporu 79 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.

Vklad Slovenska do fondu Eurimages na rok 2026 je 354 478,16 €.

KINODISTRIBÚCIA

Aký bol rok 2025 vo svetovej kinematografii to sa dozviete až z filmovej ročenky FOCUS 2025, ktorú vydáva Európske audiovizuálne observatórium (EAO) a ktorá bude prezentovaná na MFF v Cannes. Ale podľa predbežných výsledkov Európskeho audiovizuálneho observatória z 13. 2. 2026 návštevnosť kín v Európe v roku 2025 medziročne klesla o 5,5 %. Najväčší medziročný pokles návštevnosti zaznamenali v Čiernej Hore a v Srbsku (-28 %) a najvyšší nárast v Európe mali na Cypre (10,0 %). Na Slovensku bol medziročný pokles návštevnosti 5,72 %.

 Najvyšší podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti mali podľa predbežných výsledkov v roku 2025 Turecko (55 %), Spojené kráľovstvo (41 %) a Francúzsko (38%). Najnižší podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti mali z krajín, ktoré poskytli predbežné dáta, na Cypre (0 %), v Portugalsku (2 %) a v Severnom Macedónsku (3 %). Slovensku s 19 % patrí spolu s Maďarskom a Španielskom štrnásta až šestnásta priečka.

V roku 2025 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 5 124 620 návštevníkov, teda o 5,72 % menej než v roku 2024. Je to šiesta najvyššia návštevnosť v slovenských kinách v ére samostatnosti.

Tabuľka č. 1: Podiel prvých 10 a prvých 20 divácky najúspešnejších filmov v slovenských kinách v roku 2025 na celkovom počte predstavení, návštevnosti a hrubých tržbách

	Počet predstavení	podiel v %	Počet divákov	podiel v %	Hrubé tržby v €	podiel v %	Priemerná cena vstupenky	Priemer ná návštev nosť na predsta venie
2025	228 297	100,00 %	5 124 620	100,00%	38 258 994	100,00%	7,47 €	22,45
Top 10 filmov	51 961	22,76%	2 198 302	42,90%	16 982 186	44,39%	7,73 €	42,31
Top 20 filmov	79 328	34,75%	2 875 524	56,11%	22 073 817	57,70%	7,68 €	36,25

Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 42,90 percentami (42,71 % v roku 2024, 34,86 % v roku 2023) a prvých dvadsať malo podiel na celkovej návštevnosti 56,11 % (59,21 % v roku 2024, 49,53 % v roku 2023).

 Celkové hrubé tržby medziročne klesli o 1,05 % na 38 258 994 €. Je to druhá najvyššia suma v ére samostatnosti.

Počet predstavení vzrástol o 1,83 % na 228 297 a po tretí raz v ére samostatnosti tak prekročil hranicu 200 tisíc. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 4,96 %) na 7,47 €, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie klesla z 24,24 diváka v roku 2024 na 22,45 diváka v roku 2025. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov malo priemernú návštevnosť na predstavenie 42,31 diváka. Priemerná návštevnosť na obyvateľa bola 0,95 predstavení za rok.

Slovenské kiná vlani uviedli 1 035 filmov (962 v roku 2024, 870 v roku 2023), z toho 363 premiér (366 v roku 2024) z ponuky 26 distribučných spoločností. Tento nárast bol v posledných rokoch spôsobený tým, že medzi distribútorov a premiéry sú započítané i české spoločnosti a ich tituly, na ktoré mali práva na premietanie v Čechách aj na Slovensku – napr. Aerofilms (10 premiér) a Pannonia Entertainment CZ (39 premiér).

Desať premiérových filmov (o štyri viac ako v roku 2025) bolo v distribúcii aj vo formáte 3D. Divácky najúspešnejším z nich bol Avatar: Oheň a popol (Avatar: Fire and Ash, US, 2025, r. James Cameron), ktorého 3D verziu videlo 76 246 divákov. Ďalšie 3D filmy, ktoré mali premiéru v slovenských kinách v roku 2025: Lilo a Stitch (Lilo & Stitch, US, 2025, r. Dean Fleischer-Camp), Captain America: Prekrásny nový svet (Captain America: Brave New World, US, 2025, r. Julius Onah), Tron: Ares (Tron: Ares, US, 2025, r. Joachim Rønning), Fantastická 4: Prvé kroky (The Fantastic Four: First Steps, US, 2025, r. Matt Shakman), Predátor: Nebezpečná zóna (Predator: Badlands, US, 2025, r. Dan Trachtenberg), Thunderbolts* (Thunderbolts*, US, 2025, r. Jake Schreier), Chainsaw Man – The Movie: Reze Arc (Chainsaw Man - The Movie: Reze Arc, JP, 2025, r. Tacuja Jošihara), Elio (Elio, US, 2025, r. Adrian Molina, Madeline Sharafian, Domee Shi). Ich podiel na celkovej návštevnosti bol 2,13 %.

Divácky najúspešnejším titulom roku 2025 sa stal slovenský film ČERNÁK (SK/CZ, 2025, r. Jakub Kroner), ktorý videlo 418 673 divákov. Do Top 10 sa dostali i slovenské filmy Duchoň (SK/CZ, 2025, r. Peter Bebjak) – 4. priečka s 263 582 divákmi a Otec (SK/CZ/PL, 2025, r. Tereza Nvotová) – 9.  priečka s 128 651 divákmi.

Najúspešnejším domácim dokumentom roku 2025 v slovenských kinách boli Hranice vernosti (SK, 2025, r. Diana Fabiánová), ktoré videlo 25 762 divákov.

I v roku 2025 dominovali v slovenských kinách americké filmy. Prišlo na ne 57,39 % všetkých divákov (52,79 % v roku 2024). Podiel európskych filmov bez slovenských stúpol z 20,62 % v roku 2024 na 21,12 % v roku 2025. Podiel domácich filmov na návštevnosti (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) však klesol z 27,70 % v roku 2024 na 20,65 % v roku 2025. Na slovenské filmy bez minoritných koprodukcií prišlo 18,80 % všetkých divákov.

Počas roku 2025 sa premietalo 149 slovenských filmov, ktoré videlo spolu 1 058 032 divákov (1 505 768 v roku 2024). A hrubé tržby domácich filmov dosiahli 7 867 941 €.

Distribučné výsledky 42 premiér slovenských celovečerných filmov a pásiem nájdete v tabuľke na stranách 40 – 43.

Tabuľka č. 2: Premiéry slovenských dlhometrážnych filmov v roku 2025

	100% slovenské	Majority	Parity – 50/50	Minority	SPOLU
Hrané	3	5	1	12	21
Dokumentárne	2	5	1	8	16
Animované	1	2	1	1	5
SPOLU	6	12	3	21	42

Zdroj: Slovenský filmový ústav

V roku 2025 bola priemerná návštevnosť na predstavenie slovenského filmu 35,07 diváka. Pri majoritne slovenských premiérových tituloch dokonca 40,05 diváka Najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie slovenského filmu mal ČERNÁK – 65,74 diváka.

Popri štyridsiatich dvoch dlhometrážnych slovenských filmoch sa v roku 2025 dostal do kín ako predfilm aj jeden hraný film: Venuša v retrográde (SK, 2024, r. Štefánia Lovasová) pred filmom Sorry, baby (Sorry, Baby, US, 2025, r. Eva Victor).

Slovenské dlhometrážne filmy distribuovalo v kinách celkovo dvanásť spoločností. Najaktívnejší bol CinemArt SK s trinástimi premiérami.

Najviac distribučných premiér mala spoločnosť CinemArt SK (67), za ňou sa umiestnili Continental film a Pannonia Entertainment CZ s 38 premiérami. Tieto čísla sú však trochu skreslené, keďže distribučné spoločnosti medzi premiéry započítali i predstavenia filmov na festivaloch a prehliadkach, ktoré neboli zverejnené v pláne premiér ÚFD SR a sú medzi nimi i filmy českých distribučných spoločností, ktoré mali práva pre Česko aj Slovensko.

Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov SR (ÚFD SR) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou opäť CinemArt SK. Počet divákov na jeho filmoch, 2 625 742, tvorí až 51,02 % celkovej návštevnosti. V Top 10 mal až sedem filmov – ČERNÁK, Zootropolis 2 (Zootopia 2, US, 2025, r. Byron Howard, Jared Bush), Lilo a Stitch (Lilo & Stitch, US, 2025, r. Dean Fleischer-Camp), Avatar: Oheň a popol (Avatar: Fire and Ash, US, 2025, r. James Cameron), Ježko Sonic 3 (Sonic the Hedgehog 3, US/JP, 2024, r. Jeff Fowler), Otec, Jurský svet: Znovuzrodenie (Jurassic World Rebirth, US, 2025, r. Gareth Edwards). Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili 52,4 % z celkových tržieb v slovenských kinách.

Druhé miesto podľa návštevnosti (27,0 %) i podľa hrubých tržieb (27,4 %) patrí distribučnej spoločnosti Continental film. V Top 10 mala vlani filmy Minecraft vo filme (A Minecraft Movie, US, 2025, r. Jared Hess), Duchoň, F1 film (F1: The Movie, US, 2025, r. Joseph Kosinski). Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončil Bontonfilm (6,0 % divákov a 5,4 % hrubých tržieb), ktorý nemal ani jeden film dokonca ani v Top 20.

Tabuľka č. 3: Prehľad výsledkov distribúcie slovenských filmov v kinách v SR:

SK filmy – výsledky distribúcie v SR	2021	2022	2023	2024	2025
počet filmov (premiéry v kinách)	30	48	44	48	42
počet divákov celkom	191 813	552 409	718 968	1 505 768	1 058 032
celkové hrubé tržby v mil. eur	1,15	3,39	4,77	10,82	7,88
počet predstavení	9 600	24 779	23 160	38 704	30 171
podiel na trhu – diváci	9,98 %	12,74 %	14,33 %	27,70%	20,65 %
podiel na trhu – tržby	9,35 %	12,11 %	13,77 %	27,98%	20,56 %

Zdroj: Únia filmových distribútorov SR

 

Tabuľka č. 4: Prehľad počtu premiérovo uvedených slovenských filmov v kinách na území Slovenskej republiky

rok	premiéry všetky	majoritné SK	minoritné koprodukcie	podiel minoritné
2010	9	4	5	55,56 %
2011	14	10	4	28,57 %
2012	17	12	5	29,41 %
2013	28	19	9	32,14 %
2014	22	19	3	13,64 %
2015	25	21	4	16,00 %
2016	29	20	9	31,03 %
2017	33	19	14	42,42 %
2018	31	20	11	35,48 %
2019	43	24	19	44,19 %
2020	20	11	9	45,00 %
2021	30	16	14	46,67 %
2022	48	27	21	43,75 %
2023	44	25	19	43,18 %
2024	48	25	23	47,92 %
2025	42	21	21	50,00 %

Zdroj: Slovenský filmový ústav

V uvedených číslach sú opäť zarátané len výsledky z ÚFD SR. V údajoch za rok 2025 nie sú zahrnuté výsledky projekcií v letných kinách, kde sa neplatí vstupné, výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov, výsledky projektu KineDok (v čase uzávierky Správy mal za sebou 72 projekcií na 26 premietacích miestach, ktoré videlo 1 534 divákov) a až na niektoré výnimky ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu.

Pohľad na rebríčky návštevnosti za prvé štyri mesiace roku 2026 naznačuje, že slovenské filmy nie sú zatiaľ tak úspešné. Divácky najúspešnejším filmom je Štúr (SK, 2026, r. Mariana Čengel Solčanská), ktorého videlo 89 622 divákov. Zatiaľ čo za prvé štyri mesiace roku 2025 prišlo na všetky slovenské filmy 458 042 divákov tak za rovnaké obdobie roku 2026 to bolo len 266 572 divákov. Teda len 58,20 % divákov ako za rovnaké obdobie roku 2025.

 

VIDEODISTRIBÚCIA

Ako to vyzeralo s predajom fyzických nosičov audiovizuálnych diel v čoraz digitálnejšom svete v roku 2025? Zatiaľ sú známe len výsledky z USA. Podľa výročnej správy skupiny Digital Entertainment Group3 predaj fyzických nosičov (DVD, BD, UHD) s filmami v USA medziročne klesol o 9,3 % (v roku 2024 bol medziročný pokles 23 % ) z 959,6 milióna dolárov v roku 2024 na 870 miliónov dolárov v roku 2025. To je pokles o 94,8 % oproti historickému maximu predaja DVD vo výške 16,6 miliardy dolárov v roku 2006 – pokles, ktorý začal v roku 2008, približne rok po spustení streamovacej platformy Netflix. Naopak, celkové výdavky na domácu zábavu v USA dosiahli v roku 2025 historické maximum 62 miliárd dolárov (medziročný nárast o 17,4 %). Predaj UHD diskov síce medziročne vzrástol o 12 %, ale vzhľadom na oveľa väčší pokles predaja DVD a BD tento nárast nestačil na to, aby vykompenzoval celkový pokles trhu s fyzickými médiami. Tržby zo streamovania v USA medziročne vzrástli takmer o 20 %. 

Podľa údajov výskumnej spoločnosti Nielsen v máji 2025 nastal zlomový okamih: streamovacie služby po prvý raz v histórii predbehli tradičné televízne vysielanie. Streamovanie tvorilo rekordných 44,8 percenta celkovej televíznej sledovanosti. Káblová a terestriálna TV spolu len 44 percent. Klasické televízne stanice začínajú strácať pôdu pod nohami.

Vývoj na Slovensku je podobný. I keď s menším oneskorením. V prvej Správe o stave slovenskej audiovízie v roku 2003 dominoval ešte predaj VHS. V posledných rokoch však aj u nás zaznamenávame pokles vydávania fyzických nosičov s audiovizuálnym obsahom a ich predaja.

Po tom ako sa spoločnosť Bontonfilm a.s. po dlhých rokoch na trhu rozhodla od 1. júna 2020 prerušiť obchodné aktivity spojené s predajom fyzických nosičov prevzala jej dominantné postavenie na Slovensku spoločnosť Magic Box Slovakia, ktorá od roku 2002 dovážala na slovenský trh tituly z produkcie štyroch z piatich amerických „majors“ (Warner, Disney, Universal, Paramount) a vydáva i svoje vlastné, najmä domáce, tituly. V posledných rokoch sa orientovala najmä na komerčne úspešné filmy a reedície úspešných starších a dnes už vypredaných titulov, ktoré navyše väčšinou nie sú ani v ponuke streamovacích spoločností. A podarilo sa jej dostať sa aj na poľský a maďarský trh. 30. apríla 2025 však aj ona skončila predaj fyzických nosičov na Slovensku.

V roku 2025 vydal Magic Box Slovakia do 30. apríla 155 nosičov, ktorých sa predalo 26 780 kusov: 35 DVD s filmami a kolekciami filmov, 87 BD s filmami a kolekciami filmov, 34 titulov na UHD. Poznámka: jedna z kolekcií obsahovala DVD aj BD

Top 10 najpredávanejších DVD spoločnosti Magic Box Slovakia

1. MIKI (SK/CZ, 2024, r. Jakub Kroner)                                                                          811

2. Rozzum v divočině (SK) (The Wild Robot, US, r. Chris Sanders)                                    435

3. Vaiana 2 (Moana 2, US, 2024, r. David G. Derrick Jr.)                                                            309

4. Gladiátor II (Gladiator II, GB/US, 2024, r. Ridley Scott)                                       275

5. V hlave 2 (Inside Out 2, US, 2024, r. Kelsey Mann)                                                    204

6. Vaiana (SK) (Moana, US, 2016, r. Ron Clements, John Musker)                                 147

7. Labková patrola vo filme (Paw Patrol: The Movie, US, 2021, r. Cal Brunker)              135

8. Ježko Sonic 3 (Sonic the Hedgehog 3, US/JP, 2024, r. Jeff Fowler)                                  128

9. Vaiana kolekcia 1 + 2                                                                                                124

10. Ja, zloduch 4 (SK) (Despicable Me 4, US, 2024, r. Chris Renaud, Patrick Delage)           123

Poznámka: (SK) – slovenská verzia DVD  

Poznámka: naposledy bol najpredávanejším DVD domáci titul v roku 2017 – Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak), ktorú vydal Bontonfilm a Všetko alebo nič (SK/CZ, 2017, r. Marta Ferencová) vydaný spoločnosťou Magic Box Slovakia.

 

Top 10 najpredávanejších blu–ray spoločnosti Magic Box Slovakia

1. Gladiátor II (Gladiator II, GB/US, 2024, r. Ridley Scott) 86
2. Votrelec: Romulus (Alien: Romulus, US, 2024, r. Fede Alvarez) 51
3. – 6. Návrat do budúcnosti kolekcia 1. – 3. 4BD (remasterovaná verzia) (Back to the Future, US,

            1985 + Back to the Future Part II, 1989 + Back to the Future Part III, 1990, r. Robert Zemeckis)

          (remastered)                                                                                                                             40

3. – 6. Dobrý, zlý a škaredý (Il buono, il brutto, il cattivo, IT/US/ES/DE, 1966, r. Sergio Leone) 40
4. – 6. Mlčanie jahniat (The Silence of the Lambs, US, 1991, r. Jonathan Demme) – Oscarová edícia: Najlepší film                                                                                            40
5. – 6. Titanic (Titanic, US, 1997, r. James Cameron) – Oscarová edícia: Najlepší film 40
6. – 8. Votrelec: Romulus (Alien: Romulus, US, 2024, r. Fede Alvarez) – limitovaná zberateľská edícia – steelbook                                                                                            39
7. – 8. Gladiátor (Gladiator, US/GB, 2000, r. Ridley Scott)                           39
8. Sedem statočných (The Magnificent Seven, US, 1960, r. John Sturges)              38
9. Avatar: Cesta vody 2BD (BD + BD bonus disk) (Avatar: The Way of Water, US, 2022, r. James Cameron) – Edice v rukávu                                                                  34

Top 10 najpredávanejších UHD spoločnosti Magic Box Slovakia

1. Gladiátor II (Gladiator II, GB/US, 2024, r. Ridley Scott) BD (UHD)                   62
2. Gladiátor II (Gladiator II, GB/US, 2024, r. Ridley Scott) 3BD (UHD+BD+BD bonus) – steelbook

     – motív zlatý                                                                                                54

3. Sedem (Se7en, US, 1995, r. David Fincher) 2BD (UHD+BD) – steelbook      47
4. Nepodplatiteľní (The Untouchables, US, 1987, r. Brian De Palma) 2BD (UHD+BD) – steelbook                                                                                                                37
5. – 6. Votrelec: Romulus (Alien: Romulus, US, 2024, r. Fede Alvarez) 2BD (UHD+BD) 26
6. – 6. Pulp Fiction (Pulp Fiction, US, 1994, r. Quentin Tarantino) BD (UHD)      26
7. – 8. Gladiátor (Gladiator, US/GB, 2000, r. Ridley Scott) BD (UHD) 19
8. – 8. Scott Pilgrim proti celému svetu (Scott Pilgrim vs. the World, US, 2010, r. Edgar Wright) BD (UHD)                                                       19
9. – 10. Gladiátor II (Gladiator II, GB/US, 2024, r. Ridley Scott) 3BD (UHD+BD+BD bonus) – steelbook – motív biely                                     18
10. – 10. Pán prsteňov filmová trilógia: predĺžená a kino verzia (The Lord of the Rings: The Motion Picture Trilogy (Extended & Theatrical), US/NZ, r. Peter Jackson) 9BD (UHD) 18

 Slovenské filmy na DVD

Vzhľadom k celosvetovému poklesu predaja DVD nosičov, spomínanom v úvode tejto kapitoly, po štyroch tituloch v roku 2024 vyšiel v roku 2025 na Slovensku na DVD len jeden domáci titul.

Magic Box Slovakia vydal prvú časť príbehu muža, ktorý vybudoval jednu z najväčších a najobávanejších mafiánskych skupín na Slovensku, MIKI (SK/CZ, 2024, r. Jakub Kroner). Tento nosič bol najpredávanejším DVD roku 2025 na Slovensku.

Najväčší vydavateľ domácej tvorby na DVD v posledných rokoch – Slovenský filmový ústav (SFÚ) – sa sústreďuje už len na vydávanie BD. V roku 2025 neboli vydané ani DVD pre deti.

Šesť slovenských filmov bolo vydaných na DVD v zahraničí.

Česká televize vydala televíznu rozprávku Čarovné jablko (SK/CZ, 2024, r. Jakub Machala) a 3DVD s ôsmimi epizódami kriminálneho seriálu Lovec (CZ/SK, 2024, r. Jiří Strach) s názvami Alice, Vize, Talisman, Gama, Blíženci, Řád, Darius a Lov.

Český Magic Box vydal tri DVD so slovenskými filmami: Amerikánka (Amerikánka, CZ/SK/CH, 2024, r. Viktor Tauš) – príbeh ženy, ktorá vyrastala vo výchovnom ústave a v dospelosti sa vracia k zážitkom zo svojej minulosti a snaží sa vyrovnať sa s nimi, pokračovanie filmu MIKI s názvom ČERNÁK (SK/CZ, 2024, r. Jakub Kroner) a hranú rozprávku Zlatovláska (CZ/SK, 2025, r. Jan Těšitel).

Francúzska spoločnosť Artus Films vydala kombo DVD a BD s klasickým slovenským filmom, baladou o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti Drak sa vracia (CS, 1967, r. Eduard Grečner).

 Slovenské filmy na blu–ray

Zatiaľ čo v roku 2025 vyšlo na DVD len 7 slovenských filmov, na BD ich bolo vydaných takmer trikrát viac.

Slovenský filmový ústav vydal na blu-ray diskoch filmy: 322 (CS, 1969, r. Dušan Hanák) – príbeh človeka, ktorý v obave z nevyliečiteľnej choroby prehodnocuje svoj život i pohľad na svet s dvoma režisérovými krátkometrážnymi filmami ako bonusmi – Analógie (CS, 1965) a Výzva do ticha (CS, 1965);

Emília (SK, 2023, r. Martin Šulík) – dokumentárny portrét jednej z najlepších a najpopulárnejších slovenských herečiek Emílie Vášáryovej;

Kangchenjunga (CS, 1981, r. Ján Piroh) – dokumentárny film o horolezeckej expedícii na tretiu najvyššiu horu sveta s bonusmi Teplota vzduchu 50°C vlhkosť 97 % (CS, 1981, r. Ján Piroh), Vysoké napätie (CS, 1982, r. Ján Piroh) a Krátke úvahy o horskom filme a pokladnici večného snehu (SK, 2025, r. Maroš Brázda);

Kým sa skončí táto noc (CS, 1965, r. Peter Solan) – film, ktorého celý dej sa odohráva počas jednej noci v prepychovom nočnom tatranskom podniku s bonusmi Burza (CS, 1965, r. Peter Solan), Večerný predaj (CS, 1955, r. Jozef Zachar), Akcia BL (CS, 1959, r. Florián Andris) a Rozhovory o filme (SK, 2020, r. Maroš Brázda);

Sedím na konári a je mi dobre (CS, 1989, r. Juraj Jakubisko) – príbeh odohrávajúci sa krátko po druhej svetovej vojne o nerozlučných priateľoch a židovskom dievčati, ktorí sa spolu v trojici pokúšajú o naplnenie svojej predstavy o šťastí s dokumentom Portrét režiséra (CS, 1989, r. Matej Mináč) ako bonusom.

Štrnásť blu-ray diskov so slovenskými filmami vyšlo v zahraničí. Český Magic Box vydal na BD filmy Amerikánka, ČERNÁK, MIKI, 2DVD MIKI + ČERNÁK, Teória tigra (Teorie tygra, CZ/SK, 2016, r. Radek Bajgar) – komédia o ceste za slobodou a naplnením svojich snov; Všetci moji blízki (Všichni moji blízcí, CZ/SK, r. Matej Mináč) – novo digitalizovaný hraný film približujúci dnešnému divákovi historickú postavu Nicholasa Wintona, ktorý v roku 1938 zachránil 669 židovských detí a hranú rozprávku Zlatovláska.

Japonská spoločnosť TC Entertainment vydala Svetlonoc (SK/CZ, 2022, r. Tereza Nvotová)–mysterióznu drámu s prvkami hororu, ktorá sa odohráva v divokých slovenských horách.

Americké vydavateľstvo Arbelos vydalo v limitovanej tisíc kusovej edícii dlhometrážny animovaný film Viktora Kubala Krvavá pani (CS, 1980) reštaurovaný z pôvodného 35 mm negatívu. Medzi bonusmi je režisérov prvý dlhometrážny animovaný film Zbojník Jurko (CS, 1975) a krátkometrážne filmy Tajomný dedo (1944), Zem (1966), Dita na pošte (1967), Postup (1968), Dita vo vzduchu (1970), Dvaja dobrí kamaráti (1972), Janko Hraško (1972), Janko Hraško u kúzelníka (1973), Šach (1974), Janko Hraško a bacily (1974), Prezent (1976), Kino (1977), Rebrík (1978), Jedináčik (1979), Mikroskop (1981), Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981), Selekcia (1982), Meteorológ (1983), Marcipánová komédia (1987), Na pravé poludnie (1988) a Idol (1989).

Americká spoločnosť Deaf Crocodile vydala paródiu na frankensteinovské príbehy Pehavý Max a strašidlá (CS/DE, 1987, r. Juraj Jakubisko) v dvoch podobách. Štandardné vydanie okrem filmu obsahuje Film o filme (CS, 1986, r. Rudolf Ferko), Portrét režiséra (CS, 1989, r. Matej Mináč) a tri nové videorozhovory v réžii Róberta Šuláka – s kameramanom Jánom Ďurišom, asistentkou režiséra Petrou Galkovou a riaditeľom Národného kinematografického centra Slovenského filmového ústavu Rastislavom Sterankom. A tiež video esej Ryana Verrilla Frankenstein's Faster, alebo Frankensteinova teta: román, ktorý sa stal PEHAVÝM MAXOM (Frankenstein's Faster, or Frankenstein's Aunt: the Novel That Became FRECKLED MAX), video esej profesora Dr. Willa Dodsona a nový komentár filmového historika Samma Deighana.

Limitované deluxe vydanie v náklade tisíc kusov obsahuje navyše pevný obal s novými ilustráciami od Steva Thomasa a 60-stranovú ilustrovanú knihu s esejami od scenáristu, dramatika a filmového novinára Stevena Perosa a filmového kritika a autora Waltera Chawa.

Britské vydavateľstvo Second Run vydalo satirickú tragikomédiu Prípad Barnabáš Kos (CS, 1964, r. Peter Solan) s krátkometrážnymi bonusmi Nemecká (CS, 1974, r. Peter Solan), Postup (CS, 1968, r. Viktor Kubal) a Portrét: Jarmila Košťová (CS, 1969, r. Milan Černák).

Francúzska spoločnosť Artus Films vydala kombo BD a DVD s klasickým slovenským filmom, baladou o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti Drak sa vracia (CS, 1967, r. Eduard Grečner).

V roku 2025 bolo vydaných 25 DVD alebo BD so 65 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami. Z toho bolo 24 DVD a BD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (v roku 2024 bolo vydaných 25 DVD alebo BD s 29 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami. Z toho bolo 21 DVD a BD s dlhometrážnymi filmami pre kiná).

 Slovenské filmy na VOD

Zatiaľ čo predaj fyzických nosičov (DVD, blu–ray a UHD) s audiovizuálnym obsahom na celom svete kontinuálne klesá, jeho dostupnosť v online priestore naopak kontinuálne rastie. Nárast sledovanosti online však nie je priamo úmerný poklesu návštevnosti kín v čase pandémie, ale je kontinuálny. Ukázalo sa, že akonáhle sa otvorili kiná bez obmedzení, tak diváci sa do nich rýchlo vrátili. I keď zatiaľ stále nie v takom počte ako v rokoch 2017 – 2019.

Prieskum výskumnej agentúry NMS Market Research Slovakia4, ktorý bol exkluzívne predstavený v apríli 2025 na konferencii Mediálne trendy 2025 ukazuje, že streamovacie služby sa na Slovensku stávajú novým štandardom. Slovenskí diváci čoraz častejšie siahnu po obsahu bez reklám, s flexibilným sledovaním a stále širším výberom titulov. Napriek tomu si klasická televízia drží svojich priaznivcov. Stále vysiela žánre, ktoré na streamovacích platformách zatiaľ postrádame. Dnes využíva streamovacie služby už 6 z 10 ľudí (58 %). Takmer pätina si ich zapne denne, štvrtina niekoľkokrát do týždňa. Najviac používateľov, až 78 %, pochádza z radov Generácie Z (18 – 28 rokov) a Mileniálov (29 – 44 rokov), ktorých je 70 %. No nie je to len výsadou mladých – každý tretí Slovák z generácie Baby Boomer (61 a viac rokov) už tiež objavil čaro Netflixu, Voya či Disney+.

Lídrom trhu je podľa očakávaní Netflix, ktorý sleduje viac ako polovica streamujúcich Slovákov. No prekvapením prieskumu je Voyo, ktoré za posledné dva roky zaznamenalo najväčší nárast nových divákov – ich počet vzrástol o 25 percentuálnych bodov. S pomerne veľkým odstupom nasleduje trojica Max, Disney+ a JOJ Play, ktoré si držia podiel okolo 15 %.

V apríli 2026 vláda odsúhlasila novelu zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá má prinútiť zahraničné streamovacie platformy pôsobiace na Slovensku prispievať do domáceho fondu a investovať do slovenskej audiovizuálnej produkcie. Novela transponuje do slovenského právneho poriadku časti európskej smernice z roku 2010 o koordinácii pravidiel pre poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb. Transpozícia týchto konkrétnych ustanovení je pre členské štáty dobrovoľná, povinné časti smernice už Slovensko prevzalo prostredníctvom zákona o mediálnych službách. Smernica umožňuje členským štátom požadovať finančné príspevky na výrobu audiovizuálnych diel aj od zahraničných poskytovateľov, ktorí svoju službu zameriavajú na divákov na ich území.

Doteraz mohli členské štáty takéto príspevky vyžadovať len od poskytovateľov so sídlom na vlastnom území. Nová úprava rozširuje túto možnosť aj na služby registrované v inom štáte EÚ, pokiaľ cielene oslovujú domáce publikum. Ide napríklad o platformy, ktoré ponúkajú rozhranie v slovenčine, slovenské titulky alebo lokalizovaný katalóg.

Poskytovatelia budú povinní v priebehu kalendárneho roka realizovať priamu investíciu vo výške 3 % z týchto celkových príjmov. Okrem priamej investície do slovenskej produkcie teda pôjde aj o príspevok do Audiovizuálneho fondu. Obe formy, príspevok aj investícia, majú spoločne podporiť domácu tvorbu.

Slovensko nie je prvou krajinou, ktorá sa rozhodne tento mechanizmus využiť. Cezhraničné príspevky podľa smernice už zaviedlo 14 členských štátov EÚ – Belgicko, Česko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Taliansko. Niektoré z nich vyberajú príspevky do vnútroštátnych fondov, iné požadujú priame investície do audiovizuálnej produkcie, prípadne kombinujú oboje. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

Databáza LUMIERE VOD (http://lumierevod.obs.coe.int/) – ktorú od 16. apríla 2019 spustilo Európske audiovizuálne observatórium a ktorá umožňuje vyhľadávanie vo viac než 1 537 rôznych VOD katalógoch v 46 európskych krajinách s 82 472 európskymi filmami a 33 606 TV sériami – uvádza, že v roku 2025 v nich bolo dostupných 904 slovenských filmov (v skutočnosti je ich oveľa menej pretože všetky československé filmy sú označené ako CZ/SK koprodukcia) a 95 TV sérií. Z hraných filmov mal najväčšie zastúpenie Šarlatán (CZ/IE/PL/SK, 2020, r. Agnieszka Holland) – 105 katalógov v 19 krajinách a z TV seriálov Slovania (SK/UA, 2020, r. Peter Bebjak, Michal Blaško, Serhii Sanin, Oleg Stahursky) – 13 katalógov v 6 krajinách a Websterovci (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová) – 5 katalógov v 3 krajinách.

Slovenská platforma dafilms.sk (https://dafilms.sk) mala na konci roku 2025 23 472 registrovaných divákov (20 726 v roku 2024) a v jej katalógu bolo 1 511 filmov, z toho 1 123 dlhometrážnych (nad 50 minút).

Najsledovanejším slovenským filmom roku 2025 bol titul Wishing on a Star (IT/AT/CZ/HR/TW/SK, 2024, r. Peter Kerekes) – 732 pozretí, za ním nasledovali tituly Prezidentka (SK/CZ, 2024, r. Marek Šulík) – 504 pozretí a Ešte nie som, kým chcem byť (Ještě nejsem, kým chci být, CZ/SK/AT, 2024, r. Klára Tasovská) – 493 pozretí. Zo zahraničných titulov boli najsledovanejšie Dokonalé dni (Perfect Days, JP/DE, 2023, r. Wim Wenders) – 1 101 pozretí.

Až 7 slovenských filmov sa v roku 2025 dostalo do Top 10 najsledovanejších filmov týždňa na Netflixe na Slovensku. Tri z nich boli dokonca na prvej priečke – dvakrát ČERNÁK a jedenkrát Love 2 (SK, 2024, r. Jakub Kroner) a Otec (SK/CZ/PL, 2025, r. Tereza Nvotová). ČERNÁK bol v Top 10 až 22 týždňov, MIKI šestnásť (tomu patrilo 2x prvenstvo v roku 2024) a Otec tri týždne. V Top 10 boli v roku 2025 po dvakrát ešte filmy Aristokratka vo vare (CZ/SK, 2024, r. Jiří Vejdělek), Prezidentka (SK/CZ/2024, r. Marek Šulík) a Zbormajster (Sbormistr, CZ/SK, 2025, r. Ondřej Provazník).

Edisonline (https://edisonline.sk) je prvá česko-slovenská videotéka zameraná na svetový festivalový film. V ponuke má 563 festivalových a európskych titulov a niekoľko seriálov. Je medzi nimi aj slovenský film

Králi videa (SK/CZ, 2020, r. Lukáš Bulava). Od roku 2025 má videotéka v ponuke takmer 60 filmov v rozlíšení 4K UHD.

Okrem spomínaných streamovacích platforiem patrilo v roku 2025 k poskytovateľom slovenských audiovizuálnych diel napríklad aj Apple iTunes.

A výroba anglického znenia pre celý seriál Websterovci a jeho celovečerné formáty priniesla predaje pre americké VOD platformy Kidstream a Kartoon. Už predtým sa seriál podarilo predať pre krajiny MBC MENA, čo sú krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky.

KINÁ

V roku 2025 boli na Slovensku zaregistrovaných 146 nových kín. A tržby z premietania vykázalo 507 subjektov, ktorým Únia filmových distribútorov pridelila číslo kina. Len v Bratislave ich bolo 51. Keďže Európske audiovizuálne observatórium vo svojich metodologických pokynoch zahŕňa do štatistík všetky „komerčné kiná“ – teda také, ktoré vyberali vstupné a to minimálne raz – v nasledujúcom texte sa budeme venovať len im.

V prípade viacsálových kín a digitalizovaných jednosálových kín sú nasledujúce údaje presné. V prípade jednosálových kín, letných kín, autokín a alternatívnych priestorov niektoré kiná ešte stále vykazujú viac miest projekcií ako jedno. Takže ich počet môže byť v skutočnosti o niečo vyšší.

V roku 2025 sme zaznamenali mimoriadny nárast počtu letných kín. Bol spôsobený tým, že i kiná, ktoré nevyberajú vstupné a v štatistikách doteraz neboli uvádzané, mali počas roku jednu projekciu filmu Duchoň s minimálnym vstupným 6 €. Počas prvých týždňov po premiére filmu totiž neboli povolené verejné premietania bez vstupného. Tie boli povolené až na konci leta a stačilo aby kino uhradilo distribútorovi požičovný poplatok.

V roku 2025 bolo v prevádzke 232 komerčných kín (teda takých, v ktorých vyberali vstupné) s 353 plátnami (v roku 2024 to bolo 191 kín so 312 plátnami).

Z toho bolo 99 jednosálových kín s 26 078 sedadlami, 23 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) s 92 sálami a 13 902 sedadlami a 5 multiplexov (kiná s 8 až 24 sálami) s 56 kinosálami a 8 168 sedadlami, 90 letných kín, 7 alternatívnych priestorov s 8 sálami a 425 sedadlami, päť putovných kín a tri autokiná s miestami pre 91 áut.

ROK	KINÁ	SÁLY	Multiplexy	Mini-plexy	1-sálové	Alternatívne priestory	Letné kiná	Putovné kiná	Auto-kiná
2024	191	312	5	23	100	8	49	5	2
2025	232	353	5	23	99	7	90	5	3
rozdiel 2025           - 2024	41	41	0	0	-1	-1	41	0	1

V roku 2025 prišlo do slovenských kín 5 124 620 návštevníkov, teda o 5,72 % menej než v roku 2024. Je to šiesta najvyššia návštevnosť v slovenských kinách v ére samostatnosti. Celkové hrubé tržby medziročne klesli o 1,05 % na 38 258 994 eur. Je to druhá najvyššia suma v ére samostatnosti.

 Od roku 2021, keď pribudol v Prešove 8-sálový CINEMAX Novum, nebolo na Slovensku otvorené nové viacsálové kino. Len kino Star v Prešove sa od 17. apríla 2025 stalo súčasťou siete kín Ster Century Cinemas

s.r.o. a zmenilo svoj názov na Sterio Prešov.

V roku 2025 bolo v Bratislave na mieste, kde kedysi stálo kino na Ovsištskom námestí, otvorené nové centrum umenia a tvorby – Slovenský umelecký dvor. Priestory ponúkajú multifunkčnú sálu s kapacitou 311 miest na sedenie a 400 na státie. A tiež DCI projektor. Prvá projekcia sa však uskutočnila až 2. mája 2026.

14. 8. 2025 sa uskutočnilo prvé predstavenie v 272-miestnom kine Hviezda v Turni nad Bodvou. V roku 2025 bolo ešte E-cinema, ale od 23. 1. 2026 je už D-cinemou. Stále disponuje aj 35 mm premietačkami. Premietať za vstupné začalo 176-miestne kino v mestskej časti Bratislava-Lamač a 308-miestne kino Ostražica v DK Nižná.

Počet alternatívnych priestorov sa v roku 2025 znížil o jeden. Prestali premietať Mestské kultúrne stredisko-FK Kassandra v Bánovciach nad Bebravou a FK MULČ – Priestor pre kultúru v Lučenci, ale pribudlo letné kino ARTA v Piešťanoch s kapacitou cca 100 miest.

Počet autokín sa zvýšil o jedno. Autokino v Prešove s miestom pre 200 áut, ktoré začalo premietať v roku 2024 v roku 2025 premietalo zadarmo ale pribudlo Autokino Kino Iskra v Kežmarku s miestami pre 15 áut a Autokino na amfiteátri na Zemplínskej šírave s miestami pre 11 áut.

V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 468 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

Návštevníci 14 kinosál v 13 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos. A v 46 kinosálach mali laserové projektory – v trinástich v multiplexoch, v dvanástich v miniplexoch, v devätnástich v jednosálových kinách a v jednom letnom a jednom putovnom kine.

Audiovizuálny fond (AVF) podporuje kiná od roku 2010 v Programe 4. Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike v piatich podprogramoch.

• Digitalizácia kín technológiou D-cinema podľa štandardov DCI (od roku 2010)
• Modernizácia kín technológiou E-cinema HD (od roku 2013)
• Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín (od roku 2014)
• Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike (od roku 2017)
• Projekty zamerané na marketing kina a na rozvoj publika (od roku 2019)

Spočiatku bolo možné žiadať len na digitalizáciu kín D-cinema podľa štandardov DCI, v roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia mohli získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E–cinema HD. A keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu už boli podporené, v roku 2014 pribudol podprogram

4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna a v ďalších rokoch pribudli podprogrami na rozvoj technológií, marketing a rozvoj publika.

Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie. Ako prvá bola podporená redigitalizácia kina Kultúra Ružomberok v roku 2015.

V roku 2025 získali podporu na redigitalizáciu Nostalgia v Bratislave, Iskra Kežmarok, kino Tatra v Komárne, Mestské kino Partizánske a kino Mladosť vo Vranove nad Topľou.

Podporu na technológiu D-cinema v roku 2025 získalo Kino Ovsište v Bratislave. Podporu na technológiu E-cinema získalo kino Kúpele Palace Sliač.

V podprograme 4.3 bol medzi podporenými aj projekt bratislavského kina Lumière – Technologické vybavenie Kina Lumière na uvádzanie audiovizuálnych diel znevýhodneným skupinám obyvateľstva.

Najnavštevovanejším letným kinom bol aj v roku 2025 amfiteáter v Košiciach.

Z letných kín pravidelne premieta z 35 mm kópií amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky.

Premietalo aj päť komerčných putovných kín – letné kino Gamon, Putovné kino pri Autokine Orava, Túlavé kino Zálesie, Letné kino Úsvit so sídlom v Betliari a Kino na cestách.

Rovnako ako niekoľko desiatok ďalších jednosálových kín a alternatívnych priestorov, ktoré nevyberali vstupné.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (3 146 kinosál v 39 krajinách a 799 mestách) bolo na Slovensku k 31. decembru 2025 tridsaťdva kín v dvadsiatich dvoch mestách so 100 sálami, teda rovnako ako v roku 2024: bratislavské kiná Artkino Za zrkadlom, DK Lúky, Kino Film Europe, Kino Lumière, Mladosť a Nostalgia, kiná v Košiciach (Úsmev), Liptovskom Mikuláši (Nicolaus), Malackách (Záhoran), Piešťanoch (Fontána), Rimavskej Sobote (Orbis), Ružomberku (Kultúra), Seredi (Nova), Spišskej Novej Vsi (Mier), Stupave (Kultúrka), Trenčíne (Artkino Metro), viacsálové kiná Star v Lučenci a vo Zvolene, miniplexy CINEMAX v Banskej Bystrici, Dunajskej Strede, Košiciach, Martine, Nitre, Poprade, Prešove, Skalici, Trenčíne, Trnave (Aréna + MAX), Žiline a multiplexy CINEMAX v Bratislave a v Prešove (Novum).

Od roku 2015 je súčasťou Štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 – podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel v programe 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Podprogram má za cieľ prispieť k zvyšovaniu návštevnosti verejných predstavení slovenských kinematografických diel v kinách v SR.

 

FILMOVÉ KLUBY

Filmové kluby (FK) sú na Slovensku združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK). K 31. decembru 2025 pôsobilo na Slovensku celkom 49 filmových klubov s 2 717 členmi (v roku 2024 to bolo 52 filmových klubov s 2 822 členmi). Väčšina filmových klubov funguje v priestoroch klasických kín. 36 z nich, teda 73 %, je v digitalizovaných kinách.

V programoch kín sa v roku 2025 objavilo až 123 filmov z katalógu ASFK.

V roku 2025 prišlo na predstavenia klubových filmoch vo všetkých kinách na Slovensku (nielen v FK) 52 923 divákov, čo znamená medziročný pokles 15,35 %. Klubové tituly sa v roku 2025 podieľali na celkovej návštevnosti v slovenských kinách 1,03 % (1,15 % v roku 2024).

Celková návštevnosť v SR kinách za rok 2025 bola 5 124 620 divákov.

Priemerné vstupné na predstavenie klubového filmu vo všetkých kinách bolo 4,55 € (4,58 € v roku 2024). Pre porovnanie priemerné vstupné na predstavenie vo všetkých kinách v roku 2025 bolo 7,47 €.

Výsledky 32. Medzinárodného filmového festival FEBIOFEST Bratislava (19. – 25. marec 2025), ktorý organizuje Asociácia slovenských filmových klubov v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom nájdete v kapitole DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY.

Filmový kabinet deťom, ktorý je primárne určený pre žiakov a pedagógov prvého stupňa základných škôl, pokračoval vo svojej činnosti.

ASFK uviedla v roku 2025 do kín 26 noviniek.

Najnavštevovanejším klubovým titulom roku 2025 sa stala Parthenope (Parthenope, IT/FR, 2024, r. Paolo Sorrentino) s 5 802 divákmi.

 

NAJÚSPEŠNEJŠIE FILMY ASFK

(za obdobie 1. január 2025 – 31. december 2025)

Por.       Slovenský názov (orig. názov, krajina/y pôvodu, rok výroby, režisér) Počet divákov

1. Parthenope (Parthenope, IT/FR, 2024, r. Paolo Sorrentino)	5 802
2. Karavan (Karavan, CZ/SK/IT, 2025, r. Zuzana Kirchnerová)	3 433
3. Emilia Pérez (Emilia Pérez, FR/BE, 2024, r. Jacques Audiard)	3 368
4. Una a jej kamaráti (Puffin Rock and the New Friends, IE/GB, 2023, r. Jeremy Purcell)	2 852

5. Lišiak a zajka zachraňujú les (Vos en Haas redden het bos, NL/LU/BE, 2024, r. Mascha Halberstad)

1 964

6. Fanfáry, prosím! (En fanfare, FR, 2024, r. Emmanuel Courcol)	1 906
7. Alenka a zázrak z cudzej krajiny (SK, 2025, r. Daniel Dluhý)	1 704
8. Virtuálna priateľka (Virtuální přítelkyně, CZ/SK/BG, 2025, r. Barbora Chalupová)	1 520
9. Citová hodnota (Affeksjonsverdi, NO/FR/DK/DE, 2025, r. Joachim Trier)	1 404
10. Dievča s ihlou (Pigen med nålen, DK/PL/SE, 2024, r. Magnus von Horn)	1 381

DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY

2. ročník medzinárodného filmového festivalu June Film Fest (Trnava) – https://junefilmfest.sk/ sa z finančných dôvodov neuskutočnil. Jeho organizátori však veria, že festival sa do Trnavy vráti v plnej sile v roku 2026.

V dňoch 19. – 25. marca 2025 sa v Bratislave konal 32. Medzinárodný filmový festival FEBIOFEST Bratislava (www.febiofest.sk).

Na festivale boli udelené ocenenia:

V strede Európy – súťažná sekcia krátkych filmov (z krajín V4, Rakúska a Ukrajiny) Hlavná cena – Spoveď (SK, 2024, r. Rebeka Bizubová) – dokumentárny

Zvláštne uznanie – Yarê (AT, 2024, r. Sallar Othma) – hraný

 V strede Európy – súťažná sekcia dlhometrážnych filmov – dokumenty a hrané filmy

Hlavná cena – Ponaučenie (Fekete Pont, HU, 2024), r. Bálint Szimler) Zvláštne uznanie – Od marca do mája (CZ, 2024, r. Martin Pavol Repka)

Cena za najlepší dokument – Fragmenty ľadu (Frahmenty lodu, UA/NO, 2024, r. Maria Stoianova)

Súčasťou MFF FEBIOFEST Bratislava bolo aj podujatie Bratislava Industry Days (BID, 24. – 25. 3. 2025), ktoré je určené predovšetkým filmovým profesionálom a profesionálkam. Hlavnou časťou BID je prezentácia pripravovaných filmov Works in Progress.

Ocenené tituly:

Best Febio Pitch Award (hlavná cena BID pre najsľubnejší projekt dotovaná sumou 3000 €):

Prístavy, r. Tereza Smetanová, prod. FTF VŠMU (SK)

 Cineuropa Work in Progress Award

Zvieratá východu, r. Anna Ďurišíková, Andrej Kolenčík, prod. Andrej Kolenčík (Admiral Films, SK)

 TATINO FILMS Award

Rozdiely snívania, r. Kateřina Hroníková, prod. Nataša Jurčová Findrová (Murmur Films, SK)

 MIDPOINT Consulting Award

Všyti subtytry (Vpálené titulky), r. Novruz Hikmet, prod. Valeria Sochyvets (Contemporary Ukrainian Cinema, UA)

 KFF Industry Award

Prometea, r. Kristína Žilinčárová, prod. Michaela Kaliská (NINJA FILM, SK)

V dňoch 20. – 27. júna 2025 sa v Košiciach konal 31. ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film (https://iffartfilm.com/).

Po druhý raz boli súčasťou programu tri súťažné sekcie – Medzinárodná súťaž hraných filmov, Medzinárodná súťaž krátkych filmov a Medzinárodná súťaž filmov zo strednej a východnej Európy. Porotkyne a porotcovia ocenili najlepšie filmy, herecké výkony, réžiu a udelili niekoľko zvláštnych uznaní. V roku 2025 pribudlo aj ocenenie Modrý anjel – Cena FIPRESCI, udeľované prestížnou porotou Medzinárodnej federácie filmových kritikov. Cena FIPRESCI bola na Slovensku naposledy udelená na 20. MFF Bratislava 2018.

 Medzinárodná súťaž hraných filmov

Modrý anjel za najlepší hraný film – DJ Ahmet (MK/CZ/RS/HR, 2025, r. Georgi M. Unkovski) Modrý anjel za najlepšiu réžiu – Georgi M. Unkovski za film DJ Ahmet

Modrý anjel za najlepší ženský herecký výkon – Vesta Matulyte a Ieva Rupeikaitė za účinkovanie v litovskom filme Toxicita (Akipléša, 2024, LT, r. Saulė Bliuvaitė)

Modrý anjel najlepší mužský herecký výkon – Arif Jakup za výkon vo filme DJ Ahmet

Zvláštne uznanie – slovenská herečka Rebeka Poláková za výkon v rakúsko-slovenskej snímke Perla (AT/SK, 2025, r. Alexandra Makarová)

 Medzinárodná súťaž krátkych filmov

Modrý anjel za najlepší krátky film – Spoveď (SK, 2024) režisérky Rebeky Bizubovej.

Zvláštne uznania – hraný film O (IS/SE, 2024) režiséra Rúnara Rúnarssona a dokumentárny film Pohrebná služba pre vás (Servicio necrológico para usted, 2024, CU, r. María Salafranca)

 Medzinárodná súťaž filmov zo strednej a východnej Európy

Modrý anjel za najlepší film – Narodil som sa ako sluha (Szolgának születtem, 2025, HU, r. Attila Moharos)

Modrý anjel – Cena FIPRESCI – rakúsko-slovenský film Perla

Hercova misia za mimoriadny prínos k hereckému umeniu vo filme – slovenský herec Milan Ondrík a česká herečka Daniela Kolářová

Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie – kameraman a filmár Martin Štrba

Cena JOJ Cinema za najlepší divácky film – Levica (Emalõvi, 2025, EE) režisérky Liiny Triškina-Vanhatalo

18. Medzinárodný festival animácie Fest Anča (www.festanca.sk) sa konal v dňoch 24. – 29. júna 2025 v Žiline. V roku 2023 sa stal prvým filmovým festivalom na Slovensku s prestížnym štatútom Academy Awards® Qualifying Festival. Odvtedy až dva krátke filmy ocenené Anča Award môžu automaticky súťažiť v kategórii krátkych filmov na cenách Americkej akadémie filmových umení a vied (AMPAS), známych ako Oscar. Sú to víťazné filmy v kategóriách Najlepší krátky animovaný film a Najlepší slovenský krátky animovaný film.

Na festivale boli udelené ocenenia:

Anča Award – Najlepší krátky animovaný film:

Zomrela som v Irpini (I Died in Irpin, CZ/SK/UA, 2024, r. Anastasiia Falileieva) Špeciálne uznanie – Najlepší krátky animovaný film:

Vybuchujúce dievča (La Fille qui explose, FR, 2024, r. Caroline Poggi, Jonathan Vinel Anča Award za Najlepší slovenský krátky animovaný film:

Predohra (CZ, 2025, r. Jakub Hronský)

 Poznámka: Slovák Jakub Hronský je študentom UMPRUM – Vysokej školy umeleckopriemyslovej v Prahe, ale festival určuje krajinu pôvodu podľa režiséra filmu

Špeciálne uznanie – Najlepší slovenský krátky animovaný film:

Boiling Shapes (na Fest Anča uvedené ako Varenie tvarov, SK, 2024, r. Samuel Škrabálek) – FTF VŠMU Anča Award za Najlepší študentský krátky animovaný film:

Matkino dieťa (Mother's Child, NL, 2024, r. Naomi Noir) Špeciálne uznanie – Najlepší študentský krátky animovaný film:

Hrušková záhrada (Baghe Golabi, DE, 2024, r. Shadab Shayegan) Anča Award za Najlepší animovaný videoklip:

Castle (Castle, TW, 2024, r. Jeci Chen)

Špeciálne uznanie – Najlepší animovaný videoklip:

Autopollo (Hpta Mendez: Autopollo, CR, 2024, r. Julian Gallese) Špeciálna detská porota rozhodla, že Najlepší animovaný film pre deti je:

Bobelova kuchyňa (Bobel's Kitchen, BE, 2024, r. Fiona Rolland)

V dňoch 10. – 15. septembra 2025 sa v Piešťanoch konal jubilejný 20. Medzinárodný filmový festival Cinematik (www.cinematik.sk).

Pod názvom Veľká Británia pod lupou ponúkol festival výber desiatich súčasných britských filmov.

Hlavnú cenu pre najlepší európsky film roka s názvom Meeting Point Europe, ktorý vyberajú filmoví kritici z krajín Európy, získala nemecká dráma Pohľad do slnka (In die Sonne schauen, 2025, DE) režisérky Maschi Schilinski.

Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu získal Martin Kollar za titul Letopis (SK/CZ, 2025).

Cenu primátora mesta Piešťany získal režisér Miro Remo za dokumentárny titul Raději zešílet v divočine (CZ/SK, 2025).

Cenu divákov získal film Veľký vlastenecký výlet (Velký vlastenecký výlet, CZ/SK/UA, 2025) režiséra Robina Kvapila.

Po prvý raz bola na festivale udelená aj cena Cinematik Talent Award, ktorú získali Dominika Moravková a Milan Ondrík

V dňoch 19. – 25. novembra 2025 sa v Bratislave uskutočnil 19. Filmový festival inakosti (www.ffi.sk).

Po jeho skončení bolo udelených päť ocenení:

Medzinárodná súťaž krátkych filmov

Dragfox (GB/CH, 2024, r. Lisa Ott) – hlavná cena

Saunový deň (Sannapäiv, EE, 2025, r. Anna Hints, Tuschar Prakash) – špeciálne uznanie poroty

Nesiem vám noviny (SK, 2025, r. Jakub Dúcky) – špeciálne uznanie poroty pre slovenský krátky film

Divácke ocenenie Ružový balónik

Nepela (SK/CZ/PL, 2025, r. Gregor Valentovič

Good Boy from Slovakia (CZ, 2025, r. Michael Bukovanský) – krátkometrážny film

 

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV NA SLOVENSKU

15. národné filmové ceny Slnko v sieti (www.slnkovsieti.sk) boli udelené 9. apríla 2026 za filmovú tvorbu roku 2025. Slávnostný večer bolo možné sledovať prostredníctvom streamu na stránke Slnka v sieti, denníkov, portálov a dokonca aj na televíznej stanici Kanal 1. Len Slovenská televízia a rozhlas (STVR) sa rozhodla neodvysielať priamy prenos a ani záznam. A vlastne ani nemohla, keďže ceremoniál tento rok ani nesnímala. Večer sa niesol v znamení súdržnosti a podpory nielen filmárov a filmárok ale celej oblasti kultúry. A tiež podpory menšín. O prestížne ocenenie sa uchádzalo 38 audiovizuálnych diel.

 Najväčšími favoritmi večera boli Nepela (SK/CZ/PL, 2025) – film mapujúci úsek zo života krasokorčuliara Ondreja Nepelu od zisku zlatej medaily na Zimných olympijských hrách 1972 až po Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní v Bratislave v roku 1973 – debutujúceho režiséra Gregora Valentoviča s 13 nomináciami, ďalší debut Potopa (SK/CZ/PL/BE, 2025, r. Martin Gonda) – prvý celovečerný hraný film v rusínčine o osudoch obyvateľov doliny, ktorú čaká zatopenie pre výstavbu vodnej nádrže Starina s 9 nomináciami a Otec (SK/CZ/PL, 2025, r. Tereza Nvotová) – príbeh, inšpirovaný skutočnými udalosťami, o milujúcom otcovi, ktorého život sa rozpadne po jedinej tragickej chybe s rovnakým počtom nominácií na Slnko v sieti. Obaja debutanti boli nominovaní v kategórii Najlepšia filmová réžia. To len potvrdzuje aký úspešný bol rok 2025 pre debutantov. Tretí úspešný debut Hore je nebo, v doline som ja (SK, 2024) – film inšpirovaný skutočnými udalosťami z hladových dolín na Slovensku, za ktorý získala Katarína Gramatová Českého leva za najlepšiu réžiu a film ďalších šesť nominácií na toto ocenenie, mal na Slovensku len nomináciu v kategórii Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Získala ju Jana Oľhová za úlohu babky.

Najviac ocenení (päť) získali filmy Otec a Potopa. Druhý z nich si navyše odniesol aj neštatutárnu Divácku cenu. Tri sošky získal film Nepela.

Otec získal Slnko v sieti v kategóriách Najlepší hraný film (réžia: Tereza Nvotová, producenti: Veronika Paštéková, Anton Škreko), Najlepšia filmová réžia (Tereza Nvotová), Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe (Milan Ondrík), Najlepšia filmová hudba (Jonatán (Pjoni) Pastirčák) a Najlepší kameramanský výkon (Adam Suzin).

Potopa získala Slnko v sieti v kategóriách Najlepší filmový scenár (Dominika Udvorková, Martin Gonda, Martin Šuster), Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe (Sára Chripáková), Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Vladimír Čema), Najlepšia scénografia (Juraj Kuchárek) a Najlepší filmový zvuk (Bohumil Martinák, Ivan Ďurkech, Quentin Colette, Renaud Guillamin).

Nepela získal Slnko v sieti v kategóriách Najlepšie kostýmy (Helena Tavelová), Najlepšie vizuálne efekty (Andrea Shaffer, František Štěpánek, Michal Křeček) a Najlepší filmový strih (Roman Kelemen).

Cenu za Najlepšie umelecké masky získali Martin Jankovič, Michaela Kicková, Zuzana Zvonár – Duchoň (SK/CZ, 2025, r. Peter Bebjak) a cenu za Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe si odniesla Juliana Brutovská Oľhová za úlohu Zuzy vo filme Karavan (CZ/SK/IT, 2025, r. Zuzana Kirchnerová).

Najlepším dokumentárnym filmom sa stal Raději zešílet v divočině (SK/CZ, 2025, r. Miro Remo, producent: Miro Remo), Najlepším animovaným filmom Príbehy z čarovnej záhrady (SK/CZ/SI/FR, 2025, r. David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec, producenti: Henrieta Cvangová, Juraj Krasnohorský, Martin Vandas, Alena Vandasová, Kolja Saksida, Jean-François Le Corre, Mathieu Courtois). V kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál zvíťazila miniséria Moloch (CZ/SK/UA, 2025, r. Lukáš Hanulák, producenti: Lukáš Hanulák, Vratislav Šlajer, Barbora Mudrová, Lada Dobrkovská) a Najlepším krátkometrážnym hraným alebo dokumentárnym filmom sa stal dokument Ako počúvať fontány (SK, 2025, r. Eva Sajanová, producent: Vysoká škola múzických umení v Bratislave, Anna Mária Zimová).

Laureátkou ceny za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre sa stala Zuzana Gindl-Tatárová. Významná slovenská filmová dramaturgička, scenáristka, publicistka a vysokoškolská pedagogička a mimochodom zakladateľka tohto ocenenia.

36. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric (https://igric.sk) za audiovizuálnu tvorbu roku 2024 udelené 21. septembra 2025 získali:

Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii: profesor Rudolf Urc. Režisér, dramaturg, publicista, pedagóg a zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu – je muž, ktorého meno je spojené s dejinami modernej slovenskej kinematografie. Celoživotné dielo profesora Urca je dôkazom, že umenie má silu meniť spoločnosť, uchovávať pamäť národa a otvárať nové horizonty. Jeho práca zanechala nezmazateľnú stopu v slovenskej kultúre, vo vedomí divákov i v srdciach tých, ktorí mali česť s ním spolupracovať.

 Ceny Igric

za hranú tvorbu pre kiná: Miloslav Luther za scenár filmu Spiaci účet (SK/CZ, 2024, r. Miloslav Luther)

za televíznu dramatickú tvorbu: Scarlett Čanakyová za scenár pôvodnej televíznej série Čas nádejí (SK, 2024, r. Ján Sebechlebský)

za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu: Daniela Meressa Rusnoková za réžiu filmu Šedá zóna (SK, 2024)

za animovanú tvorbu: Kristína Bajaníková za réžiu filmu Ako medveď zložil pieseň (SK, 2024, r. Kristína Bajaníková)

za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Rebeka Polákova za postavu Sáry vo filme Nikto ma nemá rád (Nikdo mě nemá rád, CZ/SK/FR, 2024, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb)

za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele František Kovár za postavu mastičkára Ferka vo filme Čarovné jablko (SK/CZ, 2024, r. Jakub Machala) a za postavu otca vo filme Spiaci účet

 Tvorivé prémie získali:

za hranú tvorbu pre kiná – Martin Žiaran za kameru vo filme Vlny (Vlny, CZ/SK, 2024, r. Jiří Mádl) s prihliadnutím na televízny seriál Čas nádejí

za televíznu dramatickú tvorbu – Csaba Molnár za réžiu televízneho seriálu Pressburg (SK, 2024)

za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Jaro Vojtek za réžiu filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti (SK, 2024)

za animovanú tvorbu – Matúš Vizár za réžiu a animáciu filmu Free the Chickens (CZ/SK, 2024)

za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Alexandra Borbély za stvárnenie hlavnej postavy Mariky vo filme Ema a smrtihlav (SK/CZ, 2024, r. Iveta Grófová)

a Eva Mores za rolu Martiny vo filme Hore je nebo, v doline som ja

za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Milan Ondrík postavu Dušana, kapitána Hlinkovej gardy, vo filme Ema a smrtihlav

a Attila Matusek za postavu Attilu v televíznom seriáli Pressburg

prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu – Michaela Zakuťanská za scenár filmu Kavej

(SK, 2024, r. Lukáš Zednikovič)

za audiovizuálnu teóriu a kritiku Petra Hanáková za knihu Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 (Slovenský filmový ústav, 2024, 424 s.), pionierske dielo, v ktorom sa jej podarilo zrekonštruovať obraz filmovej kultúry vojnových čias na Slovensku

Zvláštne uznanie producentovi – Attila Forgács, Lucia Molnár Satinská, Csaba Molnár, Helena Osvaldová (producenti televíznej série Pressburg)

Cenu Jána Fajnora určenú mladým tvorcom do 35 rokov získali

za hranú filmovú a televíznu tvorbu – Hannah Dale za réžiu filmu Tak zajtra (SK, 2024)

za dokumentárnu filmovú a televíznu tvorbu – Rebeka Bizubová za réžiu filmu Spoveď (SK, 2024)

za animovanú tvorbu – Rebeka Vakrčková za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu filmu Hostina

(SK, 2024)

Po ročnej prestávke boli v roku 2025 udelené 32. ceny slovenskej filmovej kritiky za audiovizuálnu tvorbu, publikačnú činnosť a filmovú distribúciu v roku 2024, o ktorých rozhoduje členstvo Klubu filmových novinárov. Ocenenia získali:

 Vlny (režisér Jiří Mádl, producenti: Monika Kristl, Wanda Adamík Hrycová, Vlasta Kristl) – Cena pre slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2024

Prezidentka (SK/CZ, 2024, režisér Marek Šulík, producentka: Barbara Janišová Feglová) – Cena pre slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2024

Filmová historička Petra Hanáková získala ocenenie v kategórii Filmová kritika a publicistika

Zóna záujmu (The Zone of Interest, r. Jonathan Glazer, GB/PL/US, 2023) – distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov získala cenu pre Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2024

Asociácia slovenských filmových klubov získala cenu pre distribučnú spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2024 (Zóna záujmu)

Na 25. Medzinárodnom festivale horského filmu a dobrodružstva HORY A MESTO (https://horyamesto.sk/) bol z domácej tvorby ocenený dokument JAMES – Storočie nad oblakmi (SK, 2024, r. Pavol Barabáš), ktorý získal Cenu Literárneho fondu.

Na 16. Filmovom festivale Pocity v Prešove získal Hlavnú cenu festivalu Zrnko soli za doterajšiu tvorbu Miro Remo. Tento jeden z najvýraznejších slovenských filmárov súčasnosti, ktorého snímky dlhodobo prinášajú autentický a nekompromisný pohľad na spoločnosť si odniesol aj Cenu za dlhodobý prínos k slovenskej dokumentárnej tvorbe.

2. decembra v bratislavskom kine Kino Lumière udelila Asociácia slovenských kameramanov (ASK) už po jedenásty raz ceny za najlepší kameramanský výkon – KAMERA 2025. Tentoraz s premiérou po termíne uzávierky predchádzajúcej súťaže (31. 8. 2023). Do súťaže bolo prihlásených 100 diel: 23 celovečerných hraných filmov, 17 dokumentov, 10 krátkych filmov, 23 študentských diel, 6 seriálov, 7 reklám a 12 videoklipov. Hlavnú cenu za hranú tvorbu získal Tomáš Kotas (Hore je nebo, v doline som ja), Cenu za televízny seriál Veronika Donutková (Moloch), Cenu za dokumentárny film Michaela Hošková (Pokiaľ ja žijem (SK/CZ/PL, 2024, r. Roman Ďuriš), Cenu za krátky film Dušan Husár (Pes a vlk, CZ, 2025, r. Tereza Halamová), Cenu za audiovizuálnu reklamu Dušan Husár (Novellista: Write Your Own Story, CZ/ES, r. Marek Partyš), Cenu za hudobný videoklip Marián Ontko (ADONXS – Kiss Kiss Goodbye, CZ, 2025, r. Jiří Horenský), Cenu za študentský film Alex Miartuš (Táto izba sa nedá zjesť (SK, 2025, r. Emília Ondriašová).

Ocenenie za celoživotné dielo získal Jozef Hardoš. Kameraman, profesor a člen ASK, ktorý je významnou osobnosťou slovenského filmu. Svedčí o tom nie len jeho rozsiahla filmografia – ako kameraman je autorom stoviek audiovizuálnych diel, ale aj jeho pôsobenie na FTF VŠMU, kde ako pedagóg pomohol vychovať nové generácie kameramanov a kameramaniek.

Cena Nadácie Tatra banky oceňuje výrazné umelecké počiny slovenských umelcov v období 1. 9. 2024 – 31. 8. 2025. Cena je udeľovaná v 6 kategóriách: audiovizuálne umenie, výtvarné umenie, divadlo, hudba, literatúra a dizajn. Udeľuje sa renomovanému tvorcovi nad 35 rokov a mladému tvorcovi do 35 rokov. V kategórii Audiovizuálna tvorba nominácie získali: Tereza Nvotová za réžiu filmu Otec (MFF Benátky), Milan Ondrík za herecký výkon vo filme Otec (MFF Benátky) a Daniela Meressa Rusnoková za námet, scenár a réžiu dokumentárneho filmu Šedá zóna (MFF Cinematik Piešťany). Laureáti a laureátky 30. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie boli vyhlásení/é 12. februára 2026. V kategórii Audiovizuálna tvorba si Hlavnú cenu odniesla Tereza Nvotová a Ocenenie Mladý tvorca získala Rebeka Bizubová za réžiu dokumentárneho filmu Spoveď.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová odovzdala 9. októbra 2025 Ceny ministerky kultúry za rok 2024. Za dlhodobý alebo celoživotný prínos v oblasti kultúry udelila štyri ocenenia. V oblasti audiovízie si cenu odniesla Ida Rapaičová za hereckú kariéru v divadle, vo filme, v televízii i rozhlase a za jedinečný prednes poézie a ocenenie in memoriam patrí Marianne Grznárovej za celoživotnú tvorbu pre deti a mládež vrátane večerníčkov, legendárneho televízneho seriálu Pásli ovce valasi (CS, 1972, r. Ladislav Čapek) a jeho stvárnenie v rozprávkovej knihe Maťko a Kubko.

Na 31. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Art Film v Košiciach získala Zvláštne uznanie slovenská herečka Rebeka Poláková za výkon v rakúsko-slovenskej snímke Perla (AT/SK, 2025, r. Alexandra Makarová), Modrého anjela za najlepší krátky film získala Spoveď (SK, 2024) režisérky Rebeky Bizubovej, Modrého anjela – Cenu FIPRESCI si odniesol rakúsko-slovenský film Perla, cenu Hercova misia za mimoriadny prínos k hereckému umeniu vo filme získal Milan Ondrík a Zlatú kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie kameraman a filmár Martin Štrba.

Na 6. ročníku Film Square 2025 v Trenčíne získali Cenu umelcova misia 2025 Eliška Balzerová, Zlata Adamovská, Petr Štěpánek a Tomáš Maštalír.

Po 34. raz bola udelená Výročná cena časopisu Pamiatky a múzeá. Tentoraz za diela prezentované, publikované, ukončené alebo realizované v kalendárnom roku 2024. V kategórii audiovízia – multimédiá sa do užších nominácií dostali Jan Zajíček, Henrieta Moravčíková, Karla Stojáková, Pavel Berčík, Maroš Hečko, Peter Veverka, Vladimir 518, Jiří Málek a kolektív spolupracovníkov, FILM KOLEKTIV, s. r. o., a Azyl Production, s. r. o., za film Architektúra ČSSR 58–89 (CZ/SK, 2024, r. Jan Zajíček).

21. marca 2026 boli oznámené mená laureátov a laureátok 29. ročníka Krištáľového krídla. V kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie získali nominácie filmárka, režisérka, producentka, organizátorka sociálnych projektov a odborníčka na zoznamovanie a randenie Diana Fabiánová, filmový, divadelný a televízny herec Milan Ondrík a scénická a kostýmová výtvarníčka Simona Vachálková. Krištáľové krídlo získal Milan Ondrík.

V ankete Slovenka roka 2025 boli nominované: herečka a speváčka Nela Pocisková, spisovateľka Jana Pronská a herečka, vysokoškolská pedagogička a recitátorka Ida Rapaičová v kategórii Umenie a kultúra. V kategórii Médiá a komunikácia boli medzi nominovanou trojicou moderátorka športovej redakcie Slovenskej televízie Oľga Konečná, moderátorka Hana Rapantová a redaktorka v spravodajskej televízii TA3 Barbara Štefanovičová. Ocenenie získali Hana Rapantová a Ida Rapaičová, ktorá si odniesla aj mimoriadne ocenenie za celoživotné dielo.

20. mája 2026 boli vyhlásené mená víťazov 22. novinárskych cien za rok 2025. V audiovizuálnych kategóriách zvíťazili: Martina Töröková / TV Markíza za reportáž Likvidujú medvede, nie príčinu (séria: Ako likvidujú medvede / Zabíjanie problémy nevyriešilo) a Adel Ghannam / 360tka za rozhovor  M. Kosová: „To, že sa niekto prizná, neznamená, že je skorumpovaný“.

 OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ

Slovenské filmy boli v roku 2025 úspešné i na festivaloch v zahraničí. Najžiadanejšími a najoceňovanejšími filmami v roku 2025 boli dlhometrážne hrané filmy Karavan (CZ/SK/IT, 2025, r. Zuzana Kirchnerová) a Otec (SK/CZ/PL, 2025, r. Tereza Nvotová), dokumenty Raději zešílet v divočině (SK/CZ, 2025, r. Miro Remo) a Wishing on a Star (Wishing on a Star, IT/SK/AT/CZ/HR, 2024, r. Peter Kerekes), krátkometrážne filmy Zomrela som v Irpini (I Died in Irpin, CZ/SK/UA, 2024, r. Anastasiia Falileieva), Bardo (CZ/SK, 2025, r. Viera Čákanyová), Ahoj leto (SK/CZ/FR, 2024, r. Martin Smatana, Veronika Zacharová) a študentský dokument Spoveď (SK, 2024, r. Rebeka Bizubová).

 

Najviac projekcií z klasických filmov mala v zahraničí už druhý rok po sebe dlhometrážna animovaná snímka Krvavá pani (CS, 1980) Viktora Kubala.

Do užšieho výberu 38. ročníku Európskych filmových cien, ktorý sa uskutočnil 17. januára 2026 v Berlíne, sa dostali aj dva slovenské filmy. Dlhometrážny hraný film Otec a animovaný film Príbehy z čarovnej záhrady (SK/CZ/SI/FR, 2025, r. David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec) na motívy poviedok pre deti od českého autora a dramatika Arnošta Goldflama. Film plný fantázie a predstavivosti je oslavou rozprávačstva, ktoré pomáha nájsť zmierenie so zložitými životnými situáciami. Druhý z filmov získal nominácie v dvoch kategóriách – Európsky film a Európsky dlhometrážny animovaný film. Ani jednu však, podobne ako vlani animovaný film Keď život chutí (Život k sežrání, CZ/SK/FR, 2024, r. Kristina Dufková), na ocenenie nepremenil. I tak je to ale veľký úspech.

Členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) rozhodlo, že Slovensko bude reprezentovať na 98. ročníku prestížnej ceny americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) v kategórii Najlepší medzinárodný dlhometrážny film prezentovať mimoriadne sugestívna a zároveň netradične spracovaná dráma Otec. Film nepostúpil do užšieho výberu 15 filmov. Naopak v kategórii najlepší krátkometrážny animovaný film sa medzi 15 nominovaných dostali až dva slovenské filmy: Hurikán (2024, CZ/FR/SK/BA, r. Jan Saska) a Zomrela som v Irpini.

A najväčšiu radosť sme mali po vyhlásení výsledkov 52. Študentských Oscarov. Začínajúca režisérka Rebeka Bizubová si prevzala Striebornú medailu v kategórii dokumentov za svoj film Spoveď. Túto osobnú filmovú výpoveď natočila ako absolventský film v Ateliéri réžie dokumentárneho filmu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Vo filme zachytáva svoj proces vyrovnávania sa s obťažovaním v cirkvi – citlivo, s množstvom otázok a s pokojnou, no silnou odvahou čeliť bolestivým spomienkam.

Zo 4. ročníku European Animation Awards 2025, známych aj ako Emile Awards, si cenu Best of the Best Short Film odniesol film Zomrela som v Irpini.

David Bertok získal cenu Primetime Emmy za rok 2025 za Vynikajúcu hudobnú kompozíciu pre dokumentárny seriál alebo špeciál k epizóde José Andrés, ktorá je portrétom šéfkuchára a filantropa Josého Andrésa z minisérie Chef's Table: Legends (US, 2025). Ocenenie získal spoločne s Duncanom Thumom. Obaja s touto hudbou zvíťazili ja na Hollywood Music In Media Awards (HMMA).

Celkovo sa slovenské filmy v roku 2025 premietali na vyše sto podujatiach v 36 krajinách. Spolu bolo na nich uvedených vyše 240 dlhometrážnych a krátkometrážnych slovenských filmov.

Klasické slovenské filmy sa v zahraničí prezentovali napríklad v Brazílii na podujatiach Zakázané Československo v meste Sao Paolo a Hrdinky československého filmu v Porto Allegre. Úspechom sú aj tri projekcie digitálne reštaurovaného filmu Zvony pre bosých (CS, 1965) Stanislava Barabáša, ktorý sa premietal v oficiálnom programe prestížneho festivalu klasických filmov Lumière v Lyone.

Slovenské filmy boli v roku 2025 uvedené na 24 z 53 festivalov kategórie A (zoznam festivalov na stránke Audiovizuálneho fondu pri kredite žiadateľa o dotáciu na podporu audiovizuálneho diela – aktualizovaný zoznam je vo VP AVF č. 1/2025 v znení z 19. 03. 2026): 20 filmov malo svetovú, 1 medzinárodnú a 1 európsku premiéru a získali 9 ocenení.

Amsterdam (Holandsko, 13. – 23. 11.) – 38. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov (IDFA)

– Best of Fests: Raději zešílet v divočině, Neplatené voľno; Paradocs – Bardo

Annecy (Francúzsko, 8. – 14. 6.) – 49. Medzinárodný festival animovaného filmu: Súťaž celovečerných filmov Contrechamp – Príbehy z čarovnej záhrady

Benátky (Taliansko, 27. 8. – 6. 9.) – 82. MFF Benátky: súťažná sekcia Horizonty – Otec

Berlín (Nemecko, 13. – 23. 2.) – 75. MFF Berlín: súťažná sekcia Generation Kplus – Príbehy z čarovnej záhrady

Bilbao (Španielsko, 21. – 28. 11.) – 67. Medzinárodný festival dokumentárneho a krátkeho filmu Bilbao (ZINEBI): Czech Focus – Electra (CZ/FR/SK. 2023, r. Daria Kashcheeva), Hurikán, Free the Chickens (CZ/SK, 2024, r. Matúš Vizár), Ahoj leto, Šarkan (Pouštět draka, CZ/SK/PL, 2019, r. Martin Smatana), Cez palubu! (Přes palubu!, CZ/SK, 2019, r. Filip Pošivač, Barbora Valecká), Sh_t Happens (CZ/SK/FR, 2019, r. David Štumpf, Michaela Mihályi); ZinebiTxiki – Ahoj leto, Šarkan, Cez palubu!

Cannes (Francúzsko, 13. – 24. 5.) – 78. MFF Cannes: Un Certain Regard – Karavan

Clermont-Ferrand (Francúzsko, 31. 1. – 8. 2.) – 47. MF krátkych filmov: Young audience 7+ – Ahoj leto; Medzinárodná súťaž – Hurikán; Zomrela som v Irpini (Cena pre najlepší medzinárodný animovaný film; na koprodukčnom fóre Euro Connection Ivana Hucíková predstavila projekt Posledná noc v roku

Espinho (Portugalsko, 7. – 16. 11.) – 49. Cinanima International Animated Film Festival: International Competition: All Aboard Short Films 1 – Free the Chickens; International Competition: Short Films 1 – Hurikán; Special Screening – Feature Film – Keď život chutí; Between Worlds and Friends – Ahoj leto

Jihlava (Česko, 24. 10. – 2. 11.) – 29. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava: Opus Bonum – Hranice vernosti (SK, 2025, r. Diana Fabiánová), Virtuálna priateľka (Virtuální přítelkyně, CZ/SK/BG, 2025, r. Barbora Chalupová); Česká radosť – AMOOSED: losia odysea (AMOOSED: losí odysea CZ/SK, 2025, r. Hana Nováková), Bardo, Hlas lesa (SK/CZ, 2025, r. Zuzana Piussi), Letopis (SK/CZ, 2025, r. Martin Kollar) (Cena za najlepšiu kameru pre režiséra i kameramana filmu Martina Kollara), Veľký vlastenecký výlet (Velký vlastenecký výlet, CZ/SK/UA, 2025, r. Robin Kvapil); Fascinácia – Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu (SK, 2025, r. Paula Malinowska) (Zvláštne ocenenie pre autorku diela Paulu Malinowsku); Krátka radosť – Seablindness (SK, 2025, r. Tereza Smetanová); Dokument ČT – 1+1+1 (CZ/SK, 2025, r. Ondřej Vavrečka), Raději zešílet v divočině

Karlove Vary (Česko, 4. – 12. 7.) – 59. MFF Karlove Vary: Hlavná súťaž – Raději zešílet v divočině (Veľká cena – Krištáľový glóbus), Zbormajster (Sbormistr, CZ/SK, 2025, r. Ondřej Provazník) (Zvláštne uznanie za herecký výkon (Kateřina Falbrová), Cena Europa Cinemas Label); Proxima – Neplatené voľno; Zvláštne uvedenie – Duchoň (SK/CZ, 2025, r. Peter Bebjak), Hore je nebo, v doline som ja (SK, 2024, r. Katarína Gramatová), Karavan, Letná škola, 2001 (Letní škola, 2001, CZ/SK, 2025, r. Dužan Duong); Návraty k prameňom – Času je málo a voda stúpa (SK, 1997, r. Dežo Ursiny, Ivo Brachtl); Horizonty – Perla (AT/SK, 2025, r. Alexandra Makarová), Príbehy z čarovnej záhrady; Imagina – 1+1+1; Pragueshorts vo Varoch – Hurikán, Zomrela som v Irpini

Kodaň (Dánsko, 19. – 30. 3.) – 22. Copenhagen International Documentary Film Festival (CPH:DOX): Highlights – Wishing on a Star

Lipsko (Nemecko, 27. 10. – 2. 11) – 68. Medzinárodný festival dokumentárneho a animovaného filmu Dok Leipzig: Súťaž o Cenu divákov – Raději zešílet v divočině; Cena Doc Alliance – Šedá zóna (SK, 2024, r. Daniela Meressa Rusnoková); 5x5 kraťasov z Východu – Krížom krážom (SK,. 2023, r. Nina Rybárová, Tomáš Rybár), Lesy a pobrežia pri zingste (SK/CZ, 2022, r. Peter Podolský), Neptún (SK, 2019, r. Tereza Dodoková), Otrávená studňa (SK, 2023, r. Radek Ševčík), Rosso Papavero (SK, 2014, r. Martin Smatana)

Locarno (Švajčiarsko, 6. – 16. 8.) – 78. Filmový festival Locarno: Locarno Kids Screenings – Tichá pošta

(CZ/SK/RS, 2025, r. Ján Sebechlebský)

Mar del Plata (Argentína, 6. – 16. 11.) – 40. MFF Mar del Plata: International Feature Film Competition – Potopa (SK/CZ/PL/BE, 2025, r. Martin Gonda) – Cena SIGNIS (Cena Svetovej katolíckej asociácie pre komunikáciu), Nevďačné bytosti (Nevděčné bytosti, CZ/SI/PL/SK/HR/FR, 2025, r. Olmo Omerzu)

 Marseille (Francúzsko, 8. – 13. 7.) – 36. MFF Marseille (FID): Medzinárodná súťaž – Neplatené voľno; Flash Competition – Bardo

Montreal (Kanada, 20. – 30. 11.) – 28. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Montreal (RIDM): Medzinárodná súťaž krátkych a stredometrážnych filmov – Bardo; Panorama – Against the Grain – Neplatené voľno

Nyon (Švajčiarsko, 4. – 13. 4.) – 57. Visions du réel: International Medium Length & Short Film Competition – Letopis

Park City, Salt Lake City (USA, 23. 1. – 2. 2.) – 41. Sundance Film Festival: Animated Short Film Program – Hurikán

Rotterdam (Holandsko, 30. 1. – 9. 2.) – 54. MFF Rotterdam: Súťaž hraných filmov – Perla; Focus: Hold Video in Your Hands – Králi videa (Králové videa, SK/CZ, 2020, r. Lukáš Bulava); Harbour – Wishing on a Star

San Sebastián (Španielsko, 19. – 27. 9.) – 73. ročník Donostia Zinemaldia – Festival de San Sebastián: Oficiálny výber – Nevďačné bytosti; Nest (sekcia študentských filmov) – Ako počúvať fontány (SK, 2025, r. Eva Sajanová) (Hlavná cena – Premio Nest The Mediapro Award)

Tallinn (Estónsko, 11. – 19. 11.) – 29. Filmový festival Black Nights Tallinn (PÖFF): Children's Competition Programme – Bubák (CZ/SK, 2025, r. Tomáš Pavlíček, Kateřina Karhánková); Best of Festivals – Otec; Shorts New Talent Competition: Live-Action – Noci a dni (SK, 2024, r. Daniela Sláviková)

Tampere (Fínsko, 5. – 9. 3.) – 55. Filmový festival Tampere 2025: Medzinárodná súťaž – Dom Strom

(SK/CZ, 2024, r. Katarína Gramatová) (Najlepší dokumentárny film)

Toronto (Kanada, 24. 4. – 4. 5.) – 32. Hot Docs Kanadský medzinárodný festival dokumentárnych filmov: World Showcase – Lišajníki (CZ/SK, 2024, r. Ondřej Vavrečka)

Varšava (Poľsko, 10. – 19. 10.) – 41. Filmový festival Varšava: Medzinárodná súťaž – Otec (Zvláštne uznanie: Milan Ondrík za hlavnú úlohu); Súťaž 1 – 2 – Zbormajster, Karavan

Záhreb (Chorvátsko, 30. 3. – 6. 4.) – 21. ZagrebDox Medzinárodný festival dokumentárnych filmov: Regionálna súťaž – Wishing on a Star

 

Slovenské filmy boli uvedené aj na ďalších významných festivaloch. Napríklad:

Anifilm Liberec (Česko, 6. – 11. 5.) – 24. Medzinárodný festival animovaných filmov Anifilm: Celovečerné filmy pre deti a mladé publikum – Keď život chutí; Nesúťažná sekcia – Dino Diplodok (Smok Diplodok, PL/CZ/SK, 2024, r. Wojtek Wawszczyk), Umelohmotné nebo (Müanyag égbolt, HU/SK, 2023, r. Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó), Dream Rotation (SK, 2023, r. Katarína Jelínková, Darya Sidorova, Viktória Zimmermannová, Rebeka Vakrčková), Milý tati (CZ/SK, 2021, r. Diana Cam Van Nguyen), Pandy (CZ/SK, 2013, r. Matúš Vizár); Český obzor – krátky a celovečerný film – Free the Chickens, Ahoj leto, Zomrela som v Irpini, Hurikán

CinEast (Luxemburg, Luxembursko, 10. – 26. 10.) – 17. CinEast – filmový festival strednej a východnej Európy v Luxemburgu: Súťaž – Otec, Amerikánka (Amerikánka, CZ/SK/CH, 2024, r. Viktor Tauš); Cinédoc – Ešte nie som, kým chcem byť (Ještě nejsem, kým chci být, CZ/SK/AT, 2024, r. Klára Tasovská), Raději zešílet v divočině; Cinéscope – Karavan, Duchoň, Zbormajster, Perla; FunnyEast – Kronika večných snílkov (SK, 2024, r. Rasťo Boroš); Cinéshorts – Dům Strach (SK, 2024, r. Šarlota Ema Horáčková), Dom Strom, Spoveď (Divácka cena za najlepší krátkometrážny dokument)

Cottbus (Nemecko, 4. – 9. 11.) – 35. Filmový festival Cottbus (festival stredoeurópskeho a východoeurópskeho filmu): Súťaž mladý film U18 – Hore je nebo, v doline som ja (Cena za najlepší film pre mládež v sekcii, Cena za najlepší debut) goEast (Wiesbaden, Nemecko, 23. – 29. 4.) – 25. Filmový festival goEast: Súťaž – Prezidentka (SK/CZ, 2024, r. Marek Šulík); Symposium – Ako som sa naučila lietať (Leto kada sam naučila da letim, RS/HR/BG/SK, 2022, r. Radivoje Andrić)

Jeden svet (Česko, Praha, 12. – 20. 3.) – 27. Medzinárodný filmový festival o ľudských právach Jeden svet: Česká súťaž – Tá druhá (Ta druhá, CZ/SK, 2024, r. Marie-Magdalena Kochová), Pokiaľ ja žijem (SK/CZ/PL, 2024, r. Roman Ďuriš), Pachová stopa (Pachová stopa, CZ/SK, 2024, r. Zuzana Piussi); Rodinné sítě – Rok vdovy (Rok vdovy, CZ/SK/HR, 2024, r. Veronika Lišková); Slovenská cesta – Nech žije smrť (SK, 2021, r. Róbert Mihály), Najkrajší kút v šírom svete (SK, 2022, r. Róbert Mihály), Otázka budúcnosti (SK, 2024, r. Maroš Brázda), Pozor, padá SNG (SK, 2023, r. Jana Durajová, Lena Kušnieriková), Prezidentka, Šedá zóna (SK, 2024, r. Daniela Meressa Rusnoková), Spoveď

Les Arcs (Francúzsko, 13. – 20. 12.) – 17. Les Arcs Film Festival: Súťaž hraných filmov – Otec (Cena pre najlepšieho herca: Milan Ondrík)

Štokholm (Švédsko, 5. – 16. 11.) – 36. Stockholm Film Festival: Stockholm Competition – Otec (Cena za najlepší film a Cena za najlepší scenár, Perla; Discovery – Karavan

Toruň (Poľsko, 15. – 22. 11.) – 33. Medzinárodný filmový festival kinematografického umenia Camerimage známy aj ako EnergaCAMERIMAGE: Súťaž kameramanských debutov – Otec (Adam Suzin – Zlatá žaba)

Viedeň (Rakúsko, 16. – 28. 10.) – 63. MFF Viedeň (VIENNALE): Perla – Viedenská filmová cena za najlepší rakúsky film

Zlín (Česko, 29. 5. – 4. 6.) – 65. medzinárodný festival filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival: Svet Viktora Kubala – Jedináčik (CS, 1979), Kino (CS, 1977), Mikroskop (CS, 1981), Postup (CS, 1968), Rebrík (CS, 1978), Selekcia (CS, 1982), Šach (CS, 1974), Tajomný dedo (CS, 1944), Vstupujeme do doby atómovej (CS, 1963), Zem (CS, 1966); Janko Hraško a ďalšie animované filmy – Čo sa stalo Janíkovi na ceste (CS, 1981, r. Viktor Kubal), Janko Hraško u kúzelníka (CS, 1973, r. Viktor Kubal), Jožinkovo vesmírne dobrodružstvo (CS, 1990, r. Vladimír Pikalík), Ki-ki-ri-kí (CS, 1985, r. František Jurišič), Kúzelník a kvetinárka (CS, 1986, r. Vlastimil Herold), Mazanica (CS, 1972, r. Vladimír Lehký); Medzinárodná súťaž celovečerných filmov pre deti – Príbehy z čarovnej záhrady; Medzinárodná súťaž krátkych animovaných filmov pre deti do 12 rokov – Ahoj leto (Zvláštne uznanie), Ako medveď zložil pieseň (SK, 2024, r. Kristína Bajaníková); Medzinárodná súťaž študentských filmov Zlínsky pes – Autobus (SK, 2024, r. Daniela Sláviková), Hot Flush (SK, 2024, r. Hana Hančinová), Spoveď (Cena poroty v kategórii dokumentárny film;) Za hranicami detstva – Otázka budúcnosti; Nový český film a TV – Cukrkandl (CZ/SK, 2025, r. Pavel Jandourek), Fichtelberg (CZ/SK, 2025, r. Šimon Koudela), Keď život chutí, Tichá pošta (CZ/SK/RS, 2025, r. Ján Sebechlebský), Vlny (Vlny, CZ/SK, 2024, r. Jiří Mádl); Zlatovláska (CZ/SK, 2025, r. Jan Těšitel); Zlínský pes – Další záběr – Cestovateľ (CZ/SK, 2024, r. Veronika Jelšíková), Svlékat mlhy (SK/CZ, 2023, r. Kateřina Hroníková); Večer s animáciou – Free the Chickens, Hurikán, Zomrela som v Irpini

Zurich (Švajčiarsko, 25. 9. – 5. 10.) – 21. Filmový festival Zurich: Súťaž hraných filmov – Otec (Zlaté oko pre najlepší film)

Na 75. MFF Berlín (Nemecko, 13. – 23. 2.) malo Slovensko okrem filmových projekcií zastúpenie aj v sprievodnom programe. Monika Ľošťáková sa zúčastnila propagačného a vzdelávacieho projektu Emerging Producers, ktorý združuje talentovaných európskych producentov dokumentárnych filmov. A kameramanku Simonu Weisslechner vybrali na Berlinale Talents – program a inšpiračné fórum pre filmových profesionálov, ktorého zámerom je prepájanie a výmena skúseností a vedomostí vo filmovom priemysle.

Na pôde Berlinale pôsobí Európska asociácia filmov pre deti (ECFA), ktorá počas festivalu ocenila najlepšie filmy za rok 2024 v troch kategóriách. Medzi nominovanými bol aj dva slovenské koprodukčné filmy, a to celovečerný film Keď život chutí Kristiny Dufkovej a krátky film Volám sa Edgar a mám kravu (Jmenuju se Edgar a mám krávu, CZ/SK, 2023) Filipa Diviaka.

 Popri MFF Cannes sa pravidelne koná aj medzinárodný filmový trh Marché du Film (13. – 21. máj). Slovenská republika mala na ňom zastúpenie prostredníctvom dvoch filmových producentiek v špecializovanom programe pre producentov určenom na rozvíjanie spolupráce. Programu Producers Network sa zúčastnili Vera Lacková (Media Voice) a Michaela Kaliská (NINJA film). Kaliská sa programu zúčastnila vďaka pripravovanému projektu Milovník, nie bojovník (SK/CZ, r. Martina Buchelová), s ktorým uspela v minuloročnom programe Works in Progress v rámci KVIFF Eastern Promises, Lacková sa do Producers Network vrátila po svojej vlaňajšej účasti.

Na 59. MFF Karlovy Vary v programe KVIFF Talents, v ktorom sa predstavili nové filmové, seriálové a animované projekty z Česka Slovenska v programe Feature Pool zvíťazil a podporu 120 000 Kč (cca 5 000 eur) na ďalší vývoj získal projekt Spirit Moose (SK/CZ, r. Tomáš Klein).

7. februára 2026 boli odovzdané 16. ceny českej filmovej kritiky za rok 2025. Šesť nominácií mali drámy Otec Terezy Nvotovej a Zbormajster Ondreja Provazníka. Poetické roadmovie Zuzany Kirchnerovej Karavan pozbieralo štyri nominácie. V kategórii najlepší film zvíťazil Zbormajster a nominované boli aj ďalšie dva slovenské koprodukčné tituly – Karavan a Otec. Na Cenu za najlepší dokument boli nominované koprodukčné tituly Tá druhá (Ta druhá, CZ/SK, 2024, r. Marie-Magdalena Kochová) a Veľký vlastenecký výlet.

Otec získal ocenenia za najlepšiu réžiu (Tereza Nvotová), Najlepší scenár (Tereza Nvotová, Dušan Budzak) a pre Najlepšieho herca (Milan Ondrík). Dominika Morávková bola nominovaná na cenu pre Najlepšiu herečku a poľský kameraman Adam Suzin na cenu za Audiovizuálny počin. V hereckej kategórii bol nominovaný aj Juraj Loj za úlohu vo filme Zbormajster. Cenu za Audiovizuálny počin získal Tomáš Kotas, kameraman filmu Hore je nebo, v doline som ja. Jeho režisérka Katarína Gramatová bola nominovaná na Cenu innogy pre objav roku.

14. marca 2026 sa po 33. raz udeľovali výročné filmové ceny Českej filmovej a televíznej akadémie (ČFTA) Český lev za rok 2025. Majoritne slovenské a koprodukčné filmy získali spolu 55 nominácií (vyhlásené boli 19. 1. 2026): Zbormajster – 13 nominácií, Karavan – 11, Letná škola, 2001 – 8, Hore je nebo, v doline som ja – 7, Fichtelberg – 4, Raději zešílet v divočině – 4, Cukrkandl – 2, miniséria Moloch – 2 a Zomrela som v Irpini, Príbehy z čarovnej záhrady, Tá druhá a Veľký vlastenecký výlet po jednej nominácii.

Najlepším filmom sa stal Karavan, ktorý bol vlani v premiére uvedený na MFF v Cannes. Slovenským producentom filmu je Jakub Viktorín. Ani ďalší Slováci a Slovenky sa však počas slávnostného večera nestratili. Miro Remo získal Českého leva ako režisér a producent Najlepšieho dokumentárneho filmu, ktorým sa stal Raději zešílet v divočině a Máté Csuport získal za tento film cenu za Najlepší strih. Debutantka Katarína Gramatová získala za film Hore je nebo, v doline som ja ocenenie v prestížnej kategórii najlepšia réžia. Kameraman Dušan Husár premenil na sošku až svoju piatu nomináciu za film Raději zešílet v divočině. Piatu nomináciu mal aj hudobný skladateľ Jonatán Pastirčák (Pjoni), ktorý po Arvédovi (CZ/SK, 2022, r. Vojtěch Mašek) získal Českého leva tentoraz za Zbormajstra.

Nestratili sa ani slovenské študentky na pražskej FAMU. Režisérka Terézia Halamová a producentka Natália Pavlove získali za absolventský film na pražskej FAMU Pes a vlk (CZ, 2025, r. Terézia Halamová) Českého leva za Najlepší krátky film roka a neštatutárnu Cena MAGNESIA za najlepší študentský film.

 

 SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

Slovenský filmový ústav (SFÚ, https://sfu.sk/) je jedinou štátnou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne zaoberá filmom a kinematografiou ako takou.

Jeho rozpočet tvoria štyri základné zdroje, a to štátny príspevok, výnosy z vlastnej činnosti, príspevok Európskej únie na činnosť kancelárie Creative Europe Desk Slovensko a od roku 2012 sa SFÚ môže uchádzať aj o dotácie z Audiovizuálneho fondu (AVF).

Konsolidácia verejných financií sa v SFÚ dotkla ľudských zdrojov a inštitúcia bola nútená znížiť prepočítaný stav zamestnancov v prvej a druhej vlne konsolidácie o 17 pracovných miest, pričom v roku 2024 išlo o 10 pracovných pozícií a v roku 2025 o ďalších 7. Vlani bol výrazne znížený aj finančný príspevok z MK SR o 419 647 € oproti roku 2024, napriek tomu SFÚ dokázal dosiahnuť zlepšený výsledok hospodárenia v sume 15 704,81 €.

Celkové náklady inštitúcie za rok 2025 predstavujú sumu 7 003 076,05 € a celkové výnosy boli v sume 7 018 780,86 €. Zlepšený hospodársky výsledok sa inštitúcii darí dosahovať už štvrťstoročie od roku 2000. V roku 2025 sa to podarilo vďaka maximálnemu úsiliu zamestnancov, úsporným opatreniam a zabezpečením zvýšených vlastných výnosov, predovšetkým prekročením plánu tržieb z premietania v Kine Lumière a z licencovania práv na šírenie slovenských filmov, ktoré copyrightovo spadajú pod SFÚ, do televízneho vysielania a na VoD platformy. Dôležitou skutočnosťou bola aj podpora z Audiovizuálneho fondu (AVF). V priebehu roka 2025 bolo na AVF predložených 13 projektov, z nich podporu získalo 12 v sume 84 512 €.

SFÚ je od roku 2001 členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) a od roku 2006 medzinárodnej organizácie European Film Promotion.

Hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť SFÚ sú definované v zákone č. 40/2015 Z.z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o audiovízii“).

K základným úlohám SFÚ patrí uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. Základnými činnosťami sú najmä odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnova audiovizuálneho dedičstva, umožňovanie prístupu verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadávanie, získavanie, sústreďovanie, katalogizácia, uchovávanie a umožňovanie prístupu k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo–obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo–obrazovými záznamami, teoreticko–koncepčná, vedecká, výskumná, dokumentačná, koordinačná, vzdelávacia, bibliografická, rešeršná, metodicko–poradenská činnosť a edičná činnosť vrátane vydávania periodických publikácii a neperiodických publikácii a nosičov  slovenských audiovizuálnych diel, vytváranie a prevádzkovanie informačného systému, prevádzkovanie Kina Lumière a predajne Klapka, organizácia kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov, propagácia audiovízie a kinematografie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, úloha národnej filmotéky a spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a kinematografie a zastupovanie Slovenskej republiky v týchto organizáciách.

SFÚ vykonáva práva autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997. K týmto dielam vykonáva práva autorov, výkonných umelcov k umeleckým výkonom v nich predvedených, je výrobcom ich zvukovoobrazového záznamu a zhodnocuje svojou činnosťou majetkové práva.

SFÚ vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, metodicky usmerňuje katalogizáciu, ochranu a obnovu fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzuje audiovizuálnu hodnotu audiovizuálnych diel, zvukovo–obrazových záznamov a zvukových záznamov podľa § 22 zákona o audiovízii.

SFÚ vedie zoznam slovenských audiovizuálnych diel podľa §3 zákona, zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii podľa §6 zákona, zabezpečuje činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, ako aj vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti.

Orgány SFÚ sú podľa §23 zákona o audiovízii generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo.

Základnými organizačnými jednotkami sú Národný filmový archív (NFA) a Národné kinematografické centrum (NKC).

Národný filmový archív (NFA) je v zmysle rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky špecializovaným verejným archívom a tvoria ho jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky.

Národné kinematografické centrum (NKC) zastrešuje Audiovizuálne informačné centrum, Oddelenie filmových podujatí, Edičné oddelenie, redakciu mesačníka Film.sk a referát informačných kancelárií programov EÚ a Rady Európy.

Poslaním NKC je propagácia a prezentácia slovenského audiovizuálneho dedičstva, ako aj aktuálnej slovenskej kinematografie na domácich a medzinárodných filmových fórach, jej priblíženie slovenskej a svetovej verejnosti. Organizuje a spoluorganizuje filmové podujatia, spolupracuje s partnerskými organizáciami, zastrešuje vydávanie všeobecných propagačných publikácií zameraných na slovenskú kinematografiu a audiovíziu, má na starosti zber a poskytovanie komplexných informácií a služieb súvisiacich so slovenskou kinematografiou, iniciuje a spoluorganizuje pracovné stretnutia profesionálov na medzinárodnej úrovni a informačno–vzdelávacie podujatie pre odborníkov z oblasti kinematografie/audiovízie na Slovensku.

Audiovizuálne informačné centrum (AIC) pôsobí ako informačné centrum o dianí v audiovízii na Slovensku a v zahraničí. AIC zhromažďuje, spracúva a zverejňuje informácie, ktoré z oblasti audiovízie prichádzajú na MK SR alebo SFÚ a sú určené odborníkom z oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie. Všetky aktuálne a relevantné informácie sú prístupné na internetovej stránke SFÚ, ktorá obsahuje i online databázu pripravovaných slovenských filmov (www.sfu.sk/filmy).

Osobitnou zložkou SFÚ je od 1. januára 2014 kancelária Creative Europe Desk Slovakia (https://cedslovakia.eu/). Úlohou kancelárie je zabezpečovať distribúciu informácií o programe Kreatívna Európa a administratívnu podporu pre predkladateľov projektov. V podprograme MEDIA získali slovenské spoločnosti vlani celkovo podporu v sume 2 028 786, 38 € vrátane výzvy Europa Cinemas.

K dôležitým činnostiam SFÚ patrí aj digitalizácia audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky. V roku 2025 bolo zdigitalizovaných 79 filmových objektov, išlo o dokumentárne, hrané a spravodajské filmy. Inštitúcia už dlhodobo zabezpečuje aj úlohy vyplývajúce z postavenia zákonného depozitára audiovizuálnych diel v zmysle zákona o audiovízii a do zákonného depozitu vlani z nezávislého producentského prostredia prevzala 50 filmov a sprievodných materiálov k nim.

 V roku 2025 pokračoval dlhodobý projekt Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR. Začal sa v súčasnej podobe realizovať v roku 2006 po schválení vládou Slovenskej republiky, aktuálne je schválený ako dlhodobý projekt s výhľadom do roku 2033. Cieľom projektu je systematická ochrana a postupné obnovenie fondu audiovizuálneho dedičstva primárne na filmových nosičoch pri zachovaní pôvodnej kvality, pričom je nevyhnutné dodržať všetky normy a štandardy archivačnej činnosti. Okrem iného sa zameriava na obnovu a záchranu filmových zbierok SFÚ z triacetátu a nitrocelulózy na polyester. Kompletná výroba 35 mm filmových materiálov prebiehala vo Filmových laboratóriách Zlín, a.s..

Na obnovu a ošetrenie zákonného depozitu boli vyexpedované filmové prvky k 56 titulom a kompletne bolo ošetrených 6 664 metrov filmových materiálov. Kompletnou obnovou vo filmových laboratóriách prešlo 54 slovenských filmov, z toho bolo 9 dlhometrážnych a stredometrážnych hraných filmov a 45 krátkometrážnych, stredometrážnych a dlhometrážnych dokumentov.

Prezentáciu slovenskej kinematografie v zahraničí realizuje Národné kinematografické centrum. Jej cieľom je zvýšiť rozsah a kvalitu prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí a zároveň snaha prispieť k jej väčšiemu zviditeľneniu.

Úsporné opatrenia vyplývajúce z krátenia rozpočtu sa výrazne týkali aj jej. Úroveň prezentácie sa však aj v týchto podmienkach zatiaľ podarilo udržať. SFÚ zabezpečil účasť na Medzinárodnom festivale krátkych filmov a Trhu krátkych filmov v Clermont Ferrand a tiež na Berlinale a European Film Market v Berlíne i na MFF a Marché du Film v Cannes. SFÚ dlhodobo zabezpečuje prezentáciu slovenskej audiovízie v zahraničí viaczdrojovým financovaním s podporou Audiovizuálneho fondu a v spolupráci s českým Štátnym fondom audiovízie a ďalšími partnermi v rámci spoločných stánkov na MFF Berlinale a MFF Cannes

Celkovo sa SFÚ podieľal na 111 podujatiach v 36 krajinách a na 10 podujatiach na Slovensku, na ktorých bolo spolu uvedených 241 dlhometrážnych a krátkometrážnych slovenských filmov. Klasické slovenské filmy sa v zahraničí prezentovali napríklad v Brazílii na podujatiach Zakázané Československo v meste Sao Paolo a Hrdinky československého filmu v Porto Allegre. Úspechom sú aj tri projekcie digitálne reštaurovaného filmu Zvony pre bosých (CS, 1965) Stanislava Barabáša, ktorý sa premietal v oficiálnom programe prestížneho festivalu klasických filmov Lumière v Lyone. Najviac projekcií z klasických filmov mala vlani v zahraničí už druhý rok po sebe animovaná snímka Krvavá pani (CS, 1980) Viktora Kubala. Zo súčasných titulov sa v zahraničí najviac uvádzal slovenský koprodukčný dokumentárny film Ešte nie som, kým chcem byť (CZ/SK, 2024) Kláry Tasovskej.

NKC od roku 2014 pôsobí ako servisné pracovisko pre kinematografický fond Rady Európy Eurimages.

Informačný systém SK CINEMA (projekt schválený MK SR) – ku koncu roka 2025 bol celkový počet záznamov v systéme 736 328, čo predstavuje nárast o 32 618 záznamov za rok 2025. Databázy SFÚ (Slovenská filmová databáza, Katalóg SFÚ, Heslár SFÚ) sú prístupné na internete aj širokej verejnosti prostredníctvom filmového portálu SK CINEMA na www.skcinema.sk. Ide o najdôležitejší relevantný verejne dostupný zdroj o slovenskej audiovízii.

Základnou dlhodobou úlohou SFÚ pre nasledujúce obdobie je výkon úloh zákonného depozitára audiovizuálnych diel, komplexná odborná starostlivosť o kinematografickú zložku národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a v rámci nej najmä kompletná systematická záchrana a obnova filmových zbierkových fondov vrátane ich prepisu na digitálne a magnetické nosiče, postupná digitalizácia archívnych fondov za účelom ich dlhodobého uloženia a sprístupňovania prostredníctvom nových médií, odborná katalogizácia zbierkových predmetov a fondov, ich informačno-obsahový popis a následné sprístupňovanie verejnosti.

Od septembra 2011 SFÚ prevádzkuje Kino Lumière, ktoré je členom medzinárodnej siete kín Europa Cinemas. Kino má štyri kinosály, ktoré sú digitalizované v DCI štandardoch a zároveň disponujú 35 mm premietacími strojmi s celkovou kapacitou 355 miest – kinosála K1 (195 miest), K2 (79), K3 (36) a K4 (44). Kinosála K3 pod názvom Filmotéka – Študijná sála SFÚ premieta najmä archívne zahraničné a slovenské filmy a projekcie v nej sa realizujú prevažne z 35 mm kópií.

Kino Lumière sa aj v roku 2025 profilovalo ako repertoárové kino a filmový klub, ktorý kladie dôraz na rozmanitosť a kvalitu filmovej tvorby. Nezmenila sa ani dramaturgická koncepcia kina zameraná na súčasnú slovenskú tvorbu, súčasnú európsku a svetovú kinematografiu, zlatý fond slovenskej a svetovej kinematografie, či výročia domácich a zahraničných filmových osobností či udalostí ale aj na filmové vzdelávanie prostredníctvom populárno-náučného cyklu Filmový kabinet. Od roku 2024 kino realizuje v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov a zahraničnými partnermi projekt Kino bez bariér, ktorý je zameraný na realizáciu senzoricky prispôsobených predstavení pre ľudí s poruchou sluchu a zraku.

Celková návštevnosť Kina Lumière sa vlani vyšplhala na 134 970 návštevníkov. Potešiteľné je, že v roku 2025 na prvých štyroch priečkach v návštevnosti figurovali slovenské filmy Duchoň (SK/CZ, 2025) Petra Bebjaka, Otec (SK/CZ/PL, 2025) Terezy Nvotovej, Nepela (SK/CZ/PL, 2025) Gregora Valentoviča a Zbormajster (CZ/SK, 2025) Ondřeja Provazníka. Na pôde kina sa vlani konali aj viaceré filmové prehliadky a festivaly.

Súčasťou SFÚ je jediná špecializovaná filmová knižnica na Slovensku (17 698 knižných jednotiek, 2 261 scenárov a 2 574 archivovaných ročníkov periodík, 9 389 optických diskových nosičov

(DVD/BD/CD), 9 683 páskových nosičov (VHS) a 34 gramoplatní.

Od roku 2017 má SFÚ osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. Vedecko-výskumnú činnosť SFÚ garantuje a usmerňuje Vedecká a edičná rada SFÚ.

SFÚ od roku 2000 vydával jediný mesačník o filmovom dianí na Slovensku Film.sk. Od júla 2024 už vychádza len online na www.filmsk.sk.

Edičné oddelenie SFÚ vydáva v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov (ASFK) filmologický časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon, ktorý je od roku 2014 odborným recenzovaným časopisom. V sledovanom roku vyšli dve čísla, na základe zmluvy s ASFK sa od roku 2026 stal SFÚ jediným vydavateľom Kino-Ikonu.

Zníženie rozpočtu organizácie sa prejavilo aj na skladbe edičného plánu, pričom všetky produkty vyšli iba vďaka spolupráci s inými vydavateľstvami alebo s finančnou podporou iných subjektov. SFÚ vlani vydal preklad reprezentatívnej publikácie francúzskych autorov Jacquesa Aumonta, Alaina Bergalu, Michela Marie a Marca Verneta Estetika filmu a monografiu Jany Dudkovej Človek na okrAI. Postantropocén Viery Čákanyovej. Vyšli aj knihy Nedopovězeno. Scenárista Meir Lubor Dohnal autora Jana Černíka a Sedím za kamerou a je mi dobre autorskej dvojice Laco Kraus a Táňa Veselá. Za výnimočnú knihu z roku 2024 Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 filmovej historičky Petry Hanákovej SFÚ minulý rok získal tvorivú prémiu Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu v oblasti audiovizuálnej teórie a kritiky a Petra Hanáková Cenu filmovej kritiky a publicistiky Klubu filmových novinárov.

SFÚ i v roku 2025 pokračoval v sprístupňovaní domácej filmovej tvorby. Na blu-ray nosičoch vyšlo vlani päť filmov, a to Kým sa skončí táto noc (CS, 1965) Petra Solana, 322 (CS, 1969) Dušana Hanáka, Emília (SK, 2023) Martina Šulíka, Sedím na konári a je mi dobre (CS/NSR, 1989) Juraja Jakubiska a Kangchenjunga (CS, 1981) Jána Piroha, ku ktorému v produkcii SFÚ vznikol v rámci vedecko-výskumného projektu Oral history film o filme Krátke úvahy o horskom filme a pokladnici večného snehu (SK, 2025) Mariána Brázdu. Štyri digitálne reštaurované slovenské filmy vyšli aj na blu-ray nosičoch v zahraničných vydavateľstvách.

V roku 2025 vyšla v belgickom vydavateľstve VIERNULVIER Records limitovaná edícia nové soundtracku k filmu Drak sa vracia. Album zachytáva unikátne živé vystúpenie dvojice Oren Ambarchi a Fredrik Rasten nahrané na festivale Videodroom počas Filmového festivalu v Gente v októbri 2024, kde mala táto nová hudba premiéru spolu s filmovou projekciou.

Predajňa SFÚ Klapka.sk ponúka široký sortiment filmologickej literatúry, CD a DVD nosičov a ďalších filmových materiálov. Z dôvodu krátenia rozpočtu končí v priestoroch na Grösslingovej ulici 43 a v druhej polovici roka 2026 bude predaj produktov situovaný len v Kine Lumière a na e-shope.

 

Nemenej podstatnou činnosťou je zhodnocovanie majetkových práv k slovenským filmom, ktoré copyrightovo spadajú pod SFÚ. V súvislosti s opakovaným krátením rozpočtu zo strany zriaďovateľa sa význam tejto agendy stáva čoraz dôležitejší, pričom výnosy z nej SFÚ využíva predovšetkým na odborné uskladnenie a uchovávanie audiovizuálnych diel a s nimi súvisiacich filmových materiálov. Najdôležitejšie je licencovanie TOP filmov, ktoré sa realizuje formou verejnej obchodnej súťaže. Vlani sa uskutočnili tri výzvy, v ktorých sa úspešne licencovalo 25 filmov do štyroch slovenských televízií. Najviac licencií získal Kanal1 a STVR, ďalej TV Markíza a TV JOJ. Najsledovanejšími filmami z ponuky SFÚ podľa ratingu boli v minulom roku na teritóriu Slovenska na základe údajov spoločnosti PMT, s. r. o. filmy Perinbaba (CS/DE/IT/AT, 1985) Juraja Jakubiska, Soľ nad zlato (CS/DE1982) Martina Hollého, Pacho, hybský zbojník (CS, 1975) Martina Ťapáka a Kráľ Drozdia brada (CS/DE, 1984) Miloslava Luthera. V rebríčku TOP 10 najsledovanejších slovenských filmov za rok 2025 sa umiestnili 4 filmy copyrightovo spadajúcich pod SFÚ. Okrem toho boli uzatvorené aj licenčné zmluvy s Českou televíziou, televíziou CS FILM, pokračovala aj spolupráca s televíziou TA3. SFÚ aj vlani sprístupňovalo filmy formou VoD, napríklad na domácich platformách DAFilms či VOYO, alebo Netflixe (9 filmov), na francúzskom VoD portáli La Cinetek.

Celkovo sa v roku 2025 zrealizovalo obchodné zhodnotenie práv k 111 celovečerným hraným filmom do TV vysielania a k 40 filmom na VoD platformy, spolu 151 filmov.

Základné slovenské filmy archivované v SFÚ predstavujú k 31. 12. 2025 spolu celkovú metráž 4 314 832 metrov (dĺžka jednotlivých diel a fragmentov vyjadrená v metroch filmového materiálu). Celková metráž všetkých druhov filmových materiálov k slovenským dielam, archivovaných v zbierkach a fondoch SFÚ, predstavuje spolu 27 861 101 metrov filmového materiálu na 81 441 kotúčoch.

Spolu bolo za rok 2025 zaevidovaných do zbierok a fondov filmového archívu (FA) ako nové akvizície (archívne prírastky) celkom 339 311 metrov filmových archívnych materiálov.

 TELEVÍZIA

Podiel sledovanosti slovenských vysielateľov medziročne opäť mierne stúpol. V roku 2025 mali Slovenský rozhlas a televízia (STVR) so svojimi kanálmi (Jednotka, Dvojka, Šport a :24) a súkromné televízie TV Markíza, DOMA, DAJTO, Markíza Krimi, Markíza Klasik, TV JOJ, Plus, WAU, Jojko, JOJ 24, JOJ Svet, JOJ Šport a TA3 65,4 % podiel počas celého dňa (64,8 % v roku 2024) a 70,9 % v prime time (70,5 % v roku 2023).

Všetky výsledky v tejto kapitole sa týkajú cieľovej skupiny Ind 12+ hostia a ide o Live + TS0-3 vysielanie, čiže je započítaná aj 3-dňová odložená sledovanosť (time-shift).

V roku 2025 bola lídrom na trhu Markíza. Počas celého dňa s podielom 16,6 % a v prime time (19.00 – 22.00) s podielom 18,8 %.

Sledovanosť jednotlivých staníc, ich najsledovanejšie programy, najsledovanejšie filmy a najsledovanejšie slovenské filmy na televíznych obrazovkách v roku 2025 nájdete v závere tejto kapitoly.

Slovenská televízia a rozhlas (STVR) vznikla transformáciou Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) v zmysle Zákona č. 157/2024 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2024.

STVR je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a túto svoju činnosť vykonáva najmä prostredníctvom organizačných zložiek, ktorými sú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Slovenská televízia v roku 2025 vysielala na kanáloch Jednotka, Dvojka, Šport a :24.

 Jednotka – základom jej programovej služby boli v roku 2025 kinematografické diela, seriálová tvorba zahraničnej a domácej proveniencie, zábava, ale i šport.

Dvojka – jej vysielanie bolo zamerané na menšinového náročného diváka a špecifické cieľové skupiny, na regióny Slovenska a na národnostné menšiny.

:24 – jej vysielanie celodenne spravodajsky pokrýva témy z domova i zo sveta, ktoré sú doplnené o publicistické, dokumentárne, vzdelávacie, diskusné a iné relácie. Vysielanie sa spustilo 28. februára 2022.

Šport – športová televízia vysielajúca 24 hodín denne, programy ako priame prenosy, športové spravodajstvo, magazíny o zdravom životnom štýle aj archívne materiály. Vysielanie sa spustilo 20. decembra 2021.

V posledných rokoch verejnoprávne médiá prehrávajú boj o práva na vysielanie najväčších športových udalostí. Kým kedysi súťažili medzi sebou televízne stanice, dnes už rozhodujú bankové účty nadnárodných korporácií.

Slovenská televízia a rozhlas bola koproducentom 11 celovečerných filmov pre kiná, teda 30,6 % produkcie v roku 2025 (13 / 28,3 %) v roku 2024). Z toho 4 hraných (6 v roku 2024) – Karavan (CZ/SK/IT, 2025, r. Zuzana Kirchnerová), Perla (AT/SK, 2025, r. Alexandra Makarová), Potopa (SK/CZ/PL/BE, 2025, r. Martin Gonda) Tichá pošta (CZ/SK/RS, 2025, r. Ján Sebechlebský)

5 dokumentárnych (6 v roku 2024) – AKCIA MONACO (SK/CZ/FR, 2025, r. Dušan Trančík), Hlas lesa (SK/CZ, 2025, r. Zuzana Piussi), Letopis (SK/CZ, 2025, r. Martin Kollar), Neplatené voľno (SK/CZ/DE, 2025, r. Paula Ďurinová) a Zóny nikoho (SK/CZ, 2025, r. Viera Čákanyová, Lucia Kašová, Barbora Sliepková)

a dvoch animovaných (1 v roku 2024) – Príbehy z čarovnej záhrady (SK/CZ/SI/FR, 2025, r. David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec) a Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne (SK/SI/CZ, 2025, r. Katarína Kerekesová).

V oblasti animovanej tvorby v roku 2025 vznikli aj epizódy animovaného seriálu Lesná päťka (SK, 2025) s názvami Drahokamy (r. Andrej Gregorčok), Prameň (r. Andrej Gregorčok), Rytier Emil (r. Ivana Šebestová) a To bolo dávno (r. Timotej Lukovič),

V rámci vlastnej dramatickej tvorby v roku 2025 vyrobila STVR v koprodukcii s Českou televíziou vianočné rozprávky Čáry-máry (SK/CZ, 2025, r. Tomáš Jančo) – pôvodná vianočná rozprávka o sile lásky a odvahe konať správne a Záhada strašidelného zámku (CZ/SK/DE, 2025, r. Ivo Macharáček) – pôvodná vianočná rozprávka odohrávajúca sa na zámku Strašperk, ktorý je preslávený svojimi strašidelnými prehliadkami. V druhom prípade bol koproducentom aj nemecký verejnoprávny detský televízny kanál KiKA.

V oblasti dokumentárnej tvorby v roku 2025 STVR vyrobila alebo koprodukovala niekoľko dlhometrážnych (52 minút a viac) titulov: Každý potrebuje svoj kmeň (SK, 2025, r. Pavol Barabáš), 12-dielny dokumentárny cyklus Textári (SK, 2025, r. Peter Pokorný) s časťami Kamil Peteraj – Leť, aj keď nevyhráš, Boris Filan – Neviem byť sám, Ľuboš Zeman – Na rozhraní, Martin Sarvaš – Svet sa na nás díva, Ján Štrasser – Tá tvár v zrkadle je moja, Milan Lasica – Kde sa mojej duši uľaví?, Peter Uličný – Básnik v maske textára, Daniel Hevier – Ľudia nie sú zlí, Jozef Urban – Sám ako Boh, Vlado Krausz – Skrytý do básní, Na počiatku bolo slovo a Nová vlna; dokumentárny portrét Zity Furkovej Zita (SK, 2025, r. Juraj Nvota) zo série Herečky; epizódy Michal Kováč (SK, 2025, r. Robert Kirchhoff), Rudolf Schuster (SK, 2025, r. Branislav Špaček), Ivan Gašparovič (SK, 2025, r. Zuzana Piussi) a Andrej Kiska (SK, 2025, r. Mário Homolka) z cyklu Prezidenti;

stredometrážnych (26 – 52 minút) titulov – napríklad hudobné dokumenty z cyklu DNA popu (SK, 2025, r. Peter Kováčik) – IMT Smile a No Name; 10 častí cyklu o hudobnej kultúre Slovenska naprieč storočiam Klasika s Ľubicou Čekovskou (SK, 2025, r. Tomáš Kaminský) – Stará hudba, Opereta, Balet, Opera I, Opera II, Jazz, Symfonická hudba, Komorná hudba, Muzikál a Filmová hudba; štvordielny dokumentárny seriál o karpatskej divočine a fungovaní tohto úžasného ekosystému Život v Karpatoch (SK, 2025, r. Erik Baláž) s časťami Jar, Leto, Jeseň a Zima; časti Milan Lasica a Tomáš Janovic zo seriálu o nežijúcich osobnostiach slovenského kultúrneho a spoločenského života Radosť zo života (SK, 2025, r. Martin Šulík); šesť častí – Eva Večerová (r. Dorota Vlnová), Natália Hejková (r. Anton Šulík), Kristína Tormová (r. Monika Mahútová), Juraj Bača (r. Slavomír Zrebný), Yael – Matúš Kolárovský (r. Monika Mahútová) a Kristína Svarinská (r. Emília Ondriašová) – z dokumentárneho cyklu o neľahkých životných situáciách a ľuďoch, o ktorých sa dá oprieť Opri sa o mňa (SK, 2025); 19 častí z dokumentárneho cyklu príbeh jednej diagnózy a cesty k jej uzdraveniu Moja diagnóza (SK, 2025, r. rôzni); 8 častí dokumentárnej série Moje SLOWensko (SK, 2025, r. Peter Kováč) – Fašiangy, Veľká noc, Svätojánska noc, Veselie, Dožinky, Dušičky, Zimný slnovrat a Vianoce; 20 častí kolekcie spravodajských šotov z aktuálnych kalendárnych týždňov pred niekoľkými desaťročiami, ktoré uvádza Milan Antonič, archivár STV Retro noviny (SK, 2025, r. Mário Homolka); dve časti – Migdol a Tell El Retábí z cyklu Slovenskí archeológovia (SK, 2025, r. Jozef Chudík) o pôsobení slovenských archeológov v Egypte a z dlhometrážneho dystopického dokumentárneho filmu o stave životného prostredia na Slovensku v troch dejstvách Zóny nikoho (SK, 2025) vyrobila STVR tri samostatné dokumenty – Trojuholník smrti (r. Lucia Kašová), Rozhovory pri skládke (r. Barbora Sliepková) a Terra.myc (r. Viera Čákanyová)

krátkometrážnych (do 26 minút) titulov – napríklad 16 častí cyklu Encyklopédia slovenských obcí (SK, 2025, r. rôzni); 10 častí dokumentárneho cyklu o súčasných fotografoch Fotka je mŕtva (SK, 2025, r. Soňa Maletz) – Marie Tomanová, Alžbeta Kopisová, Dita Pepe, Vojtěch Veškrna, Tereza Zelenková, Miro Švolík, Robert Tappert, Natália Evelyn Benčičová, Vladimír Birgus a Peter Korček; sedem častí portrétov slovenských osobností GEN.sk (SK, 2025) – Hana Beranová (r. Peter Hledík), Milan Antonič (r. Milan Homolka), Táňa Kusá (r. Adam Hanuljak), Mária Poldaufová (r. Soňa Ferancová), Miroslav Musil (r. Mikuláš Krišpín Iždinský), Stanislav Štepka (r. Juraj Štepka) a Brigita Schmögnerová (r. Peter Hledík); desať častí fragmentov zo života sôch a iných výtvarných diel vo verejnom priestore Monument(k)y (SK, 2025, r. rôzni); 10-dielny serial Na žiguli do Alžírska (SK, 2025, r. Michal Fulier, Jana Bučka Kovalčíková) o deviatich dobrodruhoch, ktorí sa na starých žigulákoch vydávajú na trojtýždňovú expedíciu do Alžírska; štyri časti cyklu NAŠE STOROČIE očami storočných (SK, 2025, r. Soňa Gyarfašová) – Sestrina kresba. Vojna očami Karola Natana Steinera, Kveta Feibigerová: Iba byť človekom, Daniel Lehotský: O sile najstaršieho vojnového veterána a Ján Slávik: Čakanie na päťku; Slovensko vo filme (SK, 2025) genius loci filmových lokácií prostredníctvom svedectiev účastníkov nakrúcania – časti Čierny Balog a Svätý Jur; Slovenský deň kroja – ako zvoní život (SK, 2025, r. Jaroslav Moravčík) – šesť častí dokumentárnej série približujúcej život človeka v jeho tradičnej podobe a odlišnostiach, ktoré vyplývajú z regionálnych daností – Kozárovce, Očová, Pohorelá, Rejdová, Vlachovo a Vysoká pri Morave; tri časti vlastivedy o zabudnutých, no dôležitých svetových lokalitách na Slovensku Svet na Slovensku (2025) – Holivód (r. Dorota Vlnová), Paríž (r. Dorota Vlnová) a Pruské (r. Debora Pastirčáková); séria kreatívnych dokumentov o slovenskom zápise v celosvetovom Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.sk (SK, 2025, r. Ján Sabol)

– Bábkarstvo, Drotárstvo, Gajdy, Horehronský spev, Lipicany, Modrotlač, Sokoliarstvo a Terchovská muzika; dokumentárny serial Ošiaľ (SK, 2025), ktorý skúma ako športové úspechy a ich sprievodné ošiale ovplyvnili slovenskú spoločnosť – MS v hokeji na Slovensku (2011 a 2019), Anastasia Kuzminová, MS 2000 a 2002 v hokeji, Hokejový olympijský bronz 2022, Majstrovstvá sveta a Európy vo futbale, LOH – Zuzana Rehák Štefečeková, Dominika Cibulková, Davis Cup, Fed Cup, Dukla Trenčín, Prievidza – mesto, ktoré žije basketbalom a Spartak Trnava – náboženstvo a futbal a mnoho ďalších.

Spoločnosť 4av.sk v koprodukcii s RTVS/STVR vyše pätnásť rokov vytvára televízny špecializovaný publicistický magazín Kinorama s dvojtýždňovou periodicitou, ktorý pravidelne prináša informácie o dianí v slovenskej audiovízii, prezentuje filmové projekty, prináša rozhovory s tvorcami, reportáže z nakrúcania filmov alebo z filmových podujatí, upozorňuje na zaujímavé nové filmové diela uvádzané do distribúcie alebo na televízne obrazovky. Nezameriava sa len na mainstreamovú kinematografiu, ale informuje aj o artovej, študentskej a amatérskej tvorbe. Až do mája 2025 bola verejnoprávna televízia premiérovým komunikačným kanálom a následne boli nové relácie dopĺňané do archívu. Odvtedy sú relácie dostupné len na webe a sú dopĺňané ďalšími videoreportážami a videorozhovormi.

Spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. prevádzkuje päť televíznych kanálov (Markíza, Doma, Dajto, Markíza Krimi a Markíza Klasik) a tiež stanicu Markíza International, ktorá vysiela v Českej republike.

Markíze patrilo v roku 2025 prvé miesto podľa sledovanosti počas celého dňa aj v prime time. V jej programe mali najväčšie zastúpenie dramatické programy, zábava, ako aj spravodajstvo a publicistika.

V roku 2025 vyrobila Markíza seriály Dunaj, k vašim službám IX. (22 epizód, 60 minút, r. Peter Hoferica, Peter Magát, Peter Kelíšek), Dunaj, k vašim službám X. (22 epizód, 60 minút, r. Peter Hoferica, Peter Magát, Peter Kelíšek), Dunaj, k vašim službám XI. (14 epizód, 60 minút, r. Peter Hoferica, Peter Magát, Peter Kelíšek), Dunaj, k vašim službám XII. (14 epizód, 60 minút, r. Peter Hoferica, Peter Magát, Peter Kelíšek), Dunaj, k vašim službám: Príbeh, ktorý ožil (1 epizóda, 60 minút, r. Jakub Landl), Rodinné prípady (10 epizód, 45 minút, r. Adriana Totiková, Richard Bobek, Viktor Csudai), Sľub I. (110 epizód, 45 minút, r. Vlado Fischer, Matúš Libovič, Miloš Volný), Sľub II. (70 epizód, 45 minút, r. Vlado Fischer, Matúš Libovič, Miloš Volný), V zovretí (12 epizód, 55 minút, r. Matúš Libovič, Peter Hoferica), Vina I. (8 epizód, 50 minút, r. Braňo Mišík), Vina II. (8 epizód, 50 minút, r. Braňo Holiček) a dva vianočné špeciály: Dunaj, k vašim službám – Vianočný špeciál (1 epizóda, 15 minút, r. Peter Hoferica, Peter Magát, Peter Kelíšek) a Sľub – Vianočný špeciál (1 epizóda, 14 minút, r. Vlado Fischer, Matúš Libovič, Miloš Volný).

DOMA – je televízny kanál vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. profilovaný primárne pre divákov preferujúcich obsah so zameraním na emócie, lásku a medziľudské vzťahy. Vysiela od 31. augusta 2009. V jeho programe dominovali romantické seriály a filmy, pričom ponuku obohatili aj premiérové kulinárske relácie a to najlepšie z bohatého archívu pôvodnej tvorby.

DAJTO – je tretí kanál vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.. Ponúka akčné, dobrodružné a adrenalínové filmy a seriály, kultové sitkomy a atraktívne športové podujatia. Jeho vysielanie sa začalo

20. augusta 2012.

Markíza Krimi – je štvrtý kanál vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.. Začal vysielať 6. júna 2022. Jeho programovú ponuku tvoria najmä kriminálne seriály a filmy ale aj atraktívne novinky.

Markíza Klasik – je najmladšia lineárna televízia v portfóliu skupiny Markíza. Začala vysielať 15. júla 2024. Jej cieľovou skupinou sú diváci primárne vo veku od 35 do 64 rokov so zameraním na tzv. televíznu klasiku. Stanica ponúka najmä overené tituly zo zahraničnej produkcie, doplnené o klasickú slovenskú a českú televíznu zábavu. Markíza Klasik vznikla úpravou vysielacej licencie už zrušenej stanice Fooor, ktorá vysielala v roku 2013.

Slovenská produkčná, a.s. je matkou niekoľkých spoločností, ktoré sú držiteľmi licencií televíznych staníc JOJ Group.

JOJ Group je najväčšou multimediálnou spoločnosťou na slovenskom trhu. Vo svojom obchodnom portfóliu má okrem vlastných (9 slovenských a 6 českých) televízií tiež zastupovanie zahraničných staníc na našom trhu (Prima SK, Prima Love SK a Prima Cool SK vysielateľa FTV Prima). Značku JOJ tvoria tiež online weby, spravodajský portál Noviny.sk, mobilná aplikácia TV JOJ a streamovacia platforma JOJ play. JOJ zároveň spája sily s najvýznamnejšími hráčmi na online trhu v oblasti tvorby video obsahu v partnerskej platforme VALETIN, ktorá združuje a ponúka video inventár na viac ako 50 online portáloch.

 TV JOJ je dnes jediná plnoformátová súkromná televízia na Slovensku dostupná pre všetkých divákov. Televízia začala vysielať 2. marca 2002.

V roku 2025 JOJ Group pokračovala v produkcii vlastnej hranej tvorby, ktorej dominovala nová rodinná sága Ranč (SK, 2025, r. Roman Fábian). V danom roku bolo vyrobených celkovo 64 epizód, rozdelených do štyroch sérií: 1. séria (26 častí), 2. séria (6 častí), 3. séria (26 častí) a 4. séria (6 častí). Stabilnou súčasťou produkcie bol seriál z lekárskeho prostredia Nemocnica (SK, 2025, r. Ján Novák), ktorému pribudla

12. séria (16 epizód) a 13. séria (16 epizód).

Žáner kriminálnej a dramatickej tvorby zastupovalo 8 častí nového seriálu Neuer (SK, 2025, r. Michal Kollár), 8-dielny seriál Jednotka Jastrab (SK/HR, 2025, r. Jiří Chlumský) a očakávaná 4-dielna miniséria MIKI (SK, 2025, r. Jakub Kroner). Do portfólia pôvodnej tvorby pribudlo aj 16 častí komediálneho seriálu Miša v Košiciach (SK, 2025, r. Ján Novák) a 26 epizód tretej série improvizačného sitcomu Tomáš a Diana (SK, 2025, r. Michal Vajdička).

Dokumentárnu tvorbu JOJ Group v roku 2025 reprezentovali dva autorské tituly Veroniky Homolovej Tóthovej – dokumentárne filmy Pivnica pod domom č. 38 (SK, 2025) a Večný nepriateľ (SK, 2025).

V segmente lifestylových programov a magazínov vznikla jubilejná 10. séria magazínu Na chalupe (SK, 2025, r. Peter Kaštíl – 32 častí), relácia Nové bývanie vo svojej 19. sérii vyprodukovala 36 epizód (SK, 2025, r. Roman Bunger / Lukáš Kodoň), kým magazín Nová záhrada v rámci 11. série pripravil 24 dielov (SK, 2025, r. Roman Maturkanič). Magazín Miláčikovo pokračoval 8. sériou, z ktorej bolo vyrobených 16 častí (SK, 2025, r. Jana Pirohová).

JOJ Group zároveň vyrába lifestylové programy a magazíny a na dennej báze nespočetné množstvo spravodajských, spravodajsko-publicistických a publicistických či dokumentárnych relácií pre svoje stanice TV JOJ, JOJ 24 a JOJ Svet a zároveň zastrešuje produkciu vlastných video-podcastov.

Významnú časť vlastnej výroby tvoril obsah pre detskú stanicu Jojko. V roku 2025 vznikol nový projekt Mojko a Kajka s 20 časťami (SK, 2025, r. Kristína Tráčová) a 2. séria hudobno-zábavného formátu Šibalstvá zo Spievankova s 9 epizódami (SK, 2025, r. Milan Holečko, Mária Podhradská). Edukatívny segment doplnil cyklus Knihy od Stonožky s 26 časťami (SK, 2025, r. Branislava Hronská) a tradičný denný formát Jojko oslávencom, ktorý v sledovanom roku priniesol 312 krátkych epizód (SK, 2025, r. Branislava Hronská).

JOJ Group bola koproducentom slovenského dlhometrážneho filmu Otec (SK/CZ/PL, 2025, r. Tereza Nvotová) a podporila výrobu (t. j. nebola koproducentom) filmu Zbormajster (Sbormistr, CZ/SK, 2025, r. Ondřej Provazník).

JOJ PLUS – druhý televízny kanál z portfólia JOJ Group vysiela od 5. októbra 2008 a ponúka prevažne filmy.

WAU – tretí kanál z portfólia JOJ Group začal vysielať 15. apríla 2013 a jeho program je zameraný na vysielanie prevažne akvizičných seriálov. Od 2. marca 2026 sa mení na JOJ Krimi. JOJ Group týmto krokom reaguje na vysokú popularitu kriminálnych a detektívnych seriálov a pretransformuje pôvodne žensky zameranú stanicu na kanál orientovaný na napätie, vyšetrovanie a zločiny.

JOJ Group ponúka slovenským divákom až dve televízie s vysielaním programov pre deti v slovenskom jazyku, a to ako jediná mediálna skupina na trhu.

Jojko – od 1. 1. 2020 nahradil kanál RiK. Táto detská stanica ponúka najmladším divákom rozprávky v slovenčine.

Ťuki TV – piaty kanál z portfólia JOJ Group a v poradí druhá televízna stanica pre deti vysiela pre malých divákov od 3 do 10 rokov výlučne v slovenskom jazyku a je dostupná pre zákazníkov len jedného slovenského operátora (Slovak Telekom). Vysiela od 1. júna 2015.

Údaje o podiele na trhu nie sú dostupné.

 JOJ Cinema – šiesty kanál z portfólia JOJ Group začal vysielať 1. júna 2015. Stanica vysiela filmy na základe českej licencie, akvizičný obsah stanice je právne vysporiadaný pre územie Českej aj Slovenskej republiky. Údaje o podiele na trhu nie sú dostupné.

JOJ Family – siedmy kanál z portfólia JOJ Group bola ako jej druhá stanica pôsobiaca v Česku spustená 5. septembra 2016. Je to slovenská multižánrová rodinná televízia určená pre českých divákov a pre Slovákov žijúcich v Česku. Ponúka to najlepšie z pôvodnej programovej ponuky materskej televízie JOJ, akvizičné aj české filmy a seriály.

JOJ Group ešte v roku 2019 rozšírila svoje portfólio v Česku, keď sa stala majiteľom Československej filmovej spoločnosti a jej staníc – po rebrandingu premenovaných na CS Film, CS Mystery, CS Horror a CS History.

JOJ Šport – dvanásta stanica JOJ Group odštartovala svoje vysielanie 6. októbra 2021. Vysiela 24 hodín denne priame prenosy, športové spravodajstvo a publicistiku.

JOJ 24 – trinásty kanál z portfólia JOJ Group začal vysielať 2. októbra 2022. Program tvorí na 80 % spravodajstvo a 20 % publicistika.

JOJ Svet – štrnásta stanica JOJ Group odštartovala svoje vysielanie 15. augusta 2023 a na trh prináša výber nielen akvizičných, ale aj pôvodných slovenských a partnerských medzinárodných dokumentov v slovenskom jazyku.

JOJ Šport 2 – pätnásta stanica JOJ Group odštartovala svoje vysielanie 21. januára 2025.

V posledných rokoch dochádza k postupnému vypínaniu českých televíznych staníc u slovenských operátorov. Niektoré z nich sú nahrádzané slovenskými verziami.

Z ponuky viacerých slovenských TV služieb vypadli od 1. októbra 2025 dva programy Českej televízie – ČT:D a ČT art.

Žiadosti českých vysielateľov o vypnutie rieši aj Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie (SAKT), ktorá zastupuje na našom trhu operátorov rôznych veľkostí. Združuje viac ako sto operátorov a zastrešuje viac ako jeden milión predplatiteľov. Súčasťou asociácie sú aj operátori Telekom, Orange, Antik, Digi Slovakia, Satro, DSi Data či ďalší členovia.

Prima SK – je od 27. mája 2024 nový názov stanice Prima Plus – kanál skupiny FTV Prima, ktorého vysielanie je smerované na územie Slovenska. Prima Plus začala vysielať na Slovensku 23. januára 2017. Program je zostavený hlavne z vlastnej tvorby televízie Prima – seriálov, spravodajských relácií, zábavných show, kulinárskych či hobby programov.

Prima COOL SK – slovenská verzia českej stanice Prima COOL začala vysielať 27. mája 2024.

Prima LOVE SK –slovenská verzia českej stanice Prima Love začala vysielať 1. novembra 2024.

Nova International – ôsmy kanál TV Nova určený pre vysielanie v zahraničí. Vysielanie začalo 1. februára 2016. Kanál je zameraný na vlastné programy TV Nova, ktoré majú vysielacie práva na Slovensku.

Film+ (https://filmplustv.cz) – česká televízna stanica luxemburskej skupiny RTL Group, ktorá prevádzkuje niekoľko tematických staníc v regióne strednej a východnej Európy. Je zameraná na filmy a vysiela 24 hodín denne. Kanál je dostupný u väčšiny káblových spoločností a satelitných platforiem. Od 15. septembra 2003 vysiela na Slovensku, v Česku, Srbsku, Rumunsku, Chorvátsku a Maďarsku.

Minimax (www.minimaxcz.tv) – stredoeurópska televízna stanica prevádzkovaná spoločnosťou Chello (predtým Minimax Media). Je zameraná na detské animované seriály. Na Slovensku vysiela od roku 2003. Najprv vysielala len od 6.00 do 20.00 a od 31. 12. 2015 predĺžila svoje vysielanie na 24 hodín denne.

 Údaje o podiele na trhu nie sú dostupné.

Senzi TV – slovenská hudobná televízna stanica a pôvodne štvrtá stanica JOJ Group. Bola spustená septembra 2013. SENZI, a. s. ako servisná spoločnosť stanice bola odpredaná 10. októbra 2015 spoločnosti Nunez NFE. Stanica zmenila vysielateľa z MAC TV s.r.o. na McBoxs d.o.o. v roku 2016 a bola premiestnená zo skupiny JOJ Group do skupiny music box tv. Prináša hudobnú produkciu mnohých žánrov, primárne známe „repete“ hity, dychovku, revival music, folk, ale aj balkánske či trampské hity, ale aj svadobné piesne a iné.

TA3 (www.ta3.com/) je spravodajská televízia, ktorá ponúka divákom komplexný spravodajský a informačný servis o dianí doma i v zahraničí. Jej signál je na Slovensku šírený prostredníctvom väčšiny káblových rozvodov a prostredníctvom satelitu pokrýva celé územie. Vysiela od 23. septembra 2001 (prvé mimoriadne vysielanie bolo uskutočnené 11. septembra. 2001)

Televízia Lux (www.tvlux.sk) je katolíckou televíziou, ktorá je výsledkom spolupráce Konferencie biskupov Slovenska a LUX communication. Ponúka program v súlade s náukou a životom Katolíckej cirkvi. Jej cieľom je prinášať ľuďom možnosť poznávania a posilnenia sa vo viere, z ktorej môžu čerpať silu do prežívania každodenného života. Vysiela od 4. mája 2008.

Údaje o podiele na trhu nie sú dostupné.

TV8 (Televízia Osem – www.tv8.sk) – interaktívna televízia zameraná na zdravý životný štýl, každodenný život, tradície a ezoteriku vysiela od 1. februára 2010. Program je šírený prostredníctvom satelitu, káblových operátorov a internetového streamu.

Údaje o podiele na trhu nie sú dostupné.

Kanál Film Europe (www.filmeurope.cz/sk/tv) – prémiový filmový televízny kanál výhradne s európskou filmovou produkciou. Od 17. novembra 2011 vysiela najlepšie filmy z 50 európskych krajín 24 hodín denne bez reklám.

Údaje o podiele na trhu nie sú dostupné.

Kanál Film Europe+ (www.filmeurope.cz/sk/tv) – nahradil 4. mája 2020 dvojkanál Československo HD a Be2Can HD prevádzkovateľa Film Europe.

Údaje o podiele na trhu nie sú dostupné.

 Ocenenia

Do posledného ročníka národných filmových cien Slnko v sieti 2025 boli v kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál prihlásené diela:

Bora (CZ/SK, 2025, r. Zuzana Marianková, Marek Najbrt) – premiéra 13. 6. 2025 – 6-dielny TV seriál

Čáry-máry (SK/CZ, 2025, r. Tomáš Jančo) – premiéra 24. 12. 2025 – rozprávka

MIKI (SK/CZ, 2025, r. Jakub Kroner) – premiéra 14. 9. 2025 – 4-dielna TV miniséria Moloch (CZ/SK/UA, 2025, r. Lukáš Hanulák) – premiéra 27. 5. 2025 – 3-dielna TV miniséria Najvyšší čas (SK, 2024, r. Lukáš Zednikovič) – premiéra 1. 1. 2025 – 12-dielny TV seriál Neuer (SK, 2025, r. Michal Kollár) – premiéra 14. 9. 2025 – 8-dielna TV miniséria

Večne mladí (SK/CZ, 2024, r. Jan Hřebejk) – premiéra 3. 1. 2025 – 8-dielny TV seriál

 Medzi tri nominované diela sa dostali MIKI, Moloch a Neuer a Slnko v sieti v kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál získala miniséra Moloch.

21. 9. 2025 boli udelené 36. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2024. V televíznych kategóriách získali Ceny Igric za televíznu dramatickú tvorbu Scarlett Čanakyová za scenár pôvodnej televíznej série Čas nádejí (SK, 2024, r. Ján Sebechlebský), za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu Daniela Meressa Rusnoková za réžiu filmu Šedá zóna (SK, 2024), za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Rebeka Polákova za postavu Sáry vo filme Nikto ma nemá rád (CZ/SK, 2024, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb), za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele František Kovár za postavu mastičkára Ferka vo filme Čarovné jablko (SK/CZ, 2024, r. Jakub Machala) a za postavu otca vo filme Spiaci účet (SK/CZ, 2024, r. Miloslav Luther).

 Tvorivé prémie získali:

Csaba Molnár za televíznu dramatickú tvorbu za réžiu televízneho seriálu Pressburg (SK, 2024), Alexandra Borbély za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele za stvárnenie hlavnej postavy Mariky vo filme Ema a smrtihlav (SK/CZ, 2024, r. Iveta Grófová) a Eva Mores za rolu Martiny vo filme Hore je nebo, v doline som ja (SK/CZ, 2024, r. Katarína Gramatová), Milan Ondrík za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele za postavu Dušana, kapitána Hlinkovej gardy, vo filme Ema a smrtihlav a Attila Matusek za postavu Attilu v televíznom seriáli Pressburg, Michaela Zakuťanská za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu za scenár filmu Kavej (SK, 2024, r. Lukáš Zednikovič), Jaro Vojtek za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu za réžiu filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti (SK, 2024).

Zvláštne uznanie producentovi získali Attila Forgács, Lucia Molnár Satinská, Csaba Molnár, Helena Osvaldová (producenti televíznej série Pressburg) za spojenie umeleckej vízie, manažérskej profesionality, odvahy a schopnosti pretaviť náročný projekt do podoby úspešného a hodnotného televízneho seriálu Pressburg.

Cenu Jána Fajnora určenú mladým tvorcom do 35 rokov získala Hannah Dale za hranú filmovú a televíznu tvorbu za réžiu filmu Tak zajtra (SK, 2024) a Rebeka Bizubová za dokumentárnu filmovú a televíznu tvorbu za réžiu filmu Spoveď (SK, 2024).

1. decembra 2025 boli v Kine Lumière v Bratislave udelené výročné ceny Asociácie slovenských kameramanov (ASK) za filmy nakrútené v roku Na cenu KAMERA 2025 v kategórii Cena za televízny seriál boli nominovaní Dušan Husár za Adikts (CZ, 2024, r. Adam Sedlák), Veronika Donutková za Moloch (CZ/SK/UA, 2025, r. Lukáš Hanulák) a Maroš Žilinčan za 2. sériu The Ex Wife (Bývalá manželka, GB, 2025, r. Paul Walker). Ocenenie získal Lukáš Hanulák za seriál Moloch.

Ocenenie za celoživotné dielo získal Jozef Hardoš – kameraman, profesor a člen ASK, ktorý je významnou osobnosťou slovenského filmu. Svedčí o tom nie len jeho rozsiahla filmografia – ako kameraman je autorom stoviek audiovizuálnych diel, ale aj jeho pôsobenie na FTF VŠMU, kde ako pedagóg pomohol vychovať nové generácie kameramanov a kameramaniek.

PRÁVA O STAVE SLOVENSKEJ AUDIOVÍZIE V ROKU 2025

Vydal: Creative Europe Desk Slovensko – Slovenský filmový ústav

Zostavil: Miro Ulman a Vladimír Štric

Preklad anglickej verzie: Ivana Musilová

Redakcia: Vladimír Štric, Veronika Paštéková

Kontakt:.,Creative Europe Desk Slovensko Grösslingová 32

811 09 Bratislava

Tel.: +421–2–5263 6935

E–mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. www.cedslovakia.eu