Tvorba francúzskeho režiséra Jeana - Françoisa Richeta nie je pre naše publikum neznáma. Už za svoju prvotinu Miesto činu bol nominovaný na Cézara. Skutočný úspech však prišiel až s filmom Prepadnutie 13. okrsku a potom vraj s najdrahším dvojdielnym francúzskym filmom o gangsterovi Mesrineovi Verejný nepriateľ č. 1 a Verejný nepriateľ č.2: Epilóg. Veľkú hereckú príležitosť dostal v oboch dieloch Vincent Cassel a režisér za oba filmy získal Césara. Majster napätia a akčných filmov sa nezaprel ani vo svojom najnovšom diele na Slovensku nazvanom Myday, známejšom však pod názvom Plane.

V ten večer dostal za úlohu priviezť na party šéfa filmového štúdia Kinescope slona. Aj keď predpokladal, že mu na to bude stačiť dodávka na prevoz koní, že ho cestou nezastaví policajt vyžadujúci povolenie k prevozu, ktoré nemá, auto sa naozaj zvládne „vyšplhať“ do strmého kopca pred producentovým obydlím, a že slon nebude mať práve tráviace problémy z toho menej atraktívneho konca... Čo Manny Torres (Diego Calva) sľúbil, to splní. Všetky hroziace spory s dotknutými osobami a problematické situácie hravo vyriešil korupčnou otázkou: „Chcete sa k nám na party pridať?“

Belgický režisér Felix van Groeningen patrí už vyše dekády medzi relatívne kultových európskych nezávislých režisérov. Výraznejšie sa presadil dramédiou Smoliari z roku 2009, príbehom o veselej flámskej rodinke s prvkami sociálnej drámy, ale najmä o konzumácii veľkého množstva alkoholu. Ešte viac zarezonovala hudobná dráma Prerušený kruh (2012), príbeh o láske dvoch slobodomyseľných ľudí, ktorých dcérka trpí nevyliečiteľnou chorobou. Belgica (2016) známa aj z našich kín prenáša do názvu filmu meno belgického vychýreného nočného klubu a ukazuje cestu dvoch bratov za úspechom. Úspechy Groeningena v Európe, samozrejme, nenechali chladných ani amerických producentov a tí ho najali na nakrútenie životopisnej drámy s hviezdnym obsadením Krásny chlapec, Belgičan režíroval pred kamerou dvojicu Steve Carrell a Timothée Chalamet.

O tom, že sa v dnešnej dobe horory tešia popularite, môže svedčiť nielen ich dobrá návštevnosť a (čo je dôležitejšie) návratnosť financií, ale aj skutočnosť, že v príleve rôznorodých kino-noviniek sa vždy nájde čosi aj pre milovníkov tohto strach naháňajúceho žánra. Veľké množstvo hororov v kinosálach však utvrdzuje diváka v tom, že len máloktorý horor dnes prichádza s originálnou témou či novátorským prevedením. Už po tom, čo mali diváci možnosť vidieť trailer k novému filmu novozélandského režiséra Gerarda Johnstona, bolo zrejmé, že M3GAN nebude ťažiť z originálneho a neošúchaného nápadu a predostrie pred nás ďalšiu z vraždiacich hračiek a la Chucky. Ostávalo však dúfať, že film prinesie do technologického podžánra čosi nové, čosi s potenciálom zaujať aj predstaviteľov mladšej generácie, a treba povedať, že sa mu aj z veľkej časti podarilo.

Dziga Vertov (Denis Arkadevič Kaufman) patril spoločne s režisérmi Sergejom Ejzenštejnom, Vševolodom Pudovkinom alebo Alexandrom Dovženkom k vrcholným predstaviteľom tzv. Sovietskej montážnej školy 20. rokov minulého storočia. Išlo o relatívne divácky najprístupnejší avantgardný, respektíve experimentálny kinematografický smer, pretože jeho primárnou úlohou bolo šíriť ideológiu komunistickej strany. Táto ideológia obsahovala, aspoň navonok, rovnú spoločnosť, či zamestnanosť pre všetkých občanov. Za všetko hovorí aj Leninov výrok o tom, že film je najdôležitejšie umenie. Podobne, ako jeho kolegovia, po odoznení popularity tohto hnutia a nástupe socialistického realizmu od tridsiatych rokov musel svoje experimentálne prvky výraznejšie obmedziť. V roku 1919 vydal dôležitý manifest sovietskej montážnej školy s názvom Kino oko, v ktorom odmietal hercov, naratívne zápletky, zásahy štúdií a vyzdvihoval poctivosť dokumentu.

Britský režisér Guy Ritchie zaujal na prelome milénií vtipnými, ale i drsnými kriminálnymi filmami, ktoré boli v slovenskej distribúcii uvádzané pod názvami Zbaľ prachy a vypadni a Podfu(c)k. Napriek nešťastným prekladom však zostali tieto filmy aj v našich končinách obľúbenými kultovkami, pričom Ritchie sa postupne preorientoval k akčnejším žánrom a ponúkol modernú verziu príbehov Sherlocka Holmesa či akčný špionážny film Krycie meno U.N.C.L.E. Pod kategóriu akčného špionážneho filmu s odľahčenými komickými momentami by sme mohli zaradiť aj jeho najnovší počin Fortunova hra, v ktorej siahol Ritchie opäť po svojom obľúbenom hercovi Jasonovi Stathamovi. Ten vo filme predstavuje typ drsného, ale i vynachádzavého Orsona Fortunu, akéhosi priamočiarejšieho Jamesa Bonda, ktorý sa však na rozdiel od svojho kolegu nepúšťa do milostných románikov ani nepadá do náručí nebezpečných žien. Zdá sa, že pri svojom plnom nasadení nemá na podobné záležitosti čas.

Je to už šesť mesiacov, čo jeho milovaná žena Sonya (v retrospektívach z mladosti Rachel Keller) zomrela. Šesťdesiatročný Otto Anderson (Tom Hanks), bezdetný a aktuálne už aj bez práce, žije na predmestí Pittsburghu a svoje dni trávi tým, že v rámci svojej komunity kontroluje všetko, čo sa dá. Dali ste pri separácií odpadu omylom plechovku do kontajnera s plastom, či zaparkovali svoj bicykel mimo vyhradeného stojanu? Buďte si istý, že si vás podá. Váš pes sa niekomu vymočil na trávnik? Cvičíte na ulici v obtiahnutom krikľavom oblečení ako podľa jeho slov „rumunská gymnastka“? Ajajáj... Tak Otto si práve kúpil dostatočne pevný háčik na stenu a 180 centimetrové lano, o ktorého cenu sa, samozrejme, nezabudol hneď pekne zostra pohádať so zamestnancami železiarstva. Skôr, než sa však ako diváci dozvieme, načo konkrétne ho chcel použiť, Ottove plány naruší prítomnosť úplne novej rodiny v susedstve...