Marvelovská mašinéria pokračuje i naďalej vo svojej zdanlivej dominancii, ktorú malo potvrdiť aj tretie dobrodružstvo Scotta Langa alias Ant-Mana. To dostalo názov Ant-Man a Wasp: Quantumania, no až prekvapivo vlažné prijatie, ktoré nebýva u tohto štúdia zvykom, naznačilo, že tentokrát je možno lepšie držať očakávania na uzde. Ako je to teda naozaj?

Po obrovskom úspechu televízneho seriálu Horná dolná na TV Markíza, seriálu Hranica na TV JOJ a dvoch minuloročných filmových premiérach Vitaj brate a Čierne na bielom koni je zjavné, že sa u nás formuje model komediálnej satiry, ktorej diagnóza a anamnéza je dôležitá a užitočná, lebo odkrýva mnoho z toho, čo sa v slovenskej kolektívnej psyché odohráva, alebo vlastne tiež neodohráva. Keďže priestor pre hlbší ponor do týchto bažín je obmedzený, pokúsim sa len tak letmo.

Stretli sa na party, kde on bol len nenápadným barmanom nevyčnievajúcim z radu a ona oslavovala odlúčenie od svojho snáď už čoskoro bývalého manžela. Vyslovil vtedy pár slov, ktoré mali pre ňu prekvapivo motivačné účinky. Akoby ju veľmi dobre poznal, napriek tomu, že sa javil byť len ďalším jednorazovým, anonymným zamestnancom. Mike Lane (Channing Tatum) pred nedávnom prišiel o svoju vysnívanú nábytkársku firmu. So svojimi niekdajšími kamarátmi a kolegami z brandže „mužských zabávačov“, ako si sami hovoria, už nebol celé roky. Napriek tomu sa medzi hosťami Maxandry Mendozovej (Salma Hayek) nájde niekto, kto Mikeov nespochybniteľný talent mal tú česť spoznať. A možno s letmým odporúčaním aj motivovať aktuálne zdrvenú, pred životom unikajúcu, za iných okolností však veľmi temperamentnú Hispánku k tomu, aby Mikea požiadala o jeho posledný tanec...

Zrodenie národa D. W. Griffitha je dielom skutočne epických rozmerov. Veľkofilm, revolučné dielo kinematografie, ktorá bola v roku 1915 ešte v podstate v plienkach. Zároveň predstavuje ohavný testament doby v implementovaní tých najhorších rasistických klišé. Obrovský úspech, proti ktorému viac než oprávnené protesty afroamerickej asociácie NAACP, mohli urobiť len málo. Film, ktorý Americký filmový inštitút odstránil v nedávnej aktualizácii svojho zoznamu stovky najvýznamnejších amerických filmov, aby ho nahradil Griffithovým, kedysi oveľa menej úspešným, eposom z ľudských dejín „Intolerancia“.

Režisérka filmu Korzet Marie Kreutzer vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na viedeňskej filmovej akadémii. Jej prvým celovečerným debutom bola snímka Bez otca (Zvláštne uznanie poroty za najlepší debut na Berlinale), ešte väčší úspech však zožala s filmom Slečna a získala zaň Zlatého leoparda na festivale v Locarne. Známa je aj jej komédia To nás teda dostalo. Režisérku najviac zaujímajú vzťahy, a to je okrem iného aj hlavnou témou filmu o zaujímavej a komplikovanej osobnosti rakúskej cisárovnej Alžbete Bavorskej, známej ako Sissi. Všetci si okamžite spomenirmr na pôvabnú Romy Schneider, ktorá sa touto úlohou zapísala do dejín. Nebol to dokonalý film, ale Romy bola tak očarujúca, že všetky chyby sa prehliadli.

Americký režisér indického pôvodu M. Night Shyamalan písal po väčšinu svojej kariéry filmy podľa vlastných scenárov. Vždy obsahovali nadprirodzené prvky a sú zaraďované do žánrov horor, sci-fi, prípadne fantasy. Nájdu sa aj výnimky, ako napríklad found footage The Visit, kde sa scenár zaobišiel bez fantazijného motívu. Jeho posledné dva filmy, Old a Niekto klope na dvere však vznikli už ako adaptácie, a to nie príliš známych literárnych predlôh. V oboch prípadoch je podľa filmového výsledku zrejmé, čím Shyamalana predlohy ohúrili. Opäť sa ocitáme na pôde plnej nadprirodzených úkazov bez racionálneho vysvetlenia a opäť musia na reagovať obyčajní ľudia.

Celé roky boli najlepšími priateľmi. Každý deň o druhej popoludní Pádraic Súilleabháin (Colin Farrell) zaklopal Colmovi Dohertymu (Brendan Gleeson) na dvere jeho domčeka na pobreží, aby ho vyzdvihol na nadchádzajúcu návštevu miestnej krčmy a zdanlivo konštruktívnu konverzáciu pri pive. Lenže dňa 1. apríla 1923 sa situácia náhle zmenila. Pádraic klopal, no kamarát nie a nie reagovať. Dokonca nahliadol oknom dnu, kde uvidel Colma v tichom zadumaní fajčiť a chladne ignorovať jeho prítomnosť. Nepohádali sme sa? premýšľa Pádraic a odchádza do krčmy v očakávaní, že si to snáď Colm rozmyslí a príde za ním neskôr. „Asi ťa už nemá rád,“ doberá si svojho brata ďalšia obyvateľka ich rodičovského domu, inteligentná, no napriek svojmu veku stále nevydatá knihomoľka Siobhán (Kerry Condon).

Najzaujímavejšou okolnosťou, alebo súvislosťou, sprevádzajúcou vstup filmu Slúžka do aktuálneho slovenského kontextu, je vykročenie z tematického stereotypu dramatizovaných sociálnych a vlastne i politických výkrikov a deklamácií. Prichádza s novou optikou a len ťažko by sme hľadali nejaké podobnosti a príbuznosti toho, čo sme už videli, popísali a posúdili. Ukazuje sa opäť, že polozabudnutá vzájomná literárna a filmová spolupráca má výrazné odpodstatnenie a dokáže určovať cestu, ktorá môže niekam viesť, čosi svieže hľadať i nachádzať.

S fínskymi horormi a thrillermi nemáme nejakú výraznejšiu divácku skúsenosť, ale dôslednejšie hľadanie žánrovej stopy ukáže vcelku kompaktnú tradíciu. Na mape sa celkom iste objaví film Sauna z roku 2008 režiséra Annti- Jussi Annilu, príbeh dvoch bratov a ich putovanie za odpustením do nebezpečných severských bažín. Asi najznámejším fínskym „hororografom“ je však Tanneli Mustonen, autor filmu Jazero (2016) a najnovšie Dvojča (2022).

Milostné romániky slávnych ľudí sú obľúbenou filmovou disciplínou a škandinávski tvorcovia sa k nim obracajú so záujmom. Z dánskeho repertoáru, zameraného na pozoruhodné postavy literárneho sveta sme videli nedávno Dohodu (2021) Bille Augusta, pojednávajúcu o vzťahu spisovateľky Karen Blixenovej k mladému básnikovi Thorkildovi Bjornvigovi, alebo fínsky film Tove (2020) Zary Bergroth o výtvarníčke a spisovateľke Tove Janssonovej, autorke nezabudnuteľných rozprávkových postavičiek muminkov. Švédi nakrútili film o Astrid Lindgrenovej (Zrodila sa Astrid, 2018) a známy je i trojdielny seriál Selma (2008), mapujúci život nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Selmy Lagerlofovej. Podľa všetkého platí, že zložité životné osudy a kvalitná literatúra nejako súvisia.