Zrodenie národa D. W. Griffitha je dielom skutočne epických rozmerov. Veľkofilm, revolučné dielo kinematografie, ktorá bola v roku 1915 ešte v podstate v plienkach. Zároveň predstavuje ohavný testament doby v implementovaní tých najhorších rasistických klišé. Obrovský úspech, proti ktorému viac než oprávnené protesty afroamerickej asociácie NAACP, mohli urobiť len málo. Film, ktorý Americký filmový inštitút odstránil v nedávnej aktualizácii svojho zoznamu stovky najvýznamnejších amerických filmov, aby ho nahradil Griffithovým, kedysi oveľa menej úspešným, eposom z ľudských dejín „Intolerancia“.

Zrodenie národa rozpráva o americkej občianskej vojne. V podstate dvojdielny film nakrútený podľa románu Thomasa Dixona The Clansman (1905) na začiatku uvádza, že novému umeniu musí byť umožnené ukázať strasti človeka so všetkou jasnosťou, ako to urobili Biblia a Shakespeare pre literatúru. História konfliktu medzi Severom a Juhom sa odráža v rozprávaní o dvoch rodinách. Dvaja bratia, Phil a Ted Stonemanovci, navštívia svojich priateľov v Piemonte v Južnej Karolíne: rodinu Cameronovcov. Na toto priateľstvo má negatívny dôsledok občianska vojna, pretože Stonemanovci a Cameroni sa ocitajú v opačných táboroch. Dôsledky vojny v ich životoch sú zobrazené v súvislosti s významnými historickými udalosťami, ako je vývoj samotnej občianskej vojny, Lincolnov atentát a zrod Ku Klux Klanu. Spor medzi severnými a južnými štátmi, národný konflikt s politickými a vojenskými súvislosťami, ktoré ho tvoria, je prezentovaný v širokom zmysle. Diváci spoznajú dve rodiny ako predstaviteľov dvoch „strán“ tejto občianskej vojny.

Ku-klux-klan bol oficiálne zakázaný v roku 1870, no odvtedy bol schopný neoficiálne pokračovať vo svojich nelegálnych aktivitách bez akýchkoľvek zmien. Pri uvedení filmu preto existovali isté obavy, že by mohol podporovať tieto nelegálne organizácie. Napriek tomu sa film stal masovým úspechom. Černošské postavy (hrané belochmi) Griffith zobrazuje ako neschopné umiernenosti a rozumu, ako násilníkov ohrozujúcich biele ženy, ktoré na poslednú chvíľu zachráni Ku Klux Klan, založený filmovým hrdinom Benom Cameronom. Černosi zneužívajú svoju moc, v parlamente sa správajú ako zvieratá. A potom prijmú ten najhorší zákon, aký si starý beloch dokáže predstaviť: legalizujú manželstvá naprieč rasami.

“Griffith sa naivne domnieval, že jeho film je nekontroverzný a nenapadnuteľný, je pokusom o historickú pravdu".V súvislosti s prevládajúcou náladou verejnosti pri prepuknutí prvej svetovej vojny v Európe jeho chyba spočívala v nezohľadnení, že v roku 1914 ešte nenastal čas na aktualizované politické možnosti, ktoré jeho film napokon sugeroval.

Napriek dávke kontroverzie je Zrodenie národa historicky významným filmom najmä vďaka svojej technickej virtuozite. Griffith s kameramanom Billym Bitzerom využil v tomto filme viacero zaujímavých formálnych prostriedkov v podobe retrospektív, krížového strihu, paralelnej montáže, sugestívne jazdy kamery a rôzneho farbenia jednotlivých scén. Tieto aspekty Griffitha povyšovali and ostatných dobových tvorcov. okrem iného položil základ mnohým dodnes využívaním postupom, napríklad záchrane na poslednú chvíľu. Jednotlivé prostriedky pritom nepôsobia samoúčelne, ale slúžia výsostne cielenému dramatickému účinku, či generovaniu napätia. Diváci sa rozplývali najmä nad početnými, choreograficky prepracovanými bitkami a davovými scénami s množstvom komparzistov. Zrodenie národa je neslávne známe a predsa dôležité dielo. Najveľkolepejší, najdlhší a najzárobkovejší film svojej doby, v ktorom sa Griffithovi podarilo skĺbiť epické, megalomanské a intímne do funkčného vzájomného vzťahu, čo svedčí o jeho nespochybniteľnom talente.

Zrodenie národa (The Birth of a Nation), USA, 1915
Dĺžka: 190 minút (Special Edition: 125 minút)
Réžia: D. W. Griffith
Predloha: Thomas Dixon Jr. (kniha)
Scenár: D. W. Griffith
Kamera: G.W. Bitzer
Hudba: D. W. Griffith, Joseph Carl Breil
Strih: Raoul Walsh, D. W. Griffith, James Smith, Rose Smith
Kostýmy: Clare West
Produkcia: D. W. Griffith
Hrajú: Lillian Gish, Mae Marsh, Henry B. Walthall, Miriam Cooper, Mary Alden, Ralph Lewis, George Siegmann, Walter Long, Robert Harron, Wallace Reid, Joseph Henabery, Elmer Clifton, Spottiswoode Aitken, George Beranger, Donald Crisp, Olga Grey, Elmo Lincoln, John Ford, Erich von Stroheim, Raoul Walsh, Walter Huston, D. W. Griffith, Gibson Gowland, Eugene Pallette, Peggy Cartwright, Monte Blue, Alma Rubens, George Walsh, Jules White, Russell Hicks, Edmund Burns, Bob Burns, Sam De Grasse, Charles Stevens, Howard Gaye, Tom Wilson, Vester Pegg, Josephine Crowell
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 9. februára 2023
Foto: Film Europa