Filmy Miloslava Luthera si s históriou a drámami, ktoré sa na jej pozadí odohrávali, dobre rozumejú. Mnohé z nich odhaľujú zložité situácie zložitej doby a dotýkajú sa konfliktov morálky a postojov, vystavených tlaku okolností. Do tohto rámca je situovaný aj príbeh jeho najnovšieho filmu Spiaci účet. Rozohráva súčasnú dilemu mladých manželov Adama (Richard Autner) a Hely (Dominika Morávková), do ktorej sa premieta tieň z obdobia Slovenského štátu.

Keďže si chcú kúpiť väčší byt, rozhodnú sa zistiť cenu obrazu, dar od Adamových prarodičov. Pri manipulácii z neho vypadne fotka muža v nemeckej uniforme s číslom. Začnú pátrať, ako po pôvode obrazu tak aj po identite muža. Vydá sa s otcom (František Kovár) za jeho tetou Editou (Iva Janžurová) na Moravu. Ona sa vyhovára na sklerózu, ale muža na fotke identifikuje. Všetko však ostáva v tajnosti. Keď otec dostane infarkt, nájde na jeho mobile fotografiu. Ide o Dietricha Willyho, esesáka z Referátu pre židovské záležitosti. Medzitým priateľ Adama a Hely, galerista David (Vladimír Polívka) zistí, že obraz je vzácny a suma, ktorú by zaň dostali vysoká.

Paralelne sledujeme retrospektívnu líniu. Figuruje v nej mladý pár Marika (Veronika Mészarosová) a Jozef (David Uzsák), rodičia otca Javoru. Obaja pracujú v úrade pre arizácie židovského majetku, ktorá sa za Slovenského štátu musí ohýbať podľa politických direktív. A tie sú neúprosné. V úrade sa objaví nemecký oficier Dietrich Willy (Viktor Szabó). Marika mu tlmočí. Dvojica chápe k čomu dochádza, ale sú vo vleku zložitej situácie. Jozef sa stane svedkom útoku Hitlerjungend na židovského chlapca a keď odmietne svedčiť na polícii v prospech Nemcov, preradia ho na prácu v archíve. Ich sused Kamil Jankovský má manželku židovku a snažia sa uplatniť výnimku na zmiešané manželstvá, keď Juci dostane pokyn k odsunu do koncentračného tábora. Žiadajú Mariku, aby sa u Willyho prihovorila a Juci ponúka inkriminovaný obraz ako úplatok. Odmieta ho, ale prosí Willyho o pomoc. Nemec síce sľúbi, ale využije situáciu a znásilní ju. Otehotnie, ale nie je si istá otcovstvom. Manželia Jankovskí nakoniec putujú do transportu obaja. Obraz jej pred odchodom nechajú. Keď sa Willy pri odchode zastaví a nechá jej fotku s číslom účtu vo švajčiarskej banke, Marika ju vloží do obrazu.

Režisér a zároveň i scenárista Luther konštruuje situáciu, kde nič nie je jednoznačné a otázka viny zložitá, navyše zaťažená tajomstvom, ktoré po rokoch rozpletať je ťaživé a otec Javor na vyjavené okolnosti dopláca infarktom. Osud obrazu a všetky okolnosti, ktoré ho sprevádzali sa vyjasnia. Pred Adamom a jeho ženou stojí rozhodnutie, čo je a čo nie je správne.

Historik Ivan Kamenec vo svojej knihe Po stopách tragédie (Archa, 1991) píše, že domáca historiografia sa s problémom židovských občanov z obdobia 1938-1939 zaoberala skôr sporadicky, okrajovo a povrchne. Likvidácia viac ako 70 000 ľudí,obetí riešenia židovskej otázky na Slovensku, permanentne vo vedomí slovenskej spoločnosti rezonuje, je živá, citlivá a vykladá sa často protirečivo a povrchne. Dočítame sa v nej, že arizácia sa chápala predovšetkým ako nacionalizácia – slovakizovanie. V časopise Slovák sa písalo: „je načase, aby Slováci zbohatli.“

Adam má na svojej ceste za pravdou spočiatku jasno a bezohľadne predhadzuje svoje podozrenia otcovi. O osudoch rodiny sa doma nehovorilo. I otec Javora sa podrobnosti dozvedá až ex post, od tety Edity. Tej sestra, Marika, svoje tajomstvo zverila a jeho tragika vychádza na povrch až pol storočia po vojne. Paušálne súradnice všetkého, čo sa udialo, nahrádza ľudský príbeh v celej svojej zložitosti. Jozef a Marika zrejme pracujú na Ústrednom hospodárskom úrade, ktorý mal arizácie na starosti. Zostavovali napríklad zoznamy arizátorov a zaoberali sa realizáciou celého procesu. Marika potrebovala na túto prácu protekciu, lebo inak by podľa vlastných slov skončila na pošte. Až vlastná skúsenosť s realitou, im postupne otvára oči. Do akej miery bolo vtedy možné realisticky odčítať charakter a smerovanie celej historickej situácie, ktorej asistovali ako výkonní úradníci, je otázne. Ako vidí Miloslav Luther podmienky dôležité pre tento druh slepoty? Je spôsobená len ich mladosťou, neskúsenosťou a naivitou, alebo boli účinky protižidovskej propagandy, spojenejs tradičným slovenským antisemitizmom, také silné a pôsobivé, že ich dvojica nemala šancu rozoznať? Neschopnosť vidieť a hodnotiť evidentné zlo je ostatne veľká téma a zaslúžila by si väčšiu pozornosť.

V úvode filmu sa spomína meno Dietera Wislicenyho, ktorý zrejme inšpiroval postavu Dietricha Willyho. Do Bratislavy pricestoval v auguste 1940 ako poradca pri uplatňovaní protižidovských zákonov. Po vojne bol v súdnom procese obvinený za spoluúčasť na deportácii židov a 4. mája 1948 popravený. Je to zaujímavá postava, posiela do plynu tisíce ľudí a zároveň odopiera Marike pomoc pri interrupcii. Tvrdí, že by šlo o vraždu. Na jednej strane uhladený, elegantný gentleman, na druhej cynický vrah, napomáhajúci priemyselnému vraždeniu, uchopenému ako hospodársko-byrokratický proces. Ten bolo treba naplánovať a realizovať, tak ako všetky podobné projekty.

Filmový príbeh sa dotýka okrem otázok minulosti i generačného vzťahu na jeho troch úrovniach. Otec Javora vyčíta synovi, že ničomu nerozumie a súdi, ale na druhej strane sa nikdy neodvážil nejako voči minulosti vyhraniť. Jednoducho mlčal, lebo mlčali i jeho rodičia. V takomto nekonfliktnom konsenze by sa v podstate pokračovalo, ani Adam by sa nedozvedel nič, nebyť obrazu s fotkou esesáka a podozrenia, že sa do rúk prarodičov dostal ako arizačná korisť.

Miloslav Luther nakrútil veľmi potrebný a dôležitý film oživujúci slovenské traumy, kotviace nielen v submisivite a strachu, vo večnom replikovaní post-feudálneho vzťahu pán a sluha. Odhaľuje aj ďalší variant identity, schopnosť nevidieť, vytlačiť všetko nepohodlné a zložité zo „zóny záujmu“, lebo chceme prežiť bez zaťažkávacích problémov, s morálkou i so cťou. Kým si uvedomíme, že to také jednoduché nebude, je už obvykle neskoro. Súbor týchto charakteristík sa vracia vždy ako bumerang. Ich rýchla úprava sa stáva súčasťou propagandy na všetky spôsoby, ale vždy s jediným cieľom, podporou mocenských pozícií. Takýto pracovný profil občana sa stratégom a marketérom moci osvedčil a zdá sa, že platí bez časového obmedzenia.

Spiaci účet, Slovensko, 2023
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Miloslav Luther
Scenár: Miloslav Luther
Kamera: Tomáš Stanek
Hudba: Jozef Vlk
Strih: Martin Malo
Zvuk: Michal Džadoň
Scénografia: Pavol Andraško
Masky: Anita Hroššová
Kostýmy: Simona Vachálková
Produkcia: Marian Urban
Hrajú: Richard Autner, Dominika Morávková-Zeleníková, Vladimír Polívka, František Kovár, Anna Maľová, Iva Janžurová, Pavel Zatloukal, Richard Labuda, Marián Labuda ml., David Uzsák, Veronika Meszárosová, Adrian Jastraban, Éva Bandor, Charlott Ketrin Kollárová, Milan Mikulčík, Matěj Štrunc, Anežka Petrová, Rebeka Poláková, Marko Igonda, Réka Dérzsi, Juraj Kemka, Michael Vrzala, Ady Hajdu, Oliver Oswald, Simonetta Hladká
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 18. apríla 2024
Foto: Continental film