Producent Bob Guccione a slávny taliansky režisér Tinto Brass (1933), ktorému prischlo, že je majster pornofilmov, sa pustili do veľkého dobrodružstva - nakrútili film o jednom z najzvrhlejších panovníkov starovekého Ríma Caligulovi. Film Caligula mal premiéru v Ríme v roku 1976 a hneď vypukol obrovský škandál. Označili ho za pornofilm, dokonca mravný holokaust, diváci proti obscénnym erotickým scénam protestovali pred kinami, strihač a skladateľ odmietli byť uvedení na titulkoch, súdy boli zahltené žalobami, no aj tak priniesol v tom roku do kasy najviac peňazí. Snímka sa na dlhý čas niekam stratila, nikto nevedel čo sa s ňou stalo. Bola dlhé roky opradená legendami, až dovtedy kým sa po rokoch Tinto Brass nerozhodol z nájdeného materiálu zrekonštruovať vraj pôvodnú verziu. Našlo sa údajne (zrejme tomu môžeme veriť) až 90 percent pôvodného materiálu a zvuku, a tak v roku 2023 uzrel svetlo sveta film Caligula: The Ultimate Cut s dĺžkou 188 minút. Kto má zmysel pre umenie, dokonca aj humor, nepohoršuje sa nad lascívnymi scénami, nemusí sa báť, že sa tri hodiny bude nudiť.

Tinto Brass nakrútil svoj debut Chi lavora e perduto v roku 1963, nasledovali avantgardné snímky Nerosubiaco, La vacanza. Upozornil však na seba erotickou snímkou Salon Kitty, po ktorej ho oslovil spomínaný Bob Guccione na nakrútenie Caligulu. Neskôr došlo medzi nimi  k nezhodám, lebo Guccione presadil do filmu niekoľko „hardcore“ scén, čo nahnevalo renomovaného autora scenára Gore Vidala, ktorý sa od filmu dištancoval: No aj napriek problémom okolo nakrúcania je to Brassov najslávnejší film. Toľko som sa dozvedela z rôznych prameňov. Tinto Brass sa po ňom venoval slávnym adaptáciám erotických literárnych diel ako La chiave, Miranda, Paprika, Voyeur. Nezničiteľný Brass svižne vstúpil aj do tretieho tisícročia a uzreli svetlo sveta snímky Čierny anjel, Vášeň, Fallo!, Mon amour. Nebyť mozgovej príhody avizoval, že už 2011 príde do kín prvý taliansky pornofilm - remake Caligulu. Nestalo sa, režisér sa však pozbieral a sľúbený film mal premiéru až v roku 2023.

Po zavraždení slávneho Germanicusa, otca Caligulu (Topánôčka), ktorému toto meno prischlo preto, lebo na otcovýchvojnových výpravách ako dieťa tancoval. Čoskoro vyvraždili celú jeho rodinu, nažive ostali len Calugula (Malcolm McDowell) a jeho sestra Drusilla (Teresa Ann Savoy). Z vraždy obľúbeného Germanicusa podozrievali Tiberia (Peter O'Toole), adoptívneho starého otca Caligulu. Ukáže sa, že podozrenie nebola len fáma. Incestný vzťah súrodencov bol ,najmä zo strany Caligulu, veľmi pevný, nikoho nikdy tam nemiloval ako svoju sestru. Drusilla je však o niečo uvážlivejšia a jeho prosbu, aby sa stala jeho manželkou rázne odmietla so slovami: „Nie sme v Egypte, ale v Ríme“. Caligula sa však s tým nikdy nezmieril. Žili spokojne kým si Tiberius nepozval Caligulu na Capri, do svojej pompéznej a zhýralej rezidencie. Tam sa rozhodlo, kto bude vládnuť Rímu. K moci mu pomôže Macro (Guido Manari), a namiesto zbabelého budúceho vládcu odprace zo sveta zlomyseľného deda. Nikto však netušil čo, takmer o chvíľu, urobí s labilnou psychikou Calugulu pocit moci. Ako prvého dá zavraždiť verného Macra a každého kto mu stojí v ceste. Ožení sa vraj s najpromiskuitnejšou ženou v Ríme Caesoniou (Helen Mirren). Na počudovanie je mu verná, porodí mu dcéru, ktorá sa nemôže volať inak ako Julia Drusilla. Vraždenie, násilie, sex a zrada panuje v krajine. Správa sa ako bláznivé a nezrelé dieťa, vyhlási sa za boha, vymenuje za senátora koňa, po sestrinej smrti, ktorá ho jediná dokázala brzdiť, úplne stratí hlavu a zábrany, nič mu už v šialenstvách nestojí v ceste. Vraždy a násilie boli v pohanskom Ríme takmer samozrejmosťou, ale Caligula má predsa len prvenstvo - stal sa prvým panovníkom, ktorého regulárne označili dejiny za blázna. Odvtedy tých bláznov bolo viac, ale takto otvorene dejiny nikoho už oficiálne neuznali. Používajú sa slová, zloduch, vrah a iné, ale jednoznačne blázon nie.

Najkontroverzenejší film 20. storočia by v treťom miléniu asi už takým škandálom nebol, videli sme odvtedy už všeličo, možno aj kontroverznejšie, ale titul „škandalózny“ mu navždy ostane. No popri všetkých zvrátenostiach, sexuálnych scénach, je to pompézne dielo, ktoré verne evokuje veľkolepú nádheru antického Ríma. Čo obraz to nádhera, ktorá aj z formálnej stránky hlboko načrie do najtemnejších stránok ľudskej duše. Snímka, s okázalosťou a veľkou nádherou, vkontrapunkte s absolútnou skazenosťou, geniálne vystihuje absolútnu a neobmedzenú moc jedného šialenca a jeho pritakávačov. Film je dokonale prepracovanou štúdiou skazenosti, zla, zloby a bezbrehej moci. Caligula vládol jen štyri roky, ale narobil toľko zla, ako možno ani jeden jeho predchodca, aj keď ani jeho predkovia neboli neviniatka. Vznikol tak prototyp nenabaženého pôžitkára, stelesneného zla, jedinca najšťastnejšieho v morálnom bahne a človeka úplne opantaného mocou. Pasoval sa na Boha, dokonca tomu aj veril. Kto tento film označil za brak tak nemá o braku ani potuchy. Nechutné sexuálne praktiky k tomuto príbehu jednoducho patria, bez toho by sme neprenikli do skazenej duše hlavného protagonistu príbehu. No a to ešte nehovorím o výtvarnej stránke filmu. Sám režisér zdedil po starom otcovi, rakúskom maliarovi Italicovi Brassem, výtvarný talent, vzorom mu bol Fellini a na najvyššiu priečku to dotiahol kameraman Silvano Ippoliti. Nikto z nich ani scenárista, ani strihač, ani skladateľ sa nemal čo od filmu dištancovať. Mali byť na to čo dokázali skôr hrdí.

A komu škandál okolo filmu najviac ublížil sú herci. Dovolím si povedať, že toto je životná rola Malcolma McDowella. Hral vo veľa úspešných filmoch, ale takúto príležitosť už nikdy viac nedostal. Naplno rozohral svoj herecký register, uveríme jeho šialenstvu, pochybnostiam, rozpoltenosti, zlobe a sme - tam aj hlbokým citom. Scéna so zlým, starým otcom Tiberiom, ktorého geniálne stvárnil Peter O'Toole, patria k mnohým vrcholov tohto neprávom opovrhnutého umeleckého diela. Svojich partov sa dokonale zmocnili aj ženské predstaviteľky, predovšetkým Heren Mirren ako Caesonia, ale aj Teresa Ann Savoy v úlohe Drusilly. Za zmienku stoja aj ostatné herecké kreácie napríklad Guido Mannari (Macro), John Gielgud (Nerva), Adriana Asti (Ennia). Vyniknúť však hercom pomohla bravúrna kamera už spomínaného Silvana Ipppolitiho a celkove úchvatná výpravná zložka.

Odporúčam film Caligula: The Ultimate Cut najmä divákom, ktorí dokážu rozoznať umenie od braku a hlavne uvažujú o príčinách mnohých javov v dejinách, či už negatívnych alebo pozitívnych, ale najmä nebudú moralizovať, lebo toto nadčasové a poučné posolstvo, na ktoré chcel Tinto Brass týmto filmom poukázať, si inak ani nevychutnajú, ani ho nepochopia.

Caligula: The Ultimate Cut, USA, 2023
Dĺžka: 188 minút
Réžia: Tinto Brass
Scenár: Gore Vidal
Kamera: Silvano Ippoliti
Strih: Aaron Shaps
Hudba: Troy Sterling Nies
Produkcia: Thomas Negovan
Hrajú: Malcolm McDowell, Helen Mirren, Teresa Ann Savoy, Peter O'Toole, John Gielgud, John Steiner, Guido Mannari, Paolo Bonacelli, Leopoldo Trieste, Giancarlo Badessi, Mirella D´Angelo, Anneka Di Lorenzo, Lori Wagner, Adriana Asti
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 18. apríla 2024
Foto: Film Europe, ČSFD cz.

UPOZORNENIE: Diváci na Slovensku budú mať možnosť vidieť tento film až v neskoršom termíne, lebo z pôvodne plánovanej premiéry 18. apríla 2024 sa presunul až na OKTÓBER.