Režisér Rhys Waterfield využil fakt, že sa v Spojených štátoch postava Macka Pufa ocitla vo verejnom vlastníctve a bez toho, aby potreboval špeciálne povolenie, spravil z roztomilej postavičky anglického spisovateľa Alana Alexandra Milna krvavého zabijaka. Aby to nebolo málo, pridal aj brutálnu postavičku v podobe prasiatka Pigleta (teda opäť krvilačnú verziu malého nevinného prasiatka z pôvodnej rozprávkovej knižky) a nakrútil lacnú béčkovú vyvražďovačku ovenčenú piatimi Zlatými malinami, čo sú ocenenia, ktoré si odnášajú najhoršie filmy roku.

Aj zlá reklama je však reklamou, a čo bolo pre Waterfielda najdôležitejšie, peniaze sa niekoľkonásobne vrátili, a on mohol započať nakrúcanie druhého dielu s vyšším rozpočtom a prepracovanejším scenárom - a, samozrejme, s väčším počtom mŕtvych a novými hektolitrami krvi. Prvé reakcie na Waterfieldov film Macko Puf: Krv a med II sú zatiaľ pomerne priaznivé, a ukazuje sa teda, že nezávislé krvavé horory majú schopnosť zaujať aj moderných kinodivákov. Ale je Macko Puf: Krv a med II skutočne osviežením hororového sveta?

Macko Puf: Krv a med II ide v stopách staršieho nezávislého filmu Terrifier, ktorý nám v prvom diele takisto ponúkol jednoduchý nízkorozpočtový krvák, aby vzápätí v pokračovaní Terrifier 2 predstavil sofistikovanejšiu verziu prvotného príbehu. Ide zrejme o nový trend hororového filmu, v ktorom je prvý diel za malý rozpočet len akýmsi pilotom, ktorého cieľom je pripraviť pôdu pre druhé ambicióznejšie pokračovanie, s lepšími hercami a zmysluplnejším príbehom. V prípade Waterfieldovho pokračovania filmu Macka Puf je tento upgrade pôvodného filmu zrejmý od samotného začiatku. Waterfield najíma nového scenáristu, príbeh už nie je len o prvoplánovom zabíjaní, ale navodzuje pocit, že sa kamsi vyvíja, a s vyšším rozpočtom, pochopiteľne, vylepšuje aj vizuálne efekty a masky, ktoré v pôvodnom filme pôsobili príliš amatérsky a smiešne.

Film sa začína animovanou sekvenciou, v ktorej nás rozprávač uvedie do deja a my sa presunieme doudalostí po prvej snímke, keď traumatizovaný Christopher Robin (postava chlapca z rozprávkovej knižky Macka Pufa, ktorého predobrazom bol syn spisovateľa Milna) pracuje v nemocnici a snaží sa pomáhať druhým po tom, čo zažil desivý masaker, ktorého sa dopustili jeho zvierací kamaráti v predchádzajúcich udalostiach. Je jasné, že les nie je bezpečný a že v ňom vyčíňajú šialení maniaci – spolovice zvieratá, spolovice ľudia. Nie všetci však Christopherovi Robinovi veria a niektorí dokonca z lesného vraždenia podozrievajú jeho. Situácia sa zmení, keď sa monštrózne stvorenia, obohatené o desivé sovie monštrum, obývajúce blízky les, presunú bližšie k ľudským obydliam a vraždenie začína znova.

Azda niekoho prekvapí, že film, ktorý používa ako neľútostných zabijakov postavičky z obľúbenej detskej knižky, sa môže brať tak vážne, pričom táto absencia humoru je aj jedným zo zásadných problémov filmu. Vylepšenia oproti predchádzajúcemu filmu sú zrejmé, ale zatiaľ čo prvý diel sa na nič nehral a nijak sa netajil, že je len hlúpou zábavkou pre nenáročných divákov, dvojka sa snaží o konvenčnejšie rozprávanie a snaží sa dodať pôvodnému, vlastne takmer neexistujúcemu scenáru, akýsi zmysel. Takéto príbehové prehĺbenie však pôsobí, aj napriek snahám vykresať z ničoho niečo, hlúpo a naivne. Nepresvedčí ani dejová odbočka, v ktorej sa nás tvorcovia snažia prekvapiť tým, že poľudštené lesné zvieratá sú výtvorom akéhosi šialeného vedca.

Macko Puf: Krv a med II je teda obdobne lacnou zábavkou ako jeho predchodca, tentokrát však podávanou v krajšie vyzerajúcom obale. O veľkej nápaditosti však hovoriť nemožno (film preberá od úspešnejších hororov, čo sa dá) a samoúčelné násilie pôsobí len ako vyplňujúca vata v prázdnom filme, ktorý inak nemá veľmi čo ponúknuť. Film má potenciál zaujať maximálne priaznivcov krvavého polnočného kina, ktorí hľadajú bizarné námety, aby sa vzápätí na filmovom predstavení mohli zabaviť so svojimi kamarátmi, inak Macko Puf na svojej druhej krvavej ceste so sebou neprináša ani veľa strachu a, čo je horšie, ani veľa zábavy.

Macko Puf: Krv a med II (Winnie-the-Pooh: Blood and Honey 2), Veľká Británia, 2024
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Rhys Waterfield
Scenár: Rhys Waterfield, Matt Leslie
Kamera: Vince Knight
Hudba: Andrew Scott Bell
Strih: Rhys Waterfield
Scénografia: Jamie Sneddon
Produkcia: Rhys Waterfield, Scott Chambers
Hrajú: Scott Chambers, Tallulah Evans, Ryan Oliva, Simon Callow, Alec Newman, Peter DeSouza-Feighoney, Marcus Massey, Lewis Santer, Nicola Wright, Sam Barrett, Chrissie Wunna, Ash Tandon, Lila Lasso, Philip Philmar, Jamie Robertson, Andrew Rolfe, Kelly Rian Sanson, Jenny Miller, Jenna N. Wilson, Becca Hirani, Danielle Scott, Louisa Warren, Alina Desmond, Thea Evans, Alyssa Haymor, Nichaela Farrell
Distribúcia: Vertigo Distribution
Premiéra v SR: 2. mája 2024
Foto: ČSFD cz.