Vznik filmov o hrdinoch je obvykle motivovaný snahou rekonštruovať a zároveň memorializovať význam a zásluhy ich činov, napĺňajúcich sled hodnotových kategórií. Súvisia predovšetkým s odvahou k protestu a nesúhlasu, snahe demonštrovať názorovú odlišnosť i aktívne zasiahnuť do kritickej situácie a usilovať o jej zmenu. Hrdinské príbehy sú príbehmi o statočnosti a čestnosti, schopnosti priniesť osobnú obetu, nezriedka i vlastný život. Novodobí českí i slovenskí hrdinovia sú spojení s érou komunizmu.

Kým my sa venujeme predovšetkým osudu Alexandra Dubčeka, o ktorom vznikli za posledné roky hneď tri filmy, hraný Dubček (2018) režiséra Laca Haľamu a dva dokumenty Výjazdná doložka pre Alexandra Dubčeka (2018) Juraja Lihosita a Všetci ľudia budú bratia (2023) Roberta Kirchhoffa, český film sa venoval Janovi Palachovi – Horiaci ker (2013) Agnieszky Hollandovej a Palach (2018) Roberta Sedláčka a Václavovi Havlovi – Havel (2020) Slávka Horáka doplnený celým radom dokumentov. Na premiéru čaká film Bratia Tomáša Mašína, mapujúci kontroverzné osudy bratov Mašínovcov. Toto je zhruba hrdinský diskurz, do ktorého sa vpisuje i príbeh Františka Kriegla Muž, ktorý stál v ceste a jeho protestného postoja voči Moskovským protokolom, kapitulantskému dokumentu, potvrdzujúcemu súhlas s vojenským zásahom Sovietskych vojsk v Československu v auguste 1968. Bol výsledkom trojdňového rokovania (od 23. do 26. augusta) oboch strán v Kremli. Kriegel ako jediný ho odmietol podpísať a domov sa vrátil len na radikálny Dubčekov protest. Najpravdepodobnejšie by Kriegel skončil niekde v sibírskom gulagu. Do Moskvy putoval ako člen predsedníctva ÚV KSČ a predseda zahraničného výboru. Zároveň bol primárom vo Výskumnom ústave reumatických chorôb.

Podnetom k vzniku filmu bola kniha režiséra Ivana Fílu. Ten mal film i režírovať, ale dôvodom k jeho nahradeniu Petrom Nikolajevom boli pravdepodobne spory s producentom Miloslavom Šmídmajerom. Priestorom, určeným k priblíženiu Krieglovej osobnosti sa vo filme šetrí, čo je vzhľadom na jeho rozsiahle zahraničné angažmán asi pochopiteľné, bojoval v španielskej občianskej vojne, ako lekár pracoval v Číne a pôsobil aj na Kube ako Castrov poradca. Tvorcovia si jeho životnú cestu zjednodušili, namiesto portrétu odhodlaného komunistu, aktívneho pri komunistickom prevrate v roku 1948, kde fungoval ako politický poradca Ľudových milícií až k vzbúrencovi a signatárovi Charty 77, je dlhá cesta a tak, ako v prípade Dubčeka i tu, tento transformatívny proces dokonale absentuje. Sledujeme to, čo sme videli už niekoľkokrát v rôznych modifikáciách, asi najvýstižnejšie prezentované v historickom seriáli České století (2013). Recyklovaný popis udalostí nahradzuje psychologickú kresbu človeka, svedka histórie s jej ideálmi o spravodlivejšom svete. Komunisti sa ich držali vytrvalo a často bezohľadne, s radikalizmom, na ktorý tí čestnejší doplatili. Doktrína, ak nie dogma ich spútala a možno vystrašila tak dokonale, že odmietali vidieť realitu, oponujúcu všetkému, v čo verili. Ako vyzerá boj s vierou, pasovanou na politické presvedčenie, čo je to za vnútornú drámu, precitnutie a odhodlanie vzoprieť sa vlastnej minulosti? Komunisti označili tento prevrat za revizionizmus a tvrdo ho trestali. Mali nato aparáty, byrokraciu, súdy. Teror sa prikrýval najrôznejšími druhmi kamufláže. Tento druh analýzy si zaslúžia i hrdinovia so straníckymi knižkami. A my by sme určite vedeli viac o slepom radikalizme. Bol by užitočným intelektuálnym „náradím“ aj dnes.

Kriegel (Tomáš Topfer) je vo filme jednoznačne pozitívnou figúrou, prísny primár, neváhajúci prepustiť na minútu podriadenú lekárku, prichytenú pri neplnení si pracovných povinností, ale vzápätí svoje rozhodnutie reviduje a povoláva ju späť. Je láskavý manžel, jeho žena Riva (Zuzana Mauréry) je mu oporou a keď od nej eštébáci žiadajú, aby mu do Moskvy poslala v telefonickom rozhovore nejaký odzbrojujúci odkaz, bez rozmýšľania ich sklame aj napriek tomu, že sú ich metódy brutálne. Tento jednoduchý pietizmus sa navyše odohráva v akomsi odemocionalizovanom mode, čo určite uberá filmu na pôsobivosti. Stačí si pripomenúť niektoré scény z Horiaceho keru, keď napríklad matke Palacha pošlú eštébaci fotografie jeho spáleného tela a úbohá žena ich zbiera zo zeme v nepopísateľnom žiali. Agniezka Holland hrá i na tejto emcionálnej strune s virtuozitou, ktorá má nesporne oporu v širokom poľskom heroickom registri.

Kruh dobovej politickej reprezentácie, postavy Dubčeka (Dano Heriban), Husáka (Adrian Jastraban), ale aj Biľaka, Smrkovského a Černíka, je zostručnená na známe šablóny. Vyčleňuje sa z nich asi najviac prezident Ludvík Svoboda (Alois Švehlík). Ten súdruhom jasne pripomína, čo sú Rusi zač, a čoho sú schopní. Krieglova cesta k hrdinstvu si zaslúžila tento druh dramatickej intenzity, lebo bola výrazná, jedinečná a nesmierne poučná. Jeho miesto v panteóne veľkých mužov českej i československej histórie je aj napriek priemernému filmu, nespochybniteľné.

 Muž, ktorý stál v ceste (The Man Who Stood in the Way), Česko, Ukrajina, Litva, 2023
Dĺžka: 120 minút
Réžia: Petr Nikolaev
Scenár: Ivan Fíla
Kamera: Ramūnas Greičius
Hudba: Michal Novinski
Strih: Michal Hýka
Zvuk: Petr Senft, Jiří Klenka
Scénografie: Jan Vlček
Masky: Eva Ungrová-Malíková
Kostýmy: Andrea Králová
Produkcia: Miloslav Šmídmajer, Pavel Šmídmajer
Hrajú: Tomáš Töpfer, Zuzana Mauréry, Adrian Jastraban, Alois Švehlík, Jiří Ployhar ml., Dano Heriban, Přemysl Bureš, Jaroslav Mendel, Miroslav Táborský, Zuzana Kajnarová, Stanislav Moskvin, Lukáš Kantor, Antonín Kala, Gustáv Řezníček, Jaroslav Pížl, Kajetán Písařovic, Ivan Shvedoff, Oleg Primogenov, Hana Kusnjerová, Jan Fiala, Oleksandr Ignatuša
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 12. októbra 2023
Foto: Continental film