Tesne pred tým, ako Alžbetka (Petra Vančíková), hrdinka predchádzajúceho dielu, v pokročilom veku a vzpierajúc sa tradičným rozprávkovým konvenciám o šťastnom živote až do smrti, naposledy vydýchne, obráti sa na svojho syna Lukáša (Lukáš Frlajs) s prianím, aby opustil rodný mlyn a odišiel do sveta hľadať šťastie. Jakubko, jej milovaný manžel, už dávno leží v hrobe a Zubatá (Ľudmila Swanová) si pri prahu odhodlane chystá svoju vystreľovaciu kosu na ďalšiu „fušku“. Lukáš reflektujúci osobnú stratu len čiastočne, sa smrtonosnej starene aspoň povyhráža, že keď ju stretne nabudúce, zlomí jej pracovný nástroj minimálne na dva kusy... A vydá sa na čiastočne oidipovskú, čiastočne odyseovskú púť za absentujúcou rodičovskou náhradou. Napríklad taká Lucia (nádherná Valéria Frištik) s kliatbou sužovaného susedného kráľovstva by mohla byť preňho dobrou voľbou. Každý Lukášov krok by od teraz mal byť sústredene strážený pod dohľadom kmotry Perinbaby (originál Giulietta Masina, zopár nepoužitých záberov od minula, plus-mínus nejaká tá anonymná herecká náhrada, zamaskovaná pod mnohopočetnými vrstvami kostýmu), prípadne sprevádzaný oddaným psím chlpáčom Uchom...

Už pri prvých stretnutiach s cudzími ľuďmi, ktoré epizodicky stupňujú Lukášovo epické dobroružstvo, zisťuje, že ľudia nie úplne vždy konajú tak, ako hovoria. Nejeden nesebecký dobrák tak môže ich vinou skončiť potupne využitý a takmer „ošklbaný“ o všetko. Hlavný hrdina preto má čo robiť, aby neprajníkom vinou vlastnej naivity nenaletel a je mu podsunuté zdanlivo morálne pravidlo riadiace svet „niečo za niečo“. S pár rozprávkovými čarovnými rekvizitami a šťastným číslom sedem, podľa ktorého vždy posudzuje, či je preňho vôbec výhodné zapliesť sa do nejakej spolupráce so stretnutými neznámymi (napríklad naplnenie prázdneho žalúdka po navštívenej svadbe, či pohrebe), sa z neho stane odvážny šibal, hoci bez dostatku pokory. Zaslúžil by si ešte poučnú lekciu v duchu: „láska sa dáva a neočakáva nič na oplátku“. Od cigánskeho pouličného zabávača (Daniel Nekonečný) a jeho hladných siedmych dcér sa dozvie o krajine hojnosti, kde vraj v potokoch tečie mlieko a na stromoch rastú koláče. Aby nakoniec od jednej z pôvodných obyvateliek spomínanej krajiny ,Lucie, zistil, že domáci prišli o bájneho sedemrohého barana, čo pôvodne dohliadal na harmonický život všade naokolo. Muži, ženy a deti sú navyše od seba oddelení na opačných koncoch veľkého skalnatého pohoria. Z blízkeho jazera vyliezajú na povrch akési nebezpečné chápadlá a po okolí pobehuje banda Krkavcov (na čele s Reném Štúrom so švihom prednášajúcim svoje: „Krááá!“), čo chvíľami pôsobia ako dávni japonskí samuraji. A akoby tomu ešte nebolo dosť, Zubatá usiluje o Lukášov život pri každej možnej príležitosti, vyhrážajúc sa, že ak ho pre seba nezíska, dá výpoveď (!) s varovným úmyslom ukázať ľudstvu, aký otravný by bol život bez nej v úplne bezčasej večnosti...

Rozprávka Perinbaba a dva svety režiséra Juraja Jakubiska voľne nadväzuje na divákmi milovaný (aj opovrhovaný) prvý diel z roku 1985. Snaží sa hrať na nostalgickú strunu, no zároveň tiež prispôsobiť sa naratívne aj formálne modernejším filmovým trendom. Vo svojom prológu narýchlo zrekapituluje kľúčové udalosti pôvodnej Perinbaby a snaží sa vždy, keď to tvorcovia uznajú za vhodné, „oživiť“ vďaka archívnym, nepoužitým záberom z originálu aj hercov, ktorí nás už dávnejšie opustili. Giulietta Masina zomrela v roku 1994, pôvodná predstaviteľka Zubatej Valerie Kaplanová, pripomínajúca sa v jej vlastnej reálnej podobe v rámci jednej scény, o päť rokov neskôr. Kým pôvodná Perinbaba preberala dejové motívy z predlohy od bratov Grimmovcov, scenár Juraja Jakubiska v prípade pokračovania vychádza v prvom rade z jeho originálnych nápadov. Kým prvý, snovo surrealistický diel sa pohrával s rozprávkovými konvenciami natoľko, že si ho až niekto mohol interpretovať viac ako autorsky svojráznu meditáciu na tému ľudskej smrteľnosti, pokračovanie akosi „neškodne“ smeruje viac do hrejivej náruče osvedčených rozprávkových klišé.

Dnešný rodič, ktorý pravdepodobne na prvej Perinbabe vyrastal a ešte sa nespamätal z typicky jakubiskovskej, implicitne „zakamuflovanej“ erotiky, či všadeprítomných pripomienok smrteľnosti, sa nemusí báť, na čo všetko sa asi bude vypytovať jeho potomok po odrolovaní sa záverečných titulkov a cestou domov z kina. Príbehu dominujú epicky štruktúrované zážitky Lukáša na cestách. Epizodické zápletky, pri ktorých sa pokúša vždy prekonať nejaký problém, poučiť sa z do tej doby páchaných chýb a vlastne aj dostať sa do svojho pomyselného cieľa, ktorým je pravdepodobne nedosiahnuteľná krajina hojnosti. Jeho púť z miesta A do miesta B by možno bola stráviteľnejšia a pocitovo dynamickejšia, keby to tento raz tvorcovia s množstvom dejových zápletiek a zvratov neprehnali. Prípadne, keby sa „maestro“ pri písaní viac povenoval jednotlivým charakterom, ich motiváciám a nehnal ich vpred až únavne závratným tempom. Deja je, v hodinu a trištvrte dlhej Perinbabe a dvoch svetoch, tak na päťhodinový miniseriál, aby všetky odprezentované udalosti vyzneli naozaj pôsobivo a vôbec „dýchali“ vlastným životom. Potenciál pre nejeden filozofický podtext, ktorý sa obvykle skrýva v „srdci“ tradičnej naratívnej schémy cesty, zrejme aj preto zostáva hriešne nevyužitý.

Po prvý raz sa vo filmovej sérií, okrem archetypálnych postáv víly rozkazujúcej vetrom a snehu, či samotnému zosobneniu smrti, objavujú aj narážky na kresťanské náboženstvo. Lukáš sa modlí v kostole, paralelne s čím prebieha svadba, do ktorej dejovo zasiahne. Nová rozprávková bytosť v podobe sedemrohého barana sa symbolicky odvoláva na postavu Krista v jeho alegorických stvárneniach ako veľkonočný baránok Boží, jednorožec, falicky pôsobiaci roh zo zlata, ktorý akoby vypadol z alchymistických textov. Prítomný je aj častý mytologický motív ponárania sa do neznámych hĺbok jazera pre „ťažko dosiahnuteľný skvost“, ďalší významový ekvivalent niečoho duchovného, pre smrteľníka nedosiahnuteľného. V rozprávkovom kontexte by podobná symbolika mohla fungovať – veď nebola by v ňom použitá po prvýkrát, dokonca by mohla publikum až vyprovokovať k premýšľaniu. V univerze spoločnom s pôvodnou Perinbabou však pôsobí dosť bizarne, až sa tam priam nehodí. Kým Lukáš vo vtipnom stvárnení hereckého menovca Frlajsa dominuje diváckej pozornosti a záujmu o to, ako to s ním nakoniec dopadne, nepríjemne sa divákovi do mysle vkráda myšlienka: nebolo by lepšie prerozprávať Lukášove dobrodružné peripetie ako samostatný príbeh bez referencií na populárny film z minulosti? Nie je už dej, s postranným a nie úplne vždy potrebným odvolávaním sa na postavu Perinbaby a Zubatej, zbytočne prekombinovaný? Veď aj snežiť – hlavná magická schopnosť titulnej dobrej starenky - začne až niekedy po prvej tretine filmu a málokedy to má naozaj vplyv na to, čo Lukáš na cestách zažíva.

Na druhej strane zase nostalgické odvolávania sa na pôvaby predchádzajúceho dielu pomáhajú prekryť nápadne gýčové momenty s bandou Krkavcov, ktorí sa viac-menej len nedôstojne komicky pitvoria vždy, keď sa objavia v hľadáčiku kamery Jána Ďuriša. Tá sa medzitým kochá krásami slovenskej prírody, nádhernými maskami Hany Šímovej a kostýmami Heleny Tavelovej, pôsobivou scénografiou a výpravou. Preč je však typická jakubiskovská atmosféra. Všetko je až sterilne krásne, čisté – pôsobí dojmom vysokorozpočtovej televíznej inscenácie. Pričom veľa efektne nakrútených záberov esteticky znehodnocuje chaotický strih, neraz „látajúci“ dokopy to, čo spolu ani významovo nesúvisí. No aj keď má výtvarná podoba snímky svoje nápadné „trhliny“, aspoň od niekoľkých dokáže odpútať pozornosť spravidla skvelá hudba Ondřeja Soukupa a Jana Jiráska. Perinbaba a dva svety je neusporiadaný tvorivý chaos, ktorý pripomína tvorbu slovenskej režisérskej legendy len veľmi okrajovo. Je to konvenčná rozprávka v ničom sa zásadne nelíšiaca od svojej domácej žánrovej konkurencie, ktorej by zrejme viac pristalo keby bola samostatným príbehom, zbytočne sa neviažucim na starší film tešiaci sa dodnes nemalej diváckej pozornosti.

Perinbaba a dva svety (Perinbaba: Two Realms), Slovensko, Česko, 2023
Dĺžka: 107 minút
Réžia: Juraj Jakubisko
Scenár: Juraj Jakubisko
Kamera: Ján Ďuriš
Hudba: Ondřej Soukup, Jan Jirásek
Masky: Hana Šímová
Kostýmy: Helena Tavelová
Hrajú: Lukáš Frlajs, Valéria Frištik, Ivan Romančík st., René Štúr, Daniel Nekonečný, Andrea Verešová, Darija Pavlovičová, Sabina Skalická, Klára Cibulová, Albín Medúz, Giulietta Masina (a.z.), Petra Kolevská, Ľudmila Swanová, Lívia Bielovič, Ľubomír Paulovič, Václav Upír Krejčí, Katarína Hlinková
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 7. decembra 2023
Foto: Bontonfilm