Stretli sa spolu v arkhamskej psychiatrickej liečebni. On - Arthur Fleck (vynikajúci Joaquin Phoenix), zlomený muž s rozdvojenou osobnosťou, čakajúci na súdny proces za mnohopočetné vraždy. Ona - Harleen Quinzelová (Lady Gaga), sebadeštruktívna podpaľačka domu vlastných rodičov, a tak trochu tajná fanúšička jeho násilného, od ucha k uchu vysmiateho alter ega s menom Joker. Mohli by spolu navštevovať hudobné terapeutické sedenia - teda pokiaľ im to dovolí násilnícky a dosť posmešne sa obzvlášť k nemu správajúci „bachár“ Jackie Sullivan (Brendan Gleeson), ponúkajúci mu cigaretu za každý vyrieknutý vtip. Aspoň na tých pár zdanlivo príjemných chvíľ, čo im ešte spolu s Harley Quinn zostávajú... Arthurova právnička Maryanne Stewartová (Catherine Keener) by ho totiž rada zbavila trestnoprávnej zodpovednosti, kvôli jeho údajnému neuvedomovaniu si odvrátenej druhej osobnosti v kritických chvíľach, kedy k spáchaným zločinom došlo. Zatiaľ, čo novozvolený okresný prokurátor Harvey Dent (správne arogantný Harry Lawtey v predtuche stvárnenia postavy Dvoch tvárí) má pochybnosti a najradšej by zlovestného klauna videl po odsúdení zomrieť na elektrickom kresle...

Snímka Joker: Folie à Deux režiséra Todda Phillipsa je cinefilským výletom na nezmapované územie, ktoré divákovi s otvorenou mysľou aj vlastným tvorcom núka na jednej z naratívnych rovín mnohovrstevnatého rozprávania dôkladná, prekvapivo plastická charakteristika pravdepodobne najikonickejšieho antagonistu batmanovského komiksového univerza. Toho, ktoré už neraz vo svojom filmovom stvárnení presiahlo štandardné žánrové remeslo a „dovolilo“ si disponovať aj umeleckejšími, štylisticky prepracovanejšími prvkami. Veď ako inak vnímať dvojicu interpretácií Tima Burtona Batman (1989) / Batman sa vracia (1992) s jeho autorským záujmom viac o pôvod monštróznych zloduchov než o titulného hrdinu a náladové odkazy na klasický film noir, či nemecký expresionizmus ešte z čias nemej éry... Trilógiu reštartov v réžií Christophera Nolana, kde charakterovo sploštený hrdina podliehal reinterpretácií a hre s diváckymi očakávaniami (Batman začína – 2005), aby sa následne v rámci rozsiahlej epickej kriminálnej ságy, kde nadobudol prekvapivo ľudskejší tretí rozmer a každé jeho aj drobné gesto scénu po scéne naberalo nové významové vrstvy, stal efektívnym nástrojom na rozpútanie diskurzu o problematike paranoje, cynizmu, či obmedzujúceho sledovania zo strany vládnych inštitúcií, v snahe o predchádzanie teroristickým hrozbám vo svete poznačenom udalosťami z 11. septembra 2001 - tak organicky prepojenej s Temným rytierom (2008), akejsi kultivovane pietnej spomienke za zosnulého herca Heatha Ledgera.

Prípadne v Návrate temného rytiera (2012) bol prostredníkom vo svojráznom melodramatickom spojení ambicióznosti rovnomenného komiksového „posledného“ príbehu najlepšieho detektíva sveta z pera Franka Millera a modernej adaptácie knižného Príbehu dvoch miest Charlesa Dickensa. A ani ten ostatný „emo“ The Batman (2022) Matta Reevesa neváhal svoje lahôdkovo neoniorové pátranie skĺbiť s nefalšovaným a rozhodne nie nezávažným spoločenským komentárom o dnešnej (údajne už post-) konšpiračnej dobe. Kto chce vidieť „normálny“ batmanovský film, prípadne štandardne spracovaný príbeh jedného z jeho večných protivníkov, ten nech si pozrie možno už trochu gýčové interpretácie režiséra Joela Schumachera z druhej polovice 90. rokov, hrdinove dobrodružstvá s ostatnými členmi Ligy spravodlivosti v DCMU alebo sériu celovečerných animovaných „batmanoviek“ určenú priamo pre video distribúciu. Tomu filmovému Netopieriemu mužovi to na striebornom plátne skrátka pristane viac, keď sa tvorcovia neboja experimentovať a možno aj práve preto konečne nastal čas na tzv. Jukebox Musical z prostredia arkhamskej psychiatrickej liečebne, či zo súdnej siene...

Joker: Folie à Deux je pocitová sonda do strápenej duše bezmocného ľudského mučeníka, nad ktorého konaním, aj konaním väčšiny postáv okolo neho, prebral vládu jeho vlastný tieň. A titulný klaun, postava, ktorá v sebe skrýva nielen vlastné potlačované úzkosti, bolesti, paranoju, ale v istom zmysle odzrkadľuje podobné skúsenosti na rozšírenejšej úrovni viditeľné na nezdravo názorovo polarizovanej spoločnosti ako v USA, tak možno v celom svete. Okrem iného je tiež prísľubom skvelého hereckého koncertu neodolateľne rozpolteného Joaquina Phoenixa a zopár ďalších charakterových hercov v obsadení, z ktorých každý sa môže pýšiť vlastnými pätnástimi minútami slávy. Pochyboval snáď niekto o tom, žeby Lady Gaga v úlohe Jokerovej nemenej šialenej družky mohla vôbec nebyť úplne fascinujúca? Predchádzajúci diel z roku 2019 nechal svojho titulného (anti)hrdinu zahnať do kúta, zlomiť a následne konečne otvorene prejaviť potlačovaný vzdor. V režisérovom podaní sa komiksový príbeh pôvodu stal nefalšovanou psychologickou drámou na spôsob majstrovského Voľného pádu (1993) už spomínaného Joela Schumachera, kde obdobne „rupli“ nervy človeku v podaní Michaela Douglasa (aj keď bez tvorivej barličky príslušnosti jeho postavy k akémukoľvek komiksovému univerzu, čo by sa „vtrel“ aj do priazne príliš pohodlného mainstreamového publika bez väčšieho odporu).

Prvý diel bol zároveň rafinovanou poctou dielam legendárneho Martina Scorseseho – predovšetkým triumfálneho Taxikára (1976) a Kráľa komédie (1982). Čiže opäť tematický „vpád“ na územie o niečo serióznejšej filmárčiny. Prejavenie potlačovaného vnútorného hlasu bolo pre problematického klauna síce pozitívnou psychickou situáciou, avšak fakt, že si za kľúčový vyjadrovací prostriedok zvolil šírenie chaosu, násilie, až vraždu šiestich svojich utlačovateľov – to bola nevyhnutná slepá ulička, komplikátor už tak komplikovanej situácie a nepateticky podané morálne posolstvo, že tadiaľto skutočne cesta k riešeniu akéhokoľvek problému nevedie. Joker sa na konci svojho príbehu stal tým ikonickým Jokerom, ktorým sa skrz koláž popkultúrnych odkazov stať mal a zároveň svojimi činmi inšpiroval ďalších podobne frustrovaných k mrazivej vzbure. V aktuálnom pokračovaní mu nezostáva nič iné, len prevziať zodpovednosť za vlastné činy a vyriešiť všetky vzťahové „trenice“ medzi ním a jeho nasledovníkmi. V istom zmysle je film odpoveďou na problém rozpútaný pointou predošlého dielu a podrobným, premýšľavým hľadaním zrejme nedosiahnuteľného alebo priam nevyhnutne tragického riešenia.

Joker je stredobodom príbehu, avšak kľúčovou témou je vzťah, ktorý, či už dobrovoľne alebo nie, má s fanúšikmi, aj odporcami, s celou chorou spoločnosťou. Výraz Folie à Deux reprezentuje psychózu zdieľanú s niekým iným, avšak scenár Todda Phillipsa a Scotta Silvera zvrat od zvratu - nie v očakávaných akčných, dobrodružných alebo thrillerových situáciách, ale skôr v jemných (anti)hrdinových introspekciách a pochopeniach zažitých udalostí nazeraných z viacerých uhlov pohľadu skrz svedectvá jeho násilnosťami dotknutých obetí – vrství jeden význam na druhý a pútavo kladie otázku: kto je vlastne iniciátorom spomínanej psychózy prenášanej na toho druhého v páre? Je pôvodcom a inšpirátorom postupne potlačovaním zavedených alebo uvedomením si ničených ilúzií naozaj Joker? Nie je náhodou sám obeťou ilúzie vmanipulovanej mu Lee Quinzelovou alias Harley Quinn v rámci ich sebadeštruktívnej muzikálovej romance? Či naňho takto deštruktívne vplývajú aj ostatní fanúšikovia v príbehu a ich nesplniteľné očakávania? (Prípadne to platí aj vo vzťahu aktuálneho filmu s fanúšikmi prvého dielu, ktorí už medzitým stihli natoľko vybičovať vlastné očakávania, až si priam vybájiť vlastné pokračovanie vo svojich mysliach, že sa teraz nevedia „zmieriť“ s prekvapivou odvážnosťou reálne v kinách dostupného diela). A potom je tu ešte zúfalý existenciálny výkrik pod tým všetkým nánosom fóbií, úzkostí, predstáv a spoločenských konštruktov sa krčiaceho, desivo v kŕčoch skrúteného Arthura, keď práve nie je sebaistým, galantným klaunom s ľahkým krokom: „A čo ja? Záleží ešte vôbec niekomu z vás na mne?“

Každá zinscenovaná – a zväčša veselá - pieseň známa z iných muzikálov, či dobovej pop scény, ktorú Joker spoločne s Harley zaspievajú s jemným pripomenutím skrytej melanchólie a hrôzy podprahovo do nej prenikajúcej s prispením filmových melódií Hildura Guðnadóttira, funguje ako únik pred doliehajúcim zúfalstvom, nepripustenie si príliš krutej pravdy a tak v kontexte príbehu navodí skôr kontrastné dojmy v publiku. Spev ešte o jeden level vyššie eskaluje to, čo naposledy znamenal Arthurov nekontrolovateľný smiech vo chvíľach, keď sa paradoxne cítil najviac nešťastne. Skôr, či neskôr sa však dostane k slovu vedomie a tragicky upozorní na dávnu vinu. Skôr, či neskôr bude musieť „vytriezvieť“ Arthur z Jokera, Jokerovi fanúšikovia aj rebelskí následníci, či jeho láska-neláska a s ňou aj divák túžiaci vidieť niečo diametrálne odlišné, možno s mávaním netopierích krídel na pozadí. Vtedy aj v porovnaní s predchádzajúcim dielom nemenej nádherné kompozície kamery Lawrencea Shera upustia od kontrastov pochmúrnej špinavosti zdevastovanej liečebne na jednej strane a krikľavosti, šviháckej uhladenosti takmer dokonalých kabaretných vystúpení na strane druhej.

Joker: Folie à Deux je filmársky nádherný a odvážny žánrový experiment, ktorý pre mnohých zrejme zašiel až priďaleko. Svoje publikum s istotou rozdelí. Je to vlastne celkom recenzentský „oriešok“, či film odporučiť alebo nie. Reakciou zo strany diváka môže byť v rovnakej miere láska aj nenávisť. Je o niečo náročnejší, myšlienkovo komplexnejší aj morálne zodpovednejší, než predošlý diel. Je akoby jeho „iracionálnym“ tieňom, s ktorým sa každý potenciálny fanúšik nutne potrebuje vyrovnať sám. Pričom srdcom toho všetkého je neodbytne „lepkavý“, horúčkovitý pocit psychickej dezorientácie a jeden osamelý, nepochopený človek, čo sa ho zúfalo pokúša všetkými možnými aj nemožnými spôsobmi zbaviť. A to nie je málo.

Joker: Folie à Deux, USA, 2024
Dĺžka: 138 minút
Réžia: Todd Phillips
Scenár: Todd Phillips, Scott Silver
Kamera: Lawrence Sher
Hudba: Hildur Guðnadóttir
Casting: Francine Maisler
Strih: Jeff Groth
Zvuk: Tom Ozanich, Steven Morrow
Scénografia: Mark Friedberg
Masky: Vanessa Anderson
Kostýmy: Arianne Phillips
Produkcia: Todd Phillips, Emma Tillinger Koskoff
Hrajú: Joaquin Phoenix, Lady Gaga, Brendan Gleeson, Catherine Keener, Harry Lawtey, Jacob Lofland, Steve Coogan, Zazie Beetz, Ken Leung, Gattlin Griffith, Bill Smitrovich, Slaine, Tim Dillon, Leigh Gill, Sharon Washington, Mike Houston, Troy Metcalf, Troy Fromin, Brian Donahue, Jimmy Smagula, Sam Wren Vincent
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 3. októbra 2024
Foto: Continental film