Diskusie o rómskom probléme nemajú konca - kraja. Všetci by vedeli, čo by sa malo robiť, ale roky sa problém len čiastkovo rieši, aby sa nepovedalo, ale vytvoriť ucelený systém a určiť víziu do budúcnosti, k tomu sa nemá nikto. Zatiaľ sa musíme neustále pozerať v televízii na ubiedené rómske osady, špinu, biedu, v ostatnom čase aj dosť časté požiare. Akoby títo ľudia ani inak žiť nevedeli. Nuž opak je pravdou, vedeli, len je nutná systematická a cieľavedomá prevýchova k normálnemu životu a nie siahodlhé diskusie. Stačilo! Treba činy a aj tak potrvá dlhé desaťročia kým sa dosiahne nejaký výrazný pokrok. Že Rómovia môžu žiť aj plnohodnotným životom je príbeh Rómky Alenky, ktorá našla šťastie v Nemecku. Jej osud sa podujal nakrútiť pod názvom Alenka a zázrak z cudzej krajiny režisér Daniel Dluhý.

Dej tohto pozoruhodného dokumentu sa začína pri slnkom zliatom a veternom Baltiku. Alenka tu trávi svoje prázdniny u uvažuje o svojom živote – ako rozmýšľala ako dieťa a, ako to vidí dnes. Neskôr sa presunieme na Slovensko kde trávila svoje detstvo v detskom domove na Spiši, jej najmladšia sestra ostala v osade v Rudňanoch. Paradoxne život v detských domovoch bol pre dievča vykúpením a rozhodne lepšie riešenie, ako ostať v osade. Tam ju vlastne zastihlo aj šťastie. Nemec Michael Jagdmann s manželkou Marion často chodil na výlety do Československa a navštevoval aj detské domovy. Šťastnou náhodou v roku 1989, aj keď sa nevedeli dohovoriť, si boli od prvej chvíle sympatickí. Michael takisto vyrastal v neúplnej rodine, aj on mal skúsenosť s pobytom v detskom domove. Aj preto sa snažil pomôcť deťom, ktoré túto skúsenosť takisto museli zažiť. Začal pracovať v nadácii venujúcej sa deťom v detských domovoch. Bol hrdý na to, že mal na starosti 11 detí, chcel, aby mali pocit istoty a takmer všetkým dokázal pomôcť. No hádam najbližšia obom manželom bola Alenka, ktorá neskôr sa postavila na vlastné nohy, má pekná byt, prácu si našla v termálnom kúpalisku, kde robí ako barmanka. Dievča je spokojné, veselé a zmierené so svojim osudom. Jednou z kľúčových scén vo filme je, keď Michelaova manželka povie, že jej na nej veľmi záleží, mimoriadne jej prirástla k srdcu, ale matku jej nedokáže nahradiť.Napriek tomu sa jej rodinou stal strýko a teta, ako Jagdmannovcom hovorí.

Nedostatok materinskej lásky je hádam jediný Alenkin problém. Stretnutie s matkou je smutné, nevie ani dátum jej narodenia, prosto jej odchodom odišla z jej biedneho života. Aj keď je bolo lepšie v detských domovoch, aj keď jej pomocnú ruku podal aj kňaz Mariám Kuffa, všetci ju mali radi, chýbalo jej teplo domova. To sa jej nikdy nedostalo. Hádam preto je jej vzťah tak silný so sestrou, ktorej sa snaží všemožne pomôcť - darmi i finančne. Rada sa vracia na Slovensko, páčia sa jej rómske zvyky, kultúra, ale žiť by tu už nedokázala. Ich spoločná cesta po Slovensku s Michaelom je šokujúca. Je to až obžaloba systému, v ktorom sa títo ľudia potácajú zo dňa na deň, z roka na rok. Michael je zdesený z hrbý špinavých plienok zo špiny, odpadkov a zdesene konštatuje, že z tohto systému niet úniku.

Michael Jagdmann roky dievča stále navštevoval, chcel si ju osvojiť, ale to sa nepodarilo, keď však dospela pomohol jej dostať sa do Nemecka. Začiatky boli veľmi ťažké, ale nevzdala sa a dnes na otázku, či by sa vrátila jednoznačne hovorí nie. Alenka žije v Nemecku od roku 2016, s Michaelom sa poznajú 23 rokov, celý čas jej pomáhal, je na ňu hrdý, že je taká šikovná, čistotná a pracovitá. Sama Alenka priznáva, že aj ona mala niekoľko zakolísaní, dlho musela rozmýšľať nad svojim životom, ale spamätala sa a prišla na to čo je pre ňu to najdôležitejšie – chce sa vydať a mať deti. Rodina je pre ňu prvoradá. Ona ju nikdy nemala, materinskú lásku chce dopriať svojim deťom.

Podobnejšie už nie je nutné príbeh vyrozprávať, rozhodujúce sú fakty prečo Alenka, stále milujúca svoje rodné Slovensko, už tu žiť nechce. Nedá sa jej čudovať, keď lekár jej povie, že môže ešte čakať veď je Rómka – to by sa jej v Nemecku stáť nemohlo. Na Slovensku jej v kostole nepodajú ruku, lebo je Rómka. Priznala, že je veriaca, ale do kostola nechodí. U nás sú plné kostoly, ľudia sa modlia a potom sa takto správajú. Dievča konštatuje, že v Nemecku nie je ani tak dôležitá životná úroveň ako ľudskosť, ktorá Slovensku chýba. Až sa to zle počúva. Vytratila sa z krajiny ľudskosť, úcta k odlišnému človeku, spolupatričnosť a tolerancia. To je hlavná myšlienka dokumentárneho filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. U nás sa so popredia tlačí impasibilita a defetizmus. Prevláda osbesia, že kto sa len trochu odchýli od normálu je nepriateľ, treba sa ho zbaviť. Žiaľ, postihlo to veľkú časť populácie. Tak, ako bude nutné učiť Rómov hygienickým návykom, donútiť ich vzdelávať sa, takisto bude nutné znovu naučiť istú časť národa vrátiť sa k humanistickej paradigme. Bude to dlhý proces, ale nie je možné ho vzdať, a to za žiadnu cenu. Je to naša povinnosť, voči sebe, národu i budúcnosti. A v tejto krásnej krajine budeme až vtedy za vodou, keď po rómskych chatrčiach neostane ani stopa.

Alenka a zázrak z cudzej krajiny, Slovensko, 2025
Dĺžka: 62 minút
Réžia: Daniel Dluhý
Scenár: Daniel Dluhý, Lukáš Marhefka
Kamera: Juraj Mravec
Hudba: Ester Wiesnerová
Strih: Dominik Jursa
Zvuk: Samuel Škubla
Produkcia: Lukáš Marhefka
Hrajú: Alena Horváthová, Michael Jagdmann, Marion Jagdmann, Margaréta Horváthová, Elena Ľasoková, Elena Kožárová
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 24. apríla 2025
Foto: ASFK