Until Dawn
David F. Sandberg sa vrátil k žánru, ktorý mu išiel najlepšie. Po vlažnom prijatí dvoch komiksoviek s hrdinom Shazamom, si spomenul na svojich hororových fanúšikov a pripravil im ďalšie prekvapenie v podobe filmu Until Dawn. Ako schopný remeselník sa totiž preukázal najmä hororovými filmami Nezhasínaj! či pokračovaním filmu Annabelle s podtitulom Zrodenie zla, pričom aj jeho cesta do sveta profesionálneho filmu viedla cez krátke amatérske horory, ktorými zaujal verejnosť. V novom filme Until Dawn siaha po modernej videohernej klasike, ktorá v roku 2015 ovládla konzoly Playstation. Vďaka tomuto kroku má síce určitú skupinu divákov istú (teda hráčov, ktorí chcú vidieť ako preniesol ich obľúbenú hru na filmové plátno), no zároveň stojí pred neľahkou úlohou, ktorej cieľom bude týchto hráčov, citlivo pristupujúcich ku svojej obľúbenej hre, filmovou verziou aj uspokojiť.
Hra Until Dawn bola v podstate sama interaktívnym filmom, v ktorom hráč rozhodoval o osude jednotlivých postáv. Jeho rozhodnutia mali vplyv na to, či bude postava pokračovať ďalej v hre alebo zomrie hrôzostrašnou smrťou. Tento koncept je vo filme narušený a scenáristi sa rozhodli spracovať tému inak. Hlavní hrdinovia, ktorí sa ocitnú v tajomnom dome, síce na základe svojich nešťastných rozhodnutí takisto zomierajú, no akási zvláštna časová slučka ich vzápätí vracia na začiatok večera, a tak majú viacero opakovaných pokusov vytrvať až do úsvitu (teda „until dawn“). Každé znovuzrodenie ich čakajú nové monštrá, nové výzvy, a keďže si naši hrdinovia pamätajú všetky udalosti pred svojimi úmrtiami, môžu predchádzajúce skúsenosti zúročiť tak, aby odhalili tajomstvo týkajúce sa nielen časovej slučky, ale aj samotného priestoru, v ktorom musia proti svojej vôli pretrvávať a nemôžu ho opustiť.
Hry s časovými slučkami si filmári v poslednej dobe obľúbili. Na podobnom koncepte je napokon vystavaná aj hororová komédia Všetko najhoršie (Happy Death Day), kde hlavná hrdinka neustále umiera, aby napokon zistila, že jej akási vyššia mocnosť dáva možnosť odhaliť svojho vlastného vraha. V prípade Until Dawn sa teda takisto nemusíme obávať o našich hrdinov, pretože vieme, že sa ďalší večer znova objavia živí, zdraví a pripravení postaviť sa novým démonom. A v tom je zásadný rozdiel medzi filmom a videohrou. Vo videohre nikto nedostal druhú šancu a smrť postavy bola permanentná – až do konca herného zážitku. Ak niekomu na danej postave záležalo, snažil sa zo všetkých síl, aby ju udržal na žive. Vo filme je smrť každej postavy bez emocionálneho náboja, pretože vieme, že ju čoskoro znova uvidíme. Scenáristi teda môžu zabíjať postavy ľubovoľne, bez toho, aby nejakým spôsobom ovplyvnili príbeh.
Filmu sa nechce priveľa vysvetľovať, logika je uvoľnená a ani príbehom film nezaujme, pretože ten nie je nijak výnimočný. Postavy sú, ako sme aj z väčšiny hororových filmov zvyknutí, skôr stereotypné figúrky, ktorých úlohou je kričať a zvíjať sa od bolesti pri nájazdoch rôznorodých príšer, no ako neustále umierajúce obete plnia svoju funkciu. Za pozornosť však stojí temná a intenzívna atmosféra filmu, ktorá divákovi nedáva vydýchnuť spolu s prehliadkou rôznorodých monštier, ktoré v tmách číhajú na hlavných predstaviteľov. Režisér David. F.Sandberg odvádza dobrú prácu a ako hororový odchovanec vie, ako divákov vydesiť. Áno, pomáha si často pomocou lacných „ľakačiek“ (tých je najmä v druhej polovici naozaj nad mieru), ale priaznivci moderných hororov tieto atrakcie azda aj očakávajú. Nie nadarmo však hovorím o „atrakciách“. Film miestami skutočne pripomína jazdu na strašidelnej dráhe v lunaparku , kde na vás spoza každého rohu vylezie iné strašidlo. Film je v tomto ohľade skutočne dynamický a zábavný, no treba si taktiež priznať, že ten, kto bude očakávať čosi inteligentnejšie ako návštevu zábavného parku, bude pravdepodobne sklamaný. Until Dawn je totiž dobre nakrútený nenáročný horor, ktorý dokáže diváka pohltiť aj vydesiť, no intelektuálne ho nijak neobohatí.
Until Dawn, USA, 2025
Dĺžka: 103 minút
Réžia: David F. Sandberg
Scenár: Blair Butler, Gary Dauberman
Kamera: Maxime Alexandre
Hudba: Benjamin Wallfisch
Casting: Wittney Horton
Strih: Michel Aller
Scénografia: Jennifer Spence
Kostýmy: Julia Patkos
Produkcia: Gary Dauberman, Roy Lee, Lotta Losten, David F. Sandberg, Asad Qizilbash, Carter Swan, Mia Maniscalco
Hrajú: Ella Rubin, Michael Cimino, Odessa A’zion, Ji-young Yoo, Belmont Cameli, Maia Mitchell, Peter Stormare, Tibor Szauervein, Lotta Losten, Mariann Hermányi, Willem van der Vegt, Adrienn Mész
Distribúcia: Itafiflm
Premiéra v SR: 24. apríla 2025
Foto: Itafilm